Yuki Igaku

Jméno:
Yuki Igaku

Věk:
19

Pohlaví:
žena
____

Oblíbené:
Polihovanie niekde v tráve v tieni stromu, alebo sa oddať svojej chvíľke. Fialová farba.

Neoblíbené:
Povinnosti, keď musí niekoho poslúchať, alebo plniť nezmyselné rozkazy.

Zlozvyk:
Je závislá na istej forme jedu zmiešaného z liekom. Túto látku užívala už jej matka v tehotenstve, čo sa prenieslo aj na ňu, no medzi výhody užívania tejto látky patrí aj čiastočná imunita voči jedom.

Cíl:
Zatiaľ nemá nijaký presný cieľ, viac menej svet jej je ukradnutý a ide jej len o vlastné dobro. No chcela by sa naučiť vodné techniky aby ich mohla kombinovať zo svojimi jedny a tak zabezpečiť ich jednouché šírenie.

Zajímavosti:
Keď je búrka prebúdzajú sa v nej silné chute túžby po prítomnosti opačného pohlavia.

Povaha:
Je strašne náladová. Niekedy má chvíľky že sa z nikým nebaví, inokedy potrebuje mať nablízku človeka ktorému by najradšej všetko vykecala. Je celkom lenivá a veľmi ju nezaujíma čo sa deje okolo, nemá potrebu združovať sa do tímu, je skorej za sólo akcie. Vždy si tvrdohlavo stojí za svojou pravdou, aj keď už dávno vie že to to nie je to správe, no hrdosť jej nedovolí priznať si chybu. Na cudzích ľudí je dosť nepríjemná a vyhráža sa im otrávením.
____

Rodina:
Sayaru Igaku – otec
Jediný človek, od ktorého prijíma kritiku a poslúcha rozkazy, má pred ním rešpekt.
Kaizen Igaku – brat
Má ho rada (prekvapivo) a teší sa na občasné spoločné stretnutia.

Historie:
Bol krásny jarný deň, slnko svietilo a pofukoval vetrík. Vtáci poletovali okolo jedného domu na pobreží. Keď tu jeden vrabec pristál na parapetnej doske jedného okna. Okna do malej zadymenej miestnosti kde ležala v posteli žena v bolestiach. Po čele jej stekal pot, ktorý jej utierala staršia žena kusom látky. Druhá žena pridávala na oheň akési guľôčky ktoré vytvárali hustý dym. Do miestnosti vošiel muž ktorý svoju ženu chytil za ruku. Trvalo niekoľko hodín a mnoho spálených guličiek, kým skočilo utrpenie tejto ženy a miestnosť naplnil plač. Detský plač. Stará žena podala dieťa svojej matke zo slovami, je to dievča...

Bolo rozhodnuté, mladá rodina z čerstvým prírastkom bola na ceste do Suichu, toto miesto sa im zdalo bezpečnejšie ako ich malý domček na pláži, naviac, mali už druhé dieťa. Na lesnej ceste sa pomalým tempom presúval koč ťahaný jedným koňom, v koči sedel malý chlapec ktorý vykukoval z koča a obdivoval krásu okolitých lesov a hľadal či niekde v húští nezazrie nejaké zvieratko. Občas zbadal králika, inokedy mladú srnu. Žena sa usmievala na svojho muža a kolísala svoju krásnu dcéru ktorá bola v kolíske vedľa nej. Muž mal položenú svoju ruku na jej ruke, ktorou držala kolísku. Praskol konár, ozvalo sa zaerdžanie koňa a úsmev na tváre matky stuhol, akoby sa zastavil čas. Všetko skamenelo nastalo úplné ticho. Jej oči sa zaleskli a bol v nich vidieť strach a bolesť. Pozerala zo zdesením na svojho muža. Ten akoby skamenel. Nevedel čo má robiť. Bol v šoku. Z hrude jeho ženy trčal veľký šíp a kvapky krvi po ňom stekali do kolísky. Ticho prerušil výkrik kočiša. Lovci, Lovci...

Malé dievča zo svojím otcom kráčalo mlčky z hradu do upršaného dňa. Dievča mohlo mať asi deväť rokov a na sebe mala čiernu pláštenku. No v rukách držala bielu ružu. Netrvalo dlho a prišli spoločne na pobrežie kde stál náhrobok z bieleho kameňa. Yuki položila ružu pred náhrobok a chytila sa ruky svojho otca. Spýtala sa. Kde je brat? Na to jej otec odpovedal len to že je už na hliadke. Vlastne jej brat sa pridal k hliadke už v skorom veku, preto netrávil veľa času zo svojou malou sestričkou. Otec zo svojou dcérou len mlčky stály pri pomníku, pomníku milovanej manželky a matky ktorú Yuki nikdy nespoznala. Toto mlčanie prerušovalo len burácanie mora. Keď Zrazu otec prehovoril k svojej dcére. Niečo ti dám. Podišiel k pomníku a z nenápadného úkrytu vytiahol nejakú vec. Nastav ruku. Povedal svojej dcére ktorá poslúchla a vystrela roztvorenú dlaň. Otec jej položil svoju ruku na jej a keď ju znovu zodvihol, malá Yuki mala v ruku päť guličiek, každú inej farby. Rovnakých aké videla u svojho otca. Usmial sa na ňu a povedal. Zajtra keď bude pekne ti ukážem ako spraviť nejaké tie lieky...

Už piaty deň Yuki bez prestávky uteká lesom. Potrebuje sa skryť, má asi pätnásť rokov. No jej zásoby lieku, či skôr jedu sa minuli už pred dvomi dňami a toto si začína vyberať svoju daň. Začína ťažko dýchať a zjavne spomaľuje. Jej kroky či skôr skoky nie sú také svižné ako normálne. Hustý zelený les sa jej ako keby menil pred očami, raz je tmavý, inokedy svetlo žltý až si musí zakrývať oči. Z diaľky by to vyzeralo ako keby sa potácala po stromoch a pritom sa snažila odháňať nejaký neviditeľný a neexistujúci hmyz. Zrazu sa les akoby zatriasol ľavá strana sa zamenila s pravou a vršok si zmenil svoje miesto zo spodkom. Pre Yuki bol teraz svet hore nohami. Zapotácala sebou a padala zo stromu. Pri tom sa vrtela a stále zaháňala rukami. Odháňala nočnú moru a bolesť ktorá pomaly prichádzala. Dopad už necítila. Všade bola tma. Yuki sedela na stoličke, chcela sa pohnúť no nemohla, ruky aj nohy mala pevne priviazané. Tu videla ako sa z my tvorí postava, akoby vychádzala a zároveň bola tieň. Temná postava bez tváre sa blížila k Yuki, no ona sa nemohla pohnúť. Kričala no z hrdla jej nevychádzal žiaden zvuk. Temná postava bola už blízko nej. Cítila jeho hnusný, smradľavý, teplý dych na svojom krku. Zrazu zacítila niečo teplé vlhké a slizké. Muž vystrčil svoj dlhý špicatý, ba až hadí jazyk a oblizol ním jej tvár. Yuki sa pokúšala kričať, no stále sa jej nedarilo dostať zo seba zvuk. Bolesť jej napĺňala telo, trhala sebou snažila sa vyslobodiť, no všetko bolo márne. To pocítila tlak. Jediné čo počula bol zvuk trhajúcej sa látky a cítila ako z nej skĺzavajú šaty, ako padajú na zem a ako sa na ňu lepí ťažký, teplý, vlhký dych, dych plný hniloby... Toto bol len sen, halucinácia, alebo spomienka...

Foto:
Nosí dosť výrazné líčenie, ktoré má naviac zámerne rozmazané.
Väčšinou má oblečený dlhý čierny plášť s kapucňou a pod ním ľahkú krúžkovú zbroj striebornej farby.


____

Podstata:
Suiton

Kekkei Genkai:
Desugan (mŕtve oči)
Ľudia s týmito očami spolupracovali s Poslednými, pracovali vo dvojiciach, lebo videli to čo Posledný nie čím sa stali ich spojkou zo svetom duší.
1. stupeň: Dokáže vidieť do diaľky, tak ostro ako nikto iný.
2. stupeň: Dokáže rozlišovať svet duší a normálny svet.
3. stupeň: Schopnosť pomocou očí samotných démonov zabíjať, alebo ich využívať.
(Dosiahnutá úroveň: Niekde medzi stupňom 1 a 2.)

Hlavní atribut:
Rýchlosť, obratnosť.

Specializace:
Výroba rôznych druhov jedov.

Zbraň:
Malý nožík, ktorý je napustený silným jedom. Nosí ho v puzdre zastrčená za opaskom.
Dve dlhé kovové ihlice ktoré sú taktiež napustené jednom, nosí ich vo svojich vlasoch.

Ostatné vybavenie:
Guličky s prísadami, už dopredu pripravené jedy a protijedy, pár lektvarov na rýchlu regeneráciu od svojho otca.

Techniky:
Dokugiri (B)
Vypustí na nepriateľov, alebo v okruhu pár metrov okolo seba otrávenú hmlu. Toto docieli skombinovaním akéhokoľvek svojho jedu zo Suiton chakrov. Hmla sa rozplynie do pár minút od vypustenia, no medzitým môže napáchať veľké škody, keďže ju stačí len vdýchnuť, alebo sa môže do tela dostať cez rany, či iné citlivé miesta na tele. Hmlu ďalej nemôže nijako ovládať, tj presúvať ju, či nechať ju rozplynúť rýchlejšie.

Zkušenosti:
Vysoká úroveň miešania rôznych lektvarov, skúsenosti jej predával hlavne jej otec.