Ten'un Tatsuki

Jméno
Ten'un Tatsuki

Věk
13

Hodnost
Genin

Fobie
Zo všetkého. Z každého. Verí, že svet je iba ilúzia k tomu, aby ho tríznila za to čo urobil

Sen
Nesníva o svojej legende, nesnaží sa byť dokonalý. Sníva iba o jednej veci. Nech jeho trest už konečne skončí.

Kekkei Genkai
Rostlinný element

Schopnosti Kekkei Genkai
Tento klan je známý velice zvláštní pokrevní vlastností, která se možná lehce protíná s vyhynulým Mokutonem, tedy aspoň na první pohled to tak může vypadat, dělí se dvou stupňů. Hlavní výhodou je, že každý člen může mít vlastně jiné vlastnosti rostlin, respektive specifické zaměření, takže třeba někdo může mít zaměření na trnité rostliny a někdo zas na něco úplně jiného. Někdy se však může stát, že se střetnou podobná zaměření, ale techniky obou uživatelů bývají už rozlišné.

- Běžný stupeň -
Tento stupeň získává člen klanu Tatsuki postupně, žije s ním sice od začátku roků, ale pro jeho vývoj musí tvrdě trénovat, existuje i pár členů, kteří dodnes jen skládají knihy v knihovnách, protože je cesta ninji nezajímala. V čem ale tato pokrevní vlastnost spočívá? Každý člen nosí balíček takzvaných chakrových semínek, které když rozhodí na zem mu umožní použít určité techniky, co se již naučil. Velkou výhodou je, že uživatel nepoužívá díky spojení s přírodou pečetě a tak ušetří čas na rozmisťování semínek na bojišti, co můžou posloužit jako pasti, ale i jako útočné zbraně, záleží na každém. I když je to známo jako běžný stupeň, každý člen musí podstoupit obtížné tréningy, co se skládajou třeba i z trpělivosti, než dosáhne jeho maximální úrovně trvá to opravdu hodně let.

- Neobvyklý stupeň - 
Tenhle stupeň moc členů neovládá, prakticky to jsou možná jeden nebo dva a to ještě není přesné.. Naučení tohoto stupně však podstupuje tréning na hraně smrti a to i po jeho naučení, jelikož v této úrovni se tato pokrevní vlastnost stává nestabilní a člen klanu je prakticky složkou přírody, omezení nějakých semínek ho už dávno netíží, nyní má volnou ruku a daleko větší možnosti. 
Pozn. Nečekám, že takovou úroveň někdo dosáhne, to by se mi ten člověk musel hodně zamlouvat a hrát dost kvalitně, ale je to možné...

Specializace
-Taijutsu -
Kvôli svojim nedúhom na tele sa snaží vykompenzovať súboje,aby dokázal bojovať aj proti silnejším jedincom ako je on. boj začína z dialky, snaží sa súpera unaviť. Každý deň usilovne cvičí, aby aspoň trocha znížil svoju slabosť, ale nikdy sa nevyrovná osobe ktorá je zdravšia ako on. Nepriatelov doráža katanou, aj keď v boji s nou nie je príliš dobrý.
-Ninjutsu -
Kvôli svojim nedostatko v telesnej stavbe si vykompenzuje súpera na svoju úroveň vďaka semiačkam, preto ich používa vždy keď je to potrebné. Snaží sa čo najviac oslabiť súpera a znemožniť mu pohyb, preto vždy bojuje z dialky a snaží sa mu spotrebovať všetku chakru. Sám na seba používa túto techniku keď bojuje proti genjutsu užívatelom, vďaka výhode plynúcej s odčerpávania chakry. Najčastejšie používaný štýl
-Genjutsu -
Nikdy neprejavil záujem o tento odbor. Hnusý sa mu predstava, že by niekomu manipuloval so životom druhých. Avšak vie, že nie každý bojuje iba Taijutsu a Ninjutsu a preto sa poistil proti nepriateľom svojej úrovne. Nenávidí tento štýl boja.
Dodatečná specializace

Vybavení 
Balíček semien, ZVN, Katana

Hlavní schopnost
Velká zásoba chakry, neprirodzene k jeho vadom tela.

Podstata
Rastliný element (Suiton+Doton)

Koníčky
Skladanie zo stebiel trávy(domy, lode, ludí)

Oblíbené 
Málo vecí pozná ako "oblúbené", nikdy nemohol byť jeden z tých, ktorý by si niečo oblúbil. Nemohol. Nikdy k tomu neprišla priležitosť. Nikdy nemal nikoho, s kým by si to mohol zdielať. Avšak má jednu "zálubu", nevie, prečo to robí, nevidí dôvod. Avšak robí ju. Stavia umelecké diela s trávy, budovy, tváre ludí, zvieratá. Nie je hlúpy, baví ho učenie, ale je príliš slabý a bojí sa ostatných. Preto má iba jeden koníček

Neoblíbené 
Možno to tak nevyzerá, ale smeje sa rovnako často ako hnevá. Nepozná nenávisť v pravom zmysle slova. Nie je pravda, že nenáví svet, len neverí, že je skutočný. nie je pravda že nenávidí Genjutsu, len sa mu to zdá podlé, pretvárať realitu vo svoj prospech. Avšak nenávidí svojeho otca, jeho gén, jeho Kakkei Genkai, ktoré zdedil. Bojí sa ludí, lebo si myslí že mu ublížia. Bojí sa všetkého osatného, lebo verí že to je len iúzia.

Vlastnosti
Jeho povaha je dostatočne popísaná v historii.

Citáty

Prečo vždy, keď snívam, verím že je to skutočné? A prečo vždy, keď sa zobudím, plačem, lebo viem, že to bol len sen?

Deti sa hrajú preto, lebo veria, že svet je dokonlý. Ja sa nehrajem. Svet je už dávno pre mna ilúzia nočnej mory.

Nepamätám si, ako a kedy som sa narodil. Prečo by som sa mal potom veriť, že zvyšok života je realita?

Příběh

Dejstvo prvé: Keď sa zrodí život

Zvuk šuštania lístia nedokázal prehlušať krik matky. Krik plný bolesti, lásky, strachu a odhodlania. Zvuk rodenia. Okolo matky bol shromaždený dav. Priatelia, rodina, pôrodná bába krvavej lóže. Manžel chýbal. Nádych, výdych. Rytmus udávaný ostatnýmy. Bola prvorodička. Netušila ako to chodí. Nikdy ju nenapadlo že to bude také ťažké. Dalšíia séria nádychov, výdychov. Dívala sa. Hladala. A nenašla. Výkrik. Tlak. Ludia ju ukludnovali. Hovorili prázdne slová. Iba ženy, ktoré už rodili ju držali. Nič nehovorili. Vedeli že ich nepočúva. Plachta, celá od krvy. Viac, ako bolo normálne. Pôrodná bába sa snažila, utešovala, pomáhala. Ozýval sa plač, ale nebol to plač dieťaťa. To matka rodila slzy zúfastva, strachu, odhodlania a bolesti. Predovšetkým bolesti. Nedokázala to. Už strácala nádej. Červená v tváry, pokropená slzami a potom. Tlak ustúpil, všetci sa začali radovať. Ona už nevidela nič. Bolesť ju oslepila. Jej materinský inštinkt ju neposlúchal. Nepočula krik, nepočula plač ani po úderoch. Dieťa nedýchalo. Pôrodná bába sa snažila. Potlapkala, snažila sa uvolniť priechod plúc. Nič nepomáhalo. Dieťa zobrali, odniesli preč od matkineho lona. Matka si všimla že jej dieťa odnášajú preč. Vykríkla. Ďalšia krv. Matka vykríkla. Jej vnútro sa trhalo. Pôrodná bába pribehla. Vykríkla slová. Matka jej nemohla rozumieť. Priniesli čisté plachty. Kaďu z vodou. Mocný muži zdvihli matku na ruky a jemne, ako malé dieťa ju položili do kaňe. Voda sa zafarbila v červeň. Kontrakcie. Nádych výdych. Všetko s aopakovalo. Zasa. Ďalšie mrtve dieťa bolo na rade. Nikto ju už nepovzbudzoval. Nikto jej nedával upokojujúce slová. Žiadne by nepomohli. Nič nedokáže upokojiť matku, keď sa z jej lona narodia mrtve deti. Vyšlo. Pôrodná bába sa ani nesnažila. Ďieťa nedýchalo. Matka vykríkla, pritiahla ho k sebe. Stískla. Nikto sa k nej nepriblížil. Iba ňu upierali svoje súcitné pohlady. To ďieťa je mrtve, vraveli. Čím dlhšie s ním bude, tým to bude pre ňu horšie. Pôrodná bába k nej pristúpila, uťešovala ju, chcela zobrať z rúk dieťa. Matka kričala, plná smútku. Nechcela prijať pravdu. Toto prežije, neuniesla by stratu oboch. Ozval sa plač, keď krik matky, ochranujúce svoje dieťa prebudil celú dedinu. Plač. Malé dieťa, nevyvinuté, nepripravené na tento svet hladalo ňadro. Hladala matku. Hladalo jej lásku. Ozval sa smiech. Smiech, ktorý tvrdil, že veštko je absorudné. Dieťa pilo. Hltavo, lačne. Ako normálne dieťa. Otec dorazil, opitý,oslavoval po svojom. Díval sa, ako pôdorná bába odnáša dieťa a videl, ako jeho ženda drži v rukách niečo malé, maličké. Vyhodili ho. Nechceli ním skaziť túto chvílku. Túto komickú hru osudu. Slabší prežil, zatial čo silný umel. Pôrodná bába zakývala hlavou. Toto bolo posledné možné porodenie. Už nebude môcť byť tehotná. Matka sa usmievala. Mala svojeho malého princa, svoj malý osud, ktorý sa s nou takto zahrával. Malého Ten'una. Malého princa Osudu. Zvuk šuštania lístia nedokázal prehlušať krik matky. Krik plný bolesti, lásky, strachu a odhodlania. Zvuk zrodu života.

Dejstvo druhé: Putá otcov a synov

Vietor rozvíril steblá trávy. Malý chlapec sa díval, ako ich vietor unáša. Krútili sa pod rozmarom svojeho pána, v špirálach, vlnách. Odfúkol ich preč, príliš ďaleko od neho. Natrhol dalšie. Opäť pustil po vetre. Nepočúval rozhovor svojich rodičov. "nebudeš tu po mne kričať, počuješ. Náš syn sedí vonku." ozval sa zvuk švištania vetra. Ruka dopadla. Matka hrdo stála. Neukázala bolesť, aj keď sa jej slzy tískly na kraj. "nebudeš my tukecať o tom retardovy ako by to bol môj syn. Nikdy by som nemohol počať také slabé dieťa. Ty si iba štetka a ja čestný muž som veril že budeš verná." Chlapec, ich syn, mal 5 rokov. Príliš malý na to aby chápal tie slová. Príliš malý na to aby chápal, že on nie je vinna tých hádok. Neplakal. Chcel byť ako matka. Nedokázal to. "Si opitý Hane!" Další úder. Matka to už tiež nezvládla. Zostala na zemi, ťahala dlhé, tiché vzlyky. Drž hubu ty kur*a, mala si to decko potratiť a odísť aj s tvojim hajzlom!" krik sa zvyšoval. Flaška sa rozbila. Dreskot dverý. "Vypadni!" Hlas bol príliš vysoký a sekavý. "Z tohto domu, z mojeho života. Vypadni!" nohy sa preplietli. Otec pristúpil k chlapcovi, synovi, ktorého neuznal. "tvoja matka je behna chápeš? A ty si mal byť potrat. Si nič. Nikdy nebudeš patriť do mojeho klanu ako tvoja matka si myslela. Využila iba moje gény, ale nemala jebať s inými mužmi. Chápeš? Cháápeš? Mojeho skutočného syna si ty zabil. Bol silný, vyvynutý, ale ty...Si nič..." otec rozprával dalej. Slová plinuly z úst ako ťažké kameňe a dopadali na chlacovo krehké telo. Jeho dych odpudzoval. Chlacove krehké rúčky zvierali steblá trávy. Plakal. Ticho, pomaly. Ruky splietali tvar. Najprv kru, gula, pysk. Zatáčal nohy. Hotové. Otec utíchol, zhabal výtvor svojehon syna. "ty nemáš právo sa hrať na moje séme ty bastard." Psík zo stebiel trávy roztrhaný. Noha vo vzduchu, kopnutie. Syn vykríkol. Bolestivo. Hlasito. Cítil, ako mu pukajú kosti. Ďalší úder. Solar. Muž pil. Ludia sa začali zbiehať. Kopol tretí krát. Z úst 5 ročného chlapca vystriekla krv. Plakal. Prosil mamičku. Nechápal čo sa deje, čo urobil. Nechápal že svet bol vždy taký, že to nikdy nebol dokonalý svet ako si myslel ešte v matkynom lone. Plakal, prosil.Ludia volali, nech toho nechá. Muž iba pil, smial sa. Cítil zadosťučinenie na netvorovy, ktorý zničil jeho život, zbavil plodnosti jeho ženu, paratizoval na jeho skutočnom synovy. Nenávidel ho. Ludia sa snažili predrať cez plot. Matka pribehla, objala dieťa. Syn ju objal tiež. Z matkou je v bezpečí, nič mu nehrozí. Matka ho tíšila, schytala kopanec, ale nenechala syna padnúť do zeme. Držala sa. Kvôli nemu, vždy len kvôli nemu. Kopance prestali. Matka dalej tíšila svojeho syna. Stisk zosilnel. Hlava sa napla v krči. Oči, plné strachu hladeli do nebies, cítili, že sa blíži koniec. Ústa sa otvorili, vystiekla krv a žlč. Chlapec sa díval na matku, na svoju ochranu, ako sa prehýňa v krčoch. Každý nádych z nej vysával život, každý výdych vypúštal dávku krvy na syna. Z úst vychádzali stonky, začali na nich rásť listy, pokropeé krvou a žlčou. Matka už nemohla dýchať. Ludia sa dobýval. Stonky začali vychádzať z očí,nosa aj uší. Očné bulvy vypadli pod tlakom rastlín. Akoby ju chobotnica rozožierala zaživa. Už nežila, len posmrtný stist v nej pretrvával. Všetko pre chlapca tmavlo, nevidel, ako jeho otca umlátil dav, nevidel, ako ho potom odnášajú v pomrtnom objatí matky. Videl iba rastliny, šklbajúce jej telom, ako sa lačne napájajú jej krvou. Až celé hodiny potom telo šklbať prestalo. Došla krv. Chlapec tam už v tedy nebol. Ostal sám, zavretý v dome pestúnov. Sám, navždycký sám.Vietor rozvíril steblá trávy. Chlapec ich už nepozoroval, ako ich unáša vietor. Vedel, že je to iba ilúzia za hriech, ktorý spáchal. Žiadnu matku nemal, bola iba ilúzia. Nič nebolo reálne. Iba sny..Iba sny....

Dejstvo tretie: Ilúzie o realite

Ozýval sa smiech, pri hučaní vetra a padaný zoschnutého lístia. Jeseň. Čas, keď všetko umiera, pripravuje sa na zimu. Ale ako môže umrieť niekto, kto už je dávno mrtvy. Niekto prišiel do tmavej miestnosti. Navštíviť chlapca, 13 rokov. Prihovoril sa k nemu, sadol si. Otvoril knih. Čítal. Pojednávalo sa o technikách. Skúška. Domáce vyučovanie v ninju. Chlapec odpovedal na otázky. Neodvážil sa ukázať názorné ukážky. Všetko vedel, dokázal to. Prečo by to mal potom skúšať? Muž ho pohladil o hlave, pýtal sa ho, či je pripravený ísť. Chlapec pokrútil hlavou. Skladal zo zoschnutej trávy náramok. Ozdobený, umelecký. Učiteľ ho pochválil. A odišiel. Jeho úlohou ho bolo naučiť na svet ninju, na svet v realite. Listy udierali do skleneného okna. Chlapec sa hral. Opäť. Nechcel vnímať svet vonku. Bol pekne oblečený, v teple. Nemal dôvoť sa báť. Ale bál sa. Báls sa svojej matky, bál s svojeho otca. Pestún dorazil. Spýtal sa ho či je prirpavený. Chlapec zakýval hlavou pre nesúhlas. Pestún tentokrát rozkázal. Musel prikívnuť. Musel počúvať. Vedel, že vset vonku existuje, vedel že pre ostatných je realita...Ale pre neho to tak nebolo. Nemohlo byť po tom, čo spôsobil. Prišiel k nemu ninja, zavolal ho na záverečné skúšky. Musel ísť. Zvládol ich. Udychčaný od námahy. Bol menší od ostatných chalanou. Nie ovela,ale bol. Úzky, slabý. Dokázal prejisť. Vrátil sa na miesto, ktoré musel nazývať domov. Utiahol sa do svojej izby, začal skladať dom, skutočný domov. Toto bol jeho svet. Nikdy nie ninjov. Ozýval sa smiech, pri hučaní vetra a padaný zoschnutého lístia. Chlapec sa nesmial. Staval zo stebiel trávybudovu, ktorú nazýval domovom. Nikdy nechcel byť ninja. Nikdy neveril že je niečo skutočné. Nikdy neveril, že on niečo zmení..

Obrázek postavy

Techniky

Tatsuki semená:

- Semiačka paratizujúce na živých tvoroch. Po aktivovaný sa prisajú na užívatela a pri užívaný chakry vysávajú. Týmto sa učinosť techník zoslabý o 25%, zároveň nabúravajú tok chakry a preto nemôže byť ten na ktorého sa prisajú pod vplivom genjutsu rovnakej úrovne. Pri nasycovaný rastú a plazia sa po tele a rozširujú svoje územie vysávania. Tý, ktorý sa špecializujú na taijutsu nemajú žiadny problém s týmito semiačkami, kedže nevyužívajú chakru pre svoje útoky. Rastlina má tvar lian a po dlhšej dobe na nej vyrastú červené kvietky orchidey. Zruší sa keď užívatel sám od seba zastavý tok chakry. Bez stáleho dodávania chakry uhynú do 5 sekúnd. Stačí krátky kontakt na prisatie.

-Podkategória, ktorú využíva pre boj nastrednú vzialenosť keď je subjekt ešte málo vyčerpaný. nahrnie pár semien do ruky, ktoré sa hneď "prisajú" a odčerpávajú z neho chakru. kedže je ich primárny užívateľ, regulujú tok chakry v sebe a tým spotrbuvávajú iba tolko kolko potrebujú, Prepletú sa, nikdy nie však na tele do tvaru biča, ktorého velkosť je určovaná velkostou chakrou ktorou disponuje a ktorú im predá. Čím väčší, tým viac chakry odčerpáva. vytvoria sa na nich po využitý jeho chakry ostne, ktoré neobsahujú žiaden ejd, ale sú ostré ako katana. takto reagujú iba pri jeho chakre. Všetky ostatné platia u prvého stupňa. Stále mení tok chakry a preto je ťahšie ho dostať pod vplyv genjutsu..