Prichádzajú

Celá dedina bola na nohách všetci ľudia pobehovali hore dolu po vodou naplnených uliciach a pozorovali oblohu nad sebou hľadali niečo v tej temnote z ktorej neustále padali studené kvapky. Moonwalkers len hrdo stály okolo kage budovy ako čestná stráž. Dedinou sa rozliehal zvuk zvonov vyhlasujúci stav pohotovosti. Celé toto dianie pozorovali štyri tajomné postavy tri z nich v dlhých plášťoch zakrývajúcich ich od hlavy po päty, stály na neďalekej streche jednej budovy skrytý v tieni, a čakali, čakali na tú správnu príležitosť, na moment ktorý by v ľuďoch vyvolal najväčší rešpekt ba či strach. Vtedy si ho všimli, ich pozornosť upútala akási postava, bol to starec nie obyčajný bol to blázon. Behal po ulici a vykrikoval na všetkých Utečte, utečte oni prichádzajú, zomrieme všetci, zachráňme sa kým je čas! Ľudia sa od neho vzďaľovali protivil sa im matky svojim deťom zakrývali uši a oči, neverili mu, či skôr nechceli mu veriť. Ľuďom akoby zafungovali pudy a utvorili okolo neho uzavretý hlúčik stáli v kruhu a blázon behal v ňom od jedného človeka k druhému. Bol zmetený dožieralo ho to pohlcovala ho zúfalosť, zúfalosť z toho že ho nepočúvajú, že nedávajú na jeho rady akoby bol vzduch. Postavy vycítili svoju príležitosť roztiahli svoje mocné krídla a vyštartovali ako dravci za svoju korisťou. Bláznovi sa podlomili kolená a kľačal v strede kruhy z tvárou plnou sĺz založenou v jeho dlaniach. Zjavili sa pri ňom z každej strany jedna jeden nemal plášť bol to Azrael. Zo záujmom a kľudom si prezeral túto situáciu stál za starcovým chrbtom jeden jeho spoločník pred starcom a ďalší dvaja po jeho stranách. Starec zodvihol svoju hlavu a porozhliadol sa na okolo a z plačom spustil Nie, prosím nie, odíďte a nechajte nás na pokoji. Ale to už naňho pozrela postava stojaca mu po jeho pravici a chladným šialeným tónom spustila Ticho prorok! Bol to hlas ženy. Zablysol sa jej pod kapucňou diabolský úškrn vystrela krídla, krídla lesknúce sa a červené ako rubíny zasmiala sa a jediným rýchlim švihom odsekla starcovi hlavu svojimi krídlami. pri tomto úkone ju naplnilo šťastie a z úsmevom dodala Teraz už nebudeš trpieť blázon. Azrael len pokrútil hlavou a ani na ňu nepozrel, ale ozvala sa osoba stojaca po jeho lavici mala krídla smaragdovej farby dokonalých línií chladno prehovoril Musela si ho hneď zabiť. No odpovede sa nedočkal jediné čoho sa dočkal bol vyplazený jazyk jeho spoločníčky. Ozvala sa osoba ktorá stála hneď v predu jeho hlas bol hlboký a ukľudňujúci, no zdanie klame Vy dvaja nechajte toho pre toto sme neprišli. Jeho krídla boli šedej farby no nie celkom šedej farba jeho krídel akoby sa leskla aj tmavla zároveň. Azrael uprel naňho svoje čierne oči a v kľude prehovoril Nevydávaj rozkazy ty tomu tu nevelíš. V predu stojaci zostal zarazene ticho stáť akoby sa hanbil za svoje slová. Azraelove oči akoby spočinuli na každom človeku čo tu bol a vypovedal svoju otázku Dobrý ľudia, prosím vás kde tu nájdeme vodcu tejto prekrásnej dediny? No na odpoveď nečakal akoby vedel že mu ju nikto neposkytne čakal na inú odpoveď. Ľudia to všetko sledovali zo strachom mnohým sa dostávali na povrch myšlienky typu ten starý blázon mal pravdu všetci umrieme. Dedinčania mali strach o svoje životy, strach prehovoriť všetko teraz ležalo na pleciach Shinobi. Bolo len na nich ako sa zachovajú ako odpovedia na otázku.

Tanami

Stála som v kancelárií pri okne a pozerala na oblohu. Okno bolo dokorán otvorené, kvapky dažďa mi po jednej padali na tvár a ja som cítila že prichádza niečo silné, mocné... zlé... Zatvorila som oči a v tom sa po dedine začal rozliehať ten šuchot. V tom ma zo zamyslenia prerušil prichádzajúci tým a to Gray, Riuka a ich sensei. Priniesli kamene, splnili misiu. Teraz však nebol čas, dúfala som že im to dôjde. Jeden z MW vzal vrece s kameňmi. Ten čo si dal Gray do vrecka mu zostal. Mlčky som si prezrela tváre Graya a Riuky, pozrela som na kapitánov Moonwalkers a Kazuyu. Po mojom výraze v tvári im všetko došlo, ja už som si bola istá...
Okamžite všetky jednotky do pohotovosti... r ozkázala som a opäť pozrela smerom von.
Tušila som že niečo čoskoro príde, ale že tak skoro... Toto nieje Akatsuki... zamračila som sa. Za mňa sa postavili dvaja Moonwalkers v čiernych maskách natiahnutých cez tvár. Vyskočila som von oknom na strechu budovy naproti a oni ma plynule nasledovali. Po strechách sme dorazili zo zadu na miesto, takže tí cudzinci sa museli otočiť aby ma zbadali.

Kanzaki

Několik vteřin jsem šel rovně po boku MoonWalkera ale potom jsem se zapotácel a dopadl na jedno koleno.
Přitom jsem zavřel i druhé oko s vránou sdílel svůj zrak. Všiml jsme si jak někdo s věcí připomínající křídlo usekl nějaké postavě hlavu.To musí být oni. pomyslel jsem si a vrána letěla na kage budovu.
KDyž tam vrána sletěla doufal jsem že většina strážců už bude vědět že jsme na cestě.
Potom jsem však dopadl i na druhé koleno a o přel se rukama o rozmáčenou zablácenou zem. Z těžka jsem oddychoval...
Tohle už víckrát nezkusím. pomysle jsem si a pomalu jsem se zvedl...

Gozu

Přišli jsme se senseiem do dědiny, když v tom jsme potkali hlouček lidí, ve kterém běhal pravděpodobně nějakej blázen. Jenomže se poté ukázalo že to nebyl blázen, ale člověk, který se prohřešil hrdelním zločinem. Měl pravdu. Při sledování té popravy jsem ustoupil o krok dozadu. Po vyslechnutí jejich velmi zajímavé nabídky se ve mě začal odehrávat spor mezi mojí věrností a nenávist k bojům. Prozatím jsem jim nic neřekl a vyčkával jsem. Prozatím.

Inari

Ze svého stanoviště na sloupu jsem z dálky všechno dobře vyděl. "Jsou tam čtyři osoby a dělaj problémy. Je tam i spousta vesničanů. Musíme jim pomoc." Řekl jsem Miyo když jsem seskočil z toho sloupu. "Du tam, pujdeš se mnou?" S vážnou tváří jsem na ni pohlédl.

Zero Ketsueki

Kráčal som davom, nepočúval výkriky bláznov ani pohoršenia ludu. Vnímal som iba ten pocit, ktorý vo mne vrel a prebúdzal všetko, v čo som prestával veriť. Hime Už len to meno vyvolávalo spomienky a spomienky na emocie, ktoré som prežíval. Avšak vždy, ked som si vybavil jej tvár, bolo to v okamžiku, ked ju stahovala vlna, za sprievodu Choru boha búrky. Zavrel som oč, len preto, aby som sa pokúsil umlčať jej hlas v mojej hlave, jej krik a plač, jej prosebný ton, ked chcela aby som ju zachránil. Avšak hlasu ma zbavilo niečo iné. Starec, ktorý ma zdrapil a začal kričať rôzne prorocké vízie o Apokalypse. Mýliš sa starec...pre mna si už dávno prišla Avšak v tej chvíli sa ozval šuchot krídel. Rozprskla sa krv. teplo zasiahlo moju tvár a pomaly stekalo ako krvavé slzy z tváre. otočil som sa. Boli 4, s krídlami a šialenstvom v očiach. Ale ja som sa na nich nedíval ako ostatný. Díval som sa na krv, ako strieka z hrtana v intervaloch. cítil som že mi je zle. Otec...Yukan...Kitsune...Mami.... krv som si chcel z tváre utrieť, avšak som ju iba rozmazal.
Dobrý ľudia, prosím vás kde tu nájdeme vodcu tejto prekrásnej dediny? Až v tej chvíli som odvrátil tvár od zaujímavejšieho pohladu, od krvy. Načo to potrebujú vedieť? Možno som to spravil vdaka vlastnej viere v to, že mne nemôže nikto ublížiť, alebo možno kvôli tomu, že Vodkyňa, sa ku mne ako jedna z mála správala milo aj bez toho, aby sa príliš vypytovala, som mierne vystúpul z davu. Nadýchol som sa. Razm dvakrát, trikrát...A potom som prehovoril, potichu, avšak tonom, ktorý sa nedal prepočuť. "Neviem síce, čo s nou chcete, ani prečo ste zabili toho starca, dokonca ani neviem, kto ste, ale jednu vec viem na isto. Dalej nepôjdete. Možno si myslíte, že ste silný, ked máte krídla a dokážete zabiť šialeného starca, ale mna zabiť nedokážete. tak vás žiadam, odídte. Musel som vyzerať smiešne. Dotzrhané oblečenie, špinavý, s hrdzaveným mečom v ruke. Ale jedna vec bola príliš skúsená. Moje oči. Moje modré oči, ktoré videli príliš vela krvy, príliš vela utrpania a strachu, príliš vela bolesti. Tieto oči si ludia pestujú roky. ten kto má tieto oči, sa už dávno nebojí smrti z neznámej. Čepel sa zaleskla. Rád si počkám kým sem prídu Jounini. Zatial vám ukážem sílu posledného člena klanu Ketsueki, božích vyvolených.

Tanami stála na streche naproti Zerovi a pousmiala sa keď si sa pred nich postavil. Potom si však odkašlala. Čo tu chcete? skríkla prísnym hlasom. Čakala že sa konečne otočia smerom k nej. Pomali sa tu začali zhŕňať všetci shinobi a všetky jednotky Moonwalkers.

Zero-> Rozbolela ťa hlava... Počul si jej krik... krik Hime.. Bol čoraz intenzívnejší a v tom... prestal.



Miyo

Na nič som nečakala. Vzala som INariho za ruku a rozbehla sa na miesto aj s ním..
To nevyzerá dobre! zamračila som sa.

Zero Ketsueki

Oči mi zaslzeli. Možno to bolo reflex, spomienka na tú dobu, avšak opäť sa vrátila. počul som krik, krik ženy, mojej nočnej mory. Zavrel som oči a prikrčil sa. Rukami som stláčal svoju hlavu a snažil sa bolestou prekričať hlas Hime. Nepomáhalo to. Druhý krát čo som preklial svoj dar. Poklakol som a vykríkol. Znel som šialenejšie ako ten starý muž predomnou. nebál som sa smrti, to hovorili moje oči. Avšak nebola to pravda. Bál som sa jej a toho, čo dokáže. Pretnúť putá a odtrhnúť vás od tých, ktorých milujete. Vždy najviac trpia tý živý Pomaly som sa pozviechal. Hlas, ten krik s mojeho osobného pekla prestal. Pokúsil som sa pozviechať, avšak bolelo to, duševne aj na tele. Ak to vôbec bolo možné. oprel som sa o čepel katany a postavil do svojej plnej výšky. Neutočil som, dokonca ani nehovoril. Týto "anjeli" ma vôbec nezaujímali. V hlave som mal iba jednu tvár, iba jeden hlas...
Hime...neodpusť mi, prosím, ked to sám nedokážem....Si moje nebo i peklo zároveň...Až to večnej temnoty sa budem nenávidieť pre tvoje nádherné oči a pre svoju sebeckú lásku...Odpusť mi, princezná bez mena....
Slza stiekla z tváre a vpila sa do špinavých, premočených šiat. Prečo plačeš aj ty, môj nenávidený boh Búrky?

Tanjiro

Byl jsem někdy na okraji místa kde se to dělo takže jsem vše slyšel zřetelně a podle toho co se stalo mi bylo jasné, že toho blázna zabili. Taková síla že i těm slabochům kolem spadla čelist.. hmm.. Řekl jsem si pro sebe dost chladně a nedalo mi to. Pomalu jsem začal odstrkávat lidi a šel jsem blíž a blíž k centru dění. Čili blíž a blíž k těm postavám. Pak jsem ale zaslech hlas jednoho z genninů který se jim celkem hrdě postavil. Došel jsem co nejblíž a zaposlouchal jsem se abych věděl vše co se bude dít.

Azrael

Zo záujmom som pozeral na to decko čo pred nás predstúpilo, nemal som v úmysly mu niečo vysvetľovať ba či mu protirečiť, od toho tu boli iný mňa nezaujímali ľudia ktorý z plánom nemali nič spoločné, nemal som potrebu sa s nimi vybavovať. Začul som jej hlas, hlas vodcu, stála na streche za našimi chrbátmi, pozrel som na osobu stojacu po mojej lavici a prehovoril som na neho Dávam ti týchto dvoch na starosť a hlavne sa nepozabíjajte navzájom. O päť minút privolajte ďalšiu vlnu. Po mojich slovách som roztiahol moje čierne krídla a vzlietol na hor zamieril som smerom ku streche kde stála vodkyňa tejto dediny priletel som celkom blízko k nej no na strechu som nezosadol, vznášal som sa tesne pri okraji. Moje oči, oči čierne ako sama noc upreli svoj pohľad na ňu, mlčky som si ju premeriaval.

Zero->
Okrídlená žena pozrela na teba z jej očí sršal jed, zloba nenávisť. Skríkla na teba Ako sa opovažuješ ty fagan! Myslíš si že niečo zmôžeš, myslíš si že niečo znamenáš? si nikto rozumieš? Nikto! Na jej krídla červenej farby dopadali studené kvapky dažďa a ako by sa na ich povrchu vyparovali. Pozerala na teba ako sa ti rúti tvoj svet ako trpíš. Pri pohľade na tvoje utrpenie ju pochytil záchvat smiechu, smiechu šialeného, šialeného ako sama ona. Smiech plný zloby napĺňal uši celej Getsu, jej smiech akoby mrazil na duši a vyvolával strach, paniku srdcia ľudí napĺňal temnotou. Jej smiech prestal akoby jej prebodli srdce. Pozerala na teba ako sa zviechaš zo zeme, tento pohľad sa jej priam protivil.

Muž zo zelenými krídlami prikývol Azraelovmu rozkazu zdal sa na vonok kľudný akoby sa ho toto všetko vôbec netýkalo. Zostávajúci tretí vyčkával, vyčkával na ďalšie rozkazy.

Kin

Dorazili sme so senseiom do dediny,v centre Getsu bol velký dav ľudí cez ktorý takmer nebolo nič vidieť.Pobehoval tam niáky starec ktorý hlásil o Apokalypse a potom,k nemu podišiel niekto s krídlamy a odsekol mu hlavu.Anjel?!Prezeral som sa po okolí,nevedel som čo sa tu deje a kto sú ty štyria "anjeli".Potom z davu vystúpil Zero a postavil sa im ako keby sa ničoho nebál.Šiel som cez ten dav bližšie chcel som vedieť čo sa bude diať.

Tanami

Vzlietol približne na moju úroveň, s odporom som mu pohliadla do očí.
Opakujem otázku- čo tu chcete?! zavrčala som. Vedela som že nebude mať dobré úmysli, ale dedinu musím ochrániť.

Odrazu sa medzi ľuďmi objavili Sayuri a Nayuki Kayuka. Mali vážne výrazy v tvári. Spustili príchod klanu Kayuki, neskôr sa totiž v davoch objavilo niekoľko zvyšných významných ľudí z tohto klanu medzi nimi aj Akamori. Všetkým bolo oznámené možné nebezpečenstvo, pomali čerpali plazmu z okolia...

Inari

Cestou jsem ruku Miyo pustil a vyskočil na střechu po které jsem pokračoval. Cestou jsem si připravil kuši a zastavil se na střeše nad tím davem. Tam jsem uviděl že na protější stěně stojí Tsukikage a před ní se vznáší jeden z těch chlápků. "Dává si pozor na Tsukikage, určitě útok ze zadu nebude čekat." Napadlo mě a ihnet jsem namířil na jeho záda přesně mezi křídla a vypustil šipku.

Gozu

Viděl jsem, jak se můj parťák vydává na jistou smrt. Hmm, neměl jsem ho rád, ale nechat ho umřít, to nemůžu. řekl jsem si a rozhodl jsem se, že ho budu krýt ze zezadu. Vytáhl jsem si svoje senbony a začal jsem okolo sebe shromažďovat plasmu.

Kumori

Stále som zdesením pozeral na tých čudných ,,anjelov" a rozbehol som sa za Kanzakim. Si v poriadku Kanzaki ?! opýtal som sa ho zdesene rukou som ho podopieral aby som nemusel vstúpiť do boja proti tým ľudom alebo kto to vlastne boli.

Inari-> Miyo dobehla tesne za tebou a chytila ti ruku aby ťa zastavila.. Čakaj! Ešte nevieme presne čo chcú... treba vyčkať a nie sa rovno hrnúť do boja... povedala som.

Jedna postava zhodila svoju masku, je plášť pomaly padal k zemi, pomaly sa dotýkal bahna ktoré zem pokrývalo bol to ten ktorý prebral velenie po Azraelovi.
Hľadeli na vás jeho červené oči jeho pohlaď bol však iný ako Azraelov. Bol súcitný, cápavý ba či priateľský. Prehovoril na vás To musíte hneď všetko riešiť bojom? dá sa to aj mierovou cestou, stačí sa dohodnúť. Pozeral na vás akoby tu ani nechcel byť, akoby s tým celým nesúhlasil, no zároveň kontroloval situáciu pozoroval okolie či niekde nečíha skrytá hrozba. Osoba z červenými krídlami si len niečo šomrala popod nos, niečo na spôsob on aj tie jeho prístupy a zásady ja by som ich všetkých pozabíjala. Pozrel na ňu a chladno jej odsekol To je tvoj problém a tvoj štýl nie môj. No jeho pozornosť upútalo aj čosi iné letiaci šíp, Šíp letiaci priamo k Azraelovi do chrbáta. Nečakal som vystrelil som ako šíp a ten letiaci šíp som chcel predbehnúť šíp som zachytil práve včas a zostal som Azraelovi kryť chrbát.

Azrael

Pozoroval som vodkyňu jej tón ma zaujal, zaujala ma na toľko že som si prestal celkom všímať okolie. Ale na to som mal predsa ľudí. Moje sústredenie na prerušil svišťiaci Leinth. Ani som naňho nepozrel a povedal som Vďaka, ale jeden obyčajný šíp bi mi predsa nič neurobil. Znova som sa zahľadel na vodkyňu a spustil som jej šeptom tak aby nás nikto iný nepočul. Prišli sme sa sem dohodnúť naša dediny bola zničená a tak sme potrebovali nájsť novú. Čiže nám prenecháte vedenie dediny a my tu v mieri ostaneme. Chod dediny sa nijak nezmení len vymeníme vedenie a založíme si tu svoj nový domov. Čakal som na tvoju odpoveď no vedel som aká bude takže som pokračoval Keď ponuku nepríjmete tak dedinu zrovnáme zo zemou tí ktorý sme tu teraz sme len zlomok nášho národa, nie je pre nás žiaden problém vymazať jednu dedinu z mapy, ale nechceme byť tvrdý tak vám dávame na výber. Buď po dobrom alebo po zlom dedina bude naša tak či tak. Chladno som pozrel na teba a čakal na mne už vopred známu odpoveď.

Gray

S úsměvem jsem předal ty kameny, ale to už zněly zvony a venku docela dost pršelo. Přitom kage vyskočila s několika dalšími ven a rozeběhli se na místo, kde se něco odehrávalo. O co tu jde? Pomyslel jsme si, ale na Riuku ani senseie nebral ohledy a vyskočil místem, kterym vyskočila i kage. Neběžel jsem však přímo za nima, nýbrž po vzdálenějších budovách. Vyskákal jsem až na jednu z nejvyšších budov ve vesnici, kde jsem si dřepnul na okraj střechy a déšť mi stékal po čele. Hm, takže nějací frajeři s křídli a myslí si, že se tu jen tak objeví a budou si něco dokazovat? To bych se na to ještě podíval. Pousmál jsem si a pořádně si utáhl stuhu na čele, aby mi mokré vlasy neplandaly do očí a neoslepovaly mě. Pak jsem skočil salto ze střechy a dopadl na střechu pod sebou, při čemž jsem se rozeběhl směrem ke kage, kde už byl zřejmě hlavní z nepřátel. Kus od kage jsem vyskočil a pak dopadl přímo vedle ni do bojové pozice a prsty na pravé ruce mířil směrem na obličej Azraela a pak jen tiše dodal. "Přijdete si sem, vyvoláte zde nepokoje a zabijete si tu nevinného občana a až pak vyjednáváte? Nemyslíte si o sobě nějak moc? Getsugakure byla zařazena mezi pět nejsilnějších vesnic, takže to vy sklopte hlavy a uctívejte naši kage nebo pocítíte zlost Getsugakure no Sato!" Zvolal jsem odhodlaně, ale věděl jsem, že bych mu asi moc neublížil, protože bude na vyšší úrovni než já.

Tanami

Prečo tak potichu?! Pred dedinčanmi nemám žiadne tajnosti! skríkla som.
Tento muž tvrdí, že prišiel obsadiť našu dedinu... Vraj ju mu mám prenechať... povedala som tak nahlas aby to všetci počuli.
Nech rozhodne dedina... povzdychla som si. V tom sa však vedľa mňa objavil Gray. Po jeho slovách sa mi na tvári objavil úsmev. Pozrela som smerom na dedinčanov a čakala na ich reakcie.

Inari

Miyo se mě pokusila zastavit, ale pozdě šipka už směřovala k cíli a i by zasáhla kdyby ji ten druhý nezastavil. "Promiň... Začal jsem s omluvou za unáhlenost, ale to už Tanami přednesla jejich požadavky, to přehodnotilo můj názor. ... ale tak jsem je odhad dobře. Boj bude, protože Getsu se nepodvolí. Nemyslíš?" Zeptal jsem se Miyo. Hnet potom jsem si znovu nabil kuši, ale tentokrát jsem na šipku naroloval výbošný lístek. "To mu ukáže." Trochu jsem se ušklíbl při té myšlence.

Gozu

To, co nám řekl ten odhalenej, mi začalo dávat smysl až po tom, co řekla kage. Takže oni chtějí naši vesnici. Mi tu sice nejsme dlouho, ale mě osobně se nechce hledat novou vesnici. pomyslel jsem si a nakonec jsem naštvaně poznamenal směrem k tomu odhalenýmu: A kam si myslíte, že pudeme.

Kumori

Vybral som kunai a točil som si ho v ruke a bol som pripravený ho hodiť. Kanzaki preč ! Rozutekal som sa rovno a vyskočil som hore na strechu a tam som čakal na niekoho príchod.

Azrael

Reakciu Kage som čakal. Čakal som že nám dedinu nevydajú len tak bez boja, sú to predsa shinoby, dokonca aj mladí z ch radov majú bojového ducha a nedajú nič zadarmo aj keď dobre vedia že nemajú šancu. Pozrel som na ňu a odsekol jej Pekný preslov. môj tón nebol nijako citovo podfarbený, znel skôr ako poznámka pre mňa. Potom dorazil ten mladí, jeho odpor ma fascinoval, priam ma unášal. Stačila mi reakcia týchto dvoch aby som si utvoril obraz o mienke celej dediny, vedel som aká bude nasledovať odpoveď zo strany ľudu. Pozrel som pod seba na to zhromaždenie a povzdychol som si A išlo bi to vyriešiť aj po dobrom ale vi nie. Zapískal som, môj hvizd bol taký silný že mohol kľudne trhať aj ušné bubienky. Pískanie vám ešte doznievalo v ušiach a ja som mocne no pokojne zvolal Vieš čo máš robiť, nájdi ju a priveď. Svoj rozkaz som si nepotreboval overiť vedel som že bude splnený.

Po dedine sa rozliehal Azraelov rozkaz, mohlo vás to zmiasť nevedeli ste koho, alebo čo majú priniesť, nevedeli ste kto je teraz v najväčšom ohrození. Postava vzlietla nabrala rýchlosť a začala krúžiť nad dedinou a hľadať jednu, len jednu osobu. Na zemi ostala len žena s červenými krídlami a šialeným zlovestným výrazom. Chytila svoj plášť a zhodila ho na zem odhalila svoju tvár.
Usmiala sa a povedala tak teraz sa zahráme, ale to ju prekvapila otázka Kam pôjdem. Kam pôjdeme? Kam pôjdete? Opakovali si pre seba akoby hľadala odpoveď zasmiala sa a povedala Kam by ste išli? tu zostanete. a dala sa do šialeného smiechu.

Kumori

Dobehol som v rýchlosti ku tej žene. Čo tu chceš?! To je naša dedina tu nemáte čo robiť ! Silným hlasom som na ňu zreval a mal som strach pretože som nevedel nič o ich schopnostiach. V ruke sa mi začal triasť kunai a bolo na mne vidieť že sa bojím.

Gray

Někdo začal poletovat ve vzduchu a někoho hledat. Podíval jsem se na kage a pak se usmál. "Věřim, že tohohle zvládnete sama, já budu sledovat tu osobu, která někoho hledá a pokusim se tomu zabránit." Řekl jsem tiše, aby to slyšeli jen lidi u mě a ne ten podivný. Nečekal jsem na odpověď a hned se rozeběhl po střechách po dráze toho, kdo někoho hledá, při čemž po vesnici létalo 6 ptáků, kteří mi pomáhali držet v dohledu tu letící osobu.