O deň neskôr...

Odpusť mi. Osprevedlnujem sa. No nevyzerajú ako bratia?
Pevný stisk okolo hrdla (?) od mladšieho syna. V hlave sa mu začali stáčať myšlienky. Nemusel sa báť. Nič takejto úrovne ma nezabije. Nič ma zabiť nedokáže. Chystal sa syna odstrčiť, ruku pomaly stáčal na tú jeho a chystal sa zatlačiť na tú "správnu" kosť. Radius a Ulna na pravej ruke. Keby som dokázal zlomiť iba jednu, s celou rukou by už nedokázal nič urobiť. Dokázal by som ho vyliečiť..Neskôr, ale od neho už nič nepotrebujem. Všetko som si pre svojeho vnuka nachystal. takže ktorá tobude? Radius alebo Ulna? na tváry sa roztiahol úsmev. Už sa rozhodol. Kurui Uzu! zvuk zastavil jeho ruku. Donútil ho sa otočiť aspoň hlavou, aby to uvidel. A vykríkol, posledný krát. Znelo to takmer ako strach. Nemohol predsa sklamať svoje publikum. Keď sa mäso začalo trhať a z jeho rán vychádzal temný mrak, kričal. Vedel že sa to od neho očakáva, inak by nekričal. Hrudný kôš, kosti Radius, takže predsa sa dnes nejaký roztriešti na kúsky. Bola to takmer irónia osudu. krv striekala zo všetkých jeho otvorov. Cítil ako zovretie ustupuje. Jeho krv nebola jediná, ktorá dopadala na chladnú kamennú podlahu. Zadíval sa staršiemu zo synov, skôr démonovi ako človeku do očí s prosebným pohľadom. Tá technika je skutočne silná, je presne taký akého som ho očakával.Škoda že dnes ešte neumriem. Bolo by to "skutočne" zaujímavé. Čierna hmla vychádzajúca z rán spolu s krvou začala prúdiť intenzívnejšie, až kým sa krv, striekajúca z jeho rán, úplne nezastavila pod silnejším prúdom chakry. Temný oblak ho začal celého pohlcovať, až kým technika cez neho len neprešla pár centimetrov na Ushiovou hlavou. Pár škrabancov od vzduchovej rany, nič o čo by sa skutočný pán nad svetom i telom mal zaujímať, či už na vlastnom tele alebo tele svojeho syna, ktorého sa ako jediného niekedy bál. Avšak to bola dávna doba, príliš ďaleko v minulosti, príliš ďaleko od súčastnosti. Teraz som nezničiteľný. Teraz som dokonalý V tejto chvíli by si normálne vyhrnul pery kútikmi úst a smial sa na hlúposti svojich synov. Ale už to nemohol urobiť. Nemal žiadne ústa ktorými by to dokázal. Už nebol človek, mal iné výhody.
Nie si jediný Moroshi na kom som experimentoval, aj keď si bol iba prototyp, od ktorého som očakával skorú smrť a zrodenie druhého Vlka, ale človek by mal veriž svojim deťom však? Pochopil som to až keď som ich mal viac ako 10, všetky spojené mojou chakrou, ktorú som budoval desiatky rokov a ktorú som schovával v schránkach zo stoviek ninjov. Pristúpil bližšie k synovy ktorý sa ho pokúsil zabiť, teda už aspoň druhý raz. Môj majster ma naučil o ľudoch a démonoch dve veci: Odkial vznikli chvostový démony a hlavne Juubi. A druhá vec," urobil krátku odmlku, jeho nehmotná schránka nedokázala udržať v sebe kyslíka pretvoriť ho do zvukov bez obrovského výpätia síly "Druhá vec je jednoduchšia: Jedno sa môže stať druhým" Jeho ruka, ak to tak ešte mohol nazývať, sa natiahla k Moroshimu, druhá k Ushiovi. Obaja ste moje deti, rovnako ako vaši bratia a sestri. Z Ushia urobím neskôr plnohodnotného člena našej rodiny, ale teraz ma čaká pôrod skutočného démona a ja potrebujem všetku svoju sílu aby som ho ovládol. Chakra sa začala ruzpúštať. potrvá mi pár dní kým sa zhmotním na tom mieste zase späť ako človek. Zatial vám nechám čas na rozmyslenie, či sa ku mne pridáte dobrovolne. Chiméra príjme každé zo svojich detí. A ja mám to po čom skutočne túžite. Démona v Iwagakure nikdy nepríjmu Moroshi, a Ushio, asi už vieš čo mám, po čom túžiš, čo si stratil, nenávidel a miloval. Rozhodnite sa teraz a ja vám poviem kde ma nájdete. nemusíte ísť obaja, stačí mi jeden z vás. Cena za vašu túžbu bude vysoká, avšak čo je v tomto svete spravodlivé? Tieň, ktorý kedysi býval Gokuderou, ktorý kedysi bol ním sa takmer usmial, keby mu to jeho nehmotné telo dovolovalo. Nesmrteľnosť má svoju cenu pomyslel si kým čakal na odpoveď svojich detí. Postačí mi jeden, hociktorý z nich splní polovicu úlohy ktorú potrebujem. Aj keby súhlasili len preto aby ma zradili. Tieň sa naďalej rozpíval a čakal. Už je čas sa rozhodnúť moja rodinka.


Začal ďalší deň, ak sa tak vôbec dalo nazvať to čo tu svietilo miesto Slnka dňom.
Odo dňa čo dorazila do tohoto chladného a srašideľného podsvetia ubehlo pár dní. Doteraz nechápala dôvod tejto šialenej expedície.
To čo sa tu nachádza malo ostať skryté. Nejaké kammené sochy, na modro svietiace pochodne a staroveké mesto. Koho takéto veci môžu zaujímať? Všetko je tu nebezpečné, staroveké a krvavé. mali by sme sa vrátiť na povrch a dokončiť opravu dediny. A hlavne sa zbaviť toho šialenca Ako správna žena strávila pár hodín lovením húb. Našla cez desať druhou, avšak minimálne tri z toho boli jedovaté. Renji je z Tur..nie je s otcom, s tým parchantom ktorý ma opustil aj svojeho malého syna. Drogoval sa liekmi kvôli bolesti zo svojho posraného Kekkei genkai. Jej ruka robila inštiktívne pohyby bez premýšlania. Až hodnú chvíľku neskôr skontrolovala čo nazbierala a nebola z toho nadšená. Kôš prevrátila a odišla domov. Jedna várka húb by jej a jej synovi mala stačiť. On je preč. Muž ktorého som milovala je preč. Ostal iba Turaki, tieň toho muža. Nemal jeho tvár, nemal jeho povahu, zábavnú a bezstarostnú. ostal iba muž, ktorý sa všetkého bál. Ostal iba muž, ktorý všetko ľutoval. Naštiepené suché kry, rastúce vo vyších vrstvách jaskyne kde svietilo aspoň trocha slnka a vietor zhadzoval cez otvory zeminu a prach. Dokonalé podmienky pre drevo ktoré neskôr chcete spáliť. keď začal oheň horieť a voda z podzemného toku začala vrieť, hodila tam kúsky húb a kamennú soľ, ktorej bolo v týchto podzemných miestach nadbytok. Vrejúca voda dodávala teplo v chladnej kamenej miestnosti, ktorú mala odteraz volať domovom. Ale prečo by som mala? Mnohý ostali na povrchu a starajú sa o stavbu dediny. najímajú stavebníkov z rôznych dedín az peniaze, ktoré možno ani nemáme. Lenže ja nie, ja som musela ísť so svojim synom, o ktorého sa aj tak stará Haruka. Haruka Ruka sa samovoľne prestala hýbať nad kotlom a voda začala vyvierať. Prečo si ma opustil? Prečo sa mi bojíš pozrieť do očí? Milujem ťa ty spálený blázon. Si predsa môj muž, moja láska, otec našeho syna, najsilnejší zo svojeho klanu. Prečo sa mi bojíš pozrieť do očí? Prečo si ma opustil už druhý raz? Prevrátila kotol. Cítila spálené mäso na svojich rukách. Ty blázon. Keď si mi to povedal, keď si mi povedal že nemám pred Renjim odhaliť tvoju tvár, plakala som. Anir az si za nou neprišiel. pozoroval si ma celé dní a ja, Cítila kropenie vody na svoje spálené ruky. Ja neplačem, ja nemôžem plakať. Som už predsa dospelá žena, nie nejaká vystrašená panna. Ruky už toľko nepálili. Slzy to uhasili príliš rýchlo. Počula krik pred domom. počula plač a počula dupot stoviek nôh. Podišla von, uvidela chlapca v maske, ako sa k nej rozbehol. ANBU..takže predsa odhalili Haruku a jeho zradu ANBU route... zaťala päste. Nič vám nepoviem. to chcela vykríknuť, avšak hlas pod maskou spoznávala. Renji? uctíila dotyk jeho ruky na svojej, keď ju ťahal späť dovnútra ich nového domu. Voda postriekaná po stene spolu s kúskami húb mohli odradiť jej syna.
Čo sa stalo Renji? kde je tvoj učiteľ? nedokázala mu klamať, nie takýmto spôsobom. Učiteľ bol Turaki aj Haruka, neklamala. len nehovorila pravdu.


Bubliny kyslíka stúpali na hladinu a rozpadli sa pri styku z väčším celkom.
Prestaň myslieť, synovec. Prestaň myslieť a nechaj sa ovládnuť spiacim vlkom, tvojim podvedomým. Nebráň sa tej krvi. Zmení ťa, zničí, avšak zachráni. Neurob to čo ja. Nesplň úlohu iba z polovice.
Sedel na okraji, rukou namierenou na klesajúce telo svojeho synovca. Dokázal by ho vytiahnuť, keby to bolo príliš nebezpečné, aj keď nevedel, čo sa stane ak sa vzoprie jej "vôli" a neumrie. Musíš len vyplávať, to boli moje slová. To som urobil ja. Avšak ty ma musíš prekonať. Napočítal minútu, potom druhú. Chlapec už mal pomali upadnúť do bezvedomia, a nechať sa ovládnuť spiacim vlkom. Hiarashi vedel že nevydrží dlhšie ako päť minúť. Po piatich minútach ho budem musieť vytiahnuť a dúfať že ešte bude žiť. Hiarashi sedel na okraji hlbokého jazera. A spomínal.
Skutočne to chceš urobiť Hiarashi? Spýtal sa ho vtedy iba 15 ročný Tanaki.
Mám radšej ostať kriplom? No ták, vraz to do mňa. Hiarashi vedel, že sa to nemá robiť. Celé týždne hladali túto jaskynu o ktorej hovorili spisy. Mal predsa 16 a bol kriplom. Aký chlapec by si toto zaslúžil? A hlavne sa chcel stať Kazuyou, po tej chvíli čo ho stretol. Ona ma za ním poslala a potom, keď ho prekonám, s krvou ktorú som zobral z klanových zásob. tanaki nepremýšlal. jeho dievča, ktoré mu zachránilo život, aj keď to stálo posmech klanu a sklamanú tvár rodičov. Nechcem skončiť ako môj brat. Musím oslniť klan, stať sa niekym. Náš rod musí pretrvať. Brat bude ten čo stvorí ďalšiu generáciu a ja budem ten ktorý ju preslávi. zadíval sa do bratovej tváre, tak podobnej tej jeho, akoby boli dvojčatá. V tej chvíli prišiel úder do spánku a posledné čo počul, bolo prasknutie kosti a rozvírenie vodnej hladiny, ktorá ho nenásytne pohltila ako hladný démon. posledné čo uvidel bola tvár jeho brata. Potom ho pohltila mrazivá hlbina a ucítil pálčivú bolesť. jeho telo horelo. Kyslík zo strachu vypustil z úst. Prestal bojovať, nedokázal to. oči sa mu zatvorili, posledné čo uvidel bol obrys siluety nejakej postavy. kov, ktorý mu do tela predtým vrazil brat na miestach, kde ich mal Kazuya. Krv sa dostala do mozgu, do jeho mysle. videl výjavy, temné siluety kráčajúce k nemu ale skôr ako sa ho miohli dotknúť sa vždy prebral a ocitol sa v temnote. Cítil ako nejaký tlak ho ťahá dole a čím ďalej tým viac. Na dne jazera bola podzemná rieka. Žiaden spis o tom nehovoril. Tlak tu už bol príliš silný a jeho myseľ to nezvládala a....
Zakrútil hlavou. Bolo zbytočné spomínať. Zadíval sa do hlbiny. Až v tej chvíli ho napadlo že zabudol do Tashira vložiť dostatok kovu aby sa mohol naučiť plávať. zabudol, že pochodeň už stihol stiahnuť prúd. A hlavne zabudol na to, že vložil nesprávnu krv. Tú druhú mal pre seba, keby sa synovcovi niečo stalo. začal ťahať za kusy kovu v jeho hrudy a na dlaniach. Prešla tretia minúta. keď vír stiahol jeho synovca do temného tunelu, držal Hiarashi v rukách tri kovové tyče, od krvi a kúsov mäsa. Neschopný pohybu ostal sedieť a spomínať. Potom som sa vytiahol, pritiahol k obrovskej železnej rude vysiacej nad nimi. využíval magnetické pole zeme a všetkého v okolí k pohybu.
začali tiecť slzy. Úzky tunel ktorým sa trhalo tashirove telo na kusy siahal možno celé míľe do diaľky. Nemohol to prežiť. Ostala iba jediná vec ktorou mohol žiadať brata o odpustenie. Snáď jeho krv vytvorila dostatočný počet enzýmov a a chvíľu vydrží regenerácia Druhý flakón s krvou, ten ktorý mal patriť skutočne synovcovi nechal na skale. Prázdny. Cítil ako sa v ňom rozlieva teplo, aj keď teraz postačilo keď si krv vložil do žily. Ľudia o ňom v budúcosti budú hovoriť že bol šialenec alebo si nidky nespomenú na jeho meno. V tej chvíli skočil.

Renji Hagane

Matka musela prežívať strašné muky. Je to silná žena to áno. Ale nevedieť o svojom synovi tak dlhý čas, to určite zanechá na mnohých rany. A určite aj na nej. Z vnútra som niečo cítil. Niečo ako hubová polievka. Dlho som sa premáhal, kým som jej to povedal, ale nebol čas na dlhé chodenie okolo horúcej kaše. Muž, ktorý je podľa všetkého mojim otcom ma zachránil z pazúrov smrti. Ja som mu z celého srdca vďačný, ale jeho smrť by som vnímal nie ako obetu za svoj život, ale ako porážku. Potrebujem toho vedieť ešte oveľa viac, ako viem teraz, aby som mohol očistiť svoj klan. Bolo jasné, že musím vyraziť na cestu do kraja, ktorý je pravlasťou klanu. Do kraja, v ktorom sa zrodili všetky techniky ešte dávno pred legendou Naruta Uzumakiho. Teraz už budem len unikať. Masku zahodím a odídem preč.
"Musíme odísť do Zeme železa. Preč odtiaľto. Bolo mi povedané, aby som odišiel len ja, ale ja...ja...ťa tu nemôžem len tak nechať. Na otázky nie je čas. Rýchlo si zbaľ to najnevyhnutnejšie a poď." povedal som jedným dychom. Určite sa chcela opýtať na mnoho vecí, lenže na to snáď ešte bude čas. Ak sa Tsuchikage pustí za mnou, matku tiež nenechá na pokoji. Chcem zachrániť, koho budem môcť.