Kde to som? (Nagashi)

Kumori

Šiel som chodbou a videl som že tu už niekto predo mnou musel biť. No potom som si uvedomil že sa to odohráva iba v mojej hlave. No v tom mi pohľad skočil na ten strom v strede. Zdal sa mi plný života a energie. Chcel som ju celú len pre seba. Napĺňala ma radosť a šťastie. Podišiel som k nemu bližšie a dotkol som sa ho. Nič sa nestalo. Dúfal som že mi prenechá svoju energiu alebo niečo takéto.

Cítil si chlad, chlad ktorý vychádzal zo stromu a cítil si aj ako strácaš silu. Strom ju z teba vysával nebolo múdre sa ho dotýkať a už vôbec sa to neodohrávalo v tvojej hlave. Ak sa chceš zachrániť musel by si od stromu rýchlo odstúpiť, pustiť sa ho. v miestnosti bolo ešte niečo. Vyvýšené miesto, či skorej nejaké pódium a na ňom stály tróny. Jeden veľký v strede a dva menšie z každej strany. No detaile si z takej diaľky rozoznať nemohol. Za nimi bolo okno, obrovské. Bolo cez neho vidieť mraky, oblohu. Z toho ti mohlo dôjsť že ste naozaj veľmi vysoko.

Kumori

Rýchlo som sa ho pustil a chvíľu som na neho vystrašene pozeral. Hneď na to som sa rozbehol ku trónom. Išiel som k nim z posledných síl a pozrel som sa z okna. Videl som mraky. Zrejme som bol nad Getsu no nevedel som to isto. Nevedel som ako sa o tom presvedčiť no ani ako sa dostať von. Napadala ma iba jedna myšlienka no tá bola podľa mňa šialená.

keď si sa blížil k trónom mohol si si všimnúť ich zdobenia. Najväčší trón mal vyrezaného draka, ďalšie mali na sebe bohato zdobené číslo. Každý jedno, od jedna do štyri. V celej miestnosti nebolo ani smietok prachu. Kochal si sa výhľadom cez obrovské okno, tak dokonalé, takýto pohľad sa bežnému smrteľníkovi nenaskytne. Bol to výhľad hodny Bohu. Dokonalý, očarujúci no i mätúci. Za chrbtom sa ti ozval hlas. Kocháš sa výhľadom? Znela otázka. Poznal si ten hlas, niečo ti mohlo hovoriť kto to je. stál za tebou. Pri strome, jeho hlas sa rozliehal po celej sály ako majestátny zvuk zvonu. Usmieval sa.

Kumori

Keď som počul tento hlas okamžite mi z rukáva vybehol kunai a otočil som sa vo veľkej rýchlosti. Bol som pripravený zaútočiť. No keď som videl toho ,,človeka" sa usmievať tak som kunai skryl späť. Stál pri strome. Nevidel som mu priamo do tváre. Tento hlas mi bol strašne povedomý no v tú chvíľu som ani nechcel vedieť kto to je. Jediná moja otázka bola. Ako sa odtiaľto dostanem?! Iba toto som na tú osobu zakričal.

Azrael

Obzrel si sa. Stál tam. Ohromujúci ako vždy. Započul tvoju vetu. Krídla sa roztiahli, no taktiež úsmev na jeho perách. Prehovoril na teba dosť pobaveným tónom. Takže najskôr chceš ísť dnu a keď sa sem konečne dostaneš, tak by si chcel hneď odchádzať? Takto to nepôjde kamarát, mal by si si uistiť najskorej čo chceš. Moje oči sa zadívali na trón. Prechádzali po vyrezávanom drakovi ktorý ho zdobil, to však nebol moje miesto, moje miesto bol trón zdobený jednotkou. Bol som prvý, avšak trón trónov patril nášmu otcovi, alebo ako ho nazývali obyčajný ľudia "Vedcovi" Kiež by si bol tu otče a nebol zapečatený, išlo by to oveľa lepšie. Pozrel som sa von oknom. Inak na útek nemysli, okno nerozbiješ a aj tak sme vysoko, a vo veži by si sa stratil, jej vnútro je labyrint ako veľké mesto.

Kumori

Dlho sme sa nevideli Azrael. Povedal som drsným tónom. Nie som až taký naivný že skočím z takej výšky. Čakal som kedy sa znova stretneme. Z ničoho nič ste sa vyparili, no nechali ste po sebe veľkú spúšť. Teraz som si istý že som vo veži. Chcem odísť preto, pretože som tu nenašiel čo som chcel. Chcel som sa porozprávať z vaším otcom a nie s tebou.

Azrael

Môj pohľad ťa prebodával, naháňal hrôzu, spôsoboval strach. Čo ten nepekný tón? Mňa nezastrašíš. Zasmial som sa, trochu šialene, no nie priveľmi. My sme spúšť nenechali, pravidelne sme upokojovali spori medzi dedinčanmi a novými tvárami. Priznávam ja sám som sa dlho nikde neukázal. Obišiel som ťa prišiel až k trónu, trónu z číslom jedna. trónu ktorý stál po pravici toho navyšovanie, pravici môjho otca. Sadol som si naň, pohodlne sa uvelebil. Pokiaľ viem z otcom si sa už rozprával, inak by si sa nedostal až sem, dokonca si mu daroval trocha svojej chakry, aj keď z tvojho pohľadu to je väčšie množstvo. Môj pohľad ťa znovu prebodol. Mohol by som vedieť čo si mal na srdci povedať môjmu otcovi? Nečakal som že by to povedal mne. Chcel odísť, no odísť pred cieľom nieje múdri ťah.

Azrael

Sedel som na svojom tróne, tróne ktorý predstavoval moc vodcu. Boli sme známy len štyria, no celá veža bola plná, mohli sme byť pokojne armáda, ni nikto nebol pripravený. Urobil som si väčšie pohodlie a počúval som jeho slová. Slová ktoré my doliehali do uší, slová v ktorých bola pravda no i detský sen ba či hlúposť. Svet ako ho videl jeho očami, videl tak málo a predsa veľa. Myslíš si že keď ja odídem tak bude táto dedina šťastná? Myslíš si že jej to prinesie pokoj? Mýliš sa chlapče. To vďaka nám vás Lord ešte nezotročil tak ako nás. Myslíš si že mu chceme slúžiť? Nie asi si zle počúval. Nenávidíme ho no zmluva je predsa len zmluva. Chceli by sme ho zastaviť no nedokážeme to. Môj tón bol skorej vecný, rozhodne z neho nebolo cítiť pobúrenia, ba zloba. Boli to slová ako naučené. Mohol si nám pomôcť no to je len na tebe.

Kumori

Zmluva? Čo je to za zmluva? Ak to pomôže mojej dedine tak ju podpíšem tiež! Povedal som mu kľudnejším tónom ako minule no stále som nebol úplne pokojný. Ako mám pomôcť svojej dedine? Bol som dosť rozhorčený, už len z toho že som tu. Nevedel som ako sa dostať von a nikto mi to nechcel ani povedať. No ja som si myslel, že si pri boji s ním poradím aj sám. No zrejme som sa mýlil.

Azrael

Zasmial som sa, smial som sa. Pobavil si ma. Utíchol som pozrel na teba. Nič nevieš. Povedal som celkom tichým tajomným tónom. Táto zmluva je medzi nami a jeho rodom, Rodom Lorda Regenta ako si nechá hovoriť teraz. Zamyslel som sa spomínal som, spomínal som na ten deň kedy som počul naposledy jeho meno, na deň keď podpisoval zmluvu vlastnou krvou, na deň keď ešte nikto netušil čo sa z neho stane. Tak dlho som už nepočul jeho pravé meno. Povedal som skorej pre seba ako pre teba. Oprel som sa, poškrabal sa na sánke. "Ako mám pomôcť svojej dedine?" Pozrel som na teba. To musíš vedieť ty, nájdi odpoveď vo svojom srdci. Nie je to moja dedina, nemám dôvod ti nejako pomôcť. Pozrel som na trón vedľa mňa, na trón ktorý patril môjmu otcovi. Och otče ako dlho si tu nesedel medzi nami.

Kumori

Ja viem že nič neviem no mojím cieľom je pomôcť našej dedine. Ja viem že sa stále opakujem dookola ale to je moja priorita číslo jeden, a ja ju aj splním. Zvrieskol som na neho a vedel som, že si tým privodím problémy. No ja som mal jedno pravidlo. ,,Dobrý shinobi pomáha druhým až tak sebe." Povedal som nahlas a ani som si to neuvedomil. No mne je jedno ak chceš tak ma zabi a možno sa ti tým uľaví. Nebál som sa ho ale nebol som až taký hrdina. Stále som sa ho bál aj keď som vedel časť jeho schopností. No stále som nevidel všetky.

Azrael

Tvoje slová odznievali. Postavil som sa, krídla sa roztiahli, zatienil som ťa. Stál som pred hlavným trónom, ani nevieš ako som sa k nemu dostal, ale stál som tam. Moje telo hádzalo na teba tieň. Vyzeral som ako samotný boh. Svetlo z okna za mnou prechádzalo okolo mňa. Čierne krídla sa leskli vo svetle. Myslíš že ťa chcem zabiť? Myslíš že by mi to urobilo radosť? Keby ťa chcem zabiť už dávno by si bol mŕtvi. Nikdy by si sa nedostal do tejto veže. Kričal som. Môj tón naháňal strach, vzbudzoval rešpekt. Dostal si ohromnú príležitosť ako nikto, tak si toho váž. Povedal som tichým, skôr tajomným hlasom. Pozeral som na teba moje čierne oči ťa prebodávali.

Kumori

Mohol si ma zabiť už keď sme sa stretli prvý krát. Lenže ty si iný ako ostatný. To dievča proti ktorému sme bojovali nemalo zľutovanie. Predstavoval som si udalosti ktoré sa stali pred nedávnom. Mlčal som. Neodpovedal som mu, vlastne som na to ani nemal chuť. Stále som premýšľal nad naším minulým bojom. Stále som sa ho veľmi bál. Hľadel som do zeme. No potom som na neho pozrel a zreval som na neho. Moje meno je Kumori Narato! Budem najslávnejší ninja v dedine! To je moja cesta ninji, a niekto ako ty ma nezastaví!

Azrael

Moje oči ťa prebodli. Tvoj tón sa mi nepáčil, ako keby som bol ja ten ktorý ťa chce zastaviť. Môj pohľad bol odpoveďou na tvoju prehnanú reakciu. Kráčaš po veľmi tenkom ľade. Kumori Narato, budúci najslávnejší ninjo vo vesnici. Z takýmto tónom sa ďaleko nedostaneš. Povedal som ti nie z príliš priateľským tónom, bolo to ako zasyčanie hada jedovatého hada. Z tvojej ľavej strany sa ozvalo puknutie, kryštáľ pukal. Čiary sa na ňom rozliezali a zase spájali. Vznikalo niečo nové. Uprostred steny bola brána, veľká sťa pre kráľa. Dvere sa rozleteli, červená žiara to ti prvé padlo do očí. Kto tu krčí na celú vežu ako zmyslov zbavený? Ozval sa hlas, hlas patriaci žene. Tón predstavujúci pobúrenie a zlosť. Eimi ťa obišla a podišla až k trónom. Zaujala sovej miesto a urobila si pohodlie na tróne z ľavej strany hlavného trónu. jej pohľad ťa preťal.