Ako to vlastne bolo? (Kyoko)

...

Kyoko

Nakoniec som sa dostala až k tej časti.. len som to však denník zhabala do rúk a všetko som v izbe dala na svoje miesto.. po tom som vybehla z izby a dokonca aj z domu.. mierila som niekde kde som to poznala iba ja, často som sa tam chodievala schovávať keď ma proste všetko štvalo a ja som ptorebovala byť sama.. keď som tam prišla, ak som tam prišla tak som si len urobila na zemi pohodlie, oprela som sa o skalu a znova som sa pustila do čítania..

(Prepáč Krumplík že je to tak dlhé ale preto som to nechcela v hlavnom topicu...)

"Heh, boli sme na prvej misii... Všetko som za nich musela robiť ja... Nechápem prečo ma dávali k niekomu tak slabému... O pár dní odchádzame na Chuuninské skúšky, nech nečakajú že zase budem makať za celý tým... Aj keď Kai Tarasu je celkom slušný, pretože akadémia mu trvala toľko čo mne..."

"Späť zo skúšok... Som Chuunin... a zbytok týmu tiež, ale bezomňa by to nezvládli... Radšej ako byť v týme by som bola sama, no nech len počkajú ešte sa im predvediem..."

"Stretla som sa s Pánom živlu Suiton... Chcela som ho poraziť no nemala som na to... Vysmial sa my a povedal že by som sa mala zamyslieť nad svojím správaním... nechápem... Pf, taký starec ma poučovať nebude!"

"Otec sa nevrátil z misie... Zabili ho... Začínam sa cítiť divne, no nemám čas fňukať... Musím ísť za svojím cieľom a tiež nemám čas písať, vyrážame chytiť toho parchanta čo ho zabil... Neviem prečo ma zas posielajú so zbytkom týmu..."

"Neviem čo sa stalo! Prosto som ho nedokázala poraziť, bol silnejší... V poslednej chvíli ma zachránil Kai a zabil ho on... Asi bolo naozaj šťastie, že tam somnou boli ostatní..."

"Stále trávim čas s Kaiom, úplne ma zmenil... Neviem čo sa stalo ale uvedomujem si ako hlúpo som sa chovala... Odmietala som svoj tým... Teraz viem že všetko čo sme dosiahli, sme dosiahli spolu, ale ja som hľadela len na seba..."

"Pridali sme sa k Moonwalkerom... A úžasná novinka! Moja malá sestra Kyoko začala chodiť na akadémiu! Chcela by som s ňou byť znova tak často, ako keď sme boli malé, ale stále máme nejaké misie... S Kaiom sme sa prestali stretávať, aby som mohla tráviť čas s ňou... Chýba mi, ale rodina je pre mňa najdôležitejšia...! A hlavne moja malá sestra..."

"Porazila som bývalého pána živlu Suiton... Vlastne sa ani nedá povedať že sme bojovali... Bol to len krátky boj a post mi chcel prenechať. Povedal, že teraz si to už konečne zaslúžim."

"Kai utiekol z dediny... Neviem kam, ale dôvodom bol asi jeho otec... Skončila som s Moonwalkerstvom. Zostávam doma, pri Kyoko a bude stále len s ňou... s mojou malou sestričkou... Nikoho tak blízkeho už nemám!"

Prišla si až k zápisom z posledných mesiacov.

"Vodca zošalel! Chcel využiť rudu ktorú objavili v horách... Neviem čo je na nej také úžasné, ale máme tu nový klan ktorý by to mal zistiť... Všetci sme videli o čo mu ide... Chcel si nás všetkých podmaniť... Skupinka ľudí sa vybrala z ním no on sa rozbesnil a začal vyvádzať a ohrozovať dedinčanov. Musela som zakročiť! Porazila som ho..."

"Síce som nad tým predtým nerozmýšlala, ale keďže som ho porazila, navrhli mi post vodkyne... Bolo to to po čom som vždy túžila keď som bola menšia... Že ma budú všetci uznávať ako tú najsilnejšiu Shinobi v celej Getsugakure! Ale teraz už viem že tento post nieje o tom... Prijatím tohto postu som sa zaviazala povinnosťou voči dedine a jej obyvateľom a ja ich nesklamem! Vďaka nim som tam kde som a ja sa o nich postarám a ochránim ich nech s bude diať čokoľvek...!"

"Kyoko dokončila akadémiu... Robí mi trocha starosti, pretože vyvádzala kôli svojmu týmu... Snáď nebude ako ja..Všetkých som od seba odháňala..."

Na konci denníka bola ešte obálka, ktorá vyzerala že tam bola založená už dlho a bez dotknutia...

Kyoko

S neutrálnym výrazom som čítala jej denník po čom som si však len povzdychla.. pozerala som sa hodnú chvíľu na tu kvázi "obálku".. nevedela som čo v nej je no nakoniec som sa rozhodla že ma snáď Onee-chan nezabije keď ju otvorím a pozriem sa do nej.. tak som aj vykonala..ale tak opatrne aby to nezanechalo takmer žiadne stopy..

V obálke bol lístoček na ktorom bola pečať... Chvíľku sa nič nedialo no potom pečať zažiarila a aktivovala sa... Tanami asi zistí že si jej vzala denník... alebo? Nie nezistí... Už o tom vie...

Tanami

Sedela som v kancelárií, bolo úplné ticho.
Moja pečať...? povedala som odrazu nahlas a Moonwalkeri v miestnosti na mňa pozreli.
Nebojte sa, nič sa nedeje... Len pravdepodobne moja sestra niečo vyviedla... usmiala som sa aby som ich upokojila.
Budem musieť ísť za ňou... kapitán MW prikývol a ja som vytvorila Kage Bunshina a potom spravila pečať. Klon zostal na mieste a sadol si na moje miesto, no ja som v obláčiku dymu zmizla.
Papierik s pečaťou sa tiež vyparil a vytvoril dosť veľa dymu, že si ani skoro nič nevidela. keď však ustal, stála som pred tebou ja.
Ach, Kyoko-chan... Em... Prepáč za ten dym tá pečať bola trocha staršia a bol to len pokus ako ochrániť môj denník... pozrela na knihu v tvojich rukách.

Kyoko

Snažila som sa dym dostať z očí tým že som si ich tak systematicky šúchala.. keď utúpil tak som si všimla Tanami.. heem.. mohlo ma to napadnúť.. prebehlo mi hlavou a len som sa tak kyslo zatvárila.. kto by si pomyslel že si píšeš denník?.. ty?.. zašomrala som potichu a len som ho zatvorila po čom som sa zapozerala na jeho prednú väzbu..

Tanami

Neviem presne čo je na tom také neuveriteľné... povedala som.
Nechápem prečo si sa mi hrabala vo veciach, ale to je teraz jedno... predpokladám že si to čítala... Tak sa nad tým zamysli...

Kyoko

Ts.. myslíš že ma zaujíma nejaký blbý denník? povedala som trocha hlasnejšie než som mala v pláne, len som sa tak rýchlo postavila a tú jej knižku som po nej hodila po čom som sa rozbehla a prebehla som popri nej von z môjho "úkrytu".. keď sa ma nabudúce budeš potrebovať zbaviť tak mi to radšej povedz .. sestra.. zavrčala som vôbec nie priateľským tónom hlasu a proste som utekala preč ^^..