Shirokuma Arimasu

Shirokuma je prvorodeným synom jedného z najvplyvnejších shinobi v Kumogakure no Sato, teda vesnici v ktorej blízkosti pobýva celý klan Arimasu. Narodil sa v chladných mesiacoch so snehovo-bielymi vláskami a patrónom zdedeným po otcovi ako býva v klane zvykom, čím mu bolo jasne ustanovené meno Shirokuma, ktoré v reči klanu označuje ľadového medveďa. Už od malička bol veľmi aktívnym dieťaťom a prejavoval talent veľmi rýchlo sa učiť v čom bol veľmi podobný svojej len o rok mladšej sestre Tsugumi. Tí dvaja strávili väčšinu detstva spolu ako sa od súrodencov aj dá očakávať. Časom ako sa však stále viac a viac začínali prejavovať ich zvieracie stránky, zmenila sa badateľne aj ich povaha. Zatiaľ čo jeho sestra bola aktívna a večne niekam behala, Shiro sa začal strániť spoločnosti druhých a vydal sa skôr cestou samotára. Celé dni dokázal tráviť v lesoch, kde mohol byť nikým a ničím nerušený. Väčšinu času sa zdokonaľoval v svojich schopnostiach stopovať alebo poznávať rastliny, zvlášť tie jedlé, keďže jeho apetít prestal časom pôsobiť, že má nejaké limity. Napriek všetkému však poznal aj pocit z objavovania nepoznaného a jeden takýto výlet ho stál takmer život. Počas stopovania medvedích mláďat sa mu podarilo naraziť na rozzúrenú medvedicu chrániacu svoje územie. Shirokuma veril, že sa jej môže postaviť zoči voči a s poriadne veľkou dávkou agresie stratil schopnosť rozumne uvažovať a vydal sa jej v ústrety. Boj ak sa to tak dalo nazvať bol jednostranný. Shiro po prvej rane takmer prišiel o celú pravú ruku, pri druhom výpade takmer o hlavu keď ho len pár milimetrov delilo od smrti zasiahol veľký Kanayo Arimasu. Zatlačil medvedicu späť jediným mocným úderom a obyčajným pohľadom ju vydesil natoľko aby utiekla kadiaľ to len šlo. Viac si Shiro z toho dňa nevybavuje, nakoľko stratil vedomie hoci neskôr musel otcovi prisahať, že už nikdy takú hlúposť neurobí. Okrem množstva jaziev a poranenej hrdosti, tak chlapec vyviazol v celku ľahko. Roky plynuli a z Shirokumy sa postupne stával nebojácny, mladý chlapec ktorý testoval hranice svojich možností, kdekoľvek to len bolo možné. Bol plný života a hoci niekedy podľahol svojim emóciám, nikdy nikomu neublížil avšak len do doby než prišiel jeden z najťažších okamihov jeho života. Matka, Maya Arimasu ochorela a jej zdravotný stav sa zhoršoval snáď každým dňom. V tomto období si už bola takmer celá rodina istá, že jej osud je jasný... dokázali to prosto vycítiť. Shira to neskutočne zmenilo. Začal tráviť čas mimo klanovej oblasti, často sa dostával do konfliktov a neustále vyvolával súboje s tými najnebezpečnejšími ľuďmi v klane ale aj mimo neho akoby dúfal, že fyzická bolesť dokáže zapudiť to, čo cítil vo svojom vnútri. Keď napokon matka umrela, Shira to postihlo asi z celej rodiny najviac k čomu prispel aj fakt, že sa s ňou nikdy nestihol poriadne rozlúčiť, keďže celé mesiace pred jej smrťou zapieral fakt, že ju stráca stále viac a viac. Trvalo to istí čas, no napokon sa z toho dostal. Po vzore otca sa naučil, čo to znamená byť silným pre tých, čo tu ostali a svoju lásku upol najmä k mladšej sestre a klanu. Sám sa taktiež zaprisahal, že už nikdy nechce poznať slabosť a preto sa rozhodol stať tím, ktorý prekoná všetkých živých, ba aj mŕtvych predkov svojho rodu. Začal navštevovať akadémiu ale veľa tréningu venoval aj samému sebe. Zdokonalil sa v stopovaní, boji a ovládaní svojej čakry aspoň do úrovne, ktorú mu jeho telo a myseľ dokázali poskytnúť. Bojov s ostatnými sa nikdy nevzdal, hoci už nikdy nebojoval len pre urazené ego alebo z rozmaru nech to vyzeralo akokoľvek bol to preňho len tréning, ktorý mu pomáhal stávať sa silnejším a silnejším. Dnes je pripravený pokračovať v ceste, ktorú si sám zvolil.  

Dážď stekajúc po tvári a búrka prinášajúca toľko zlého v túto temnú chvíľu akoby sa samotná príroda snažila poprieť tento okamih plný utrpenia a beznádeje. Žiadna spravodlivosť, žiadne zľutovanie existovala len jediná realita, jediný koniec. Jej prázdne oči sa dívali naň a jeho bezduchý pohľad bez života doslova pohlcoval všetko a všetkých v miestnosti. Roztrasenou rukou sa dotkol jej tváre a druhou si prešiel cez vlhké oči. Nezvykol ukazovať svoje emócie druhým a tak bol sám sebou do istej miery šokovaný. Chlapec sa zadíval do rohu tmavej miestnosti v ktorej stála tá osoba. Kanayo Arimasu tak sa volal ten muž, bol ako skala, otočený mu chrbtom akoby ani neregistroval svojho syna. Bolesť ktorú cítil chlapec sa nedala zrovnať s ničím, čo zažil. Krútiac hlavou popierajúc tento okamih sa zapotácal a spadol na zem, kde zostal sedieť a hlavu sklopil do kolien. V ten čas cítil ako mu hrdlo zviera neviditeľná sila, chápal dôvod, smrť jeho matky bola očakávaná už veľmi dlho ale nie preňho. Dvere do miestnosti sa otvorili a ozval sa krik v ten samí okamih sa Kanayo obrátil. Jeho dcéra vošla do miestnosti a prežívala si to, čo pred chvíľkou on. Toto je tá spravodlivosť ? ozval sa hlas v hlave chlapca, toto je teda správne ? Tak to má byť ? Svet je krutý ? Je predsa toľko tých, čo si zaslúžia tento osud, tak prečo práve ona ?! smútok sa menil v hnev a hnev sa menil v zúrivosť. Bez toho aby si to uvedomoval sa menil spolu s každou ďalšou myšlienkou. Maya Arimasu bola jeho priateľkou, bola jeho matkou a jedinou osobou ktorá mu rozumela. Spolu s tebou zomrel aj chlapec, ktorého vychovala, pomyslel Shiro a opustil miestnosť v ktorej zanechal zvyšok svojej rodiny. Hneď ako vyšiel z dverí udrel na oblohe blesk a on sa len stroho pousmial. Nebol nato pripravený, nemal dosť času a nemohol nič zmeniť. Kvôli premočeným vlasom mu už ani nebolo vidieť do očí. Vykročil vpred a čím bol ďalej tím bola tá bolesť menšia, než sa nazdal utekal a než sa obzrel už nebolo v dohľade nič než nekonečný les. Bude trvať dlho než sa vrátim ? zamyslel sa, ako ďaleko bude potrebné ísť než to prestane tak bolieť ? odpoveď po ktorej toľko túžil bola v nedohľadne a keď o mnoho hodín neskôr padol vyčerpaním konečne si jeho myseľ oddýchla. O niekoľko dní sa prebudil vo svojej vesnici ale už to nebol ten veselý a poplašený chlapec ako vždy, zrodil sa nový Shiro... opäť silnejší a odolnejší než kedykoľvek predtým.