Spoveď

Předmět: Spoveď Thu Sep 23 2010, 16:05

Spoveď Nukenína

Svet je iba jeden , no dedín je päť.
Kdeže je môj domov? Chcem ho uvidieť.
Opustil som ho dávno je to tak.
Chcel som byť slobodný a voľný ako vták.
Odišiel som z vlastnej dediny.
Dal som zbohom priateľom, utiekol od rodiny.
Šiel som v kuse dlhé hodiny.
Na nohách mal som veľké modriny.
Priateľov mal som predtým dosť.
Teraz, bol som všade nepozvaný hosť.
Čelenku dávno som zahodil.
Plášť čierny cez seba prehodil.

Zakrádam sa nocou ako tieň.
Prešiel som dlhú cestu plnú zmien.
Zabudol som na pocity.
Zahodil som lásku, bolesť smútok a aj iné city.
Zabudol som význam slova priateľ.
Žeby nejaký nový strešný náter?
Nemám pojem o čase.
Tak ako keď sediš v base.
Netuším čo sú sekundy,minúty či hodiny,
neviem mená členov mojej rodiny.

Toto dlho vo mne žilo.
Do teraz ma to netrápilo.
Zrazu neviem kto vlastne som.
Stal som sa verejným zlom.
Čas beží a môj život trpký ťažký
na čele mi robí vrásky.
Kde mám svoju rodinu?
Chcel by som to vrátiť za jednú hodinu.
Ale čoto nedá sa.
A sám so sebou hádam sa.
Neviem čo mám robiť ďalej.
Asi skončím v diere tmavej.
To je spoveď Nukenína,
žiaden priateľ či rodina.