Krvavý mesiac nad Getsu gakure no Sato

Inari

Kumori si zřejmně nevšiml že sem se vydal za ním a našel jsem ho jak se dostal do konfliktu s Kyoko. "To je ta příšerná holka z mího novýho týmu." Došlo mi o kdo je. Postavil jsem se místo ně. "Nechte toho! Teť není čas na boje mezi sebou, napřet to je třeba vyřešit, zabít se můžete pak." Chtěl jsem rázně přerušit spor. "Kumori, musíme informovat Tsukikage jak se situace vyvíjí a taky nebude na škodu když o naší akci bude vědět." Obratil jsem se ke Kumorimu, abych ho trochu zklidnil a nebyl tak zbrklej.

Kumori


Na mojej katane bola zachitená tvoja zbraň. Tak som ti ju vrátil a obrátil som sa ku Inarimu. To je dobrý nápad no ja myslím že geninom nedovolia ísť na takú ,,Misiu". Potom sa môj pohľad uprel na to dievča a povedal som jej. Zober si svoju zbraň a choď kde chceš. Povedal som vážnejším tónom aby som ju aspoň trochu vystrašil. No potom som sa uškrnul a vyšiel som z uličky a zamieril som si to pred Kage budovu.

Kin

Zvony zvonili stále silnejšie a silnejšie,ľudia sa začali zhromažďovať pred budovou Kage.Kumori odskočil bokom a chytil niake dievča ktoré sa hnalo cez dav.Pozrel som na neho a pomyslel si.O čo mu ide?Ďalej som si ho nevšímal a rozbehol som sa cez velký dav pred budovu.Narážal som do ľudí až kym som sa nepredral do predu.Ešte som sa obzrel za ostatnímy,kumori sa tam hádal s tym dievčaťom a Gozua som niak stratil z dohladu.Oprel som sa o najbližšiu stenu a prezeral sa po okolí.

Kyoko
/tá zbraň má kruhový priemer meter tridsať alebo tak xD

Len som znova zachytila Eisener a v rýchlosti som sa otočila. Nemysli si že tu ostanem.. zavrčala som no po tom som si všimla aj Inariho.. len som si odfrkla a následne som Eisener zapečatila späť do zvitku. V rýchlosti som sa znova rozbehla pred hlavnú budovu, teda lepšie povedané znova som si začala predierať cestičku davom až k nej. Musela som sa dostať dovnútra a zistiť čo sa tu sakra deje !!..

Inari

Oba dva se rozešly. "Myslim že tam nakonec Kumori zamíří, bude lepší o tom říct Tsukikage a zastavit ho než se zabije." Pomyslel jsem si a zamířil před budovu kage s tím že se rozhodnu co budu dělat až podle situace tam.

Kumori


Neviem čo si o mne všetci myslia ja som predsa sóloví hráč ! Došiel som do davu a zrazu som sa ocitol niekde v strede. A ani neviem ako. No musel som sa dostať do budovy. Rozbehol som sa cez dav priamo k budove a popri tom som stratil prehľad aj o ostatných ktorých som stretol. A už vôbec som nevedel o sa stalo s Kanzakim.

Celú situáciu sledoval z diaľky akísi človek, člen Moonwalkers. Bavilo ho pozorovať neodlomného Kumoriho a výbojnú Kyoko. Sledoval Kumoriho márne a zbytočné pokusy a to ako Kyako stále odmietala spolupracovať. Sledoval celú ich malú potýčku pripravený zasiahnuť keby bolo najhoršie no, no nemal dôvod teraz zasiahnuť. Celá situácia sa vyjasnila pomaly skorej ako začala. Kyoko sa znova začala predierať davom a Kumori sa tiež pobral do davu. Keby ju išiel znova hľadať tak, by to bolo zaujímavé divadlo. pomyslel si a kľudným krokom zamieril ku Inarimu a Kinovi. Prišiel k nim od chrbta, potichučky a v takom zhone aký bol pred budovou kage nemali šancu si ho všimnúť. Zrazu prehovoril Čo robíte decká? nemali by ste už dávno čakať pred budovou kage a čakať na ďalšie rozkazy. Podišiel ponad ich a kráčajúc pred nimi od chrbta zatrúsil Mali by ste toho tretieho nájsť a zostať spolu, o Kyoko sa nestarajte tá sa o seba postará sama. a stratil sa v dave ľudu hemžiaceho sa na námestí.

Kyoko->
Ako si sa predierala davom narazila si na akéhosi člena Moonwalkers. Vrazila si doňho dosť silno až zostal zaskočený a zreval na teba Čo robí... no potom si všimol kto ho to vlastne sotil a pozrel na teba zo slovami Chcela by si asi ísť za sestrou, čo?

Kumori->
Stratil si sa v dave, všade okolo teba boli ľudia a pôsobilo to dosť frustrujúcu, niečo sa stalo, ako keby sa s tebou začal točiť celý svet chcel si si predrať miesto von no akosi to nešlo. Pomaly na teba prichádzala závrať. Svetlo v tvojich očiach začínalo slabnúť.

Kyoko

Keď som vrazila do jedného z Moonwalkerov tak som na chvíľku ostala zarazená.. Gomeenasai ! zamumlala som ospravedlňujúco no na jeho otázku som len prikývla. Uhm.. je tu že ? musí tu byť.. Začala som hovoriť a zatvárila som sa celkom vyplašene, dlho som ju nevidela.. vlastne som posledných pár dní ani neprišla domov.. čakala som že ma pekne zreve ale nevadilo by mi to.. predsa len zaslúžila som si to.

Inari

Dostal jsem se na střechu ze které byl celkem dobrý výhled na celé prostranství břed kage budovou, zde jsem čekal co se bude dít. "Kumoriho v tom davu nikdy nenajdu."

Kumori


Ako som padal na zem uvidel som na streche Inariho. Nevedel som ako sa k nemu dostať no ale ani ako sa dostať z davu. Zostávalo mi len dúfať čo sa so mnou stane. Rozhodnutie bolo na mne. Buď sa nechám na pospas osudu alebo budem bojovať. No bol som aj veľmi unavený pretože som už niekoľko dní nespal. Tak som sa nechal unášať davom.

Kin

Stál som tam niaku chvílku,nedaleko mňa stál Inari.Obzeral som sa po okolí a hľadal niaku známu tvár.Premýšlal som nad všetkým čo sa za posledné dni udialo,ako sa zrazu za taký malý čas zmenila celá vesnica.V tom moje myšlienky niekto prerušil.Niaky Moonwalker..Niečo vravel no velmi som ho nesledoval.Z toho čakania som bol trocha nervózny tak som si z vrecka vytiahol jedno lízatko a začal cucať...Vidíš ho niekde?? Spýtal som sa Inariho ktorý medzi tým vyliezol na blízku strechu niakeho domu.

Inari

"Ne, je tu moc lidí. Myslím že nejlepší bude zatím čekat." Odpověděl jsem Kinovi. "Zajímalo by mě co se bude dít dál."

Kumori

Hlavou sa mi premietalo veľa myšlienok a videl som zasa Inariho. Začal som mu mávať aby ma spozoroval. No v tom momente som sa postavil na nohy a rozbehol som sa oproti davu no nedúfal som že sa dostane vonku.

Kyoko->
Moonwalker pozrel na teba a priložil si prst tak kde by mal mať peri na znak toho aby si bola ticho, kývol rukou čo sa dalo jedine pochopiť tak aby si išla za ním. Znova ste boli na okraji davu a on ť vyviedol až do nejakej postrannej uličky. Teda ak si išla s ním. Ulička nenaberala smer ku Kage budove no na jej horizonte sa v diaľke črtala ona veže, veže ktorá sa stala novým monumentom celej Moon country. Pozrel na teba a mlčal, akoby čakal ako zareaguješ, čo urobíš.

Kumori->
Bol si skoro uprostred davu a tvoja snaha ako na seba upútať pozornosť bola márna, ako si sa predieral cez tento dav čakajúci akoby na svoj rozsudok, ucítil si ranu, ranu ktorá zasiahla tvoju hlavu a ktorá smerovala od zadu. Podlomili sa ti kolená a pomaly si začal strácať vedomie. Svet v ktorom si žil bol čoraz, vzdialenejší, bol čoraz tmavší. Tvoje telo zo sprievodom dunenia dopadlo na ešte premočenú zem.

Inari. Kin->
Ľudí bolo čoraz viac a vi ste nemali skoro žiadnu šancu zahliadnuť Kumoriho. V dave bolo veľa hláv a rúk na to aby ste si mohli všimnúť práve tie jeho, a ešte k tomu všetkému dával taký nádych ten červený mesiac ktorí vysal na nebi, presne nad námestím. No z druhej strany hádzala modrastú žiaru ona veža, celé to pôsobilo ako z iného sveta. Zvony konečne prestali zvoniť a rozozneli sa zvuky trúb, no nie dajaké fanfáry, ale zvuk skorej pripomínal kvílenie poľnice. Zachviľu sa začne písať nová história Getsu gakure no Sato.

Kyoko

Len som sledovala Moonwalkera, po chvíľke váhania som sa však za ním vydala. Vyzeralo to tak Že naozaj mierime k uličke, na tvári sa mi však objavil troška neurčitý výraz, našpúlila som pery a zúžila obočie. Pohľadom som teraz prebodávala vežu ktorá bola na horizonte. Nereagovala som však nijak "nahlas".. stále som si myslela že ideme za mojou sestrou.

Inari

Sledoval jsem masu lidí podemnou. "Tolik lidí a takovej zmatek. Takhle brzo někoho ušlapou." Pomyslel jsem si a v tom okamžiku přestali zvonit zvony a místo toho se ozvaly trubky. "Už se něco děje." Pověděl jsem Kinovi.

Kumori


Keď som dopadol na zem a zaspal som, tak som videl iba čisto biele svetlo a v ňom som si všimol iba 2 osoby. Bolo mi jasné že je to iba moja predstava pretože tieto osoby som už dlho nevidel. Stál tam môj otec a moja mama no tá mala na hlave kapucňu a tak som ju nemohol vidieť.

Kin

Pozeral som do davu či niekde nezahliadnem Kumoriho no nič,ako by sa prepadol pod zem.."Hmm,ten mesiac ma znepokojuje."Zvony zrazu prestali zvoniť a dedinou sa začal rozoznievať zvuk niakých trúb.Už se něco děje.Prehovoril Inari.Hej počujem.Odvetil som a vyliezol na strechu k nemu aby som zistil odkial ide ten zvuk.

Kyoko->
Jeho pohľad ťa prebodával, z ničoho nič prehovoril. To čo sa teraz dozvieš je prísne tajné, musíš mi prisahať že to nikomu nepovieš. povedal a nespúšťal z teba pohľad. Bolo jasné že sa nepohnete ďalej dokiaľ mu neodprisaháš to čo chce. Uličkou sa začal preháňať dosť chladný vietor no nešiel od mora akoby sa dalo očakávať ale skorej od hôr, od miesta kde stála veža no Moonwalkerom to ani nepohlo.

Kumori->
Tvoje zmysli sa začínali spamätávať, tvoja myseľ sa začala prebúdzať, prvé čo si ucítil bola bolesť hlavy, no prekonala ju ozvena. Bola to ozvena padajúcich kvapiek, v tvojich ušiach sa ozývalo v pravidelných intervaloch zvuk kvapky dopadajúcej do kaluže vody. Tvoje horúce čelo niečo ochladilo, bola to kvapka ktorá ti pristála na čele, bol si v akejsi miestnosti, či skorej jaskyni, no tvoje oči sa ešte nestihli prispôsobiť tme ktorou bolo toto miesto naplnené.

Inari, Kin->
Zvuk vychádzal od akýchsi trubačov ktorý stáli pred kočom karaváne, stáli tam aj ľudia ktorý držali vlajky zo znakom Moon Country. Dvere koča sa otvorili a vyšiel z nich mladý muž plný síl. No ľudia čakali niekoho iného, jeho otca no to ešte nikto z dediny netušil že jeho otec správca celej Moon Country je mŕtvy a jeho úrad zastáva jeho syn. Jeho tvár bola smutná, smrť jeho otca ho poznamenala a on bol ešte tak mladý. Otvorili sa dvere Kage budovy a on vošiel do vnútra, celá krajina akoby na povel stíchla a čakala zo zatajeným dychom čo bude teraz.

Kumori

Pomaly som sa začal prebúdzať a ucítil som hroznú bolesť hlavy. Pozeral som sa na miesto kde predtým stál Kin a Inari. No už tam neboli a ja som sa snažil dvihnúť hlavu no zdala sa mi veľmi ťažká ale po chvíli bojovania som zdvihol hlavu a postupne som sa začal dvíhať celý. O pár minút som stál na nohách. Držajúc si hlavu som zvolal. Je tu niekto ?! Kde to som ?! Nevydržal som dlho a sadol som si opäť, samozrejme pre bolesť hlavy. Po chvíli čakania a šúchania si hlavy som sa opäť zdvihol a znovu som zakričal slová čo predtým. No tentoraz som sa už udržal na nohách. A zasa nijaká odpoveď tak som si sadol a čakal som.

Kyoko

Chvíľku som sa na neho tak začudovane pozerala. Následne som len prikývla. Prisahám na meno mojej sestry že "to" nikomu nepoviem. Odpovedala som bez väčšieho zaváhania. Dúfala som však že to nebude nejaká blbosť no.. ani som nejakú blbosť nečakala, to by sa netváril tak, ako sa mi zdalo že sa tvári. Po chrbte mi prebehli zimomriavky, keď som zacítila ľadový vzduch, ktorý prišiel od veže.

Inari

Do budovy vešel nějaký chlápek, neznal sem ho, ale odvodil jsem si že bude důležitej. "Čekal sem proslov, kde by se řeklo co se děje a co bude dál. Zatim to vypadá že budou jednat." Přemýšlel jsem a stále čekal až se něco dozvým.

Kin

"No už sa niečo začína robiť.."Šiel som bližšie k budove,chcel som vedieť čo sa vlastne deje.Ale namiesto slov ten chlapík len vošiel do budovy a začal niečo jednať s Kage.Hmm no už by niekto mohol výjsť a objasniť čo sa to vlastne deje,začínam byť nervózny.

Inari

I když Kin mluvil spíš k sobě, já mu přesto odpověděl. "Máš pravdu to čekání v nejistotě mě zabije, snat už něco řeknou."

Kumoru->
Na prekvapenie si sa odpovede dočkal, no nie zrovna takej akú by si očakával. Začul si svoje slová vypustené z tvojich úst pred pár sekundami, do tvojich uší sa dostala ozvena tvojho vlastného hlasu. To že si začul svoju ozvenu ti mohlo prezradiť že ono miesto je pomerne veľké, možno väčšie akoby si čakal, no bola to iba tvoja voľba, či sa to rozhodneš preskúmať, no však vyrevovať po celom komplexe nieje veľmi rozumné, nie každý človek, alebo zviera ťa môže nechať na žive. Ozval sa ti hlas v tvojej hlave, akoby ti niekto radil, niekto kto akoby stál nad všetkým, nad celým svetom. Od teraz to bude len tvoj výber či zostaneš tam kde si a počkáš si na svoju smrť, alebo sa vydáš vpred novej príležitosti, nového života.

Kyoko->
Moonwalkerl len prikývol a vydal sa k akémusi domu či skôr by sa to dalo nazvať chalupou. otvoril dvere a nechal ťa vojsť. Mohla si si všimnúť že onen príbytok je už pomerne dlho neobývaný, podlahu prikrývala hrubá vrstva prachu a všade naokolo vysali pavučiny staré a zaprášené ako samotný ostrov. Podišiel ku jednej skrini a surovo do nej kopol, mohlo sa zdať že je nazlostený že potrebuje vyventilovať svoju zlobu, či skorej strach. No pravda bola úplne iná skriňa sa rozpadla akoby bola postavaná z karát a odkryla priechod, bolo to prudko klesajúce schodisko, schodisko do tmy. Pozrel na teba a čakal že pôjdeš prvá, ako keby chcel mať istotu že sa mu nestratíš z dohľadu.

Inari, Kin->
Ľudia boli netrpezlivý, to čakanie ich sužovalo ba priam zabíjalo, bolo ako rozžeravená čepeľ prechádzajúca ich vnútrom, boli netrpezlivý no čakali, v dave sa rozniesol šum všetci sa o čomsi bavili z každým aspoň tak to vyzeralo. Otvorili sa dvere na balkóne kage budovy, to ako keby vydalo rozkaz a všetci stíchli, bolo to ako balzam pre dušu, ich čakanie sa naplní, teda aspoň v to ľudia dúfali. Mladý muž sotva dospelý pomaly prichádzal k zábradliu balkóna, bol zlomený, zlomený smrťou jeho otca, matky, bratov, sestier, bol zlomený z toho že musel svoj úrad prebrať práve v tejto situácii a z toho že musel vydať práve také rozhodnutie. Dostal sa až k zábradliu, pozrel sa okolo seba, pozrel sa na všetkých tých ľudí ktorý čakali na jeho slová ako opustené hladné deti na chlieb, do jeho očí sa nahrnuli slzy, slzy smútku, bolesti a sklamania, sklamania samého seba. Nedokázal to, nedokázal prehovoriť, prehovoriť pred týmto davom, davom ktorý na to tak túžobne čakal. Zatvoril oči, jeho kolená sa podlomili ako zápalky a išiel k zemi, jeho kolená pocítili dopad a zrazu kľačal, kľačal pred týmto davom, svoju tvár si založil do svojich dlaní a neostávalo mu nič iné ako slzy, slzy vyplavujúce jeho bolesť, slabosť, strach. Dnes povie to na čo prišiel no musel nabrať len silu, všetko čo mu chýbalo bola len odvaha, odvaha ktorý hýbe svetom.