Stavenisko (Danieru)

Kolisal sa z jednej strany na druhu stranu. Uff,este ze ma vypite...Bolo by to urcite drsnejsie pri vedomi.
Pripravil som si boxera a zahakol som si ho za opasok v nutnosti hoci kedy vybrat. Pripevnil som dva Kunaie k dvom rozlicnym retazom..Hodil som donho kunai s jednej strany a potom kunai s opacnej strany odkial som hadzal prvy raz.Bunshin no Jutsu... , povedal som ticho. Nemal by zaznamenat ani jeden z mojich kunaiov, lebo sa nanho rutilo 5 klonov.Vyskusam si ta.

legendárny opilec

Nejako veľa súperov zrazu. Ten fagan. pomyslel som si. Obkľúčili ma jeho klony. No o ne som sa starať nemusel. Boli to predsa len kópie, ktoré my nemohli nič spraviť. O starosť menej síce som nevedel ktorý je ten pravý, no to sa dalo zistiť. Možno to bola náhoda, alebo šťastie no potkol som sa, však práve v tedy keď ma mal zasiahnuť tvoj kunai. Minul ma o dobrý kus, vďaka šťastiu, šťastie vždy stálo pri mne. Mal som v rukáve ešte nejakú tú techniku no tie teraz neboli potrebné, teda aspoň v to som dúfal.

Moje kunaie nezabrali, tak som si ich pritiahol naspet..Sakra..Hlupe stastie hralo na jeho strane. Henge no Jutsu. Premenil som sa na malu ciernu macicku..Pomaly som sa knemu blizil, ale nevidel ma..Zostavam schovany v tieni pokial nepride ten pravy cas. Este tam su stale klonovia,ale dlho uz nevydrzia.

legendárny opilec

Zázračne som sa vyhol a ty si potiahol reťaze naspäť, to mi prezradilo tvoju polohu a ja som po tebe poslal jednu dávku črepov čo mi ešte ostali. Tvoje klony začali strácať formu. Mačky som si nevšimol, nemal som na to dôvod. Teda zatiaľ, avšak tajné zdroje vravia že čiernych mačiek som sa bál. Nebolo by dobré aby si sa ku mne priblížil ako mačka.

Zostal som schovany v tieni. Myslim ze neni dobry napad priblizovat sa knemu, takze musim skusit nieco z dialky. Premenil som sa naspet, Kaze Senbon! Hodil som donho asi 10 vzdusnych senbonov a vyskakal som rychle na strechu kde som pozeral co sa bude diat

legendárny opilec

Videl som ťa ako skáčeš na strechu. No veru tam za tebou nepolezem. Pomyslel som si. Isto by sa podo mnou strecha podlomila a ja by som sa prinajlepšom zmrzačil, alebo ešte lepšie padol hneď pri tom ako by som na ňu vyliezal. Tvoja technika uspela, nevyhol som sa jej ani som ju nijako nezablokoval. Však Nespôsobila my vážne zranenia no skorej v mne vzbudila ešte väčšiu zlobu. Svoju kosu som nemal po ruke už ani neviem kam som ju dal, možno prepil, možno však ostala len v nejakom zvitku. No vedel som ninjutsu, dokonca na veľmi vysokej úrovni. Luskol som prstami a hneď vyšla iskra. Ešte som to vedel. Potešil som sa, predsa nepatrím do starého železa. Nadýchol som sa a luskol prstami, iskra podpálila môj výdych a k tebe sa blížilo niečo podobné plameňometu. Bol to katon na veľmi vysokej úrovni.

Sakra!! Obrovsky plamen sa blizil rychlo kumne. Musim rychlo nieco vymisliet. Mam to: Fuusajin! Tesne som zmizol pred plamenom ale celkom mi to spalilo ruky. Rozbehol som sa za jeho chrbtom. Torikkuyashi! Skakal som z jednej strany na druhu aby ma nemohol tak lahko chytit..Pomaly som sa blizil k nemu s tym, ze ho bodnem do boku.

legendárny opilec

Na tvojich rukách ostali nepekné popáleniny. Urazil si ma tak si musel niesť následky. Keď si zmizol, prekvapilo ma to. Otáčal som sa no svoju techniku som nezrušil. To spôsobilo že som podpálil aj hostinec a aj jeho okolie. No to si ku mne už skákal a mňa nejaká horiaca búda netrápila. Techniku som zrušil. Nevedel som čo si mám o tebe myslieť. Preto som zreval Stoj! no nečakal som že by si poslúchol. Okolie bolo v plameňoch. To sa to pekne vyviedlo. Musel si predsa zachrániť Architekta a vedúceho, bol si predsa ninja.

Opilec podpalil hostinec... Musim ich zachranit! Rychlo som tam bezal, aby som ich stihol odtial dostat von. Budova sa pomaly stracala v plamenoch. Ked som vosiel do budovy, architekt a veduci sa krcili pri stole aby na nich nedosiahli plamene. Skocil som rychlo knim napriek tomu, ze predomnou bol ohen. Chytil sa kazdeho jednou rukou a vyskocil som snimi cez okno. Skryte sa! Zacial co sa isli skryt, tak som premyslal co dalej. Uz nemam vela chakry..Treba to skoncit co najrychlejsie Bunshin no Jutsu! Toto musi skoncit.

Ľudí sa ti podarilo zachrániť. Plamene pálili, oheň burácal, hostinec zaplavoval dym a žiar. Vbehol si do vnútra ,našiel si ich, boli pri sebe, aké šťastie. Schytil si ich a vybehol s nimi von, preč od toho žiaru, preč od dymu a sadzí. Obhorené trámy ti padali za chrbtom, bolo to nebezpečné, mohol si pri tom zahynúť. Boli ste v bezpečí, všetci traja. Čašník z architektom lapali po dychu a kašlali, kašlali až tak div ich neišlo roztrhnúť. Obzrel si sa, hľadal si ho, hľadal si toho muža, ktorý toto všetko spôsobil, no nikde si ho nenašiel, nebol tu. Rozum mu kázal ujsť, nemal dôvod prečo ostávať, keby chcel mohol ťa zabiť, no neurobil to. Jeho plamene ďalej spaľovali hostinec, plamene z ktorých išla taká sila, ktoré vzbudzovali rešpekt.

Nikde nieje...Vyparil sa bez stopy..Mohol ba dorazit, ked som bol vnutri ale nespravil to. Myslienka mi neda pokoj. Utekal som ryhlo za architektom a veducim. Mali mierne popalenini ale nic vazne. Na mojej ruke sa tahala dlha spalena rana.. Aaaah! Zvyskol som ked som sa jej chytil. Ste v poriadku? Spytal som sa ich a cakal som vystrasene na odpoved..

Kašlali a kašlali, ich pľúca boli plné dymu ktorého sa museli zbaviť. No však skoro nič im nebolo. Sem tam obhorené vlasy a spálené oblečenie no boli zdraví ako rybičky. no ty si na tom bol horšie. Architekt, ten starý ustarostený pán na teba pozrel. Strach a hrôza sa mu zjavila v očiach, avšak mohol si tam vidieť výčitky. Chlapče, nám nič nieje a tebe je niečo? Videl tvoju ranu no chcel sa uistiť. Nemohol tomu vôbec uveriť, bál sa. Desilo ho to čo spôsobil. Toto sa mu ešte v živote nestalo. Isto, na stavbách bývalo mnoho úrazov no pod jeho vedením nikdy žiaden vážny, vždy dbal na pravidlá a bezpečnosť pri práci. Preto ostal takto prekvapený.

Danieru Kaiso

Bol som rad, ze im nic nieje. Toto?...nerobte si starosti Pane, casom sa to zahoji.. Usmial som sa priatelsky. Pozrel som sa na hostinec. Bolo ponom, kusy dreva padaly zo zakladov budovy. Presiel som k veducemu a povedal. Mrzi ma co sa stalo s hostincom. Ak je to mozne vynahradim vam to. Ked je znicene nieco mojou vinou, moja zodpovednost je to nahradit.

Vedúceho prekvapilo, že si sa mu ospravedlňoval za niečo čo si neurobil, nemal si predsa dôvod. Chlapče nič si z toho nerob, hlavne že sme živí a zdraví. I keď tvoja ruka nevyzerá zrovna pekne. Povedal a zamračil sa na tvoju ruku, nepáčila sa mu tá rana. No to sa už Architekt pozbieral zo zeme a práve sa oprašoval. Neboj sa nič, postavím nový dom aj z hostincom, aj tak to bola búda na spadnutie. Povedal z radostným tónom v hlase a pozrel na teba. Poď so mnou, zavediem ťa za medikom, tá rana potrebuje ošetriť. Zasa sa mu vrátila nálada, tešilo ho to že sa v podstate nič vážne nestalo. Síce zhorel jeden dom až do základov, ale čo aspoň ušetrí na búraní. Všetko ide postaviť od znovu.

Cakal som nieco ine, ale som stastny ze je to vproriadku. Tesilo ma, ze nemaju ziadne vazne zranenia. Pan veduci povedal, ze mam ist snim k medikovi, ale nemyslim ze ta rana je az taky problem. Ale predsa je dospeli a skusenejsi tak som sa pomaly snim vybral k medikovi

/píš to meno nad tie posty

Architekt ťa zobral. Išli ste naspäť do dediny, ulice boli plné, ľudia na vás pozerali, mali ste obhorené a zaprášené šaty. To v ľuďoch spôsobovalo podozrenie. Prišli ste pred zdravotné stredisko či skorej nemocnicu. Nebola to najnovšia budova. Bola jedna z mála pôvodných ktoré stáli v Getsu. Prišli ste až za medikom. Pozrel sa na ranu a očistil ti ju. Hneď sa dal do práce. Začal liečenie. Ranou prechádzal chlad, prechádzal až do kosti a potom do celého tela. Liečenie nebolo nikdy príjemné, spôsobovalo bolesť. Nové bunky rástli, bolo ti skoro do vracania. Bolesť a chlad ťa prenikali. Drž sa chlapče. Povedal Architekt a potľapkal ťa po ramene.

Danieru

Pomaly sme sa vracali do dediny. Ulice boli celkom rusne, ludia sa na nas kukali. Citil som sa divne, nemam rad ked samna vsetci kukaju. To este nevideli nikoho zapraseneho, ze musia kukat?! Prisli sme do nemocnice. Pan architekt ma zaviedol k medikovi, ktory mi najprv ocistil ranu. Zacal mi liecit rano, bolo to chladne a prechadzalo mi to do kosti az postupne do celeho tela. Ruka ma zacala bolet a rana svrbiet. Nebolo mi zle, ale nachvilu sa mi zatocila hlava. Pan architekt ma potlapkal po ramene. Venoval som mu kratky usmev. Ahh.. Citil som jemne bodnutie v kosti. Myslim, ze to je uz vporiadku.

Medik na teba podozrievavo pozrel a povedal. Keď myslíš že stačí. Ja ťa tu veru na silu držať nebudem. Keďže si sa ponáhľal z ošetrovne pomerne skoro, ostala ti na ruke nepekná jazva, večná pamiatka no toto stretnutie, jedno z prvých stretnutí. Architekt previnilo pozrel na teba a povedal. Chlapče asi by som ti to mal nejako vynahradiť. Čo povieš? A usmial sa na teba tým svojím typickým úsmevom. Nebol to zlý chlapík len robil pre nesprávnych ľudí, no dobre vedel že mal byť niekde inde a nie na večeri z tebou.

Danieru

Na ruke mi zostala jazva, ktora nikdy nezmizne. Bola to pamiatka na tento den. Pomaly sme odtial odlisli, ked zrazu pan architekt namna prehovoril. Nie pane, netreba co vyhanhradit, je to moja praca. Velmi mliy clovek. Usmial som sa a potom som sa pozrel hore na oblaky. Citil som sa tak slobodne a stastne, ze by som dokazal prebehnut cely svet za jedinu noc. Bol to uzasny pocit, ktory som uz strasne dlho necitil. Som rad, ze to takto dopadlo, velmi rad...

Architekt sa s tebou rozlúčil a polami odišiel, mal svoje starosti a povinnosti. Tak dlho nebol na stavenisku, nevedel ako pokračuje stavba, nevedel ako sa ďalej rozrastá dedina. Mal byť na vyhlásení a predstaviť ľuďom svoje práce, to ako bude dedina vyzerať v budúcnosti. No zaplietol sa do tejto nemilej potýčky ktorá jeho no i teba skoro stála život. No všetko dobre skončilo. Bol deň krásny deň na to aké bolo obdobie, oblaky sa prevaľovali a slnko svietilo.

Pokračuj v hl. topicu