Volba novej legendy (Juto)

....

Tashiro

Ucítil som akýsi tlak na ramene bol to dotyk neznámej ruky. Otočil som sa, uvidel som tvár, tvár známu z videnia, tvár z nášho klanu. Jeho veľké zvitky na chrbáte ma docela zaujali na slová o mojej matke som a trocha pomrvil Čo? moja mama ma čaká? Akoto je len dlho čo som nevidel moju mamu. Kráčali sme až celkom k sídlu klanu, tu však niečo zamestnalo moju pozornosť. Videl som moju mama ako sa z niekým neviditeľným rozpráva, no skôr to vyzeralo ako by sa háda. Tanaki čo keď je mŕtvy? Čo keď ho už nikdy neuvidím? doliehali ku mne slová mojej mamy adresované môjmu mŕtvemu otcovi akoby sa s ním rozprávala. Pomaly som sa blížil k nej no ona si ma ešte nevšímala, no začul som ďalší prílev jej slov Čo? nehovor mi aby som sa upokojila, čo ak je mŕtvy? to by som neprežila. Čo, čo hovoríš kde je? Po týchto slovách blázna sa moja mama otočila presne mojím smerom a na jej perách sa zračil úsmev. Rozbehla sa ku mne, dostala sa ku mne z prekvapivou rýchlosťou a silno ma objala Tashi myslela som že už ťa neuvidím. povedala zo slzami v očiach. Pustila ma a začala si ma prehliadať videla potrhané šaty mňa celého dodriapaného od môjho vlastného piesku a na líci si všimla už zaschnutej rany od môjho modrookého priateľa. Čo si robil pozri sa ako vyzeráš Z kapse vytiahla vreckovku navlhčila ju svojimi slinami a začala mi umývať tvár. Keď dokončila svoj "rituál" povedala z úsmevom na tvári No hneď vyzeráš lepšie. Usmial som sa na mamu a povedal Môžeme pokračovať v ceste. Mama sa usmiala tiež a spolu sme kráčali do sídla klanu ku ktorému ostávalo už len pár metrov.

Sídlo klanu bolo majestátne, hlavne hlavná budova. Keby sa niekto iný podíval do tejto štvrte ich klanu a nepoznal by to, myslel by si že táto časť je úplne nová, z úplne inej éry ako ostatné. Bola z kovu. Steny, strecha, komíny, každá časť sa líšila všetkému inému, čo sa nachádzalo v dedine. Historie a technika...takto by sa dalo charasterikovať územie klanu hingkoku. Slnko už svietilo a mnohý ludia si konečne oddýchli, avšak klan Hingkoku nie. Po vojdený do sídla zaplavil každého mrazivý chlad. V miestnosti bolo strašne málo svetla a žiaden oheň. Ludia si posadali. 3 postavy stáli v popredý. jedna z nich bol práve ten muž, ktorého si videl predtým, s dvoma obrými zvytkami na chrbte. ostatný nenosili nič. Na každom stole bola menovka rodiny a na nej jedna obálka s papierom vo vnútry. nič dalej sa zatial nedialo.

Tashiro

Vošiel som do vnútra, do miestnosti tak temnej a chladnej. Moje oči neboli zvyknuté na takéto svetelné podmienky musel som prižmúriť oči aby som niečo videl aspoň do tej doby než si moje oči nezvyknú. Porozhliadol som sa po okolí moju pozornosť zaujala trojica medzi ktorými bol aj ten muž s ktorým som prišiel všimol som si menovky na stoloch a nejakej obálky pri každej menovke. Čo teraz? Čo mám robiť? Mám si sadnúť či počkať? Z tohoto všetkého som bol trocha znepokojený a nevedel som čo mám robiť na mojej tvári sa pohrával trocha zvláštny výraz, výraz neistoty a nervozity. Ešte nikdy som nebol na takomto stretnutí klanu nevedel som čo mám robiť. Stál som tam a stále som sa porozhliadal po okolí akoby som niečo hľadal.

každý si sadol ku svojemu "stolu" a ty si pochopil, že každá rodina má iba jeden hlas. Stolou bolo cez 50..Iba jeden bol prázdny. V tvojej mysli sa ukázal smutný tieň, kedže na tom obrázku bola iba obrázok s čiernou páskou..Obrázok Amara, bývalého vodcu klanu v mladšej podobe...s rodinou... ozvalo sa spadnutie stoličky. V tomto tichu to bolo ako nôž do plúc. Mužovi s dvoma obrími svitkami to dopadlo. Ospravedlnil sa svojim spoločníkom a spolu vykročili dopredu. Postavili sa na jediné miesto, kde bolo dostatok svetla a ty si mohol plne vydieť ich tváre. Prvý, ktorého si už poznal, mal čierne vlasy ako vätšina členov klanu. okrem zvitkov si si všimol jeho priatelskú tvár a žiaru v očiach, ktorá sa nehodila ku 40-nikovi ako bol on. Opatrne si sadol do stredu. Další nastúpil mladší člen, možno okolo 30. Vlasy mal rovnakej farby, ale narozdiel od svojeho spoločníka si ich nechal narásť na štýl Hyuga. Neusmieval sa, ale tiež mal istú iskru v očiach, inú ako jeho kolega a predsa rovnako intezívnu. Posledný nastúpil starý muž, ktorého čierne vlasy boli už dávno popreplietané sivou až bielou farbou. sadol si na poslednú stoličku. Z tohoto muža išla staroba a skúsenosti. A síla, ako z každého z nich. Ozval sa istý hlas, ktorého tvár nebolo vidno. "Členovia klanu, hlavy rodín, predstavujem vám troch kanditátov, ktorých vybrali starší z klanu...Ich mená sú... Ukázal rukou na toho, ktorý ťa sem doprevadil. "Hingkoku Kuara."
"Hingkoku Hiarashi" ukázal na najmladšieho z nich. "A nakoniec Hingkoku Burgo" Potom sa hlas opäť začal venovať vám. Hlasovaniev začne o polhodinu. Prezrite si dovtedy kanditátov." Následne stíchol a bnechal debatu rozprúdiť. predsa len...človek sa musel poradiť.

Tashiro

Sedeli sme, ja a moja mama za jedným z tých stolov. Všimol som si miesta ktoré malo patriť Amarovy legende celej Iwi. Postupne som si prezeral týchto troch kandidátov ktorý predstúpili pred jedine svetlo. Veľmi ma zaujal ten muž ktorý ma priviedol sem jeho priateľský výraz a iskrenie v očiach. Prezrel som si aj ďalších dvoch no nie z takým záujmom. čakal som než niekto vysloví jeho meno. Ozval sa hlas, jeho meno zarezonovalo v mojich ušiach Tak Hingkoku Kuara. Moja mama sediaca vedľa mňa sa dalo do rozhovoru z pre mňa neviditeľným, mojím mŕtvym otcom. Moja tvár pri pohľade na ňu posmutnela. Čo myslíš Tanaki ten prostredný je príliš mladý nie? počúval som polovičku maminho rozhovoru druhá bola pre mňa skrytá pomaly som siahol po papieri na ktorý malo prísť meno nášho favorita. Mama mala svoju debatu v plnom prúde a práve teraz komentovalo toho najstaršieho z kandidátov Hmm určite má skúsenosti, a aj viac rozumu ako to mláďa ale neviem, neviem, nie je moc starý Tanaki? Usmial som sa pri tom ako som ju počúval, čas pomaly plynul a ja som bol vo svojom vnútri rozhodnutý. Ozval sa mamin hlas Čo hovoríš? nech sa vyjadrí aj Tashi? Počul si Otca Tashiro povedz aj ty svoj návrh. trochu som sa mikol pri slove otca ale povedal som Hmm neviem mňa docela zaujal ten Kuara. po mojich slovách som sa odmlčal a čakal čo bude nasledovať.

Ozývalo sa škrabanie pier, šepty či vyslovené hádky. Ozývali sa mnohé mená. Boli tu však aj ludia ktorý prišli za trojicou, spýtať sa ich na otázky, ktoré rozhodovali o tom, kto je vhodný. Samozrejme, vhodný bol každý z nich. Ale každý z nich inou cestou. Sila, láska, tradície...zvláštny výber ciest... šepot utíchol...čas prešiel..ozvalo sa tlesknutie rúk vo vzduchu. "čas skončil, dámy a páni,...." vyslovil tajomný hlas. a odrazu sa ludia v maskách, obyčajný ANBU, začali zbierať papiere. Zastavili sa aj u teba a čakali, kým mu odovzdáš. papiere sa začali zrátavať, ale to ešte nebolo podstatné. Všetci sedeli ticho, kým sa ozve hlas. ozval sa. "Vždy, od našich prvých dní, sme volili vodcu tu, na tomto území, ked ešte nestáli budovi, ani dedina. Vždy, od dôb našeho "prvého" sme dodržovali tento zákon. Mnohý z vás poznajú príbeh vzniku klanu, mnohý nie. Ale vždy ho hovoríme pri volbe nového vodcu, aby sme získali z neho sílu a ponaučenie. Ponaučenie z muža, ktorý bol chromý celým telo okrem mysle. Muža, ktorý takmer získal post prvého Tsuchikageho. Toto je príbeh Kazuyu Hingkoku, večného mrzáka."

Tashiro

Na papier, hlas patriaci našej rodine som rýchlo načmáral meno toho prvého, toho ktorý ma priviedol sem. Prakticky svoj hlas som odovzdal tomu ANBU ktorý zbieral tie lístky. Pozorne som počúval ten hlas, toho tajomného komentátora ba či rozprávača. Hmm už od vekov sa volí vodca na tomto mieste? Zaujímavá tradícia. Trocha som sa zamyslel nad jeho slovami a pozorne ho počúval ďalej. Jeho slová ma zaujímali a hltal som ich ako špongia vodu. Prišiel až k príbehu, nie legende o vzniku klanu, celý som bol napätý a čakal ako bude príbeh pokračovať.

Hlas zosilnel, približoval sa. uvideli ste ho z pozadia. Muž mal plášť, avšak tvár ste mu videli. cez tvár sa mu tiahla hrubá biela jazva, začínajúca od pier, presahújuca rpavé oko a končias v prameny čiernych vlasov. " každý život začal rovnakým spôsobom. Kazuya sa narodil do lona svojej matky, ktorá ho 9 mesiacov nosila. Avšak nebol ako ostatný, narodil sa z darom a prekliatým zároveň. Avšak v tom čase to ešte nikto netušil. Smial sa ako každé dieťa, plakal ako ostatný. Často býval chorý a jeho telo bolo slabé na detské hry. Strávil svoj život v posteli a so svojou matkou. Čítala mu rôzne príbehy o bohoch, démonoch či obyčajných ludí. malý Kazuya tie príbehy miloval. V tom čase sme ešte neboli klan, iba pár príbuzných rodín, ktorý v sebe cítili tú sílu a iba pár ju ovládlo. Nastal vek jeho 13 rokov, ked sa začal učiť na ninju. Chakra sa v nom prvý krát rozprúdila inak, ako bolo normálne. telo skolaboval na prvej skúške. Celý čas neplakal, len hovoril, že cíti chlad a bolesť v končatinách. Potom už necítil nič. Doktory tvrdili, že celé jeho telo ochromilo okrem tváre, že už sa nikdy nepostavý, nikdy nepodá ruku svojej matke či priatelke. Bol živá mrtvola, ktorá nebola ničoho schopná. Avšak síla v nom prúdila, aj ked to nikto nečakal od kripla, akým bol on. Sám by to nikdy neobjavil. Až kým sa nestala tá udalosť, ktorá náš klan poznačila na celé generácie." Stíchol, nadýchol sa , pre tých, ktorý sa započúvali, bola tá odmlka dlhá ako život sám. Pokračoval" Až kým sa neukázal nepriatel...A s nimi čepel meča, ktorá prepychla jeho matku, akoby bola iba vzduch. tou chvílou sme sa zrodili my. Klan Hingkoku..."

Tashiro

Zo zatajeným dychom som počúval túto legendu, tento príbeh zrodu nášho klanu, príbeh taký smutný a predsa nádherný, vtláčal mi do očí slzy ktoré som nevyronil pri slovách "aj ked to nikto nečakal od kripla, akým bol on" Sa mi v mysli zjavil Sousari a to ako ma nazval kriplom. Tá pauza, ten úkon rečníka akoby trval veky, akoby to ticho nemalo konca. Príbeh skončil počul som slová "Tou chvílou sme sa zrodili my. Klan Hingkoku." ja sám som bol pyšný na to že som členom práve tohto klanu a netrpezlivo som čakala ako to bude celé pokračovať.

Čepel sa zarila do jeho matky, ticho a hladko. muži odhalili jeho záclony z nebies. zadívali sa na neho vo svojich bojových oblečeniach a svojimi modrými očami, chladnými ako kus ladu vo svite mesiaca. Boli iba dvaja. hádali sa. nechceli svetkov, ale zabiť chlapca, ktorý sa nedokáže brániť bolo dokonca aj proti nim. Mnohý ich meno už počuli. Boli to Ketsueki, ludia krvy, prvý z ich generácie. Kazuya zatial plakal za stratou matky, nadával na tých ktorý to spôsobili a snažil sa im ublížiť jedinou zbranou, ktorá mu ostala, jeho zuby, ale nedokázal sa ani prevaliť. oči mu opuchli a stále vrieskal. Jeho prenasledovatelia sa ho rohodli zabiť a umlčať jeho krik. vytiahol skrvavenú, na hrubo zaostrenú katanu . Zvláštna náhoda či snád vôla boha privolala zemetrasenie a búrku. Muž sa netrafil, aspoň tam kde mal. Kazuyova dlaň bola prepichnutá. Z periny lietalo perie. Zrodenie, tak to vyzeralo. mysel mladého Kazuyi bola plná hnevu....a síli. Všetok kov sa v miestnosti pohol. Budova sa otriasala, avšak nie kvôli zemetraseniu či búrke, kvôli nemu, kvôli Kazuyovi Hingkokovi. Ruka, v ktorej ostala čepel, sa pohla do vzduchu. Ruka stále bola bezvládna, avšak ruka sa napriahla. čepel preťala hrdlo a vystrelila z chlapcovej dlaňe. obidvaja jeho súpery dopadli do vlastnej kaluže krvy. Dom sa hýbal a kov s ním. kusy železa sa zarili do mladého mäsa. Každý klb či sval pocítil dotyk chladného železa. krv vystriekla. Kazuya sa postavil. napil sa krvy. tackavo, neohrabane. rany sa liečili a koža sa zlepila s kovom. tak sa zrodil prvý vodca klanu, muž, ktorý dokázal, že nič nie je nemožné.... Hlas konečne utíchol a pozrel sa na papiere. Boli spočítané. "Je čas prečítať, kto sa stane vodcom klanu."

Tashiro

Príbeh pokračoval, príbeh bolesti z ktorej vzišla moc a sila. Moja myseľ pohlcovala každé slovo z tohoto príbehu pri zmienke o modrých očiach som sa strhol, o tých očiach ktoré ma prenasledovali, ktoré patrili tomu členovi ANBU root. V mojej mysli sa zjavil jeho pohľad, jeho šialený výraz. Otriasol som sa a počúval som tento príbeh, príbeh o prvom vodcovi a vzniku celého nášho klanu. Celý príbeh som pohltil a uchoval vo svojej pamäti, žasol som nad tým mužom a jeho mocou. Teraz príbeh skončil, skončil celý nie len jeho časť, nadišiel čas na vyhlásenie nového vodcu. Čakal som kto z tejto trojice sa stane vodcom, čakal som aké meno zaznie z úst toho muža.

Muž si odkašlal, napil sa vody. Samozrejme, že starcovi po rozprávaný vyschlo v krku. Skontroloval meno, ktoré bolo napísané na pepiery, ktorému mu ANBU podalo. ANBU pod vedeným Sousariho, senseia tvojeho týmu. Muž sa zadíval na tváre ludí, ktorý boli nominovaný. jeden z nich už chýbal. "Vodcom našeho klanu sa stáva Hingkoku Kuara." Ozval sa tleskot, avšak iba menej ako polovici ludí bol skutočný. Ostatný boli neštastný. Ich kandidát nepostúpil. Starec, ktorý sedel vedla Kuara, sa tváril statočne, vedel, že Kuara je mladý a schopnejší ako on. Avšak ty si sa nestihol plne dožiť svojich prvých osláv vodcu klanu. nad tebou sa ukázal tieň, ktorý ztmavil temnotu tejto miestnosti. "Chceš zosilnieť, prvý z poslednej generácie?"
ten hlas bol chladný aj hrejivý zároveň. "Hingkoku Hiarashi stál za tebou a chytil ťa za rameno. "Nasleduj ma" tvoja matka na to nijak neragovala, bola zabradá do rozhovoru s tvojim otcom....Kývol hlavou, aby si odišiel von....

Tashiro

z vypätím som čakal na meno nového vodcu nášho klanu. Začul som ho, začul som meno nevej legendy, muža ktorý nás povedie vpred v týchto dobách. Sledoval som reakciu ostatných členov klanu, ich potlesk u niektorých srdečný a u niektorých len potlesk zo zdvorilosti, potlesk len na oko aby sa nepovedalo. Usmial som sa. Tu sa nado mnou zjavila postava chytila ma za rameno a položil my otázku, otázku ktorá mala rozhodnúť o mojej budúcnosti, o mojej sile. Na jeho otázku o zosilnení som zdvorilo zareagoval Iste pane. a pri svojich slovách som sa mu pozrel do očí. Na výzvu nasleduj ma som sa postavil zo svojho miesta a bol som pripravený vyraziť s ním.

Hingkoku Hiarashi

Objavili ste sa vonku, avšak išli ste dalej, tak aby vás nik nepočul. Muž sa na teba zadíval a prekrížil si ruky na prsiach. Čakal a stál, chladne a srdečne zároveň. Táto chvíla trvala pridlho. Až potom sa otočil, zadívl sa do svitu slnka a vydýchol. "Vieš prečo si tu?" lahká otázka, na ktorú existovala lahká odpoved "pretože ťa zavolal" Avšak tak to nebolo. Bolo to ovela hlbejšie zamerané. Avšak on ťa nenechal dlho premýšlať. "Si tu z jediného dôvodu. Si posledná generácia schopná boja a nie si ešte Chunin.Počúval si príbeh o Kazuyovi pozorne, takže vieš, ako dokážeme zosilnieť. Stiahol si rukáv a ukázal tetovanie na svojich rukáach. "Podaj mi svoj zvitok mláda." Jeho pohlad bol už iba chaldný.....

Tashiro

Pozeral som sa mu priamo do očí vyslovil svoju otázku, rozmýšľal som nad odpoveďou a v hlave sa mi vynorila Aby som mohol zosilnieť. Túto moju myšlienku som už chcel vysloviť no predbehol ma a vyslovil odpoveď ktorú chcel počuť. Stiahol rukáv a odhalil my svoje tetovanie a vyslovil žiadosť o môj zvitok. Vytiahol som svoj zvitok a zo slovami Tu pane! som mu ho podal.

Hingkoku Hiarashi

Nedíval sa už na teba, ale iba na ten zvitok, ktorý držal v rukách. hovoril si pre seba vety a slová, ktoré nemali spolu žiaden zmysel. Avšak niečo si pochopil. "Klan upadá....Otec mu umrel...Výroba zvitku časopriestorovov technikov.... Kazuya Hingkoku...." V tej chvíli si zložil jednu ruku a všetok kov zo zvitku vypustil. zasypal ho , teba, aj celé okolie. Avšak nie všetko. vo vzduchu sa víril malý kúsok kovu, v špirálach, akoby ho neovládal on, ale nejaký rozmach vetra. V tej chvíli kov na teba vystrelil. Prerezal látku a zaril sa ty do kože. Vystriekla krv. každá jedna pilina podala 100x horšie ako normálne, kedže bola pod vlivom chakry a magnetickej síly. A v tej chvíli to prestalo a ty si cítil, ako sa tvoje pôsobisko kakkei genkai rozdelilo do troch ložísk. Pôvodné ostalo avšak v rukách, na predlaktí, si cítil dalšie 2, o dosť slabšie. Avšak toto ešte nebolo všetko. všetok kov, ktorý vysipal zo zvitku začal byť tvojou sílou nedobrovolne pritahovaný. 50kg železa sa chystalo do teba vraziť. ,avšak nič si necítil. ked si sa díval, videl si ako tvoje "tetovanie" na dlaniach vysáva všetok materiál do teba. a potom, s posledným zrnkom, si ucítil ako ty ruky otaželi, avšak ne príliš. Kým si sa díval na to predstavenie, záhadný Hiarashi odkráčal späť na oslavu. Tvoja matka v tedy odchádzala a rozprávala sa s otcom. "Prečo ideš prečo od svojeho syna? Tanaki?" Hiarashi zastal, zarazene. "Ja nie som on....nikdy som ním nebol." Povedal smutne a nechal tvoju matku zarazenú. Odrazu prestala rozprávať s otcom a dívala sa na neho. Dlho, príliš dlho.....

Tashiro

To jeho mrmlanie či skôr modlitba nad zvitkom mi absolútne nedával zmysel zachytával som len útržky toho všetkého, jeho slov, jeho viet. Na moje prekvapenie vyvolal všetok piesok zo zvitku ktorí sa valil ako lavína či skôr vlna, ale to už zaujalo moju pozornosť niečo iné, víriaci sa kov. Pozeral som na tento úkaz ako krava na nové vráta, Kov sa pohol vystrelil na mňa a trafil zarezával sa do mňa ako tisícky žiletiek. Tu ma naplnil zvláštny pocit, akoby sa moje kakkei genkai pohlo a niečo sa vo mne zmenilo pocítil som nové centrá mojej sily. Kov, ten kov ktorý nás obklopoval sa na mňa začal valiť ako by sa ma smažil pohltiť no bolo to presne naopak to ja som pohlcoval kov, táto skutočnosť ma prekvapila a ja som to všetko len z úžasom sledoval. Keď všetko skončilo Hirashi bol už na ceste späť do vnútra no po ceste sa stretol z mojou mamou ktorej sa vmiešal do jej monologizovanej konverzácie a prerušil ju a jej pohľad spočinul na ňom. Vykročil som cestou k nim a mame som povedal Čo si hovorila mama? a usmial som sa na ňu. Pozrel som sa na Hiarashiho a povedal som Teraz bude nasledovať čo pane?

Hingkoku Hiarashi

Mužovi si nestihol odpovedať, pretože kým si vošiel dovnútra, on tam už nebol a nikto, koho si sa pýtal, ho nevidel vojisť. Akoby bol vzduch, ktorý sa iba nenápadne preplazí okolo vás. jediné, čo cítite, je vánok, ked sa príliš ponáhla. Mohol si robiť čo chceš, predsa len to bola oslava. mal si sa tešiť....

Tashiro

Rozhliadal som sa okolo seba, nemohol som ho nájsť, nikde som ho nevidel motal som sa ako najväčší opilec v meste. Zastavil som sa bolo tu trocha viac ľudí oslava, Oslavy zrovna nemusím. zamieril som ku dverám a vyšiel von keď tam boli nejaké schody tak som si sadol na ne keď nie tak na zem.

tvoja matka ťa poslala preč, pretože s otcom sa shodli, že ked sa pije alkohol, mal by si byť čo najdalej...pre teba oslavi skončili...Skôr by si mal zistiť, čo si to získal za dar od toho muža...

>>>Pokračuj v HL topiku....