O 2 mesiace neskôr...

Hisashi

Stál som na lúke a čakal kdo ako zareaguje . Pozrel som sa na Hayami . Nebola moc nadšená s toho že sme sem s Daisukem prišli a votreli sa im do týmu. Ona ma niečo za lubom. Budem ju sledovať. Presne ako som si myslel snaží sa nás zbaviť. Rozbehla sa po strome a zaútočila trojzubcom na Daisukeho. Daisuke , pozoor ! Doton: Gansetsukon. Vytvoril som zo zeme skalnú tyč a hodil som ju do Hayaminho trojzubca. Potom som vyskočil a hodil do nej kunai . Hneď ako som dopadol som sa rozbehol smerom k Daisukemu. Daisuke si v poriadku ? Opýtal som sa ho zadychčaným hladom. Musíme držať spolu tu sa nedá nikomu veriť. A ty si tu nový tak ako ja , myslel som ,že či by sme nemohli byť kamoši.Zafúkal silný vietor a roztrapatel mi vlasy. Slnko mi svietilo do očí tak som si nasadil kapucňu a vytiahol som si svoje drápy. Zavolal som na Akima. Akimo dobehol a zaštekal na mňa. Musíme si dobre rozmyslieť čo teraz spravíme Akimo. Nepoznáme ich techniky ani štýl boja. Takže zhrnieme si to . Hayami je ninja ktorý sa špecializuje na boj s blízka . Má obrovský trojzubec s ktorým by som nechcel prísť do styku. ]Daisuke je ninja na boj s diaľky. Dokáže veľmi rýchlo strielať jeho šípy . Ale ten Seiji mi vrtá hlavou. Jediné čo o ňom viem je že používa kekei genkai. A sensei ? Tú som nevidel sa ani pohnúť . Prišiel som až keď ten výbuch skončil . Nevšimol som si že by použila nejakú špeciálnu techniku. Daisuke ? Vieš nabodaj o nich niečo viac ako ja ? Otočil som sa a pozrel som sa na Daisukeho . Uprene som sa mu díval do očí a čakal som čo odpovie.

/ Neviem či môžem dať Akimovi nejaké útoky takže som ho nechal stáť.

Daisuke

Spomalila môj šíp a nádherne sa mu vyhla.. myslel som si to že ju nepôjde tak ľahko dostať. No v tom som zacítil akýsi tlak, moje telo prestávalo reagovať, pomaly som padal k zemi. Ledva som sa udržal na kolenách.. ťažko som dýchal a snažil sa načerpať silu. Táto technika je silná uh! Neviem či sa z nej tak ľahko dostanem.. k čertu! A v tom som započul ako niekto beží, ledva som otočil hlavou a všimol som si Hayami ako beží ku mne. Čo ta chce? vrátiť mi to a pomôcť mi? No mýlil som sa, vyskočila a chcela ma rozseknúť na polku. Do hajzlu! Nemám dosť síl sa pohnúť a Takeshi je moc ďaleko. Nemôžem takto skončiť! Zavrel som oči a dúfal som že minie.. A v tom som uvidel ako vetrom letí akási skalnatá tyč, niečo dlhé, Zarazilo sa to Hayami do trojzubca a tá ustúpila. Zrazu sa pred mňa postavil ten dotonový chlapec. On mi pomáha? Ďakujem.. vyzerám že som v poriadku? Nedokážem sa ani pohnúť.. Dobre teda.. podal som mu ruku aby ma vytiahol zo zeme. Pokúšal som sa stáť na nohách a sledovať senseia aby nespravila nejakú hlúposť ktorou by nás ohrozila. Drž si Hayami od tela.. je to psychopatický blázon, je ako diviak.. je veľmi silná no má veľmi viditeľné slabiny.. využij ich! Moje schopnosti ešte moc nepoznáš a zistíš ich cez boj.. Ty si ako vidím skôr obranca.. takže ma budeš brániť a budeš hlavný obranca.. tvoja úloha bude teraz udržať protivníkov odo mňa zatiaľ čo ja sa pokúsim pohnúť. Doprdele.. som zničený na sr*čky a týmto nikomu nepomôžem.. Seiji je niečo podobné ako Hayami len s tým že nepoznám jeho slabiny a neviem či aj nejaké má.. a hlavne bacha na tie injekcie čo používa.. je to lekársky ninja s kekei genkai.. toho tak ľachko nedáme dole.. Ale hlavné je aby sa Seiji a Hayami nespojili inak sme v tomto stavu nahratý.. Nechaj Seijiho ísť na Senseia a my sa postaráme o tohto psychopata.. potom sa vrátime pre svitok. Ak som videl dobre sensei dokáže spomalovať čas a to nieje nič dobré. Takže budeme musieť svoje útoky kombinovať inak to pekne odskáčeme... Opieral som sa o strom a snažil som sa pripraviť si lúk a šipy na útok. Siahol som rukou do vačku a podal som Hisashimu pár semiačok. Schovaj si ich na dobré miesto a neboj sa.. je to moja tajná zbraň.. Usmial som sa naňho a potom sa pozrel na ostatných teda konkrétne na Seijiho a Hayami ktorá bola s nervami ako sa hovorí v prde*i.

Melnia

Prižmúrila som oči a v tom som uvidela ako Hayami letí priamo na svojich spolupracovníkov. Nechápala som. Čo to má znamenať? Žeby nejaký plán? Strácala som kontrolu nad nimi. V tom som sa pozrela na Daisukeho, ktorý premáhal moju schopnosť a snažil sa z nej dostať. S ňou asi nebude niečo v poriadku. A to správanie k nám? Chcela by som vidieť jej rodičov, tých ktorí ju vychovali. Nie, čo to hovorím? Čo keď má len v rukáve nejaký plán? Neviem, nechám sa prekvapiť. I keď moja myseľ bola zmätená, snažila som sa chápať danú situáciu a čakať na správnu chvíľu. Nie sú snáď hlúpi a vedia, že hlavným cieľom je získať zvitok. Možno, že by pochopila pointu? Chce ho získať sama? Chce sa prejaviť ako silné dievča, ktoré porazí nových geninov? Keď sa jej to podarí bude mať od mňa pochvalu...Kde to som? Čo tu vlastne robím a čo ja vlastne robím? Pozrela som sa poriadne na danú situáciu. Stála som ako bezcenný ninja vesnice Pratumy, ktorí nevie ako si poradiť s malými deckami. Čo mám teraz robiť? No pomaly mi dochádzalo, že mi nemôže byť všetko jedno. Buď na mňa to decko zaútočí, znamená to, že musím zachovávať obranu alebo musím zaútočiť, alebo pôjde po svojich ne-priateľoch, a potom sa zastaví u mňa. Musím konať hneď! Napriahla som ruky a plášť, ktorý kryl moje telo ma skryl. V tom z ničoho nič plášť upadol a moje telo zmizlo. Bol to ako trik, no v skutočnosti to bolo dielo. Decka sa snažili ubrániť a aj bojovať s myšlienkou zobrať zvitok, no po chvíli sa z ničoho nič vo vzduchu rozprestrel môj plášť a ja som skočila priamo na Hayami. Snažila som ju udrieť tak, aby len spadla na zem. V tom som skočila medzi nich. Možno vám to pripadalo, že sa chce sensei predviesť so svojou technikou Syerloo, ale nebolo to tak. Som slečna, ktorá nerozumie všetkému, bojím sa určitých vecí, a preto ich riešim hneď. Asi nebolo dobrým nápadom si zobrať tím. Asi ešte nie som na to pripravená. Máte ísť po zvitku a nie sa tu medzi sebou handrkovať. Tieto vaše reči odpudzujú moju pozornosť. Možno nieste odtiaľto, alebo vás vychovali rodičia, ktorí nestáli o vašu pozornosť. Ja ako dieťa som musela poslúchnuť každý rozkaz a neodvrávala som. Nechápem tieto vaše keci detské! Chcete byť najlepšími, ale silou to nedokážete. V tom som sa pozrela na Hayami. Možno máš nejaký plán, ale tu ide o to, aby ste predviedli svoju najlepšiu stránku. A ak je toto vaša stránka, tak nemám ďalej záujem sa podielať na tejto trápnej situácii. V tom môj hlas zhlasnel. Skoro to vyzeralo ako keby som bola docela psychicky narušená. Dosť! Pozrela som sa do očí každému z nich. To nemáte aspoň trošku srdca v sebe samom. Nechcete byť dobrí v rozdávaní svojich pozitívnych myšlienok? Nechcete sa stať dokonalými v dobrom? Pozrela som sa na zem. Mala som v nich akési sklamanie. V tom som sa pozrela na zem a zazerala na steblo trávy...

Hisashi

Stál som na lúke pred Daisukem a pozeral som na Hayami. Keď v tom medzi nás vbehla senseika. Bol som prekvapený ako sa tak rýchlo dostala medzi nás. Začala po nás kričať , za to že na miesto toho aby sme držali spolu a tak získali zvitok , sme bojovali medzi sebou a snažili sa ho získať individuálne. Keď senseika dohovorila bolo jej vidieť v tváry sklamanie. Vietor pofukoval zo strany na stranu a vnášal mi lístie do tváre. Ale senseika ja som iba ochraňoval Daisukeho ! Neviemčo to tú psychopatku napadlo ! Bol som naštaný pretože som len ochraňoval kamaráta a dostal som vynadané. Nemohol som ho nechať len tak . Nemohol sa poriadne hýbať. To by bola jeho istá smrť. Aj keď ho poznám len krátko ale vidím mu tvári nadšenie pri každom útoku a obrane. Je presne ako ja . Milujeme súboje. Pozrel som sa na Daisukeho a usmial som sa na neho. Ale koniec vykecávania. Teraz je mojou prioritou získať ten zvitok. Teraz Akimo . Akimo vyskočil a zakusol sa senseike do nohy. Ja som sa natiahol a snažil som sa jej ten zvitok zobrať. Ale netrafil som sa . Daisuke pomôž mi ! Keď nám nechcú Hayami so Seijim pomôcť získame ho sami bez ich pomoci. Hneď ako som sa netrafil som sa znovu vystrel a pozrel som sa na senseiku. V tej chvíli sa mi v hlave hnalo strašne veľa otázok. Prečo to robím ? Neviem ako má techniky. Ale stačilo mi čo spravila Daisukemu . Ešte teraz sa nedokáže poriadne pohnúť. Doton: Gansetsukon. Vrazil som ruku do zeme a vytiahol som balvan. S toho som si vytvoril ďaľšiu kamennú tyč. Zahnal som sa na senseiku dúfajúc že ju trafím. To bude tvôj koniec ten zvitok bude môj.

Daisuke

Ja... nejaká hlúpa paralyzujúca technika ma nedostane! Stále viac a viac som sa bránil tej technike.. moja sila a odhodlanie vstúpalo.. Nemôžem nechať Hisashiho samého proti Hayami.. veď ho rozcupuje na kusy! Pre kontrolu situácie som sa otočil a zbadal som ako Melnia napriahla a v sekunde zmizla. Rýchlo som sa otočil a v tom medzi nás skočila Senseika a uzemnila Hayami. Č-čo?! Bola na nás naštvaná, však kto by nebol keď jeho vlastný tím nechce spolupracovať.. Pozrel som sa na Hayami ktorá sa stále škerila a chcela nás pripraviť o život.. no neuvedomuje si že ja mám mozog a na mňa jej bezhlavé útoky nebudú fungovať.. Vypočul som si smutnú reč senseiky a bolo mi jej ľúto že práve nás dostala ako tím.. no toto je skúsenosť ktorá ju naučí žiť a vychovávať tím.. Dobro či Zlo? Toť otázka..je jedno čo.. ale zistím kto boli moji rodičia! Potom zazneli Hisashiho slová.."Nemohol som ho nechať len tak . Nemohol sa poriadne hýbať. To by bola jeho istá smrť. Aj keď ho poznám len krátko ale vidím mu tvári nadšenie pri každom útoku a obrane. Je presne ako ja . Milujeme súboje." Tieto slová ma zaskočili, priam som začal dychčať. Čože?!.. Čo som to spravil.. ako som len mohol myslieť že sa ho zbavím.. Pozrel som sa naňho a on mi dal úsmev. Keď vrátil svoj zrak na senseiku ja som sa usmial tiež. Hisashi ma predbehol, využil práve tej skupinku slabosti ktorú senseika prejavila. Výborne.. Yosh ukončíme to! Dupol som do zeme a moja sila sa mi opäť vrátila, predsa nemôžem nebojovať v takejto skvelej situácie Muah! Vytiahol som šíp a okamžite som ho poslal na senseiku. Ak by sa uhla strele tak by sejmula Hayami. Dobre Hisashi zabav Melniu-sensei a ja sa postarám o Hayami! A to som ho chcel použiť a odhodiť.. som to ja ale sviňa! Zapískal som a z západu k Hayami sa blížil Takeshi môj štvornohý priateľ. Tiež som sa k nej rozbehol. Takeshi sa na ňu rútil s rohami a ja som si vymenil Lúk za moju malú katanu. Rukou som siahol do kapsy a vytiahol som pár semienok ktoré som držal v pästi. Ešte viac som zrýchlil a katanou som zaútočil na Hayamin pravý bok zatiaľ čo Takeshi útočil na jej celé telo zo západu.

Seiji Garadon

Sledoval jsem všechno z větve stromu. Nejsem moc na zapojování se do soubojů. Ale tohle...Už mě to štvalo. Seskočil jsem ze stromu. Přátelství? Partnerství? Spolupráce? Nedělejte si ze mě srandu...Na tomto světě jsou jen dva druhy lidí. Mrtvý a umírající...Něco jako přátelství nemá smysl když můžete umřít každý den...Nechtěl jsem se zapojovat do souboje...Ale už to nemohu vydržet...Řekl jsem a měl jsem přitom vážný obličej. Ale...Poté se začal měnit v úšklebek. Poté v úsměv a stále se rozšiřoval. Začal jsem se smát. Tak šíleně, až to bylo děsivé...Otevřel jsem moje oblečení a schoval ty injekce s nemocemi. Vyndal jsem 4 injekce. Podíval jsem se na ty dva a na chvíli jsem se přestal smát ale pořád jsem se šíleně usmíval. Hra může začít!Řekl jsem a vrazil jsem si dvě injekce do stehen a vpustil látku do mého krevního oběhu. Látka měla tlumit bolest, stříkl jsem si ji do nohou, protože tam bude nyní působit nejvíce. Druhé dvě injekce jsem si vzal do rukou. V obou byla látka, která způsobovala závrať. Už jedna injekce dokáže znemožnit normálnímu člověku boj, dvě injekce způsobí, že nebude moci ani stát. Se šíleným smíchem jsem se rozběhl k Hayami. Jelikož mé svaly dočasně necítili bolest ani únavu tak jsem byl rychlejší než Daisuke. Rychle jsem popadl Hayami pod ruku a i její trojzubec, bylo mi jedno jestli protestuje nebo ne. Trojzubec jsem jí dal a řekl jsem jí. Je mi jedno že ten svitek nezískám já, ale ti dva ho získat nesmí...Musíme dočasně spolupracovat...řekl jsem jí a mírně jsem zpomalil aby se mohla postavit na svoje nohy a běžet sama.

Hayami

Už som ho skoro mala.. no vtedy mi nejaká divná palica vletela do trojzubca. Uskočila som a dala sa na dobrú diaľku. Počúvala som tie hnačky ktoré rozprával Hisashi Daisukemu. Ah ah.. úbohý amatéri. Rozprávali o priateľstve a o taktike. Na mňa žiadna taktika nebude fungovať! Muhaha! Poďte.. rozsekám vás na kúsky! V tom sa nadomnou objavila senseika a slabou ranou ma uzemnila. Rýchlo som hodila kotúľ do zadu a pripravila si trojzubec na obranu. Tá tu chýbala.. Dokonca aj tá sa k ním pridala, začala rozprávať o priateľstve a tíme. Ako som ju počúvala začala som sa pukavo smiať.. najprv to bol úsmev, potom akoby ma chytal krč a potom to zo mňa vyšlo.. H-HAHAHA!!Bol to smiech blázna.. smiala som sa až som oflusávala všetko naokolo. Po skončení tohoto momentu som sa pozrela jedným okom na Melniu.. odflusla som si a arogantne povedala.. Skončila ste toto divadielko? Ak áno uhnite.. mám tu nevyriešené účty s tamtými dvoma! Hisashi sa začal obraňovať ako je dobrý a podobný nezmysly. Ja som sa len smiala. No potom to začalo.. Daisuke vystrelil šíp na senseiku a Hisashi si ju zobral na starosť. V tom sa na mňa rozbehol Daisuke..plus aj jeho zviera.. jak ja nenávidím zvieratá. Vytiahol si katanu. Hmmm? takže ideš na boj z blízka? Oblízla som sa a pripravovala som sa na sek.. No v tom som započula ako sa niekto ku mne blíži. Nestihla som sa ani otočiť a v tom ma popadol zo zadu Seiji, zo začiatku som myslela že aj on ma chcel zabiť.. no v tom mi podal späť trojzubec. Spolupracovať? mmmh veľmi rada! Konečne niekto "normálny!" Spomalil a ja som sa opäť postavila na nohy... bežali sme a ja som sa ho snažila dobehnúť.. Tak aká je tvoja taktika? Čo spravíme? Získame ten svitok prvý alebo sa pokúsime eliminovať tých dvoch? Úprimne si nemyslím že ten úbožiak s dotonom porazí senseiku. Oh! Teraz je naša šanca.. ako nás prenasleduje Daisuke.. zbavme sa jeho teraz a potom sa postaráme o toho druhého.. Kekeke!

Hisashi

Môj útok na senseiku sa nevydaril . Odskočil som od nej aby nemala šancu na mňa zaútočiť. Obzrel som sa po Hayami a všimol som si že niečo rozpráva. Presnejšie povedané urážala ma a nad všetkým sa povýšenecky smiala . Posmievala sa mne a tak isto aj Daisukemu. Je to blázon.Pomyslel som si . V tom som si všimol Seijiho ako si niečo pichá do nôh aj do rúk. Niečo chystajú. Je to iba banda nafúkancov. A hlavne Hayami. Myslí si jaká je super a pritom neviem nič iné iba bezhlavo sekať. Jediný Daisuke je normálny. Takže vy chcete spolupracovať ? Hayami a Seiji ? HAHAHA ! Hayami ty si tak úbohá . Najprv sa smeješ spolupráci s hocikým a potom sa pridáš k nemu . HAHAHA. Daisuke , kašlime teraz na senseiku . Zabime tych smradov ! Obrátil som sa a rozbehol som sa za Daisukem. Uvidel som ako Daisuke útočí na Hayami ale nepodarilo sa to pretože ju zachránil ten úbožiak s injekciami. Aké trápne oni si naozaj myslia že mňa a Daisukeho porazia. Aké trápne hahaha. Dobehol som k Daisukemu. Teraz je to osobné , musíme ich zabiť . Nenechám sa tu úrážať nejakými psychopatmi. Povedal som pošepky Daisukemu. Otočil som hlavu späť na Akima. Pískol som na neho a on pribehol ku mne. Takže Akimo teraz nachvílu prestaneme myslieť na Melniu a pojdeme po tých tvoch kreatúrach dobre ? Siahol som do vačku a vytiahol som z neho Vojenské pilulky. Jednu som dal Akimovi a on celý zdivočel. Začal na nich vrčať a štekať. Jednu som dal pre istotu aj sebe . Dobre Akimo ideme na to. Daisuke ty ma kry zo zadu. Zdvihol som zo zeme svoju kamennú tyč ktorú som pred tým hodil po Hayami. Silno som ju stisol a rozbehol som sa spolu s Akimom po nich. Akimo dávaj si pozor na Seijiho . Stačí jeden dotyk jeho injekcie na tvojom tele a to bude koniec. Vietor fúkal tam a späť. Nadnášal listy ktoré mi svišťali pri hlave. V bruchu som mal taký čudný pocit. Celý som sa chvel od nadšenia . Chílilo sa k brutálnemu súboju. Boh vie ako to dopadne , ale tu a teraz nemôžem prehrať .

Melnia

Aaaaah. Tá štvornohá potvora mi hrýzla do nohy a ja som upadla na zadok. Pozrela som sa na Hisashiho. To už tu nikto nemá trochy úcty k starším? Všetko sa začalo akosi komplikovať. Decká prestali ovládať seba samých a začali robiť zo seba veľkých hrdinov. V určitých veciach ma aj urážali ich reči, no v tom som spoza chrbta vytiahla štvrtý kunai a hodila ho na strom, ktorý stál tam odkiaľ som precestovala. Štvorec kalurumine. Kai! Keďže ste sa všetci nachádzali vo štvorci štyroch senbonov obklopených okolo vás, ich paralizácia vás dostávala do kolien. Kaaaaaai! Ich útokom na mňa som sa stihla vyhnúť. Pomaly som sa zdvihla a pozerala na tie utrápené tváre. Paralizácia vás dostávala do útrap. Čím viac senbonov tým človek viacej trpí. Tak čo? Stále budete prudiť? Stále sa budete snažiť byť ako dospelý, ktorí nič nedosiahli? Človek vám dáva šancu, aby ste sa stali významnými a vy na to kašlete. A o tomto to všetko je? Ninjovia si neuvedomujú svoje činy. Konajú tak, aby mali z toho dobrý pocit len oni, ale nie tak, aby z toho mali dobrí pocit všetci. Ste malé decká! Nechápete sa navzájom, nesnažíte sa o to. Dúfate, že vaše myšlienky vás dovedú k cieľu, ale nechápete ich pointu. V tom som uvolnila pečať a otočila som sa k vám chrbtom. Slnko na oblohe upadalo, akoby bolo sklamané z týchto ninjov. Ak sa uvedomíte, príďte za mnou alebo sem na túto lúku a spoločne rozuzlíme vaše trápne chovanie. Kulhavým pohybom som odkráčala preč z tréningového pľacu a dúfala, že sa zamyslia nad sebou a pochopia, že ich život takýmito činmi nikam nevedie...