Povstanie z popola

---

---

---

---

Legenda praví, že fénix vznikol z chaosu, ktorým bol Juubi, Juubi, ktorý bol chaosom.
Z jeho lona vyšiel Benu, vták dvoch tváry: Raitidun a Fénix. Bratia voda a oheň.
Vravievalo sa, že sú nesmrtelný, dokonalý. Avšak ich síla ich oslabila. Ludské emocie ich zmenili, týrali a zabíjali.
Dobré a zlé sa rozdelili.
Avšak oni povstali, vždy a vždy z vlastného popola.
Ako oni, tak aj ludia sú večný. Tak ako Iwagakure.

Syn utekal, prach sa usadal. Volal o pomoc. Hladal medikov v bielych pláštoch, s darom liečiť dotykom rúk. Nikoho nenašiel. Počul iba stony ostatných ludí a ostatných otcov. Mal iba 10. Nerozumel ničomu, čo sa okolo neho dialo. Bál sa krvy, kriku bolesti a popola. Rozplakal sa, oprel o stl kedysi vysokej a nádhernej budovy. Teraz ostal už len ten stlp v okruhu triesok a popola. Slzy dopadali na mokrú zem, vrásčitú, plnú krvi a popola. Všetko je stratené. Telá mrtvych pohodené, nikým nevšímané, okrem rodín a priateľov. Manželky zachovávaly vážne tváre, neukazovali svoju slabosť, boli predsa deti kameňa, ten bol nemený. Ich slzy sa klzali a ukazovali pravú bolesť v ich vnútry. Matky kričali, trhali si vlasy a búchali do hrude. Ich deti im to však nevrátilo. Boli jediné, ktorý skutočne ukazovali svoju bolesť. Deti hladali svojich rodičov, nachádzali ich skrvavené, zničené telá, hýbali nimi, nechceli sa už hrať na schovávanú, nechceli aby ich rodičia strašilo. Kázali im :"vstávaj Mami, vstávaj Oci", prosili ich, žiadali. Máloktorá prosba bola vyslyšaná. Búrka zmenila farbu, bola opňť modrá, avšak nebol nikto, kto by si to všímal. Dážď myl prasknutú zem, vtekal do krátera v strede Iwagakure, priepasť, temná a chladná. Nevšímavá. Chlapca sa dotkla špinavá, zakrvavená ruka. Medik. Starý, unavený, nápomocný. Prešla iba chvíla od zničenia, možno hodina. Nezastavil, neodýchol. Bolo príliš vela mrtvych, príliš vela zranených, príliš vela ludí ho potrebovalo. Svet bol príliš čierny na to, aby si odýchol. Chlapec ho tahal, chcel aby sa ponáhlal. Otec potreboval pomoc. Krv bola všade. Avšak mal iba 10. Veril v dobro bohov. Prostá, smiešna viera, kedysi pravdivá. Ale tu, teraz bola iba smiešna, ak by niekto sa ešte dokázal smiať bez agónie v hlase. S medikom pevne stisnutým v ruke dorazil domov, na miesto popola, obrých kameňov a trámov. Videli matku, prepichnutú katanou, s roztiahnutými nohami a krvou, ktorá bola všade. Chlapec sa jej nevenoval. Dúfal, že iba spí, ako mnohé deti v tejto chvíli. Medik podišiel k otcovi, matku obišiel, len letmo zahladel jej odhalené ňadro,cez ktoré trčala katana. Vedel, že je mrtvá. Podišiel k otcovi, dotýkal sa jeho hrude, počúval jeho letmé dýchanie, plné chrapčania a kloktania krvy. Ruky mu žiarili zelenou chakrou. Liečil. Pot stekal zo starcovej tváre. Chlapec držal otcovu ochablú ruku, aj pár minút po tom, čo jej slabé zovretie povolilo. Starec pohladil chlapcovú vár a bez slova odišiel. O chvílu bolo opäť počuť tiché vzlyky 10 ročnoho dieťata, ktoré ničomu nerozumelo. Starec však poznal krutú pravdu:

Nádych bol príliš tažký, výdych nemožný. Sorino...ten skurvený blázon Tisíc mečov vetra mi roztalo hrudník. Nemožné. Krvavé. Fascinujúce. Pijavice mi lízali rány. Ich žlazy spájali rezy. Slabo, nie dokonale, avšak krv zlízali, krv nasýtenú chakrou. Usmieval som sa, miloval som tú bolesť. Smiech bol trpký, bez príchute, plný bolesti muža, ktorý si chce užívať života, každý nádych a výdych. 20 rokov mu to bolo odopreté. 20 rokov iba premýšal. Chcel som byť sám, užívať si ženských, pitia a bojov, už nikdy som nechcel byť tým múdrym, namysleným bláznom, ktorý veril, že môže spasiť svet. Postavil sa. Prekročil mrtvolu démona, vyschnutého bez temného závoja, ich chakry. Uvidiel som dieťa, plačúce pri stlpe, s rukami snažiac sa zakrývať svoj žial. Pichlo ma v hrudi, chcel som ho utíšiť, pohladiť, avšak to by mu nepomohlo. Prečo by mal chcieť pomoc od muža, pre ktorého jeho rodina umierala. Pre muža, ktorý s nimi nebojoval. postavil som sa na miesto, vyvýšeninu, aby ho všetci počuli. Vykríkol som . Bolesť ma prehla. Vyzerám ako mrzák. Mojich 9 prstov bolo celých od krvy. Ludia sa ku mne neochotne otáčali. Ku mne, Tsuchikagemu, ktorého zvolili z nevôle. Tsuchikagemu, ktorý s nimi nebojoval v prvých líniach. Ale ja som bojoval. Musel som vás obetovať pre väčšie dobro! Musel som zabiť vodcu! Avšak nemohol som. Ludia by to neprijali. Ludia nikdy nechápu pojem slova obeť kým to nezažijú. Slová mi plinuli z úst, chladné ako osoba, pod ktorou ma poznajú.
" Postavte sa. Viem, že ma nenávidíte za to že som vám nepomáhal, za to že som sa iba pozeral. Ale vecte jedno. Nikto by nedokázal sám zachrániť všetkých. A ja nie som Uzumaki Naruto, aby som vám hovoril klamstvá, nezmyselné nadeje. Vy sami ste sa mali chrániť, vy sami ste mali ochranovať vašich blížnych. Bojoval som rovnako ako vy, som od krvy nepriatelov aj svojich rovnako ako vy. K vojne vždy patrili obete a krv preživších. Mrtvoli nahádžte na kopu, pochováme ich po tom čo sa postaráme o preživších."
Odstúpil som, kráčal smerom k miestu, kde sa nachádzal kedysi hrdá budova z kameňa a dreva. Tsuchikageho budova, moja budova. Ozval sa šuchot lietajúceho kameňa. Neotočil som sa. Rage ho zachytil a rozdrvil na prach. Zvyšný traja ho nasledovali. Nikto sa už neodvážil zaútočiť na mna. Ani nikto ma nasledovať. Na oblohe sa rozžiarilo svetlo. Fénix, možná. Smrť, určite. Okamih prešiel a svet sa opäť zahalil do čierne búrky a dažda. Svetlo Iwagakure pohaslo. Nahradila ho temnota. temnota, ktorá pohltí všetkých...

---

Renji Hagane

Videl som ho len z diaľky, ale krv mi vrela zlosťou. Bojoval som málo. Málo nenávisti a hnevu som vložil do boja. A možno som ani viac nemohol. Celá dedina sa zahalila do ponurej atmosféry. Tajomného závoja, ktorý náš osud ukrýva pred osudom zvyšku sveta. Ale neostávalo mi nič iné, len pokračovať v zbieraní mŕtvol. Mnohí z nich boli v mojom veku, či dokonca mladší. A to všetko kvôli nemu! On môže za ich smrť!

Akira Turaki

Až teď jsem se zviditelnila ze své formy. Až teď ... Dlouho po tom, co byla vesnice rozprášena. Ani jsem sama nevěděla, proč jsem zůstala skryta tak dlouho. Tak dlouho, aniž bych někomu pomohla. Kdyby mě zde znali, tak bych byla nenáviděna. Ale zas tak známá jsem nebyla.
A když jsem byla skryta a sledovala tu spoušť, tak jsem zjistila pár věcí ...
Tsuchikage musí odejít. To, co se zde stalo bylo kvůli němu a někdo se ho musel zbavit. Možná to budu já, možná někdo jiný, ale někdo ho bude muset zabít, protože jestli to nikdo neudělá, tak Iwagakure zmizí ... Nezmizí z mapy, protože už skoro zmizela, ale zmizí jako národ. Jako ztělesnění jedné z mocních stran. A to jsem nemohla dopustit. Nemohla, když už kvůli mě můj bratr ztratil paměť a druhý bratr neví, že jsem zde.

-Sklamali ste ma...iba dvaja napíšu? Po mne chcete posty ale vy sami toho nie ste schopný

Renji>>>
Telá mrtvych si hádzal na jednu hromadu, telá živých-umierajúcich zase medikom. Preklínal si Tsuchikageho, za to, čo spôsobil. Videl si malé deti, ako pomáhajú zbierať mrtve telá svojich rodičov. Videl si ninjov, zocelených mnohými bojmi, ako plačú pri pohlade na svojich priateľov. Videl si aj členov ANBU, ako pod svojími chladými maskami, ovládajú svoje emocie. Tý, ktorý trpeli už pridlho., odo dňa, ked ich bratia, Route, zlyhali, zradili. Museli ich zabíjať, aj ked kedysi každý z nich túžil sa dostať do tejto elitnej skupiny. PRacovali najtvrdšie, pomáhali zo všetkým ,čo od nich Tsuchikage žiadal, neprotestovali. Odo dňa, ked sa dostali pod Sousariho Taiqzu, zmenili sa. Neboli slabý, ani silnejší. Boli poslušnejší, chápali pravdy až príliš. Kým si premýšlal, oni začali pozorovať teba, každý jeden z nich sa k tebe otočil. Skúmali ťa očami učiteľov. Skúmali ťa, ako by si mal byť jedným z nich.

Akira>>>
Nikto si ťanevšímal, všetci pomáhali stavať, odnášať mrtvoly i zranených. Až na jednoho. Ucítila si starecký dotyk na ramene. Muž v čiernom plášty ti zakýval, aby si šla za ním. Bol to starec, nemohol ti ublížiť. A ani senzibil by z neho žiadnu chakru necítil. Ak si ho nasledovala, zaviedol ťa k uličkám Hingkoku štvrte, jedinej, ktorá ešte stála. Takmer prázdna. Sundal si kápie a ty si videla starca, ktorého si takmer nepoznala. Ekonoma. Igariho Umone. Díval sa na teba cez svoje kruhové okuliare. Premýšlal.
"Čo si myslíš o našom Tsuchikagem, Akiro?"

Akira Turaki

Následovala jsem ekonoma, ale masku jsem na obličeji měla nasazenou pořád. A rozhodně jsem ji nehodlala sundat.
Tohoto starce jsem skoro ani neznala, ale věděla jsem o něm dost, abych si udělala obrázek sama.
Někdo by ho měl zastavit dřív, než skončí Iwa jako národ.
Odpověděla jsem chladně.

Daichi Okamoto

Daichi bojoval proti démonom udatne, no mladý genín ako on nemohol zachrániť dedinu. Keď už to vyzeralo že boj proti démonom vyhrali, vietor ho prebodol cez, nohu a ruku. Daichi okamžite pod tlakom bolesti na mieste spadol. Jeho jedinou záchranou boli Anbu ktorý boli v okolí.
Keď ho priniesli do Iwagakure všade okolo seba videl iba smrť. Mesto bolo zničené. Mesto, kde vyrástol so svojimi bratmi. Mesto, kde sa z neho stal ninja. Mesto, ktoré mal brániť svojim životom, a nedokázal to. Mesto padlo, ale on zahanbený stále žije. Kým ho anbu zaniesli ku nemocnici, mal možnosť vypočuť si príhovor tsuchikageho. Keď ho priniesli ku nemocnici, začal ho jeden medik zachraňovať. Jeho zranenia neboli príliš vážne, tak sa po chvíli vedel postaviť, aj keď ho to veľmi bolelo. Keď sa postavil, opýtal sa medika: Môžem vám nejako pomôcť

Renji Hagane

Všetka tá nenávisť, emócie. Akoby som mal čo chvíľa tým všetkým vybuchnúť, ale nie. Držím to v sebe. Potláčam tie slová a frustráciu v sebe. Azda som neurobil dosť? Prečo je tu toľko mŕtvych? Prečo všetko toto musím vidieť? Ako tak ukladám tela na kopu, vybavujem si tváre, hlasy. Hromadí sa to vo mne ako jed, ktorý ma pomaly zabíja. Ani nie tak telo, ale rozum. Vojna je krutá a sám niekedy neviem, či som pripravený vidieť toľký smrť. Nevnímam ani pohľady upierajúce sa na mňa. Len robím, čo musím, aby som pomohol.

Moroshi Maitre

Konečně jsme se vzpamatoval. Sedíc na troskách které kdysi bývali můj dům jsem si konečně uspořádal v hlavě myšlenky. Bylo toho na mě moc. Všechno se to událo tka moc rychle že ani teď jsem neměl pořádné tušení co se vlastně stalo. Většinou mi stačilo abych věděl co mám udělat a udělal jsem to, na situaci jako je tato jsem nebyl připraven. Medik jsem nebyl a tak jsem nemohl pomáhat zraněným ale nebyl jsem ani natolik ochotnej abych odklízel mrtvoly. Pouze jsem tak seděl na hromadě sutin a snažil se pouze vzpomenout si co se vlastně všechno stalo.

Adop/ Nezabúdaj na meno trkvas xD

Tashiro

Stál som tam uprostred toho všetkého a ako by sa čas plynúci okolo mňa zastavil, nevnímal som čo sa deje na okolo, nemohol som to pochopiť, nevedel som to prijať, vedel som že pri boji ma chytil do rúk bolesť no nevedel som prečo, akoby mi unikala tá pravá podstata, no vedel som jedno chakry som mal viac akoby sa dalo vôbec čakať. Nechápal som ako mohla byť slávna Iwa zničená, no vedel som jedno, musel som nájsť mamu, a bolo jedno či mŕtvu alebo živú, no veril som že stále žije, Človek mŕtvym nemôže pomôcť, ale živím áno. Táto veta sa mi prehrávala v hlave stále dookola ako zaseknutá platňa, vedel som čo musím spraviť. Moje nohy sa rozutekali akoby som svoje telo neovládal ja ale robilo presne to čo bolo potreba, bežal som cez celú Iwu míňal som hromady mŕtvych, zúbožených zranených, deti plačúce a márne hľadajúce svoje rodiny, svojich rodičov. Dobehol som tam, na jediné miesto ktoré ostalo stáť, výnimočné miesto, najstaršiu časť dediny no štvrte Hingkoku. Náhle som zastavil a vypustil z úst na celú Iwu Mamáááá môj krik sa odrážal od jediných stojacich budov v dedine, moje kolená sa podlomili a ja som ostal kľačať uprostred štvrte, čakajúc že sa niekde za rohom zjaví moja mama, neschopný akéhokoľvek pohybu.

Igari Umone

Muž nasadil starecký úsmev, prijemný a vyčítavý. "Máš oči svojeho otca. Rovnako málo prezrádzajú emócie. neboj, nikomu o tebe nepoviem, zatial" Starexove čelo preťali hlboké vrásky. Díval sa, ako odvláčajú mrtvoly. "Toto ekonomiku zrujnuje." Na tvoje slová neodpovedal hned, začal oklukov.
"Saigo Tenpura je velmi dominantný muž, ty si ho nemôžeš pamätať, avšak bol to najlepší priateľ. ked tvoj brat prvý krát zošalel, premenil sa, cez hrudník urobil našemu Tsuchikagemu, hlbokú jazvu. Týždeň ležal v kóme. Mal 18 rokov. Tvoj otec si ho od toho dňa začal viac všímať. Prežil predsa boj, aj ked nespôsobil nijakú ujmu Hachibimu. Ale prežil. Sílil, aby sa to už nikdy nezopakovalo. Vtedy sa to stalo. Vo veku 20 rokov zaútočil na tvojeho brata, aj ked sa už takmer naučil ovládať démona. Ironia. Teraz to bolo takmer naopak. Takmer mu ani s chakrou hachibiho nestačil. neuveritelne zosilnel. Avšak tvoj otec ho zastavil. Uveznil a zaviazal slubom. Prísahou prekliatej pečate. Musel poslúchnuť toho, kto ho pustí z väzenia. nevzdá sa titulu Tsuchikage, nemôže, bola to posledná vôla, jediná náhradná možnosť tvojeho staršieho brata. Preto sa stal tým kým je. "
Starec prerušil reč. "Kto ho môže zastaviť, ked on sám nemôže? Kto by dokázal žiť s tým, že zradí Iwagakure pre väčšie dobro? Iba pár osôb je dostatočne silných, aby to dokázalo. Tvoji bratia, avšak Ibashi odmietol post Tsuchikageho, nie je to s jeho "štýlom" života. Tvoj starší brat si myslí že je drevorubec. Kto iný? Sousari Taiqza? Tomu ľud nikdy nebude dôverovať, pri každej chybe bude oslovovaný ako otcovrah, či prevliekač plášťov. ten chlapec má minulosť teemnejšiu a krvavejšiu ako všetci ostatný kanditáti. takže koho by mali nasledovať? kto tu môže byť dalšia volba?"
"Kto je na to vhodnejší, kto má na to väčší nárok podla krvy a síli ako znova nájdená dcéra 4-tého?

Daichi>>>
Medici si ťa len zbežne prezreli. Ich kedysi žiarivo biele plášte boli postriekané krvou stoviek ludí. ten čo sa staral o teba ti vyliečil iba jedno vážnejšie zranenie. Chakru už nemal. Schytával trasavku. mladé dievča, možno 10 ročné, ty obviazalo rany, Sa chvílu boli zlepené krvou k tvojmu telo. rany boli skutočne vážne,a le nie smrtelné. Zatiaľ. hovorilo sa iba o démonoch, Tsuchikagem a novej volbe. príliš často sa opakovalo meno Ibashi Turaki, Jinchuurikim Hachibiho. Bol už raz Tsuchikage, 6 v poradí. Vzdal sa funkcie kvôli svojemu bratovi,, ked sa znova objavil. Padali aj iné mená. 5 Tsuchikage, brat Ibashiho s amnéziou. Bol ako dieťa, zabudol všetko, techniky, mená, spomienky, ale mal meno. Meno, ktorého sa všetci báli a obdivovali. kto okrem bývalých kagov mal schopnosť dosiahnuť tohoto ciela?

Renji>>>

Uvidel si, ako sa k tebe jeden z členov ANBU približuje. mal typické oblečenie tejto jednotky v letnom štýle. Bez plášta, z krátkym pravým rukávom a druhým naopak dlhým, s dvoma katanmi na chrbte s dlhými obväzmi, volne vysiacimi na koncoch rukoväte. Bolo na nich vypísané. "Česť" a "Viera". Novinka, zmena od vlády Sousariho Taiqzu. Nohavice mal volné, držané iba stiahnutou látkou. Maska nemala tvár žiadneho zvieraťa, len špirál červenej farby, vychádzajúcich z líc. ked sa k tebe dostal, praqvou rukou sa dotkol prs a uklonil sa. Mierne. "Voláš sa Renji Hagane chlapče? Si syn haruku Haganeho?"
Zadíval sa ti do očí, z miernym zábleskom posmechu. "Ako by sa ti páčilo patriť k nám?"

Moroshi>>>

Sedel si na mieste, kde kedysi stál tvoj domov. Nepomáhal si. Nikdy. bol si predsa outsider, nenávidený chlapec s vlastným démonom. Cítil si, ako tvoj nový zrak mizne. Farby chakry splívali, tmavli, až nakoniec ostal normálny pohlad v očiach. Nič ti nevychádzalo. Nič. Počul si mužský a ženský hlas. Blízko pri tebe. Mužské výkriky a obrovské výkivy chakry. Poznal si ju, bola predsa tvojeho otca. Mai. Ak si ho uvidel. Videl si ako okolo neho prúdi chakra. Výkriky silnely. V tej chvíli si videl ako v rukách zviera telo. pokrútené, malé, slabé. Až neskôr si pochopil, že tej osobe chýbajú nohy. Z kyplov striekala krv. krvou zlepené vlasy zakrývali tvár. Ruka objímala Maiove pleco, druhá ho slabo hladila po tváry. Nemusel si chápať, čo sa deje. Ruka opadla. Chakra zúrila. Jej síla by ti dokázal strhnúť kožu s tváre, avšak neurobila to. Bola na to príliš nežná..Príliš nežná. Vojna býva krutá...

Hingkoku Hiarashi

Videl si ho, ako zviera tvoju matku v náručí. Krv bola všade, jej kedysi krásna tvár bola posiata tisíckov škrábancov a rezmi. Muž stál bez pohnutia. Bol asi vo veku tvojeho otca. ten čo ti spravil tetovanie z krvy a chakry, odstránil zvitok. Tíšil tvoju matku, rozprával sa s nou. Počul si, ako jemne vyslovuje jedno slovo, stále do okola. "Tanaki...Tanaki" Slzy jej stekali po tváry. "Ja som vedela že ma zachrániš, ako vždycky." Hiarashi jej odhrnul vlasy zlepené krvou a sadzou. "ty vieš že som tu vždy bol" Povedal to s láskou aj smútkom v hlase. "Vždy som tu bol." v tej chvíli si ťa všimol. "Tvoj syn prežil. vravel som že je po otcovi."
"Je to tvoj syn Tanaki...Náš syn"
Nepúštal ju. Bola ťažko zranená. Vždy bola tak slabá. odo dňa, ke Tanaki, tvoj otec umrel.
"Je to náš syn...môj.."

Akira Turaki

Vyslechla jsem si s nejvyšší vážností informace o Tsuchikagem a o bratrech. O Idatem jsem věděla, že ztratil paměť, ale s Ibashim jsme se spíše neznali, a proto jsem s ním nebyla v kontaktu, vlastně jsem si ani nevzpomínala, jestli jsem s ním kdy mluvila.
Chci pouze zařídit, aby se těm lidem, kteří ztratili vesnici, žilo líp. Líp, než pod krutovládou někoho, jako je Tsuchikage. Nezajímá mě, že má nějakou kletbu. Někdo ho bude muset porazit ... A já se nehodím na post Tsuchikageho. Vždyť jsem vpodstatě ostuda klanu, když neovládám klanové techniky.
Řekla jsem vyrovnaně, nespouštějíc z něj oči.

Renji Hagane

Spočiatku som ani nepočul, že ma oslovil jeden z opodiaľ stojacich ANBU. Sú to najelitnejší bojovníci v celej krajine. Ich úmrtnosť je však vysoká. Byť ich súčasťou je určite snom väčšiny ninjov. Ale podliehajú priamo Tsuchikagemu a ja nechcem byť jedným z jeho prisluhovačov. Navyše sa chcem stať jouninom a...a možno mať aj svoj tým, deti, manželku a znova prinavrátiť slávu svojho klanu. Ale skôr zdrvený predchádzajúcimi udalosťami som odmietol.
"Som to ja. Prepáčte, ale nemám záujem." odpovedal som a pokračoval som ďalej v tom, čo som robil.

Moroshi Maitre

Ta chakra...bylo to první co mi prolétlo hlavou. Zeskočil jsem z hromádky sutin a šel jsem. Ten proud chakry mě za sebou skoro táhl. Najednou jsem to uviděl...Mého otce... Maie...A to tělo....Nevěděl jsem co se to se mnou děje. Ruce se mi začali třást a tělo mě neposlouchalo. V tu chvíli....Ty pocity jsem nědokázal popsat. Vyděšeným krokem jsem vyrazil k otci a k osobě kterou držel v rukách. Nepřemýšlel jsem. Vůbec. Možná že jsem ani nechtěl. Došel jsem až k nim a s roztřesenou rukou jsem odhrnul osoě vlasy z tváře.

Tashiro

Kľačal som tam prehnutý v chrbte a lapal som po dychu, zodvihol som hlavu a cez závoj svojich vlasov som ju uvidel. Bola tam moja mama ešte stále žila, no objímal ju akísi muž. vzpriamil som sa a odhrnul vlasy z očí aby mi nezavadzali vo výhľade. Bol to on, muž ktorého som si pamätal z voľby nového vodcu klanu, muž ktorí mi posunul moje možnosti, ktorí ma urobil, skoro neobmedzeným. Pozeral som na nich, pozeral som na mamu a počul jej slová "Tanaki" meno môjho otca ktoré vyslovovala stále dokola, ako pred tým keď ho stretla na voľbe. Pozbieral som sa zo zeme a vstal som, stál som hrdo, hrdo ako náš klan a pomaly zamieril k mojej mame, netrvalo dlho a bol som celkom blízko nich prívesok môjho otca mi visel na hrudi a nadvihoval sa spoločne z mojím dychom. Pozrel som na mamu a tichým hlasom som povedal Mama? a nič viac, ďalšie slová som nepovedal a čakal som že ma objíme ako to robieva keď sa po dlhom čase vrátim domov, no Hiarashiho som si ani nevšimol, akoby som ho tam ani nevidel, no skorej nechcel vidieť.

Igari Umone

Igari neodpovedal hned, ale bolo vidno že starého múža to rozhnevalo.
Chceš im pomôcť, ale návrhy odmietaš. Tvoja krv je čistá, dieťa, tvoje oči aj slová sú príliš podobné tvojemu otcovi v mladosti.
Zadíval sa do zničenej Iwagakure. "Ty si jediná ktorá to dokáže. Ludia už členom ANBU neveria, tvoj brat je egoistický idiot a druhý nemá nič okrem mena. ludí nezaujímajú tvoje schopnosti, ani to, či ovládaš element svojich predkov. Im ide o to, čo vláda tvojej rodiny priniesla. Mier, blahobyt a žiadne vnútorné vojny. Dalšia vojna sa blíži, Akira a ty už si v nej od chvíle, čo si sa odhalila Tsuchikagemu. Bud on alebo ty. Iná možnosť nie je. ked raz do tej hry vstúpiš, buď vyhraješ alebo zomrieš, iná cesta nie je. Takže sa ťa pýtam znovu: Spasíš tento národ? Či už ako nový Tsuchikage alebo ten, ktorý ho menuje?
Lesk sa mu odrazil od okuliarov. Teba bude rada aj Jouniny nasledovať má paní, ako ty rozhodneš, taký bude zajtrajšok Iwagakure.

ANBU

"Takže nie si idiot...Výborne, prvú časť si zvládol. Nemusíš sa k nám pridať, avšak máš rozkaz ma nasledovať" Nečakaná odpoved na teba, avšak rozkaz si ako ninja musel počúvnuť. Aj keby si nešiel, členovia ANBU by ťa za chvílu dokázali spacifikovať. zaviedli ťa ku stene z kameňa a hlíny, ošuchanej a zničenej od vetra a démonov. Dvaja z ANBU cez stenu prešli, zvyšný dvaja čakali až po tebe. Vo vnútry, ked si prešiel, si uvidel Turakiho, ako sedi v kúte a čaká. Díval sa na muža sediaceho na obrovskom tróne. Mal na sebe prostý odev ANBU jednotiek, pohlad v očiach plný ohňa a chladu zároveň, ako kalená ocel. Cez ruky sa mu tiahli dlhé jazvy po spáleninách, rovnako ako na hrudi a krku. Aj časť tváre bola spálená, ale stále bola pre ženy krásna. mohol mať 30 a ty si vedel, kto to je. Sousari Taiqza, Jounin, vodca ANBU jednotiek. Pravá ruka Tsuchkageho. ASpoň tak to malo byť. začul si iba pár slov, ktoré hovoril Turakimu skôr, ako zistil že si prišiel. "Nikdy ma nebudú potporovať...Nie po tom, čo dorazilo to decko."
Otočil sa k tebe a zadíval sa na teba, s tými svojimi očami.
"Vítam ťa chlapče. Nie som žiadny rečník a preto sa ťa spýtam rovno: Ćo si myslíš o Tsuchikagem?"

>>>Moroshi

Ruka sa ti triasla. Vliv chakry z Maitreho slábol. O chvílu si ho ani necítil. Jeho pokožka horela, mäso dutlalo. Chcel zameniť bolesť duše za bolesť tela. hlúpy blázon. Odkrýval si pramene čiernych vlasov, zlepených od krvy. vedel si, že kto to bude Vedel si to od začiatku. Jej vlasy boli kedysi také hebké, ako malý si ich často chytal a cmúlal. Ohrieval si sa v jej náručí aj po tom, ako tvoj otec odišiel. Bola jediné, čo si skutočne mal. Jej telo ochablo, pnutie prestalo. Maitre upadol d agónie nechcel ju pustiť. Na perách však mala úsmev. odišla pri všetkých ktorých milovala. Ako pravá matka, so srdcom plný lásk.

Renji Hagane

Pravda bol som prekvapený reakciou na moju odpoveď. Myslel som, že sa jednoducho vyparia a dajú mi svätý pokoj. To sa však nestalo. Za chvíľu som stál pred samotným vodcom ANBU. Spýtal sa ma na otázku, na ktorú som mal snáď tisíc odpovedí, avšak každá značila to isté.
"Ja nie som žiadny politik, tak poviem asi to, čo by teraz povedal každý. Zavedie nás do záhuby. Premárnil už mnoho životov..." dodal som a zvieral som nenávistne päsť.

Moroshi Maitre

Já...Nemohl jsem tomu věřit. Když jsem zjistil že je můj otec zločinec, nebrečel jsem. Když mi zemřel můj bratr, nebrečel jsem. Když se mým otcem stal Maitre Mai, nebrečel jsem. Ale teď...Jediné na co jsem se zmohl bylo padnout na kolena a brečet. Brečet jako malé dítě.Zvedl jsem ruce a začal s nimi mlatit do země nejsilněji jak jsem jen mohl. I když jsem se s matkou neznal moc dobře tak mi moje dětské já pořád připomínalo kdo to vlastně je. Byla můj ochránce, opora, vzor...Teď...už jsem zbyl z naší pravé krve jen já...Bratr a matka mrtví a otec už dávno nepatří do naší krve. Zbyl jsem jen já...Sám v temnotě. Věděl jsem že to je moje chyba...Kdybych místo toho abych vyledával boj ji šel chránit...Byl jsem moc horkokrevný, proto je teď mrtvá. Kdybych to všechno mohl změnit...Když už jsem měl ruce zbarvené od krve z řeznýc ran od kamenů a ostrých sutin tak jsem se zastavil. Pouze jsem se opřel.Vždycky jsem vyhledával boj...vzbouřenci kteří chtěli z iwy udělat válečnou vesnici byli pro mě hrdinové...Ale teď...jsem na to konečně přišel. Boj nic neřeší...Budí v lidech pouze nenávist vůči druhým a nezpůsobuje nic jiného než jen bolest a utrpení. Tohle bylo poprvé, co jsem litoval toho že jsem ninja. Tohle bylo poprvé, co jsem litoval že jsem bojoval a zabíjel. Tohle bylo poprvé, co jsem brečel nad něčí smrtí. Já...chci být silnější...Nechci svoji sílu používat k bezdůvodnému boji jako doteď...Chci ochránit ty na nichž mi záleží. Nikdy už nechci aby někdo kvůli mé slabosti trpěl...Nikdy....Chci být silnější.... 5ekl jsem tak potichu že jsem to sotva slyšel já. A byla to pravda. Už jsem nikdy nechtěl bojovat bezdůvodu, už jsem nikdy nechtěl zabíjet proto, protože mi to někdo nakáže. Už nikdy jsem nehodlal být někoho zprostředkovávatel. Už jsem nechtěl být jen loutka ve víru vražď a zločinů. Ano. Svět ninjů byl plný vražď a zločinů. le až teď jsem si to uvědomil...Rozhodl jsem se. Nehodlal jsem ani v nejmenším poslouchat kageho a ty jeho řeči o tom jak jsme se měli chránit sami a o tom že jeden nemůže zachránit všechny. Tsuchikage je titul který mají dostávat pouze pravý ninjové...Ne odporní a slizský zrádci. Že jeden nemůže zachránit všechny? nesmyslné naděje? Že se máme chránit sami? Iwagakure už neexistuje. Rada starších se bojí tsuchikageho a tsuchikage je pouze kre*én který si myslí že slabý lidé mají umřít. To ty máš nést část naších problémů, to ty nás máš vést...Já ti nikdy nebudu věrný, jestli někdy dostanu příležitost tak tě zabiju...Já ochráním celou tuhle vesnici klidně sám i kdyby mě to mělo stát život...Stanu se silnějším a ochráním je všechny!zařval jsem, ale v té hromadě křiku,utrpení a bolesti to sotva někdo mohl postřenout. Ale byl jsem už odhodlanej. Odhodlanej splnit svůj záměr. Zabít Kageho,obnovit slávu a čest iwagakure,nastolit mír a ochraňovat iwu i za cenu mého života. Věděl jsem že se mi to nikdy nepodaří, věděl jsem že s mými schopnostmi zemřu velice brzy...Ale slíbil jsem to nyní své matce a odlám to dodržet.

Akira Turaki

Nemůžu být kage ... Ne po tom, co jsem spáchala ...
Řekla jsem odhodlaně, ale pak jsem zaslechla výkřiky nějakého chlapce, který si právě dal slib, že svrhne kageho.*
Zajímavý chlapec ... Tak ubohý a slabý, ale odhodlaný.
Pomyslela jsem si a vzdychla jsem.
Kde můžu najít Idateho? Ráda bych si vzala co mi právem patří.
Řekla jsem chladně s mírnou bolestí v hlase. Vzpomínka na mou matku byla to nejdůležitější, co mi zbylo. Bylo to vlastně to jediné, co mi zbylo.
V tom se Moroshimu ozvalo v uších: Nejsi sám, kdo chce nastolit mír a svrhnout Tsuchikageho. Je nás víc a až to začne, tak se přidej na mou stranu.
Spíš mu to mohlo připomínat šeptání větru, tohle ale bylo skutečné.
Pak je zde ještě ten Sorino. Jak ho mám najít?
Zeptala jsem se spíše řečnicky, protože jsem nečekala, že by mi mohl ten stařík odpovědět.

Sousari Taiqza

Postavil sa, zahladel na teba a ty si uvidel, že jeho jazvy sú vždy prekryté povlakom spálenej kože. Ruky sa mu strašne pomaly liečili. V náprsnom vrecku mal balíček cigariet. Cítil si z neho zápach cigariet a spáleniny. Avšak bolo to príliš slabé na to, aby to nejak škodilo.
"Vieš o tom, že by som ťa mal za tieto slová popraviť? Či odohnať a vyhlásiť ťa za nukkenina?"
Nasledoval chvílu ticho, avšak potom sa mierne usmial. "Ale to by som musel odseknúť hlavu sám sebe ironmane. Tvoj "strýko" vyhlásil, že si už zvládol čiastočne najvyšiu techniku svojeho klanu že? Techniku, ktorá je proti niekomu ako on, vlastne takmer jediná šanca ktorú mám. Zabil som vlastného otca, aby som túto dedinu zachránil a zabijem aj sám seba, aby som to urobil znova. Avšak teraz je to politická hra. ostatné dediny nám už neveria. Mne už vôbec nie. Keby sme zabili dalšieho tsuchikageho, vyhodili by nás s toho posratého spolku Kagov, prišom my sme najstarší z tých posratých hláv. my by sme mali vládnuť im všetkým. Ale nie..takto je to lepšie."
Na chvílu stíchol, zadíval sa na Turakiho, ktorý následne pokrútil hlavou. nesúhlasil. Avšak na nom už nezáležalo.
Iwagakure zaniká každým Tsuchikageho nádychom. Ja som bol ten, ktorý menoval jeho meno na úrad tsuchikageho, ja som bol ten, ktorý zrušil jeho vezenie, jeho trest. Ale nebudem ten, ktorý to ukončí. Budeš to ty. Nie silou svojých techník, nie silou svojej armády. Sílou zrady, klamstiev a zapierania.Budeš jeho osobná ochranka z rád ANBU a to on ťa menuje na tento úrad."
Zrada, viera, česť. Intrigy mocních neskončili pádom ANBU route. Iba začali. A ty si mal byť nástrojom tejto zmeny. ty si mal byť mužom, ktorý zapríčiný smrť 8. Tsuchikageho.

Maitre Mai

Udrel ťa. Zachytiť okom jeho úder bolo ako spočítať kvapky dažda. Niekto by to dokázal, avšak pre teba by to bolo nemožné. "No tak, vráť mi to"
Vykríkol plný hnevu zo straty a z teba. "Nenávidíš osobu, ktorú si v živote nepoznal. tvoja matka...mat.." Ozval sa prúd kašla, takmer nezastavitelný, doprevádzaný prúdom sĺz. "Myslíš, že ona z teba chcela zabijáka, ktorým si sa stal? Tým démonom? Nenávidením celým svetom? Tvoja matka ťa vždy chránila, nútila ma, aby som sa snažil ťa zmeniť, urobiť z teba Maitreho. Vždy ťa videla iba v perinke, ked si bol taký malý, bezbraný. S démonom v sebe.
Mai to vedel. vedel to od začiatku, kým si, čím si bol. Vedel viac ako ty sám. Jeho ústa sa otvárali, avšak teba zahalovala temnota. nič si nevidel, nevnímal. Cítil sa ako tvoje telo dopadlo na zem, prskla nejaká kosť. A nasledovala temnota, krátka, úzkostlivá. Počul si iba temný hlas plný zúfalstva vo svojom vnútry
"Konečne si spokojný, Moroshi?"

Hingkoku Hiarashi

Matka sa na teba zadívala cez zaslzené oči. Si v poriadku...Ja som vedela že budeš v poriadku. chcela ťa objať, avšak bolesť jej to nedovolila. Stiahla ruky späť na Hiarasiho. Usmiala sa. "Sme opäť všetci spolu, my to vždycky dokážeme." Hiarashi sa nehýbal, ani nedýchal, nechcel jej ublížiť. "Nenávidím ťa, Tanaki" Zašepkal potichu, aby to počul iba on sám. vstýčil hlavu k nebesiam a nechal, aby dážď zmyl jeho rany. Boli skutočne vážne. "Dakujem, že si ma zachránil, Tanaki" Aj ked si si ho nevšímal, on k tebe prehovoril, ked tvoja matka priložila tvár k jeho hrudníku. "Chlapče si celý? Tvoja matka je v poriadku, zatial žije." Prehrabol sa jej vo vlasoch. "Musíš ďakovať svojemu otcovi, bez neho by si nebol tak živý ako si teraz." Amulet na tvojej hrudy jemne zasvietil. "Tvoji rodičia ťa milujú aj teraz, máš to, čo som ja nikdy nemal. V očiach sa mu zaleskol smútok. Tvoja matka sa mu zamrvila v náručí. "Je tak krásna aj teraz, nemyslíš?" Tvár opäť stvrdla.
"Choď doniesť pomoc, posledná generácia...Bež"


Igari Umone

Starec si pošuchal zvráštené čelo. "Myslel som si že budeš viac ako tvoj otec, nie že budeš sedieť v pozadí a čakať, kým sa všetko vyrieši samo alebo násilím. Tvoj otec neholdoval boju o nič viac ako tvoj brat. Avšak ty chceš zvrhnúť celú Iwagakure do vnútorných bojov. Myslíš, že ostatné dediny budú iba pozorovať? Že sa nevrhnú ako hladové šakaly na zdochlinu, z ktorej si chce každý zo štyroch supou utrhnúť kúsok? Staré dohody už dávno neplatia, my sme posledný z velkej 5. My sme najstarší a najsilnejší z nich. Závisť sa príliš rýchlo mení v túžbu a nenávisť, ked rešpekt a prestíž stratíme. Toto sú naše posledná záchrané člny dieťa. A ty si to rozvrátila. Tvoj príchod to zmenil. mali sme doteraz člny s dierami,avšak ty ich dokážeš splátať. A Idate? Ten nikdy nebol dobrý Tsuchikage...Nachádza sa za mestom, v drevorubačskom zrube mílu od dediny smerom na západ. Starec odchádzal, nasadil si plášť, kapucňu zatiahol do očí. "Ak by si si to chcela zmeniť, ak chceš dokázať, že stále si našej krvi, krvi Iwagakure, nájdeš ma v podzemí klanu kamizuru pod bývalou budovou TSuchikageho." Poslednú otázku neodpovedal hned. Stál v železných dverách, ked sa k tebe naposledy otočil.
"Viem kde sa ten chlapec nachádza. A viem aj to, prečo ti to nepoviem."
Plášť sa zavlnil. Už si ho nevidela.

Renji Hagane

Vodca ANBU mi predložil jasnú úlohu. Zabiť Tsuchikageho. Hoci v jeho slovách bola pravda, niečo sa mi na tom zdalo zlé. Len tak zabiť hlavu našej dediny. Vedel som, že túto ponuku odmietnuť nemôžem. Taiqza bol druhý v hierarchii. Ak by som odmietol, asi by ma nažive nenechali, keďže viem o tomto sprisahaní.
"Určite vie, že celá dedina ho má v zuboch. Bude si dávať veľký pozor. Nebude jednoduché pred ním všetko utajiť." odpovedal som, nakoľko som vedel všetko to, čo ostatní.

Akira Turaki

Už je to dlouhá doba, kdy jsem takový, jako ty, zabíjela bezdůvodně ... Ale změnila jsem se.
Pomyslela jsem si a bez pozdravu jsem odešla směrem za Idatem. Chtěla jsem věc, kterou mi Idate vzal při našem minulém setkání. To už sice byl bez paměti, ale já jsem z toho "boje" odešla bez svého náhrdelníku, ale všimla jsem si toho bohužel až při útěku, takže jsem neměla možnost se vrátit, a proto jsem ho teď chtěla získat.
Vždy jsem si šla za svými cíly, ale teď to bylo jiné. Teď to bylo osobní. Moc jsem nepřemýšlela, co udělám potom, ale věděla jsem, že musím jít podle svého seznamu, který jsem si vymyslela během útoku na Iwu. Proto se musím vrátit za ekonomem a získat informace o Sorinovi. Já toho věděla o Sorinu strašně moc, takže můžu vykonat pomstu jejich klanu, aniž bych se zbavila jednoho z bratrů, kteří zde vedou tradici.
Jak jsem se blížila ke dřevorubařství, tak jsem promýšlela plán na znovuzískání svého přívěšku.
Když jsem byla téměř u cíle, tak jsem se zneviditelnila. Teď už jen najít Idateho.

Moroshi Maitre

Tvrdě jsem dopadl na záda a ani jsem se nesnažil stát. Nejspíš sem měl zlomené žebro takže by vztávání byla pěkná blbost. Neměl jsem mu to za zlé. Byl jsem netvor...a věděl jsem to. Vždy jsi pro mě byl otec a vždy i budeš...Ale prosím tě...nesnaž se mi pomoci. Vždy jsem byl zrůda a vždy i budu...Nikdo mi nemůže pomoci...Nemůžu změnit to, čím jsem...Mohu se pouze pokusit to odčinit.Proto mě prosím pochop. řekl jsem potichu ale přesto mě bylo slyšet. Potom jsem se už jen ponořil do temnoty slyšíc něčí hlas. Tušil jsem koho je ale bylo mi to jedno. Byl jsem sám...

Tashiro

Pozeral som na mamu, pozeral som na nich dvoch a ostal som nemo stáť, stáť ako soľný stĺp a moja hlava sa to snažila pochopiť no nešlo to, tak som tam len stál, celkom potichučky až som skoro nedýchal. No on na mňa prehovoril, spýtal sa ma či som v poriadku a dodal to že mama žije, teda zatiaľ, zarazil som sa trhlo so mnou, Ako to myslíš že zatiaľ. no odpoveď som neočakával, teraz som nespúšťal z neho oči, vravel niečo o tom že mám ďakovať môjmu otcovi, že bez neho by som nebol taký živí ako som. Ako to myslí. pomyslel som si no jeho slová mi akosi nedávali význam, hovoril o tom že moja mama je krásna aj teraz a požiadal ma o pomoc, požiadal ma aby som zohnal pomoc, pozrel som sa naspäť na mamu, otočil som sa a rozbehol, rozbehol som sa vpred pozerajúc na všetky strany, či niekde nezahliadnem nejakého medika, uvidel som ho, zjavil sa v kútiku môjho oka, zabrzdil som tak prudko, až som spadol na zem no rýchlo som sa pozviechal a zamieril k nemu, chytil som ho, chytil som ho tak silno a prudko až som ho zvalil na zem, zahľadel som sa mu do očí a skoro šeptom povedal, Potrebujem pomoc, moja mama potrebuje pomoc, prosím rýchlo pomôž mi, pomôž mojej mame.

Sousari Taiqza

Muž sa na teba díval zamysleným pohladom.
Máš pravdu, vie to. Vie, že kvôli svojemu príhovoru, pravdivému a trpkému ho ludia znenávidia ešte viac. Ale hovoril pravdu, na tom sa nič nemení. Sami sme si ho ako blázni zvolili, sami sme si to zavinili. Ale tiež je aj namyslený. nevidí svet taký, aký skutočne je. Ked on vidí horu, čaká, že ju prejde. Čím vyššia je, tým viac ho to láka. On ťa príjme. Bude chcieť mať na svojej strane Haganeho. A zároveň bude chcieť mať niekoho v ANBU route na svojej strane. Nemusíš sa báť, on ťa príjme. Sám to viem.
Veliťeĺ mávol rukov. Vyžarovala z neho autorita, strach a bázeň. Ludia ho nemuseli milovať, ale on vždy konal v ich mene.
Zajtra očakávaj že za tebou príde niektorý z jeho "trojek". Bude ťa vychvalovať, bude hovoriť ako si na našeho mladého Tsuchikageho zapôsobil, ale nenechaj sa zbalamútiť ako teraz mnou. Vždy si musíme voliť stranu, ale nikde nie je napísané že o tom musíme hneď hovoriť. tý, čo svoje karty ešte nevyložili, sú cenejší ako tý, ktorý ich prezradia hneď od začiatku..Prajem príjemný deň a prepáč..
Ozval sa dutý úder. Chvíli ti trvalo, kým si si uvedomil že tým predmetom bola tvoja hlava. Avšak tebe to už bolo jedno. Bol si v bezvedomý. prebudil si sa v teple svojeho domova, ležiacim vedla Turakiho. Cítil si vôňu jedla, rodiná idilka. Matka určite varí. Turaki mal však zachmurený výraz, taký, ktorý kazil každú dobrú náladu. Hlava ti trieštila. "Nevstávaj..nemohli sme ťa nechať vidieť náš východ. Vchod už je zbúraný, takže sa ti ho neoplatí ani hladať. Dúfam že som ti príliš neublížil. matke som povedal že si sa rzanil pri našom spoločnom tréningu. V železnom dole kusom uvolneného kameňa. Ked už máš byť pešiakom v hre mocných, mal by si sa naučiť ako kráčať.

Idate Turaki

Svet sa opäť zrútil. Stromy boli pokácané a spálené na uhol. Ale ja som iba rúbal, v spoločnosti dalších mužov a žien, ktorých sa tieto udalosti netýkali. Toto bola vždy záležitosť otravných ninjov, ktorý nemyslia na nič iné ako na boje, ako som to ja nenávidel. Oni bojujú a my trpíme odfrkol som si podráždene so steblom trávy v ústach. Bol som silný, o tom nebolo pochýb. Silnejší ako ktorýkolvek chlap z drevorubcov. Ucítil som závan, ale nemal som mu venovať pozornosť. Bol to predsa len iba vietor. Pred očami sa mi vírili obrazy bojov a krvavých hodov. Potriasol som hlavou a dalej sekal napol spálený strom. Čo len mohol mať ten svet za stromami so mnou niečo spoločné?


Tenga

Chlad. Prvotný pocit, ktorý ťa prebral v tvojom podvedomý. Nič iné tu spoločné od minulej návštevy nebolo. Žiadny mrtvy členovia rodiny, žiadne poletujúce myšlienky v tisíckach farieb, žiaden prach. Len temnota bez konca a hlas, ktorý sa ozýval stále dookola so stále rovnakými slovamy
"Konečne si spokojný, Moroshi?" Hlas sa prekrýval, zasekával, išiel od zadu aj v tisícoch iných jazykoch, ktorým si sotva rozumel. Nič viac Tenga nepovedal. potom ťa opäť pohltila temnota a ty si bol sám. bez očí, tak, ako si bol bez démona, ktorý ťa ochranoval, aj bez sluchu, ktorý si získal sám. Už si nemal nič. Ani ti sám si sa nedokázakl zachrániť. Bol si démon, ktorý sa bojí tmy. Tmy a samoty.

Medik

Ten, ktorého si zobral, mohol mať pred týmto dňom 20. teraz vyzeral na 50. Bol na pokrají síl, avšak aj tak sa ti snažil pomôcť. Dorazili ste na miesto, kde stáli posledné budovy bývalej Iwagakure. Tvoja matka ležala na zemy, so slzami na perách. "On ma opustiľ, odišiel....Prečo? nemiluje ma? Prečo? Prečo? Prečo?" Medik ju skontroloval a vytiahol obvňz, ktorý jej zaviazal okolo hlavy a tržnej rany, ktorú na nej mala. "Nemá nič vážne, menší otraz mozgu. To bude dôvodom jej slou. neumrel vám snáď teraz niekto?" Medik bol chladný, imúnny voči bolesti ostatných. inak by sa už dávno zbláznil. "Chakru nebudem používať, dokáže sa z toho dostať aj bez nej." Postavil sa a odišiel. Záhadného "Tanakiho" nebolo nikde vidieť. tvoja matka iba plakala, nedívala sa na teba. Jej bolesť ťa pichla u srdca. Bolo to až príliš vážne.

Renji Hagane

Každý má svoje dôvody, každý sa musí pridať na nejakú stranu. Zvoliť si stranu vlády, či stranu ľudu. Ja som si zvolil stranu ľudu. Musím napraviť chybu, ktorú ostatní urobili. Ale kto vie, aká bude Tsuchikageho ponuka. Je jasné, že čoskoro budem len bábkou v rukách mocných. Zobudil som sa v našom čiastočne zbúranom dome. Vedľa sedel Turaki. Nevyzeral veľmi nadšene. Asi čakal, že jeho zverenca čaká iný osud.
"Ak to nevýjde, vyhlásia ma za nukenina a vyženú, ako mnohých z nášho klanu." povedal som svoje prvé slová po prebudení.
"Ale...prečo práve ja?" spýtal som sa, viac-menej, sám seba, ale určite to počul aj Turaki, "Veď neovládam žiadnu extrémne prevratnú techniku, akurát čiastočne tú, čo si ma začal učiť. Nech si každý hovorí, čo chce. Ja nebudem len hlúpou bábkou!" doložil som ráznejším tónom.