Prvý dar boží (Black)

....

Hizashi

Kývol som teda súhlasne hlavou a zavesil si meč na chrbát. Vyrazil som rovno k sídlu Senyua, vedel som kde to je. Po ceste som si zapálil cigaretu a z každým výdychom dymu som sa do neho zahľadel. Čo asi môže chcieť ? Možno nejaká úloha... Keď som tam dorazil odhodil som špak z cigarety na zem a zaklopal na dvere, bez čakania na odozvu som vošiel dnu. Prekrížil som ruky za chrbtom a prehodil som Hizashi Ta-Ru, vraj si ma chcel vidieť... Naschvál som mu tykal lebo som neuznával jeho post, pre mňa bol stále vodca môj otec.

Seiyu Ta-ru (bol si blízko mno )

Nový vodca klanu sa na teba zadíval. Samozrejme, že chápal, prečo v sebe máš tú nechuť ho počúvať či iných na jeho príkaz, ale teraz mu to bolo jedno. Muž, ktorý ťa celý čas doprevádza, tam sedel a čakal. Seiyu začal hovoriť. Za tých pár dní čo si ho nevidel si si všimol jeho zmenu. oči už neboli opuchnuté, tvár bola vyrovnaná. Stále viac a viac pripomínal vodcu. Avšak jeden zvyk mu nezmizol. V ruke držal stále tú pletenú bábiku po svojej dcéry." Hizashi Ta-ru...," začal s posmeškom v hlase, kedže tvoj oficialny ton znel rovnako falošne ako jeho. "Kedže si sa stál našou prvou "oficialnou" zložkou armády Iwagakure a tým utužil naše vztahy, dokázal si že si dospel a ty už asi vieš čo to znamená. HCceš to oficiálne alebo potajme iba s pár potrebnými ludmi?"

Hizashi

Takže je konečne čas na dary... Neviem síce kto by bol pri oficiálnej promócií ale stačí mi utajená... Nemusí každý vedieť akou silou disponujem, dodal som ešte. Pokiaľ nemáš nič iné na práci, môžme začať hneď, navrhol som celkom zdvorilo.

Roku Ta-ru

Seiyu Ta-ru prikývol a už sa ti viac nevenoval. postava, ktorá stála vedla teba ti kývla, aby si šiel za ním. Seiyxu zakašlal. Bol alergický na nikotín. ale v tom čase si už bol preč. Odkáčali ste preč, preč dediny. odišli zo skál, do nížiny, kde už rástli stromy. Cesta bola dlhá, avšak nijak namáhavá. Až ste došli na to miesto. Skôr ako si ho uvidel, si začul padanie kvapiek vody. Po samom, nenápadné. Roku odkryl lístie a uvidel si to. malé jazierko, akurát pre jedného človeka. za ním stála skala, z ktorej pomaly kvapkala voda. Roku sa opäť ušklabil a mávol rukou, akoby ťa pozýval dalej. Mohol si iba hádať, prečo ste šli práve tu.....

Hizashi

Počas cesty som bol trcoha zamyslený ale sledoval som cestu aby som vedel trafiť spať. Bol som trocho natešený z toho že budem zase silnejší a budem o krok bližšie k porazení brata. Keď sme došly na čistinku na chvíľu som zastavil a obzrel si to. Bola to krásna a nedotknutá časť prírody a ja som sa tam cítil ako doma, všetok strach a nervozita opadly a ja som šiel ďalej priamo k tomu jazierku...

Roku Ta-ru

Jeho výraz bol potešený, ked videl, ako sa cítiš v tomto prostredý. natočil sa na teba a ukázal, aby si si odložil meč aj hornú vrstvu oblečenia, najviac ako to šlo. Celý čas hovoril. " Toto územie som so Seiyim hladal cez týždeň, ododo dňa ked sme sem prišli. To bol prvý problém, ktorý sme mali. Nebolo to to, či nás príjmu alebo to, ako sa tu máme správať, problém bol vo vode. ty si ešte nikdy nevidel, ako dieťa dospieva však? Obradu sa môže účastniť iba staršia generácia." na chvílu stíchol, aby skontroloval teplotu vody. bola studená. "Vstúp do vody, je pre teba akurát hlboká, asi po hlavu, ekd sa tak pozerám." odstúpil. "A priprav sa, pretože nie všetci dokážeu prežiť tarchu dospelých.... vyslovil smrtelne vážne.

Hizashi

Nechal som si len nohavice a kráčal do jazierka. Keď mi povedal že môžem zomrieť len som prikývol a ponoril sa do vody. Bez slov som čakala čo bude ďalej...

Roku Ta-ru

Postava čakala, až kým nevojdeš celý pod vody, aby ty trčala iba hlava. "Vieš, prečo sa to drži v tajnosti? Vieš, prečo nikdy nehovoríme, čo vás čaká? Aby ste nedostali strach, nie zo smrti, ale z toho, čo musíte podstúpiť." Nevysvetlil ty viac. Len ty schytil hlavu a potopil ju. nemal si sa vynárať. zložil päčaťe. Ruky sa mu zmenili, aj ked to si ty už nevidel. "Bolesť je iba začiatok našej premeny." a vložil ruky do vody. Voda začala kalieť, hustnúť a meniť farbu do zelena. čím hustejšia bola voda a čím viac sa ta dotýkala, tým viac si cítil bolesť, pálivú. Voda bola o chvílu príliš hustá, že ak by si aj chcel, nedokázal by si sa vyplaviť na povrch. Cítil si iba bolesť, neuveritelnú bolesť...

Hizashi

A bolo to tu znova, znova ďalšia bolesť a utrpenie, práve vtedy keď somt o najmenej čakal. Bolo to strašné, chcel som len prestať cíťiť, zomrieť, odpadnúť čokoľvek len aby tá bolesť prestala... Chcel som kričať ale nemohol som sa pohnúť... A bolesť neprestávala a premňa bola každá sekunda tej strašnej bolesti ako hodina bežného času...
Ak je toto len začiatok čo bude ďalej... Dokázal som vyprodukovať poslednú myšlienku a potom som už len čakal a trpel...

Plával si v slize, ako si pochopil podvedome. tekutina sa do teba vztahovala a ty si sa z nej nemohol dostať. Nech si akokolvek bojoval, nemohol si vyplávať. nejak si však tušil, že to bolo súčasť príjmania. Prestával si vnímať realitu a jej malicherný čas. Tvoje podvedomie sa prebúdzalo, snažilo sa ťa zachrániť. Vnímal si už iba hmatom. V tej chvíli sa to stalo. Hmla sa rozprestrela a bolesť ustupovala, avšak iba trocha. farby sa menili ako tahmi štetcom a svet sa pomaly kreslil rukou umelca. Rozpoznával si domy, každý list, každý strom. mohol si sa hýbať, ale cítil si, akoby si neexistoval, že toto všetko je iba sen. Bol si predsa doma, vo svojej dedine, ktorá bola zničená pred týždnom, tým, ktorého si tak miloval. Začalo zapadať slnko...Bol to deň pred tvojimi narodeninami....

Hizashi

Postupne prestávala bolesť a ja som zase videl našu krásnu dedinu a jej neodtknuté prostredie prírody...
PO tváry mi stiekla slza a ja som vykročil k nášmu domu ako nič ale v kútiku duše som tušil že to nieje skutočné....

Svet, ktorý si poznal, však nebol úplne rovnaký, ako si si ho pametal. farby boli svetlejšie, vzduch redší a celé to malo snový pohlad. V tej chvíli si začul zvuky, hlasy, také stratené, aj ked to bolo iba pár dní, čo si ich nepočul.
"Hizashi....Kde sa zase túlaš? Pod na obed" Zvuk toho hlasu ťa zamrazil. ....Matka.... Túto scénu si si z toho dňa pamätal. Vedel si, čo bude dalej...Vedel si dokonca aj presne, akú chuť malo jedlo, ktoré v ten deň varila....

Hizashi

Mama ? Zašepkal som potichu... Bolo mi jedno že to nieje skutočné a je to len sen alebo čo, mama aj moja rodina bola tu a ja som zasnene kráčal k nej a z celej sily ju objal. A v tom ma to napadlo Bude tu aj brat ! Pustil som mamu a utekal k nemu, vedel som presne kde je...

Matka sa pri tvojom vyslovený otočila, avšak ty si už utekal. Dobehol si k tým vderám, ktoré si si pamätal. Začul si ten rozhovor, ktorý predzvestoval osud budúceho dňa. Rozhovor sa opakoval. Tie slová, tvoje narodeniny, bratove odporovanie a otcove prosby a rozkazy. Všetko sa zopakovalo presne tak, ako si si to pamätal. A potom...brat odišiel preč, do lesa a nechal otca samotného.

Hizashi

Nečakal som na nič a rozbehol sa za bratom. Dostanem ho a aj odpovede...

Pyashi Ta-ru

Cesta bola dlhá, pretože tam ,kam kráčal on, sa málokto odvážil. bol na teba aj prirýchli. Avšak ničo ťa tahalo tým smerom, ktorým kráčal, niečo čo by mohlo existovať iba v tomto svete.. Avšak v tej chvíli sa ukázala temnota. Listy v okolí začali hnednúť a opadať, tráva vyschýnala a zem praskala. Bol si však ešte pár metrov dalej, daleko na to aby si videl svoje "brata". Až vtedy si ho uvidel. a on poklakol. poklakol pred postavou v čiernom plášti, ktorej tvár zahalovala temnota. Iba jediná časť s ním kontrastovala a to lesklé, biele parožie, vyčníevajúce z temnoty. Parohatý boh. Začal s ním hovoriť, avšak nič si nerozumel, bol to iba šum slov starších ako je váš klan a možno taký starý, aký bol Rikudou. brat plynule odpovedal. Dohoda začala. Dohoda o tvojom klane a jeho zničený...ten čas sa blížil......

Hizashi

Vedel som že sa mi tu nemôže nič stať pretože je to len sen ale aj tak pri pohľade na tú zahalenú postavu moje srdce stisol strach.. Čo je to ? Chcel som sa nakloniť bližšie aby som lepšie videl ale konár o ktorí som sa opieral sa zlomil a ja som spadol rovno pred nich. Okamžite som vyskočil na nohy...

Pyashi Ta-ru

Dyxm, ktorý zahaloval les, vzduch i svetlo, sa rozplinul, utiekol rped nečakaným zvukom. Pyashi sa zarazil. "Hizashi, braček čo ti...Hizashi, čo tu robíš? Povedal prvý krát milo, druhý chladne a odmerane. V ruke zvieral katanu. "Sleduješ ma aj ty ako ostatný?" postavil sa a zadíval smerom, kadial utiekol temný vietor. na hrudi mu svietil červený náhrdelník. "Zradil si ma, rovnako ako ostatný?" Vzduch začaql vlhnúť. Začal útok tvojeho brata.

HIzashi

Ja som ťa nezradil ! Ale ty mňa áno ! V tom začal útok a ja som zakričal Nie ! To nesmieš, prosím zastav to ! Ja len chcem vedieť prečo... prečo si to vetko urobil ?

Soory ze som nenapisal ado ale strasne ma nebavy tento topik tak to uz dohrajme a nech zacne daka akcia xD

Sry že som nepostol...ale ani mna to nebavilo, kedže teba to nebavilo a tak som bol chorý
Ps: kedže si nepísal tento topik nestíham a uzavriem ho..len niečo písnem a budeš to mať, ok?


Doeditnem potom...prostepíš do topiku a potom si to prečítaj ok?