Krvavý mesiac nad Getsu gakure no Sato

Kumori


Pozorne som počúval hlas ktorý mi dunil v hlave. No ja som sa rozhodol vykročiť no ešte pred tým som si skontroloval nejaké vybavenie či mám všetko čo potrebujem. No ako naschvál som mal zo všetkého po jeden kus. dokonca aj z mojeho fuuma shurikenu ktorý stále nosím na chrbte.

---

---

---

---

Zero Ketsueki

Oheň. Tvár ma pálila. Koža menila fabru v čern a stahovala sa ako starý pergamen. Kusy mäsa odpadávali. Necítil som si nohu, ani ruku. Plazil som sa, utekal od brata. Kitsune. Tak sa môj brat volal. Prasknutá zem, v ktorej sa mi spálila noha, pohlcovala všetko,čo som miloval, rodinu, dievča, bratov. Nedokázal som utekať, príliš vela krvi tieklo z kypľa mojej nohy. Nevládal som. Láva vyteklala z prasknutej zeme a plazila sa za mnou. Nevládzam. Myslel som. Nedokážem újisť. Umriem, rovnako ako moji bratia. Vo chvíli ked som už nevládal, objavil sa nadomnou temný tieň.
"Vstávaj braček, ja ťa umrieť nenechám!"

Dych sa mi zrýchlil. Nočná mora ma prebudila. ležal som sám, na spálenisku z predchádzajúceho boja. 2x ma Medici zobudili, 2x som ich odohnal. "Nesmrtelného liečiť netreba." Povedal som im vtedy. Prvý poslúchli, vedeli, že má nejaký dar. Druhý len zo smútkom odpovedal. "Aj nesmrtelný v bojoch môžu umrieť podknutím o kameň. Nikto nie je večný Genine." Skôr, ako som mu mohol odpovedať, som odpadol. Ja som večný, moja krv je večná....Len sa musí obnovovať.... ležal som v kaluži vlastnej krvy, kým som sa mohol opäť postaviť. telo ma bolelo, svaly boli ochabnuté z nedostatku kyslíka, ktoré im mala doniesť krv, ktorú som využil na boj. Stará, hrdzavá čepel sa zaleskla ako v časoch dávnej slávy, kým bojoval, kým sa leskla od krvy. Opäť zostárla, ako starec ktorého opustilo jediné vnúča plné života. Chakra sa doplnila, krv vytvorila. Bol som príliš bledý v tváry. Stratil som 2 litre, možno viac a doplnil z jedna, ktoré som dostal sotva pól. Díval som sa na vež, ktorá vyrástla, bez dvier, bez vchodu a na chlapca, či muža, s uplakanou tvárou. Nezaujímal ma. Nenávidel som plač od ludí, ktorý nevedia, čo znamená a aká je skutočná bolesť ho získať. Ale načúval som...zatial...

Inari

"Pro nikoho to neni lehký, ale zrovna teť není vhodná chvíle se hroutit. Lidi sou vystrašení a neví co dělat." Pomyslel jsem, když sem ho chvíli sledoval. "I kdyby měl dobrý důvody, tak to že je na tamtom místě znamená že má zodpovědnost vůči vesničanům a tak by se měl ovládat." "Měl by se rychle sebrat, nebo mezi vesničanama vypukne panika už takhle neví co se děje." Pověděl jsem Kinovi

Kin

Niekto konečne vyšiel na balkón budovy.Všetci už boli nedočkavý,chceli vedieť čo sa to vlastne deje a čo bude dalej s Getsu..No ten chlapík sa zrazu zložil na kolená.Na niaku chvílu ostalo hrobové ticho.Bolo počuť len ľudí ako sa medzi sebou dohadujú."Hmm nie je to lahké keď vidíte celu vesnicu zruinovanu,vysí nad vami krvavo-červený mesiac a okolo niakej veže poletujú anjeli.Ale mal by sa vzchopiť,a niečo začať robiť.Myslím že každý teraz do neho vkladá nadeje."No hej je to tu hlava na hlave a každy čaká na vysvetlenie a pokyny,ale na jeho mieste by som asi tiež nevedel čo robiť. Odpovedal som Inarimu a premýšľal som.."Zaujímalo by ma čo je zo zvyškom týmu,Sensei,Gozu,Zero.Neverím že by sa im niečo stalo no vyzerá to že asi nakoniec budem mať nový tým,uvidí sa.Tento Inari vyzerá celkom v pohode a keď sa to tak vezme tak my dvaja aj s tým Kumorim už asi sme tým..aspoň dnes."

Kyoko

Chvíľku som sa na neho podozrievavo pozerala. Začalo mi to byť divné, kto vie čo ma tam čaká. Rukou som nenápadne zašla do vrecka a schmatla som kunai ktorý som v ňom mala položený. Nakoniec som však vstúpila do tej tajnej chodby či čo to bolo. Po chrbte mi prebehli zimomriavky a ja som sa len zatvárila naozaj.. zhnusene, toľko pavučín som naposledy videla keď som otvárala šuplíky s poznámkami z akadémie..

Zero->
Tvoj pohľad ti zatienil nejaký človek, bol to moonwalker, naklonil hlavu a pozrel na teba, prehovoril Čo tu robíš, máš byť predsa na námestí a čakať na čo bude ďalej. no ako dokončil slová tak ti podal svoju ruku, ako znak toho že ti chce pomôcť a zodvihnúť ťa, z jeho očí si mohol vidieť že sa usmieva, jeho oči sa zahľadeli do tvojich a nadhodil Ty si ten chlapec, čo sa pred všetkými postavil za našu Tanami-sama? a podoprel ťa pod ramenom a nadhodil, Poď ideme ku mne domov, počul som že nemáš kde bývať, a určite by si sa aj rád najedol, a nové oblečenie by ti asi tiež pomohlo. čakal či pristúpiš na jeho veľkorysú ponuku a či sa s ním vydáš do jeho domu.

Kumori->
Vydal si sa naproti svojmu osudu, blúdil si po chodbách podkýňajúc sa kvôli nedostatku svetla, ktorého tu na rozdávanie zrovna nebolo, všade naokolo boli slizké steny a hnilobný zápach, prišiel si až k veľkej bráne ktorá zaberala celú chodbu bola zamknutá no zámok na nej zhrdzavený. Keď si sa pozrel cez ňu dopredu mohol si uzrieť že na konci chodby sa rozlieha akési svetlo, no v tom sa ti ozval v hlave hlas Do toho chlapče, otvor tú bránu, prídi na to ako ju otvoriť a pokračuj v tvojej ceste. po tomto však nastalo absolútne ticho, niekto ti radil, no bolo na tebe zistiť kto.

Kyoko->
Schody prechádzali strmákom nadol, nohy akoby ťa hnali sami vpred. Moonwalker išiel pred tebou a odhŕňal staré zatuchnuté pavučiny, boli ste prvý ľudia po niekoľko rokoch ktorý použili práve túto cestu. Schody skončili a vy ste sa ocitli na širokej osvetlenej chodbe, boli ste v podzemí, no Moonwalker sa hneď bez slovka vydal ďalej. Keby si sa obzrela mohla by si si všimnúť niečo čo pripomínalo vežu, áno veža akoby vyrastala zo zeme a nikto nevedel kde presne je koniec ich základov, prišli ste k akémusi rázcestiu, no tam to už žilo, hore dolu pobehovali Moonwalkers a ďalší shinoby ktorých si v živote nevidela, tvoj moonwalkers sa otočil k tebe a povedal ti Teraz sa drž pri mne aby si sa tu nestratila.

Inari, Kin->
K mužovi, nie chlapcovi pribehli dvaja jeho posluhovači a každý ho chytil pod jedno plece a spoločne ho postavili na nohy, jeho nárek prestal, akoby sa vyplakal, akoby jediné čo potreboval bolo len dať priechod jeho emóciám, jeho bolesti, no teraz bol pripravený, pripravený dedinčanom povedať to či si myslel že v živote nepovie. Vystrel sa a ešte sa znova porozhliadol po ľuďoch, ktorých mal jeho otec tak rád. Môj otec zomrel a ja som nebol pripravený stať sa novým správcom krajiny, nie nezomrel bol zavraždený a z jeho smrťou prišla i požiadavka požiadavka o dedinu, ktorú sme z počiatku odmietli, no nasledovali ďalšie úmrtia a ďalšie vyhrážky a všetko skončilo tak ako to skončilo. V strede dediny stojí veža, veža ktorá sa tu zjavila z ničoho nič, to je ukážka jeho moci, jeho sily. Preto sme sa rozhodli prenechať mu vedenie dediny, vieme aký by bol jeho ďalší krok, Vyhubil by nás všetkých ako potkanov, ako hmyz a celá Getsu by ľahla popolom. Neviem prečo chce zrovna našu dedinu, ale chce ju a ja nechcem mať na svedomiu ďalšie nevinné životy. Dokončil svoju reč otočil sa a zamieril znovu do budovy zatresli sa za ním dvere a ostalo hrobové ticho.

---

---

---

---

Zero Ketsueki

Prečo by som mal? Spýtal som sa Moonwalkera, ku ktorým som nemal žiadnu dôveru. Ich masky ma desili. príliš živo som si ich pamätal. Pamätal som si mesiace v karavanácham, týždňe na mory. Voda bola stuchlá, chlieb tvrdý a syr prežratý larvami. A muži v maskách týrali. otrokov, mna i Hime. Och, Hime....prečo si ma nepočúvala, prečo si sa nedržala? Prečo som ťa zabil? Prečo som len uskutočnil vzburu?

Loď sa prehýbala v náporoch búrky, vody a vetra. Nikto sa nestaral, či treba zakásať plachty, pokúsiť sa prežiť tú búrku bez škôd. Bol však boj a ja som bol v nom. Čerstvá krv nikdy príliš dlho nevydržala, príliš rýchlo ju dážď zmýval. Ale vždy sa objavila nová, rýchlo pretekajúca cez starú vrstvu. Čepel sa stretla s čepelou, kov s kovom. Veliteľ tých otrokárov mi nemohol stíhať. Adrenalín vo mne vrevel, žiadnu bolesť som nevnímal, ked som preťal jeho hrdlo svojou katanou. Jeho Maska sčervenala od jeho krvy. Avšak úsmev na nej nezmizol, stále tam bol. Akoby vedel, čo sa stane.
"Zero!" Ozval sa tenký výkrik. A potom ostal iba temný závoj zúfalstva a bolesti. More si ju vzalo. maska sa stále usmieva...

Spomienky sa zmenili v nočnú moru. Až neskoro som si uvedomil, že mi tn muž pomáha. Hovorí niečo o oblečený a jedle. Avšak ja nikdy nepríjmem pomoc druhého, nenechám si nikoho prirásť k srdcu. "Prepáčte pane, ale nemôžem" vytrhol som sa mu z rúk, jemne. "Ja si pomôžem sám" a odišiel som, skôr, ako mohol čokolvek dalšie povedať či namietnuť.

Kin

Hm?! Na chvílu som ostal zarazený,pozeral som len na zabuchnuté dvere..Neverím,to su fakt až taky bezmocný,že ho nedokážu zastaviť? Vydali sme im dedinu lebo by nás inak vyvraždili a všetko zničili,ale ako môžme vedieť či nás aj tak nepozabíjaju?? Čo sa to vlastne deje,to sa len tak jednoducho vzdáme? A kto do čerta vlastne sú?! Niaky okrídlenci si tu v dedine postavia vežu a nikto nič nemôže robiť..Chápem že je to pre neho teraz ťažké,umrel mu otec,ale pre všetkých je to ťažké.Ľudia umierajú,boja sa,nevedia čo robiť,nikto nevie čo robiť...To sa im nikto nepostaví?!! Vykríkol som na celý dav,neuvedomujúc si že to bolo trochu na hlas.

Inari

Byl sem v šoku z toho co sem slyšel a stejně jako Kinovi ani mě se to nebílylo. "Nekřič tady i když máš pravdu. Napřed si musíme promluvit s Tsukikage co dál, toho panáka poslouchat nebudu, pro všechny to je těžký, ale vůdce nesmí takhle ukazovat slabost." Řekl jsem Kinovi a už sem se chystal seskočit ze střechy, ale ještě jsem se pozastavil. "Já se tak snadno vzdávat nebudu, ratši zemřu než nechat vesnici obsadit bez boje. Du se zeptat toho týpka kde je Tsukikage, jdeš semnou?" Todal jsem.

Kyoko

Začína sa mi to páčiť čím ďalej, tým menej.. šepla som namiesto odpovede a nervózne som sa za týmto Moonwalkerom držala.. nemienila osm sa od neho vzdialiť na viac, než na pár centimetrov, vlastne keď bol ticho tak mohol počuť môj dych iba úplný kúsok za ním. Celého tohto prostredia som však už mala plné zuby. Nepáčilo sa mi a pochybovala som, že sa mi ešte páčiť bude.

Zero->
Tvoj útek od Moonwalkera bol úspešný, stihol len za tebou zakričať Ako chceš! a už ho nebolo, ako keby sa vyparil. Pokračoval si čím ďalej tým hlbšie do dediny, no zdala sa ti akási vyľudnená, na uliciach ani živáčka a okná pozatvárané, ba dokonca niektoré aj zabednené. Začul si to, áno začul si to i ty, do tvojich uší sa doniesol zvuk výbuch, zvuk ktorí pochádzal odniekiaľ spred Kage budovy, bolo len na tebe či tam zamieriš.

Kyoko->
Moonwalker ťa viedol stále hlbšie do tohoto komplexu, raz ste išli doprava inokedy zasa doľava, jedno bolo jasné cesta sa nedala len tak ľahko zapamätať, po chvíle sa ti mohlo aj zdať že už dávno nieste pod dedinou, no chodbami niečo otriaslo, bol to výbuch, výbuch ktorý nebol vo vnútri komplexu ale na povrchu, Moonwalker pozrel na teba a bez slov pridal do kroku, pomaly až bežal. Vedel že vodkyni Tanami nič nieje tá je predsa tu dole, no mal starosť o svojich bratov.

Kyoko

Myslela som si že tá cesta bude v poho.. následne sa však zem doslova otriasla.. bolo počuť tlmený výbuch a ja som sa poriadne zľakla. Preboha.. č..čo to bolo? šepla som no všimla som si že Moonwalker pridal na tempe a tak som len bežala za ním. Myslím že sme mali obaja dôvod ponáhľať sa a to nie zrovna najmenší. Tvárila som sa stále vystrašene no zároveň aj ustráchane.

Inari

Než jsme se s Kinem rozhodli co budeme dělat, došlo k té obrovské explozi. V tu chvíli jsem byl v naprostém šoku a pociťoval beznaděj, nikdy by mě nenapadlo že zaútočí první a zrovna takovýmhle způsobem. Když se rozptílyl prach a já uviděl tu spoušť s tím modrým ohněm. "Vzdaly se a přesto je zabili. Dokážeme to vůbec přežít?" Mluvil sem potichu a k sobě, v tom jsem si všiml toho chlápka co vycházel ztrosek, v tu chvíli se ve mě pozvedla vlna hněvu, zkočil jsem dolů ze střechy a rozběhl se k němu (případně sem se prodíral davem) "Za tohle zaplatí!" Pomyslel jsem si a vytáhl jsem svou katanu, která rychle změnila barvu z černé na tmavě modrou jak jsem do ní nakoncentroval raiton, až to kolem čepele jiskřilo. Když jsem se kněmu dostal blíž zastavil jsem a zakřičel na něj. "Proč si to udělal, přeci říkal že se vzdává!"

Kin

Máš pravdu,nemôžme to nechať len tak.Jasné že idem..Než som stihol dopovedať oblohu preťal blesk a nasledoval výbuch.Trosky lietali všade okolo,a všade bol dym.Cez tu spúšť som videl len niake modré plamene a niekoho obrysy.Než som sa stihol spamätať,Inari už bol pri ňom a chystal sa na útok.Rozbehol som sa za ním.V ruke som si začal tvarovať plazmu,keby niečo,chcel som byť pripravený zaútočiť.Tesne za ním som zastal.Máš pravdu povedal že sa vzdáva,ale oni to nepovedali.Keby sme sa nevzdali tak by nás zabili,ale teraz zničia Getsu tak či tak keď im v tom nezabránime.Zareagoval som na Inariho otázku.

Mizuki

Pozerá sa zdešene z polootvoreného okna. Čo sa to tu dočerta deje?! Musím to hneď zistiť! Zastrkáva si kunai a pár shurikenou do kapsy.

Leinth

Vyrazil som najskorej ako sa dalo, vyrazil som hneď po tom ako bola technika aktivovaná. Musel ukázať svoju silu, on sa musel predviesť a dať im dôvod aby sa ho báli, ako ho ja nenávidím. pomyslel som si a vedel som presne čo sa stalo, takto to bolo vždy, vždy začínal tak rovnako, vždy najskorej vyhladil silné články a potom si podrobil zbytok. Zakrúžil som nad námestím a uvidel som to, z Kage budovy ostali len trosky, trosky v plameňoch, No všimol som si aj chlapca, nie boli dvaja. Dvaja chlapci ktorí boli pripravený vydať sa na vlastnú smrť. Zamieril som k zemi a zosadol som pred Inariho. Zahľadel som sa naňho a potom pozrel aj na Kina a prehovoril som, Zadrž, takto to nemá význam a ty by si len stratil svoj život. No povedal som to len tak nahlas aby to počuli oni dvaja a rozhodne nie ten muž v troskách. Ozvalo sa tlieskanie, muž tlieskal a z pohŕdaním v hlase prehovoril, no stále nevychádzal z plameňov. Ale, Leinth. Azraela si kde nechal? či posiela namiesto seba pešiakov. Keď som začul jeho slová tak môj pohľad sa zmenil a nevľúdnym tónom som mu odvetil. Môj brat má na starosti iné veci a z jedovatým zasyčaním ako zmija som precedil môj pane. Otočil som sa aby som naňho videl a zahľadel som sa naňho, prebodával som ho svojim pohľadom, i keď ma plamene oslepovali, no neprestával som sa naňho pozerať. A prehovoril som, z hrdosťou ako nikdy pred tým Keď mu niečo chceš tak bež do veže a tam sa z ním porozprávaj. Ozval sa smiech, diabolský smiech, smiech ktorý trhá uši a prehovoril ešte smejúc sa no zo zjavnou zlobou v hlase Nechci ma nachytať dobre viem že tá pečať vo veži nefunguje, dobre viem čo chcete urobiť.


Kyoko->
Tempo sa zrýchľovalo a vy ste míňali čoraz viac dverí, chodieb uličiek, mohlo sa ti zdať že smeruje niekam no nikto nevie kam, bolo to ako cesta bez cieľa, Chodba vyústila a ty si si mohla všimnúť veľké dvere na jej konci a štyroch Moonwalkerov ktoré ich strážili. Ten ktorý ťa viedol spomalil a išiel normálnym krokom, keď ste sa priblížili, ostatný sklonili hlavy akoby na pozdrav, či znak úcty. Dvere sa otvorili a teba padol hneď do oka veľký stôl a na ňom hŕba papierov, keď si pozdvihla oči, tak si ju zbadala sedela tam, bola to tvoja sestra Tanami.

Inari

Zastavil mě jeden z nich, podle jejich rozhovoru jsem zjistil že se menuje Leinth a nemají se zrovna v lásce. "Proč nám pomáháš? A k čemu vůbec slouží ta věž?" Zeptal jsem se potichu aby mě neslyšel ten druhej.

Mizuki

Pri behu spozoroval troch ľudí pred akými si ruinami. Zdravím môžem sa k vám pridať? Chcem prísť na to kdo urobil taký bordel! Ináč som Mizuki.

Kin

Huh?! Na zem pred nami zosadol jeden z tých anjelov.Ty si jeden z nich..tak prečo nás ochraňuješ??Spýtal som sa ho no než mi stihol odpovedať ozval sa ten chlapík v troskách..Čo?! Akých pešiakov? Azrael? Počkat Azrael,to je ten ich vodca,aspon myslím že je to vodca..Pane,takže toto je ich vodca alebo kto? Mám v tom chaos..a tá veža,kde má vlastne vchod? Povedal som to tak aby som to počul len ja a Inari.Čo chcú teda urobiť,vyzerá to že máme spoločného nepriatela.Poškrabal som sa na hlave.Ja už skoro ničomu nechápem,tak raz nás chcú zničiť a potom nám jeden z nich pomáha. Lámal som si hlavu nad tým prečo nám Leinth pomáha,a kto je ten muž čo to tu vyhodil do vzduchu.No zrazu mi niekto pretrhol myšlienky...Eeh.Ahoj,ja som Kin,Kin Kayuka.

Kyoko

Ponáhľali sme sa celkom rýchlim tempom. Vlastne teraz som už skôr bežala. Nakoniec sme sa však preplietli cez všetky chodby a ocitli sme sa pred nejakými dverami. Moonwalker Ich následne otvoril a ja som len vbehla dovnútra. Rozhliadla som sa naokolo no pohľad mi hneď padol na stôl za ktorým sedela Tanami, a vzápätí aj na ňu. On..onee-san.. zamumlala som až takým ospravedlňujúcim tónom hlasu. Cítila som sa trocha, mizerne a strápene. Na tvári sa mi zobrazoval výraz ktorý napovedal že ma to "mrzí" no.. nakoniec som to len zahodila za hlavu a podišla som až k nej. Som rada že si v poriadku.. zamumlala som pri čom som ju objala a nehodlala som ju tak skoro pustiť.

Zero

Moje myšlienky sa stáčali tále tým istým smerom. Brat, láska, smrť, rodičia, smrť. Sotva som vnímal okolie. Schovával som sa v agónii a šialenstve, ale moja vlastná smrť prísť nemohla. Nikdy. Krv mi tiakla prúdom, končatiny sa trhali ako kusy mäsa pred stádom vlkov. Ale ja som žil. Vždy dokonalý, vždy živý, vždy kompletný. Videl som, že mi tu príliš vela ludí chýba. Vlastne tu nebol nikto. Budovy prázdne, takmer ako vypálené. Avšak žiadny dym sa nezdvíhal, žiaden pach spáleného mäsa som necítil. Toto nebola moja vízia, moja halucinácia na pokraji šialenstva. Toto bolo skutočné, ak sa dalo veriť mojej mysly, tej, ktorá mi stále vštiepovala tie obrazy pred oči. Dediny sa spájali v mojich očiach, oheň a láva, getsu a dedina duchov. Prepájali sa, ozýval sa krik. Breh, mrtve telá a kusy drevených trámov. Ja, dýcham lačne po vzduchu. CHcem žiť, podvedomie ma k tomu núti, nepremýšlam, kým neuvidím jeho mrtve telo, mojeho nepriatela. On zabil Hime...Chcel som ho rozpárať, ja... Výbuch, v ušiach znel ako anjelská pieseň, anjelsky chór. Vízie skončili. Rozplinuli sa pod náporom zvuku a ja som bol opäť volný. Zadíval som sa na budovu osoby, ktorú nazývali ninjovia "kage". Nevedel som čo mám robiť, avšak dal som slub v momente, ked som sa stal ninjom tejto dediny. Musím ju ochranovať. Síce som nechápal, čo sa tu deje, ani prečo, avšak išiel som. Dorazil pred budovu kage a čakal, čo sa bude diať...

Kumori


Vôbec sa mi nezdalo čudné že mi nejaký hlas radí ale rozhodol som sa to riskovať takže som otvoril bránu a vykročil som. O chvíľu na to som sa potom a rozbil si koleno. Nemal som si ho ako oliečiť tak som si na chvíľu sadol a čakal som na hlas čo mi znova poradí. No na počudovanie mi s kolena tiekla iba krv ale necítil som bolesť.

Mizuki

Kin hodláš zaútočiť? vytiahol som si ,,doutník,, zapálil a vdýchol. Už sa neviem dočkať až ma Tsuki-san uvidí v boji!

Leinth

Ľudia sa zbiehali, pripravený ochrániť svoju dedinu, plný strachu a otázok. Stále sa vynárali nové otázky, otázky kládlo čoraz viac úst. Okolo mňa sa zbehli chlapci, bola ich hŕstka no boli odhodlaný a lačný po odpovediach, odpovediach ktoré som im teraz nemohol poskytnúť. Chceli bojovať i keď vedeli že nemajú šancu, že ich rozdrtí ako šváb, no boli vzácny, bolo by škoda keby ich životy skončia skorej, ako poriadne začali. Ozval sa hlas, jeho hlas, hlas uzurpátora. Leinth ja i ty, dobre vieme že my nemôžeš ublížiť, ba i viac, si mi povinný slúžiť, ty i tvoje bratia, z vášho otca ostala len schránka, len en energia ktorá prebýva mimo nej, podrob my moju dedinu. Tieto slová patrili mne, no počula ich i tá hŕstka zbehnutá za mojím chrbátom, pod mojimi krídlami. Pozrel som naňho, na môjho pána, pána ktorý nemal nikdy dostať takúto moc. V mojich očiach zavládol pokoj a ja som prehovoril. Nikdy si nemal dostať túto moc, nebyť tvojich predkov a zmluvy medzi nami a nimi, nikdy by si sa tak vysoko nedostal. no prehovoril som i k mladým ninjom ktorý túžili aspoň po nejakej odpovedi, no moje perá sa nehýbali, môj hlas znel v ich hlavách. Vaše otázky budú zodpovedané, no nie v tomto čase a na tomto mieste, nebojte sa nič a dočkáte sa vaše nohy vkročia do veže, ten okamih bude okamihom víťazstva, nášho i vášho. No teraz nerobte nič, nenechajte sa zabiť, vaša dedina vás potrebuje živých a nie mŕtvych.


Tanami

Uvidela som svoju sestru, potešila som sa keď som ju videla, moje obavy boli rozptýlené, bola živá a zdravá, nič jej nebolo, moonwalker splnil dobre svoju úlohu. Padla mi do náručia, jej vrúcne objatie som obetovala a ani jedna sme tú druhú nehodlali tak skoro pustiť. Z mojich očí sa vykotúľala slza, slza šťastia, nebola som na moju sestru nahnevaná, bola som rada že je stále živá, že sa jej nič nedalo. Vľúdne som ju oslovila Kyoko, ja už nebudem Kage tejto dediny, musím sa vzdať tejto úlohy aby som ochránila môj ľud, no hlavne teba. neviem ako by som prežila keby ťa stratím. a zo zaslzeným úsmevom som jej pozrela do tváre.

Zero->
Tvoje nohy ťa doniesli až na kraj davu, davu ktorý bol plný strachu a paniky, davu v ktorom vládlo zúfalstvo. Bolo to hlavné námestie, námestie pred kageho budovou, no tú si tam nevidel, namiesto nej si videl len plamene a dym, keby si bol o čosi bližšie mohol si vidieť aj siluetu ktorá sa mihotala v plameňoch, no niečo ti hovorilo že to nebude dobré, že sa život v dedine a zmení a že sa zmení i tvoj život.

Kumori->
Sedel si tam a čakal, čakal na to než niekto za teba niečo urobí. Hlas si nepočul, ako keby odišiel, ako by ťa opustil. Všetko bolo len na tebe, mohol si čakať než sa hlas znova ozve, no rozumnejší by sa vybral ďalej, lebo spoliehať sa na nejaký hlas v hlave nieje veľmi múdre riešenie, jedno bolo však isté všade bola tma no na konci chodby sa začalo črtať nepatrné svetielko, žeby svetlo na konci tunela, či plameň nádeje?


Muž, ktorý spôsobil všetku túto bolesť sa pomaly približoval, začal vystupovať z plameňov svojej skazy, išiel ukázať svetu svoju tvár, krok za krokom bol bližšie k tomu aby ľudia spoznali tvár ich nového vodcu.