Kage Wars RPG - Navždy spolu
 
PříjemPříjem  PortalPortal  CalendarCalendar  FAQFAQ  HledatHledat  RegistraceRegistrace  PřihlášeníPřihlášení  
Najdete nás na facebooku: Sledujte náš portál

Share | 
 

  Valkýr

Goto down 
AutorZpráva
Rhaegar
V.I.P
V.I.P
avatar

Počet příspěvků : 2351
Datum založení účtu : 01. 03. 10
Věk : 22

PříspěvekPředmět: Valkýr   Sun Sep 29 2013, 14:18

(Výzory dôležitých postáv a bohov budú ukázané pod históriou k danému celku, kto nemá veľkú predstavivosť, môže tam nahliadnuť)



1.

Je to iba sen, je to iba sen. Ranar sa zhlboka nadýchol. Pred ním sa nachádzal vchod do jaskyne Mora, kde tisíce a stovky vyznávačov strávili svoje životy o samote a meditácii. Jedno zo tristo šesťdesiatich miest , kde sa môžu bohovia stať viditeľnými. Ranar pomaly kráčal do tmy a svetlo opúšťalo od neho svoju stráž.  Je to len sen, vízia, prelud.  Tieto slová, ktoré sa ozývali v jeho hlave znova a znova ho donútili kráčať ďalej a ďalej. Jaskyňa bola nekonečná, takmer večná.  Kráčal hodiny, ak v sne dokázal odhadnúť správne čas. Keď to je sen a ja spím, ako to že cítim bolesť v nohách? Nedokázal si odpovedať. Bol to len krok dopredu, nádych a ďalší krok.  Videl všetko zreteľne, každý odtieň čiernej, počul každý zvuk dopadu svojich nôh o vlhkú kamennú časť jaskyne. Bol nahý, avšak v sne na tom nezáležalo.  Ako dlho to ešte potrvá?  Sny nikdy nebývajú také dlhé. Bol du Krowe, jeho údelom bolo bojisko za svoj národ, život a smrť v krvi, dedičstvo jeho otca. Sny ho nesmú okrádať o spánok. Prechod do jaskyne sa chýlil ku koncu, videl svetlo tisícoch svetlušiek a vtákov púšte Anka Kusu, večných stvorený.  Toto je skutočne len sen. Anka Kusu sú vymretí druh, ich schopnosť zrodiť sa samých zo seba im nevystačila na lovcov ich zázračného popola.  Myšlienky sa vytratili, tak ako to v sne býva. Ostalo už iba svetlo na konci tunela. Počul dopad vody, zurčanie potoka a hrejivé teplo, ktoré dokážu počuť iba tí, ktorý sa narodili v púšti.  Sedem bolo bohov, ktorému však patrila Mora, nemohol tušiť. Sedem bohov a Šajtán, požierač snov, ktorý bol kedysi bohom Slnka. O bohovia, dúfam že si ma nezavolá on!  Dostal strach, tak ako vždy pred bojom. Bohovia sú dobrý aj krutý, avšak Šajtán, nie nemôže to byť on, on by nikdy nepoužíval sféru druhých bohov, sám už žiadnu nemá. Jeho hádka medzi sebou samým ho v sne nezastavila, kráčal ďalej, do svetla.  Počul hlas, ktorý pripomínal pomalé dopadanie vody zo stropy, takmer ho nerozoznal.
Príď k nám, Snár, príď! Bola to prosba, alebo len ďalší z výplodov jeho mysle?  Môžem sa človek zmýliť vo vlastnom sne?  Objavil sa druhý hlas, silný, rezonujúc celou sieňou z kameňa a vody. Začal mocne, ba priam ako hrom, nakoniec utunol, akoby dokončil svoje slová. Lenže to bolo len oko búrky, vrátil sa, rovnako silný ako predtým. Vtedy už tým slovám rozumel.
„Sestra, je to stvorene Vesny, rovnako ako táto ríša. Nesmieme sa s ním rozprávať, aj tak to tvor slabý ako on nepochopí!“ Ranar cítil ako sa mu podlamujú kolená. Cítil tu silu ktorá len zo slov tých dvoch bohýň vychádzala. Nemôžem dýchať. Kedysi dávno počul, že ak človek uvidí svoju vlastnú smrť v spánku, už nikdy sa nezbudí, keďže jeho telo zomrie spolu s tým. Bola to len báchorka, avšak mal z nej strach, preveľký strach. Pre bojovníka nikdy nebolo nič horšie ako smrť v spánku, bezbranný a slabý. Vydal chrčavý zvuk, snažil sa im naznačiť svoju bolesť. Sú to bohyne, povedal jeden hlas, nič pre nich nie je nemožné.  Druhý hlas bol však silnejší, reálnejší. Sú to bohyne, nič pre nich nie je dôležité. Zadíval sa do mesačnej oblohy. Pochopil odkiaľ prichádzalo to svetlo. Toto nie je jaskyňa, jaskyňa predsa musí mať klenbu.
„Musíš dýchať Snár, nikdy si nezabudol ako sa to robí, aj keď si nepamätáš to učenie.“  Mesačný svit k nemu prikročil a zvyšné bohyne pristúpili zo strán. Avšak tváre tých dvoch vidieť nedokázal. Stačil mu iba jej prívetivý úsmev, vďaka ktorému vedel že nikdy nebude stratený.  Biela paní, bohyňa mesiaca a hviezd. Chorra.  Prehovorila znova, lenže tento krát bez úsmevu.
„Si prvý z tvorov tejto ríše, ktorého privolávame týmto spôsobom, lenže hmotná ríša sa stáva príliš... kolísavou . „ Odišla do temnoty, kde jej svetlo pohasínalo. Videl jej tvár a hlbokú jazvu cez oči. Kto by mohol zraniť boha?  
Ty si jediný, s ktorým sa môžeme rozprávať mimo hmotného sveta a nepatrí k žiadnej zo strán. Možno netušíš, čím si a čím budeš, lenže vec že nie si sám. Jedna kvapka vody neprelomí kameň, ale za ňou prídu ďalšie a ďalšie, ktoré rozdelia kameň napoly. Znova netušil, či si ten hlas iba vytvoril vo svojej  hlave ako myšlienku alebo to bola tá bohyňa. Zadíval sa na ňu, na jej vlasy, ktoré vyzerali ta priezračné, akoby sa dotykom zmenili v kaluž vody. Bohyňa riek, potokov a morí. Paní ticha. Merig. Jej hlas bol pokojný, ani láskavý či nepríčetný. Nečírila z nej láska či nenávisť, len nezaujatosť a chlad.  Zadíval sa posledným smerom. Tá ktorej hlas znel ako búrka bola búrkou samotnou. Bohyňa búrky a zmeny. Paní premeny, Yrill. Tá prehovorila ako posledná a jej slová konečne zmenili význam tohto sna.
„Nájdi škovránky, pridaj sa k nim. Stretneš ich  za dažďa a ohňa s tvárou od krvi. Posúdia ťa a padneš.  Hladaj svetlo, rovnako ako oni, oni ťa privedú k Sharrovi, vyvoleného bohmi.“ Na ústach mala krutý úsmev, poznala všetky cesty, ktorými sa ľudský život môže viesť.  ...a padneš  Jej slová ho zamrazili, viac ako ich hlas predtým. Keď uvidíš svoju smrť  vo sne umrieš naozaj. Je to také isté aj so slovami? Ranar dýchal, cítil pot tiecť po svojom nahom tele. Mám len 16, len 16, nechcem ešte umrieť! Až do svojej smrti si bude klásť otázku, prečo prehovoril. Nezáleží na tom, aj tak budem čoskoro mŕtvy.
„Ale prečo? Ak odídem od armády, môj otec ma sám privedie napichnutého za dezertáciu. Ako Valkýr nikdy nenájdem pokoja, nedožijem sa ani svojej predpovedanej smrti! A som Krowe, žiaden zbabelec, nemôžem padnúť mimo boja za ríšu.“ Kolená sa mu triasli, hlas kolísal od strachu. Zbabelosť nie je poznať strach, zbabelosť je byť ním pohltený. Cítil ako jeho cítenie slabne, ako stráca kontrolu nad svojim snovým telom.  Charra vstúpila do svetla mesiaca, zatiaľ čo jej sestry už odišli do temna. Jaskyňa prestala existovať, bola tam len ona. Nikdy nemohol porozumieť myšlienkam bohov, lenže nejakým spôsobom vycítil jej smútok.
„Nikdy sa z teba nestane dezertér,  nepocítiš hnev svojho otca či vlastných bratov v prísahe. Tejto noci padnete a vaša ríša s vami.“


Postavy:






2.


      Zobudenie bolo pomalé, takmer normálne.
     Oči si začali privykať na to málo svetla  vychádzajúce spoza hradu.  Mal ich otvorené, avšak nedokázal sa postaviť. Hľadel nad seba a premýšľal v prípravách. Bol to len sen? Stal som sa šialencom? Uvedomuje si šialenec  že je šialencom? Dlaňami si pretrel oči. Naozaj som spal, lenže to nič neznamená.
      Ucítil vedľa seba pohyb a jemné výdychy. „Už ste vstal môj sladký lord?“ Pobozkala ho na ústa a následne sa napriahla ako mačka. Lya. Jej ohnivé vlasy aj v takom šeru ju tvorili nadpozemsky krásnu. Ucítil ďalší dotyk, horúci dych na svojom hrdle. Cítil pocit, aký cíti iba korisť pred porážkou. Najhoršie na tom bolo že ňou aj bol. Sante. Krásna, opak Lye. Lya svetlo vytvárala, všetko vôkol nej sa rozžiarilo. Sante ho pohltila. A všetko bol zachytené v jej očiach.
       „Náš pán mal pravdu. V predvečer boja je najlepšie uvoľniť stres. Nečakal som že ho uvoľní až toľko.“  Štipla ho do bradavky.  Obidve boli nadpozemsky krásne, bodaj by nie, každá čarodejka ovláda krásu.
    „Milord, oblečte sa prosím. Žiada u vás audienciu lord, ...“  jeho stan sa roztvoril a Olyver, jeho samozvaný druh a komorník dopadol k jeho nohám.  „ Árr, chlapče, nikdy mi nebudeš hovoriť aby som mal čakať a ty...!“ zadíval sa do Ranarových očí, potom nižšie na jeho telo. „Sa obleč sakra, takto ustrojený sa ukazuješ Kráľovstvu?“ Ranar sa pozviechal a nasadil si lianovú košeľu, lianové spodky a lianové nohavice. „Odpusťte mi otec, neočakával som Vás.“
     „ Har, myslíš že toto ti pomôže? Kráľ  si nás volá. Konečne zaútočíme na Kráľovské územie a chce nás mať všetkých, Justikárov a Valkýrov na porade pri dobytí Skaliska. Tak si nasaď svoju zbroj a zober dvoch Stevardov. Je ti to jasné?“ Ranar sklonil hlavu a usmial sa. „Samozrejme otec, musíme si zahrať trocha na tú eleganciu.“ Sernar sa usmial. „Myslím synak že som ťa v stane nenašiel. Myslím, že ešte bude polhodinu trvať kým sa o tej informácii dozvieš.“ Zadíval sa na čarodejky a hrdo žmurkol na svojho syna.  Olyver stále nechápal čo sa tu práve udialo. Sernar vykríkol pár slov na toho chlapca a odniesol ho preč od stanu. Čarodejky sa usmiali a odhrnuli prikrývku. Ranar úsmev opätoval.
    Myslím že túto polhodinku ešte využijem. Ten sen bol predsa len sen.
Vstúpil do stanu s vlajkou krajiny, spolu s troma havranmi du Krowe, poslednou baštou kráľovstva. Vedľa neho stáli OIyver  a Lafer, ďalší z jeho samozvaných Stevardov, tichý, avšak obetavý. Vždy bol rád v blízkosti tých dvoch. Pripomínali mu jeho dve časti duše.
     Uklonil sa a posadil. Kráľ už bol starý, bez potomkov, jedine jeho myseľ bola nedotknutá. Škoda len že nikdy nebola inteligentná. „Toto je moje kráľovstvo. Moji vlastní ľudia sa pridávajú na stranu toho dobyvateľa. Robte niečo! Ste moji Justikári, aký bude náš ďalší ťah po dobytí územia toho rebelského lorda Murgara?“ Vôkol neho stáli jeho Stáže, najvyšší z Valkýr. Poznal ich ešte z čias keď ho jeho otec poslal na učenie do chrámu. Boli to Valkýr Ferze, Valkýr Mirag a Valkýr Darak, najmocnejší z nich. Hľadeli na bojovú poradu potichu, akoby sa ich to netýkalo. Takže toto spôsobí dlhoročné požívanie miazy? Ostane len česť a sláva?
      Prvý z Veliteľov prehovoril jeho otec, lord Sernar. „Saxon, poznáš môj názor. Vypálime Skalisko spolu s lordom Murgarom, aby každý ďalší zradca vedel, kde má skutočne náležať jeho lojalita. Armády sa vrátia a zvyšné kráľovstvá spoja s nami ich armády. Až nakoniec získame čierne srdce toho potomka Šajtána!“ Mnoho veliteľov vykríklo, rovnako ako Ranar. Bolo to hlúpe, žiaden plán, len používanie teroru a cti. Lenže otec nie je Valkýr, nerozumie sa umeniu boja mimo boj samotný. Ranar stále mlčal. Rovnako ako posledné Valkýre v službách kráľa, poznal cenu mlčania. Musí byť nestranný, vypočuť si všetky názory, podľa nich sa zariadiť a prispôsobiť.  Prehovoril ďalší Justikár, Tira. Uklonila sa, zadívala na celý stôl. Jej oči na nom zastavili, akoby ho skúšala. Táto žena neznáša Valkýre, ale miluje moc. Zdá sa že budeme k sebe dobre pasovať.  Opätoval jej pohľad a zamával. Keď tento boj skončí, myslím že sa nájdem v jej náručí. Teda, buď ja alebo Dale. Ten stál vedľa nej. Určite s ňou bude súhlasiť.
„Vyslala som malú družinu na Sever od Skaliska, keďže Šajtánsky kráľ nepoužíva žiadnych zo svojich vojakov na ochranu Skaliska. Necháva bojovať Usianov proti Usianov, zatial čo bojuje zo zvyšnými kráľovstvami. Neberú nás vážne, myslia si že bojom proti sebe sa oslabíme a následne už len zotročí zvyšok. Vyslala som lovcov, šamanku Kethil, Rider, Havran a Kodoha.“ Kráľ vyzeral byť nadšený, avšak otec s tým nesúhlasil. „Vyslať Raracha z južných bažín na misiu od ktorej záleží budúcnosť kráľovstva? Je to... „ Odpľul si na zem, lenže Tira sa len usmiala. Takže po boji bude v mojom náručí. Možno by som mal otcovi poďakovať. „Kodah je najlepší stopár  v celej našej zemi. Myslím že bude schopný vidieť obrovskú armádu skrývajúcu sa za kríkom.  A Rider je muž z tvojho územia, veľmi dobre vieš že jemu žiaden tvor neujde. Mág, človek či rarach.“  Dale len prikývol. „Má pravdu, môj kráľ. Je to výhodné pre naše víťazstvo. Kedykoľvek objavia armádu budeme o tom vedieť.“  Ranar si prezrel Valkýre. Nemalo zmysel sa o tom dohadovať, kráľ bol príliš šialený na aby neveril vo svoje víťazstvo. Bol hrdinom vo svojom vlastnom príbehu. Hra na hrdinov vždy prinesie len smrť. Ranar otvoril ústa a vložil do nich figu.
„Čo mi radia Valkýre? Počkať, kým sa vrátia prieskumníci, alebo zaútočiť kým nemá Pethys des Murgar svojich spojencov z kráľovstva? „ kráľ na nich hľadel dychtivým pohľadom. Valkýre prikývli. Nasleduj, poslúchaj, ver.
„Vaši ľudia Vám radia dobre môj kráľ,“ prehovorila Miressa, najvyššia autorita medzi Valkýrami. „Spravme oboje náš kráľ. Zaútočme, avšak nie priamo. Pár Valkýr spolu s jednou päsťou prenikne do mesta pomocou mágov a mágie.  A...“
„-Nepokúšaj moju trpezlivosť ženská! Čo ďalej?“
„Žiadam o povolenie použiť apoštolky boha Durum pod vedením lady Vales.“ Žiadna z valkýr sa nepohla, narozdiel od lordov protektorov a stevardov. „Z akého dôvodu chceš použiť kňažky boha strachu?“ každý poznal odpoveď, každý sa jej bál. Dokonca aj Miressa zmĺkla v tej chvíli.
„Privolať duše padlých v tejto vojne bojujúc namiesto nás. Každým padlým v tejto bitke získa Šajtánsky kráľ väčšiu šancu na víťazstvo. Tým že budeme bojovať medzi sebou nič nezískame. Des Murgar bol najbohatší z vašich lordov pane. Ani on nepošle svojich ľudí bojovať proti krajanom ak nebude mať na výber.  Najal si žoldnierov, čítajúc niekoľko tisíc.  Boh Durum bude rád za tento... Dar.“ Postava vstúpila do stanu, neohlásená a nepozvaná.
„Lady Vales... „ Dokonca samotný kráľ nenašiel slová ktorými jej mohol odporovať. Tá žena znamenala smrť, strach a všetko, čoho sa kedy ľudia báli okrem bohov samotných. Lady zamávala rukou a utíšila kráľa. Zadívala sa na Valkýre a vrátila sa ku kráľovi. V jej očiach sa objavil strach... Ale prečo?  Ranar uvidel pred sebou obraz boha Duruma, princa neznáma. Keď sa zadíval na ostatných, pochopil že túto víziu uvidel každý
„Durum je boh neznáma, života a smrti.  Saxon VII, tvoja armáda je slabá, nemá najmenšiu šancu poraziť kráľovstvo, nedokáže poraziť ani rebelov vo vlastných radách. Potrebuješ boha na svojej strane, tvoja nestrannosť v božích cestách musí skončiť. Staneš sa jeho vyvoleným a on ti vyhrá vojnu.“  Jej oči potemneli, aj keď už predtým boli čierne.
„S pomocou krvi a piesku.“




Postavy:


Olyver, Stevard Ranara, bastard lorda des Murgara:

http://fc03.deviantart.net/fs71/f/2012/117/0/0/0011256c46309d11ca26ea786ff0ecf9-d4xpr7b.jpg


Sernar du Krowe, Justikár Usianskej armády, Lord protektor územia Raz-haka:

http://th07.deviantart.net/fs71/PRE/f/2012/304/f/a/sword_portal_by_dietermiller-d5jlswz.png


Lya, čarodejka Raz-haku,  ovláda mágiu ohňa a svetla:

http://th09.deviantart.net/fs70/PRE/f/2012/093/b/9/lya_by_charro_art-d4uvw3j.jpg


Sante, čarodejka zo slobodného mesta Kir, ovláda ilúzie:

http://th07.deviantart.net/fs70/PRE/i/2012/089/7/c/the_witch_by_thedurrrrian-d4ue4h5.jpg


Lafer, Stevard Ranara, kadet Synov Yrill:

http://fc06.deviantart.net/fs70/i/2012/314/7/a/feolan_by_impulsive777-d5kj2e9.jpg


Valkýr Ferze, ochranca kráľa, najvyšší z Valkýr:

http://th08.deviantart.net/fs70/PRE/f/2013/059/3/4/helm_by_medders-d5wh4p7.jpg


Valkýr Mirag, ochranca kráľa, najvyšší z Valkýr:

http://fc04.deviantart.net/fs71/f/2013/020/d/1/sketch_11_by_fetsch-d5s50c1.jpg


Valkýr Darak, ochranca kráľa, najvyšší z Valkýr:

http://th04.deviantart.net/fs70/PRE/i/2013/088/8/f/grave_knight_by_deivcalviz-d5zo3qs.jpg


Saxon VII Veľký, prezývaný aj Zradený, kráľ Usiany:

http://fc00.deviantart.net/fs70/i/2013/052/3/8/saxon_by_tomedwardsconcepts-d5vpi1d.jpg


Tira mi Duwara, Justikárka Usianskej armády, lady protektor územia Plagusis:

http://fc04.deviantart.net/fs70/f/2012/042/7/8/p90_by_hbdesign-d4pcio8.jpg


Dale mi Nigmar, Justikár Usianskej armády, lord protektor územia Skaliska

http://th08.deviantart.net/fs70/PRE/f/2011/182/9/1/human_warrior_by_saturnoarg-d3kpdd4.jpg


Kethil, šamanka z Senvojského kruhu, členka družiny:

http://th03.deviantart.net/fs70/PRE/i/2013/043/1/b/ulygun_snow_caller_by_ruloc-d5upim9.jpg


Rider, Lovec ľudí, člen družiny:

http://fc03.deviantart.net/fs70/i/2012/170/0/8/ranger_by_josheiten-d540ujm.png


Havran, apoštol boha Durum, člen družiny:

http://th03.deviantart.net/fs71/PRE/f/2013/072/0/6/raven_guard_by_grobelski-d5xxw4l.jpg


Kodoh, rarachšský stopár, člen družiny:

http://th00.deviantart.net/fs70/PRE/f/2011/228/5/e/kohdon_predator_by_cribs-d46sdi1.jpg


Miress mi Nigmar, Valkýr, Ochranka lady protektor:

http://fc09.deviantart.net/fs71/i/2013/171/7/7/warrior_by_real_elmariachi-d4rvqeg.jpg


Lady Vales, najvyššia kňažka boha Durum, nekromancer:

http://fc07.deviantart.net/fs44/f/2009/073/f/4/Wizard_Assassin_Fullbody_by_artbycarlos.jpg


Durum, princ neznáma, boh života a smrti:

http://fc05.deviantart.net/fs71/i/2012/096/8/d/practica_concept_by_dibujante_nocturno-d4v7smd.jpg




3.



     Zvládli to? Splnili svoju povinnosť?
     Ranar dýchal zhlboka, aby počul svoj vlastný dych. Ak by som ho nepočul, netušil by som či vôbec dýcham. Zadíval sa vôkol seba. Stáli v strede armády, ako sa hodilo k jeho postaveniu. Muži jeho päste ho chránili. Bol tam Olyver, Lafer, Lya. Lya sa na neho zadívala dievčensky sa zapýrila. Bola od neho o 3 roky staršia a predsa bola len malé dievčatko so schopnosťou spáliť tvora na popol. Žiara Slnka začala upadať a brána Skaliska ostala zatvorená. Jedna celá päsť čítajúc päťsto ľudí a troch Valkýr  sa prepašovala do mesta pomocou mágie. Sante je skutočná iluzionistka.  Usmial sa. Bol rád že pred svojou smrtou mal niekoho ako je ona. Bol to len sen priateľu, len sen. Akoby sa mohla jediná bašta len s pomocou domobrany, pár žoldnierov a skupinky mágov ubrániť pred hnevom boha? Velemir to zvládne, je to najtalentovanejšia Valkýra, má v sebe kráľovskú krv. Shaakaris a Mer sú rovnako schopný ako ja, deti púšte.
   Celý púštny svet sa zahálil do plášťa noci, keď odznelo prvé zatrúbenie a škrípot kovovej brány. Žiadna armáda sa však nepohla, okrem zajatcov z okolitých miest a dedín.  Boli tam muži, ženy i deti. Bolo počuť plač, preklínanie i bezmocné výkriky.  Nasleduj, poslúchaj, ver
Odvrátil zrak na ženu, ktorá to všetko spôsobila. Je to súčasť vojny, obchod, jediná možnosť ako povoliť návrat mŕtveho do sveta živých. Vales, kňažka boha smrti. Vôkol „zajatcov“ bol uzavretý kruh apoštoliek boha Duruma, v tranzu vyslovovali modlitby. Vales tvorila to isté, sama sa však nachádzala v strede medzi obetou. Žiaden roľník sa jej nedotkol, žiaden sa na ňu nepozrel. Len kráľ zo svojho trónu hľadel na ten rituál.
„Je to jednoduchý rituál. Slúžili pod rebelom, nepridali sa k mojej armáde, to ich činí zradcami. Každý z nich si zaslúži aspoň v poslednej chvíli sa stať mojej vláde prospešný.“ A v tej chvíli modlitba skončila. Necítil to zvláštne chvenie ako keď niekto používa mágiu. Po spoločnej noci strávenej s Lyou a Sante poznal ten pocit príliš dobre. Toto bolo niečo iné... Toto bol obchod. Záleží iba na tom či predavač príjme ponuku za tovar, ktorý chceme. Niekto okolo neho zarazil dych vzrušeným. V púšti, na mieste kde nepršalo už pár rokov, rástla tráva, potom kvety, nakoniec malé výhonky stromov. Život. Ranar vydýchol naraz s Lyou. Každý muž či žena v armáde upriamili pohľad na tú nádheru. Kým nezaznel prvý výkrik. A krv nevsiakla do piesku.
Rastliny sa napájali krvou obetí, vsiakali ju, pili, kým posledné dieťa v matkinom náručí neutíšilo svoj plač navždy. Dokonca aj samotné slzy nemohli tiecť. Nič v nich už neostávalo. Piesok pod kruhom sčervenal. Ranar ucítil chlad a teplo zároveň. Niečiu prítomnosť. Boh? Nezáležalo na tom. Ich obchod bol úspešný. Krvavý piesok začal víriť v špirálach rozprestrel sa po celom bojisku. Začal sa formovať, tuhnúť a hýbať. Duchovia rôznych tvarou, v púštnom plášti.  Armáda.
„Úžasné. Nemyslíš Razmáku?* Ranar sa zadíval do jeho očí, rovnakej farby ako piesok púšte. Valkýr, trénovaný v rovnaké dni ako on sám. „Plní to svoj účel Rando, nezáleží na tom ako to vyzerá alebo čo to stojí.“ Rando sa rozosmial, nahlas, akoby povedal dobrý vtip. Jeho oči však túžili už len po krvi. „Stále veríš v slová „Nasleduj, poslúchaj, ver“? Si pravý Valkýr Ranar.“ Zatlieskal, vrátil sa k svojej pästi s úsmevom na perách. Ovládame 3 zo 4 území ríše a iba kvôli nemu. Bez jeho otca by sa armáda rozpadla do pár mesiacov. Randes dar Vothes, muž mocnejší a ďaleko bohatší ako kráľ. Ranar si odpľul na zem.
„Chce sa stať kráľom, iba preto sa k pridal k našej veci. Po smrti Sexersa III kráľ stratil posledného dediča, spolu so svojou drahou paní manželkou. Všetci bastardi ktorých stvoril vo svojom háreme nemajú cenu ani tých tvojich slín. Je najbližšie spríbuznený, stane sa kráľom po smrti Saxona. Nemal by si mu prejavovať opovrhovanie tak očividne.“ Ranar sa zadíval na tvorca toho hlasu. „Odpusť mi Keal, nemám rovnakú záľubu v mučený a krvi ako on.“ Keal Valkýr ríše sa zadíval na Ranara s porozumením. „Nie je správne nájsť uspokojenie v zabíjaní. Smrť nemá byť koníček, má to byť trest za vedomosti v umení boja. Žiaden Valkýr by nemal byť krvi dychtivý. „ Keal sa dotkol jeho ramena a súcitne sa zadíval. Potom odišiel do predných línií, s čepeľou Modlitby v ruke. Pravý hrdina tohto veku.
Brány Skaliska sa otvorili. Mer celý od krvi zamával na postup k bráne. Duchovia zaútočili. Žiadna domobrana nevyšla z mesta, nepokúsila sa zastaviť ten postup. Ozvali sa rohy. Armáda živých sa pohla vpred. Stanú sa z nás hrdinovia tohto veku. Porazíme kráľovstvo. Žiaden boh nás nezastaví, ani žiadna veštba.  Rozbehol sa vpred, s menom kráľovstva na perách. Duchovia vstúpili do mesta, uvidel ako rozťali  Mera na kusy. Zadíval sa na kráľa, zhrbene jazdiac na vojenskom koni, dychtivo čakajúc na krv. Zadíval sa na Vales s rovnakým pohľadom v očiach. Nikto z nás ktorý videli ich zrod neumrie,  uvedomil si Ranar Všetci ostaný sú ich nepriateľmi. Velemir, Shaakaris, celá päsť.  Zakrútil hlavou a valil sa ďalej vpred. Pol stovky obetí nie je nič v porovnaní so získaním vlastnej zeme späť. A tak kráčal ďalej, modlil sa k siedmym bohom pre odpustenie jeho bratom v prísahe.
     Až vo chvíli keď šípy  prerazili brnenie jeho päste pochopil že tu niečo nehraje. Mnohý zaspätkovali,  iný sa dotkli zranených miest a od bolesti vykríkli.  Ďalší len padli na zem. Mŕtvym bolo jedno kam dopadnú. Ranar vydvihol svoj štít, lenže ho natočil na západnú stranu. Šípy neleteli zo Skaliska kde bolo počuť len krik a plač. Keď zazneli bubny, celá armáda zastavila. Napriahli štíty, chránili kráľa a svojich pánov. Čarodeji vytvorili pred sebou bledomodré štíty. Ozvala sa ďalšia salva šípov. A oheň dopadajúci z východu strávil telá zasiahnutých. Armáda netušila čo má robiť, obkľúčená tromi smermi. Utiecť nemohli, ich straty by boli príliš vysoké. Existovala jediná cesta... Ranar vykríkol a ľudia ktorý ho počuli sa stali jeho ozvenou.
    „Na hrad, zaútočte na hrad!“ brána bola stále otvorená a žoldnierske armády stáli vonku, ostala len domobrana. Mohli zvíťaziť, stačilo len získať vyvýšené miesto. Lafer  vedľa neho ťažko dýchal, držiac svoj štít vysoko nad sebou.  „Pane, des Murgar si zaplatil 3 z najpočetnejších žoldnierskych spoločenstiev. Videl som Modrého barbara, Fúzatého a Bronzového kráľa. Musíme byť opatrný.“
    Krv vystriekla na jeho tvár. Bola teplá, lepkavá. V bojovej vrave počul iba zvuk ktorým sa pokúsil nadýchnuť a ruku, ktorá zvierala jeho rameno krátku chvíľu.  Hrot šípky vyčnieval z krku a tepna každým zabúšením srdca vystriekla ďalšiu a ďalšiu krv. Videl prosebný pohľad v jeho očiach. Nikdy neprosil, vždy bol ten tichý, nikdy neprejavil emócie. Telo dopadlo na zem a Ranar sa neotočil. Stále cítil teplú krv na svojej tvári. Odpusť mi priateľ...
     Žoldnierske armády z oboch strán začali útočiť, blížiť sa na bojových koňoch. Bohatý žoldnieri, chudobní, bojujúci pre zlato a krv. Ranar sa postavil ku Lyi, chránil ju svojim štítom z jednej strany, zatiaľ čo ona chránila ich bariérou z druhej. Zadívala sa na neho, jej oči sa rozžiarili a aj napriek vyčerpaniu sa usmiala. Jej úsmev však pohasol v rovnakú chvílu. „Krowe si zranený!“ Valkýr len zakrútil hlavou. „Môj Stevard, tá je jeho.“ Prikývla a zvyšok cesty už neprehovorila. Nebola bojový mág, kúzliť a zároveň fyzicky sa hýbať bolo pre ňu príliš náročné. Nemohla však zastať, inak by ju armáda zašliapla do zeme.  A tak bežala a jej ochranná slabla každou chvíľou. Ranar tomu však nemohol venovať pozornosť.  Armády z oboch strán na nás útočia. Ak náš počas tohto úteku do hradu zasiahnu, bude po nás! Premýšľal, snažil sa nájsť nejaký spôsob ako sa dostať do hradu a stadiaľ viesť útok. Rozdeliť armádu na tri bolo hlúpe, ale najmožnejšie. Malú skupinku, ktorá by ich postup aspoň na chvíľu spomalila. Lenže tí ktorý by to dostali za úlohu by neodišli živý.
   Nastal prvý stret. Jazdci Bronzového kráľa spravili kôl a prerazili si cestu nepripravenou armádou. Na manévre už bolo neskoro. Ostal iba útek bez velenia. Jazdci padali, mečom, kopijou či ohňom, avšak ich postup bol príliš rýchli. Ranar videl ako sa rútia smerom za neho. Kráľ! Ranar vydvihol svoju kopiju do výšky. Lya zastala a ruky jej ožiarili tvár. Prvý z jazdcov priletel a bronzová prilba na jeho tvári sa roztavila pod náporom ohňa. Prišiel ďalší, na ktorého čakal Ranar s napriahnutou kopijou. Jeho zbraň sa prvýkrát v tomto boji zmočila krvou nepriateľa.
  Jazdci boli porazený avšak medzera v ich radách bola obrovská. Musíme ísť ďalej, musíme! Jazdci boli len deti, chceli získať slávu, peniaze. Neboli to ešte skutočný žoldnieri. Bronzový kráľ dostával skutočné doly zlata len aby ubránil toto mesto. Díval sa vôkol seba. Z jeho päste ostalo sotva na jeden prst, boli príliš na kraji. Olyver bol celý od krvi, mal napuchnuté čelo a jednu ruku nebol schopný používať po tom ako ho zakopol kôň. Avšak usmieval sa. Lya bežala ku kráľovi rovnako ako ďalší mágovia vytvoriť okolo neho silné ochranné pole. Stál tam aj Rando, usmieval sa s čepelou od krvi. Jeho oči.. díva sa na Lyu... nemohol sa tým teraz trápiť. Musel ísť. Miress stála na pravom krídle armády a pomocou svojej päste bránila nájazdy. Jeho otec spolu s Kealom bránili západ voči útokom Modrého Barbara a Fúzatého.
  Brána bola na dosah a muži jasali. Nekonečná cesta krvi a tiel ktorá bola za nimi nikoho nezaujímala. Chceli sa dostať do hradu, chceli dobývať, chceli vyhrávať. Ranar utekal, cítil vônu strachu a krvi. My vyhrajeme. V hrade sa nachádza armáda duchov vrátených bohom Durum. Každý kto nevidel alebo nepočul ten rituál je nepriateľom. My vyhrajeme! V bráne stal muž, odetý červenom rúchu a čiernom perí.
„Otec?“ Olyverov hlas znel podivne ticho, Ranar pochyboval že ho počul aj niekto iný. Ja ho poznám! Tvor ktorý všetko toto spôsobil!
„Pethys des Murgar!“
    V tej chvíli, keď ďalší jeho spolubojovník vykríkol od bolesti zmiernenou krvou v jeho ústach si uvedomil, aký bol tento útok hlúpy. Mohol sa iba rozosmiať, vydať hysterický smiech.  Bolo v nej cítiť iba smútok, keď tie slová povedala. Pethys zamával na svojho bastarda. Usmieval sa, zatiaľ čo Ranar bežal ďalej, naproti svojej budúcnosti.
„Nikdy sa z teba nestane dezertér,  nepocítiš hnev svojho otca či vlastných bratov v prísahe. Tejto noci padnete a vaša ríša s vami.“  Spoza Pethysa začali vychádzať prvý z nich.
Zautočili na Mera. To sme boli všetci tak slepý? Duchovia púšťe vystúpili z tieňa mesta, odhalili svoje hladové tváre.  Ich telá z krvi a piesku mali na sebe masky, tváre, ktorými znova chceli byť. Mer, Shaakaris, každý z členov päste.  Ranar sa dotkol Olyvera, zastavil ho.
„Ústup!“
Počul svoj vlastný hlas vykríknuť. Málokto sa otočil, ešte menej ho počúvlo. Chceli vojnu, chceli bolesť, chceli krv a piesok. nepocítiš hnev svojho otca či vlastných bratov v prísahe. Utekal, stal sa dezertérom. Neviedol hrdinský útok ku vlastnej smrti. Biela paní sa mýlila. Zradil som, takže môžem pocítiť ešte jeho hnev.  Bol sám, ale Ranarovi na tom nezáležalo. Čím bol pre neho Olyver či samotný kráľ.
„Otec! Lya!“
Vrazil do jedného zo svojich vlastných. Odtiahol ho, nevšímal si to. Táto vojna skončila, žiaden z bohov nestojí na našej strane. Obišiel desiatky svojich vojakov, svojich priateľov, ktorých vyslal na smrť. Možno to bola len ilúzia, ktorú si vytvoril, keď začul ako volajú jeho meno. Jeho nohy kráčali vpred, jeho kopija rezala mäso, nútila striekať krv.  V tej chvíli zastal, ocitol sa v skutočnom boji, nie len v cvičných nájazdoch. A sily boli vyrovnané, aspoň na tejto strane. Počul dupot kopýt, hromový smiech Fúzatého a jeho žoldnierskej hordy. Každý kto poznal príbehy o jeho spoločenstve poznal ten smiech. Smiech, ktorý značil že našiel zábavného súpera. Otec!


Postavy:



Velemir, Valkýr, bastard Saxona:

http://th02.deviantart.net/fs71/PRE/i/2012/128/c/e/assassin_commander_by_thedurrrrian-d4z0853.jpg


Shaakaris, Valkýr Ranarovej generácie, syn malého lorda:

http://fc03.deviantart.net/fs71/f/2011/345/7/3/arabian_assassin_by_kamikazuh-d4itmjf.jpg


Mer, Valkýr Ranarovej generácie, syn malého lorda:

http://fc06.deviantart.net/fs38/f/2008/325/8/d/city_guide_color_by_gabahadatta.jpg


Apoštolky Durum:

http://th03.deviantart.net/fs71/PRE/f/2010/158/0/b/Echo_acolytes_by_sancient.jpg


Duchovia púšte:

http://th07.deviantart.net/fs18/PRE/f/2007/138/6/f/sacient_san_dwellers_by_sancient.jpg


Rando dar Volthes , Valkýr Ranarovej generácie, prvorodený syn lorda Randes dar Vothes:

http://fc09.deviantart.net/fs70/f/2012/066/e/5/nomad_warrior_by_n_deed-d4s01pb.jpg


Keal, Valkýr ríše, Bohobijec:

http://fc01.deviantart.net/fs71/f/2012/054/7/1/sir_kael_the_pious_by_dolphinboy2000-d4qr721.jpg


Modrý barbar, veliteľ žoldnierskeho spoločenstva:

http://th03.deviantart.net/fs70/PRE/i/2012/115/7/f/barbarian_soldier_by_thedurrrrian-d4xiz11.jpg


Fúzatý, veliteľ žoldnierskeho spoločenstva:

http://th05.deviantart.net/fs70/PRE/i/2012/127/4/6/bearlock_by_thedurrrrian-d4ytsyu.jpg


Bronzový kráľ, veliteľ žoldnierskeho spoločenstva:

http://fc07.deviantart.net/fs70/f/2010/326/2/c/bronzeknight_by_mabuart-d33dsl0.jpg


Pethys des Murgar, lord protektor územia Skaliska, nekromancer

http://th09.deviantart.net/fs70/PRE/f/2013/165/d/7/d7e7b323026c70d6d8a2fbde5b7b9c8a-d5m7jrz.jpg


Normak des Phal, Valkýr Skaliska, veliteľ rebelskej armády:

http://th07.deviantart.net/fs71/PRE/i/2012/122/e/d/mara_harbinger_by_thedurrrrian-d4ycjgi.jpg
Návrat nahoru Goto down
 
Valkýr
Návrat nahoru 
Strana 1 z 1

Povolení tohoto fóra:Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Kage Wars :: Off topic :: Vaše tvorba :: Povídky-
Přejdi na: