Chlapec
Narodil sa v temný deň.
Nad Konohou bol zvláštny tieň.
Zrazu bol tu Kyuubi.
Diabol strašný bezrohý.
Narodil sa chlapec veľký,
nedali ho do postieľky.
Miesto hračky, hrkálky,
od otca či od matky,
dostal niečo celkom iné,
veľké,zlé a ridne divé.
Otec dedinu chcel ochrániť,
musel kyuubiho odstrániť.
Možnosť bola iba jedna.
Inú nevidela ani miestna vedme.
Musia diabla veru zničiť,
do chlapca ho zapečatiť.
Otec robil to čo mal.
Za Konohu život dal.
Beštie tu zrazu nie je,
Na zemi sa dieťa smeje.
Nik však nevie čo má čakať,
či má smiať sa a či plakať.
Chlapec malý, nechápavý.
Nič netuší, nič nevraví.
Nič nerobte nič nevravte,
žiť ho v kľude už nechajte.
Chlapec si to zaslúžil,
keď nám takto poslúžil !
Bude on žiť v dedine
tak to bude, inak nie.
Riekol Sarutobi davu,
hrdo podvihol k k ním hlavu.
Nesnažte sa mu ublížiť,
Kyuubiho podráždiť.
Osud chlapca tvrdý, krutý,
dlhý bič bol mu ukutý.
Stránili sa ho veru všetci,
dospelí ba i malé deti.
Ľuďom nepracoval rozum,
videli v ňom veľké monštrum.
Bol to chlapec nevídaný,
malý huncút prešibaný.
S deťmi hrať sa veľmi chcel,
Hokagem byť to bol bol jeho cieľ.
Nikto mu však neveril,
svet ho dávno odsúdil.
Avšak kroky silné zdravé,
k cieľu ísť vždy boli dravé.
Takto získal uznanie,
prvej lásky vyznanie.
Časom získal priateľov,
nebol chladný ako kov.
Bolesť v srdci už nectil,
uznanie si vydobil.
Jeho snom bol Hokage,
Dnes už so sna pravda je.
Sprvu sa mu žilo kruto,
áno je to on, je to Naruto.