História Pratumogakure no Sato

Předmět: História Pratumogakure no Sato Tue Feb 28 2012, 18:22

Katon: Karyuu Endan! Suiton: Bakusui Shouha!... Začalo to všetko vojnou. Oheň, voda, vzduch a zemská pôda sa zrážali medzi stovkami až tisíckami ninjov z okolitých vesníc. Jedna z nich bola Pratuma tzv. dnešná Pratumogakure no Sato. Minulosť Pratumy bola silno pestrá. Ľudstvo verilo v nadprirodzené bytosti a veriaci v Božstvo. Každý sa nielen modlil za to, aby dotyčná vesnica vyhrala, ale aj za ľudí, ninjov a skúsených jouninov, ktorý bojovali za svoj rod.

Ľudstvo v týchto končinách tvorili 4 skupiny:
Skupina AKAN sa nachádzala vo východnej časti územia, nazývajúceho sa Paradis ako aj ostatné skupiny. Skupina bola podľa názvu zameraná na techniky - katon. Skupina SHIRON bola zameraná na techniky - fuuton, skupina CHAIRON na techniky - doton a poslednou najvýznamnejšou vesnicou bola skupina AOI, ktorá tvorila najsilnejšie družstvo ninjov, kde patril aj Karadin Socordia, ktorý založil túto skupinu zameranú na techniky - suiton.

Vznik skupín začal za vlády Kuroia Shinkeia. Kuroi vlastnil celú pôdu Paradis. Založil vesnicu Pratuma, ktorá siahala z ľavého úpätia hory Kuchi, tiahla sa spodom cez rieku Gloris a končila na vrchu zvanom Ocul, kde v súčasnej dobe sídli hlavný Kage.
Ako to všetko začalo?
Práva za vlády Kuroia, nazývaného čiernym nervom, boli ukrutné. Ľudia museli tvrdo pracovať, aby si zarobili aj na ten najtvrdší chlieb, ktorý ich mal uživiť. Jeho povaha bola nemilosrdná. Myšlienky ľudí boli zmiešané a nevedeli, čo si majú o danej situácii myslieť. Jeho krutá vláda trvala silných 30 rokov až kým nevzniklo Pratumské Spiknutie.
Poddaný sa vo večerných hodinách stretávali na tajných miestach, kde uskutočňovali tajné plány, ktoré sa nemali dostať nikde von. Plány na únik a spiknutie. Na ďaľší deň bolo všetko pripravené. Určitý jounini sa spojili s poddanými, pretože vedeli ako to ide vo svete a nechceli, aby ľudia nachádzajúci sa vesnici mali iné práva ako tí, čo žijú niekde inde. Bohužial však väčšina jouninov stála pri hlave Pratumy. To bolo jedinou nevýhodou spiknutia. Tajná pomoc jouninov uskutočnila únik, no len niektorých poddaných z vesnice postihlo šťastie, pretože rada sa hneď dozvedela o tajných plánoch. Za určitú dobu stihlo utiecť okolo 100 poddaných a aj určité deti dedinčanov. Jounini boli pochytaní a zabití.
Prešlo niekoľko rokov tvrdej vlády Kuroia.

Ľudia boli už bezmocný až kým sa nestal pre dedinčanov zázrak. Po celej vesnici bola rozhlásená smrť hlavy vesnice. Nikto nevedel či to je pravda, alebo nejaká pasca. No napokon sa zistilo, že hlava vesnice bola otrávená. Nikto nevedel ako a prečo. No len jedno sa vedelo a to, že nástupcom sa stal jeho jediný syn Shiroi Shinkei. Dedinčania nevedeli, čo môžu očakávať od novej hlavy vesnice, pretože nemali ani potuchy kto to je. No po určitých rokoch zistili, že nový panovník má zmysel pre správny život, ale v určitých časoch aj pre tresty. Šírili sa aj správy, že bývalého panovníka zabil jeho vlastný syn možno kvôli tvrdej vláde, ktorá sa mu nepáčila alebo kvôli neúcte k vlastnému synovi. Traduje sa aj mnoho pover, napr. že hlava vesnice bola zabitá Bohmi, ktorých Kuroi neuznával.
Prešlo mnoho ďalších rokov vlády Shiroia, ktorý sa dostával do psychických záťaží. Po 20 rokoch vlády Shiroia, rada odvolala tohto psychicky labilného človeka. Všetci mali z toho znovu zmiešané pocity. Nikto zasa nevedel, čo sa to deje. Možno Shiroi zdedil kus seba od otca alebo mal nejakú vadu. No ľudí zaujímalo len to, kto bude ďalším nástupcom Pratumogakure no Sato.

Rada bola zo všetkého zmätená, a najmä z toho kto bude ďalej vládnuť. Keď sa to dozvedeli dedinčania, napadlo ich jedno a to vytvoriť protest. Protest proti tomu, aby nebol už zvolený žiadny krutovládca, ale jeden z nich. Rada s tým veľmi nechcela súhlasiť, ale po určitých debatách sa rozhodlo. A tak sa počas krásneho slnečného dňa vytvorilo zasadnutie rady a niekoľkých poddaných dedinčanov. Jedným z nich bol aj Doubutsu Karada.

,,Hlavou vesnice sa môže stať len osoba, ktorá nemá žiadne duševné a telesné poruchy a musí spĺňať určité práva." Jediný dedinčan, čo spĺňal všetky práva bol Doubutsu. Ľudia ho uznávali, nie len preto že zaviedol konečný poriadok vo vesnici, ale aj preto že zaviedol Pratumské Spiknutie pričom vyslobodil od biedy desiatky poddaných a detí, o ktorých už nikto nič nevie. Možno boli zabití, možno prežili. Rada sa našťastie nedozvedela o tom kto zaviedol spiknutie.V tom čase mal 50 rokov takže nebol to už žiadny mlaďoch. Zaviedol taktiež povinné dochádzky do škôl vo vesnici, aby vzdelanosť vesnice bola na vysokej úrovni. Chcel pre vesnicu len to dobré.
Doubutsu bol prezývaný zviera ľudského tela. Ovládal techniky zvierat, vody a jeho výnimočnou schopnosťou bola myseľ, pretože vedel vytvoriť a načasovať perfektné plány, týkajúce sa súbojov s nepriateľmi. Ľudia ho mali za jedničku ďaľších 18 rokov až pokým neprišla do vesnice ďaľšia tragická udalosť.

Začala válka štyroch skupín. Skupina AOI, ktorá patrila pod vesnicu Pratuma, v ktorej bol aj Karadin, starý otec súčasného vládcu vesnice Simonina, bola napadnutá. Vpád tvoril skupinu AKAN. Súčasný vodca počítal s tým, že keď skupinu AOI niekto napadne, tak nemá proti nej šancu. No nepočítal s porážkou. Jeho vláda patrila k tým najlepším, no nepatrila k tým najbystrejším. Nepočítal s porážkou skupiny a doplatil na vesnicu. Tým, že formoval vesnicu len k lepšiemu, čím boli rôzne reformy, zabudol na obranu. Vesnica bola vybavená ninjami, ale nie dostatočne silnými a pripravenými na vojnu. Vesnica bola okamžite zničená a podpálená. Zostala z nej len východná časť na hore Ocul a most, ktorý spájal východnú a západnú časť Pratumogakure no Sato. Vodca bol zajatý a zabitý, pretože jeho vlastná sila nestačila na útok a obranu.

Preto sa stal novým panovníkom šéf skupiny AKAN - Atama Tsuchi.
Dedinčania boli zasa psychicky na dne. Atama Tsuchi vo význame slova znamená zemská hlava, ktorá ma naznačovať múdrosť a myslenie v danej situácii, čo Atama využil.
Čo sa týkalo vlády a vedenia, práva zostali rovnaké. Ľudia si už zvykli na krutovládu, takže pracovali tak ako mali a hlavne si nesťažovali. Táto vláda trvala až do jeho smrti. Ľudia žili s chlebom a s trochou vína približne 66 rokov.

Po 66 rokoch to vyzeralo všetko biedne ako keby Pratumogakure no Sato sa mala zrovnať so zemou na pôde Paradis. No nestalo sa tak. Ľudia žili v biede a v poddanstve, no nechceli sa vzdávať nádeje. V tom čase bolo vo vesnici približne okolo 500 obyvateľov z čoho bolo 300 poddaných pracujúcich na poliach, 4 členovia v rade a ostatok tvorili deti a ninjovia. Nastal čas zvolenia nového kaga. Rada si povedala, že nemôžu už voliť člena sedliakov, ktorý nevie udržať vesnicu pokope. Prešiel rok a vesnica bola v úplnej biede a utrpení. Rada sa stále nevedela rozhodnúť, pretože nechcela ďalšie roky nechať vesnicu pod vládu človeka, ktorý nebude mať silné ruky na to, aby podržal celú vesnicu pokope. Rada sa rozhodla, že hlavnou hlavou sa stane duchaplný človek, ktorý má cit pre život a vie ako ubrániť vesnicu pred vpádmi a vie spraviť novú reformu tak, aby sa vesnica zachovala na ďalšie desiatky rokov. Vedela len o jednom kto vyhovuje týmto podmienkam. Tým dotyčným bol Simonin Socordia. V súčasnej dobe to bol syn Simeona Socordia, ktorý bol a je jedným zo 4 členov rady vesnice Pratumy. Rada poznala tohto syna, pretože to bol jeden z najmúdrejších a najsilnejších ninjov vo vesnici, ktorý patril do novej skupiny AOI-II, ktorá bola vytvorená pred 7 rokmi. V tej dobe mal Simonin 18 rokov. Simonin súhlasil s nástupom ako hlavný hlava vesnice, pretože chcel pre vesnicu len to dobré a chcel aj zažiť úspech, za ktorý ho budú všetci uznávať. Nikto na nič nečekal a po niekoľkých dňoch sa stal V. vodcom Simonin Socordia. Všetci tohto významného, dobrosrdečného, charizmatického ninju poznali a súhlasili s tým, aby nastúpil ako piata hlava vesnice.
Začala nová vláda V. hlavy.

Začali rýchle reformy: opravy, budovanie nových stavieb, ľudia získavali prácu v podnikoch a v teple. Ľudia mali dostatok jedla a deti dostatočné vzdelanie. Školy začali byť prísnejšie, pretože Simonin nechcel, aby sa vesnica dostala do ďalších úpadkov, preto formoval nové skupiny ninjov, ktoré museli prechádzať množstvom skúšok. Vesnica začala napádať aj okolité vesnice čím sa dostávala do popredia. Najprv zničila skupinu SHIRON vo vesnici Seulion a vydrancovala ju, neskôr to bola vesnica Santina so skupinou CHAIRON, ktorá bola tiež zničená. Na opustenom okolí zostala len vesnica Pratumogakure, preto všetci dedinčania z okolitých vesníc boli prevezený do jednej. Ľudia sa mali lepšie, pretože ich ďalej čakal už len pokoj a žiadne vojny.
Súčasnosť: /po 5 rokoch.
Hlavou vesnice Pratumogakure no Sato je stále 26 ročný Simonin Socordia, syn člena rady vesnice. Vesnica je čím ďalej tým rýchlejšie vyspelejšia, ľudia majú konečne to po čom túžili, obrana vesnice je zabezpečená množstvom obranných ninjov, ktorý sa snažia vo vesnici zachovať pokoj a byť pripravený na vpád neznámych ninjov. Pratumo tvorí okolo 1500 obyvateľov s najlepším vybavením. V preklade Pratumogakure no Sato znamená vesnica ukrytá v raji /na lúke/.

» Kumogakure no Sato
» Pád Otogakure no Sato
» Nami Sato
» Zentaro Sato
» Iwagakure no Sato