Povstanie z popola

Předmět: Re: Povstanie z popola Wed Feb 22 2012, 09:04

Renji Hagane

Tak a je to tu.
Pomyslel som si, keď som zbadal týpka z ANBU. Pochopil som, že moja misia začína. Aj keď je to podľa mňa pekná blbosť. Tsuchikage vie, čo sa na neho chystá. Tak či onak len potrebujú obetného baránka, ktorým budem asi ja. Zabudnúť meno, skryť svoju tvár za masku a odprisahať vernosť tomu, koho budem musieť zabiť, aj keď to asi nebude práve najreálnejšie. Len som ticho a nasledujem ho.

Předmět: Re: Povstanie z popola Wed Feb 22 2012, 20:56

Moroshi Maitre

Stál jsem tam a díval se do prázdna. Ninja šaty...já jsem ninja...Jsem ANBU....Ale kdo?řekl jsem si vduchu. Ale nikoliv otázkou ale spíš normální věotu jako bych dával dohromady slova která stěží dávají smysl. Moje mysl v tomto okamžiku byla jako skládka. Bylo jendo co sjem hledal, nenašel jsem to. Ale věděl jsem že tohle je nějaká důležitá věc. Nezajímala mě. Ale vypadalo že ti ostatní to berou docela...docela...nemohl jsem najít to správné slovo. Proto jsem se rozhodl tam stát jako oni a nic nedělat dokud se něco nestane.

Předmět: Re: Povstanie z popola Wed Feb 22 2012, 21:59

Quatquekloscqal

Postavil som sa do svojej plnej výšky...1,9963 metra. na to, že som iba pred mesiacom dosiahol plnoletosť 189 rokov som bol vysoký. A nádherný. A silný. A moje bodce žiarili na slnku a mali dokonalú farbu čierno-čiernej hnedej.
"Hizashi z rodu Kedže-ja-už-tvoje-meno-viem." Z mojich jemný pier stekal sliz. Rýchlo som ho oblízol. "Košér..tá jemná chuť hniloby..."
Niečo chce...Čo by mohol chcieť odo mňa, legendárneho ochrancu bezbraných panien? Ahá...už viem
Dobre...urobím to....Dám ti svoj autogram! vystrel som 2 palce a urobil môj symbol, ktorý hlúpe podrasy pomenovali symbol mieru...Rovných 10!! Aj pre tvojich priateľov!!!

Hingkoku Kuara

Zvuk nárekov matiek, stuhnuté tváre mužov vystriedal pokoj. Tú budovu som poznal. Tam, kde legendárna budova Tsuchikageho padla, chladné železo ostalo nepodajné. Budova vodcu klanu. Moja budova! Pomyslel som si z trkostou. Poď chlapče. Jemne, ale rázne som odtiahol tvoju ruku. Postavil sa na vlastné. Vstúpil. jemne, ale rázne. Vsúpil do stredu. zavolal rukou chlapca k sebe. Budova bola prázdna. iba jedna železná postel. a vankúš. Vodca nikdy nesmel odpočívať. vzobral niečo do rúk. Bolo to ťažké.
"Chlapče...spomenieš si na známu časť Kazuyoveho príbehu? Spomenieš si, ako dokázal zachrániť svojich milovaných? prvý raz a jediný skutočný? otázku som kladol potichu, ale s dôrazom. Bola dôležitá. príliš dôležitá...

Tsuchikage

Vrátil som sa. úsmev, ktorý u mna nikto nečakal, sa objavil. Díval som sa na vodcov a radných, díval som sa na Sousariho. Pozeraj sa, môj záchranca. A plač. Pretože ja zmením iwagakure. Večne. Vodca ANBu zložiek sa ulísne uzmial. Predstieral som, že to nevidím. táto hra sa vždy opakovala. Hra politikov. Rozhovor bol krátky, nútený. Dvaja vlci, každý neústupný, každý realista. Obaja vizionáry. Ale ja som jediný, kto to dokáže dotiahnuť. Dokáže spojiť svet. Spasiť ho. Myslíš že za 20 rokov vezenia som nepremýšlal, že som nechápal? Svet potrebuje dobrého aj zlého. Hrdinu aj padúcha, ktorého hrdina porazí. hrdina je oslavovaný a padúch preklínaný. Ale obaja pre mier dôležitý. vždy to tak bolo. obaja to chápeme. len ti idiot si myslíš, že dokážeš byť hrdinom. že účel svätý prostriedky...nie..:Si hlupák Sousari...A ako hlupák umrieš v mojom náručí... Odstúpil som,. tváril sa vážne. Rekruti čakali. Všetci do jedného moji nepriatelia. Ale ja budem hrať tvoju hru Sousari. ja ju budem hrať...A zatial rozbehnem vlastnú... moja ochranka, Triedes, stála vedla mna. Pripravený k útoku. aj ústupu. prehovoril som. divadlo muselo byť dohrané až dokonca.
" Shinobi z iwagakure, členovia jednotiek, ktoré boli ochotné položiť pre ňu život. mnohý naši priateľa tak učinili. naše rodiny, naši priatelia a naše lásky. teraz nastal čas, aby ste skutočne dokázali, že ste ochotný obätovať čokolvek, dokonca aj sami seba. jednotlivec nie je dôležitý, iba iwagakure. tsuchikage, ninja, obyvateľ, nikto nie je dôležitejší ako zvyšok. odteraz skrývate svoje tváre za masky, zabúdate na svoju minulosť, svojich blízkych, ktorých ste chceli chrániť. Odteraz ste ANBU. Odteraz ste nikto. prvá aj posledná obrana Iwagakure. Schovaný v tieňoch aj vojaci pod svitom slnka. Vy ste ruky a nohy Iwagakure.
Lebo my sve večný, lebo my sa obrodíme z vlastného popola.
pristúpil som k jednotlivým členom. Poznal som ich. Ich čisto-biele masky, bez symbolov a okrás ma nedokázali zmiasť. Kuma Taiqza, príliš očividné, Sousati je lepší hráč, aj keď sám seba tak nevolá. Moroshi Maitre. Všimol som si jeho neprítomný pohlad. nechápal som to. nemohol som mu dať svoje zvolenie. "číslo 3651, opusť miestnosť. 2 starší ANBU ho odviezli. predtým som im ešte zašepkal. Územie lesov....Tam bude jeho pôsobisko...." a nakoniec posledný. renji hagane. Syn..eh..koho to zaujíma? ten chlapec mal ptenciál väčší ako ktorýkolvek jounin v tejto miestnostzi. keby sa len naučil schopnosi svojeho dedečka, plne ich využiť... budúcnosť je nejasná.....

Předmět: Re: Povstanie z popola Wed Feb 22 2012, 22:11

Hizashi

Autogram ? Robí si ten debil snáď zo mňa srandu ? Snažil som sa zachovať pokoj aby som mu hneď mečom netresol po hlave, očividne by sa mu to hodilo aby sa spamätal. Ani nedokázal pochopiť moje meno, och bože. Nemám žiadnych priateľov a nechcem žiadne tvoje blbé autogramy. Stratil som s tým blbcom trpezlivosť a tak som nestrácal čas rečičkami. Počúvaj, potrebujem poriadneho ježka, a aj keď vyzeráš ako debil hodíš sa mi. Takže ty teraz somnou podpíšeš zmluvu a ja ťa za to pošlem spať do tej tvojej super legendárnej hory ktorá neexistuje. Znova som si potiahol s cigarety a čakal čo mi ten pako povie, dúfal som že aspoň pochopil čo od neho chcem.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 09:58

Renji Hagane

Predviedli nás pred Tsuchikageho. Tichí nepriatelia sa stretli. Čo sa im asi preháňa v hlavách? To neviem, ale čo viem isto, ja mám v hlave len nenávisť. Spoza masky to na mne nevidno, ale keď som ho videl prechádzať pomedzi nás, na každého hľadel. Nič neskrýval. Každým pohŕdal. Sme len bábky v tej hre. Bábky, ktoré jedného dňa opustia javisko a budú ich buď oslavovať, alebo zatracovať. Moje ruky boli zovreté v kŕči. Neviem či z rýdzej nenávisti, či z tréningu.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 14:44

Tashiro

Vodca ma doviedol až do jeho budovy, do samotného srdca našej štvrti, štvrti ktorá prekonala celú Iwakagure, jedinému miestu ktoré ostalo nedotknute stať, ktoré odolalo. Vodca mi podal otázku, dôležitú no zvláštnu, pýtal sa ma na to ako Kazuya, večný kripel, praotec nás všetkých zachránil svojich milovaných, svojich blízkych. Úporne som lovil v pamäti, hľadal som vo svojom vnútri, snažil som sa spomenúť na ten deň, deň voľby nášho vodcu. V mysli sa mi zjavili slová ako čistý zázrak "čepel meča, ktorá prepychla jeho matku, akoby bola iba vzduch." spomenul som si na príbeh a neisto odpovedal. Pane, prvý z nás nedokázal ochrániť svojich milovaných, jeho matku prebodli a surovo ju zabili. Až potom, keď bol plný bolesti sa prebudila jeho sila, jeho moc. Bol som akýsi nesvoj. Nevedel som či som odpovedal správne, nevedel som či som povedal čo chcel náš vodca počuť, bol som nervózny a čakal na odpoveď.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 15:33

Moroshi Maitre

Nevěděl jsem kam jdu. Něvědel jsem proč jdu. Nevěděl jsem ani s kým jdu. Všechno bylo zamlžené. Občas nějaká myšlenka vysvitla na povrch ale byl to většinou jenom menší záblesk. Řekli mi abych s nimi šel tak jsem šel, nevěděl jsem proč a ani mě nenapadlo se ptát proč. Řekli mi že mám jít tak jsem šel. Zajímalo mě co je to za místo. A proč já. Vždyť nejsem Ninja. Nebo jsem? A navíc ANBU? čím víc jsem o tom přemýšlel tím víc mě bolela hlava proto jsem toho nechal a následoval ty muže kteří mě vedli.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 18:23

Quatquekloscqal

Tie slová davali zmysel, aj keď ich povedal taký-malý-ježúr-divnej-rasy. Fajn, Hizashi z rodu Kedže-ja-už-tvoje-meno-viem. urobím dohodu...Ale niekto ako ja je príliš často zamestnaný..Ćo by si povedal na štvrtok? Môže byť? Ći chceš radšej All inclusive? Vieš...poterebujem aj osobný priestor...jem 12x denne, kedže musím držať dietu...o a hygiena a tréning..vyhovuje ti čas od 13-16? vytiahol som hormonogram. Môžeš si vybrať svoj čas.....

Tsuchikage

Mávol som rukou. Povolil ústup. ostali pri mne iba moji najvernejší, moja triedes, vodcovia klanou, ktorý zastávali aj iné funkcie. A Hagane...posledná generácia svojeho rodu...posledná spása...pešiak v hre, ktorej by mal byť strelcom..Dorážačom. Sousari...prečo zneužívaš iných? Si rovnaký ako ja....vždy si bol... neprístupil som k chlapcovi. to nebola moja úloha. "Nightmare" Triedes, elita Iwagakure a sveta shinobi...predstúpila...nenápadne, ticho. "Toumuro" zadíval sa na Renjiho Haganeho..musel pochopiť, čo je jeho krycie meno. Ako ANBu dnes dostaneš prvú úlohu... prišiel k tebe, potichu.."Zabiješ všetkých ostatných rekrutov"

Hingkoku Kuara

Obchádzal som miestnosť, prezeral predmety, počúval. "Poznáš historiu našeho zrodu, aspoň oficiálneho. Náš gén sa miešal už ovela dávnejšie. Ale áno máš pravdu. nezachránil. Všetkých nie. Skutočný hrdina sa pozná až príde skúška. Mnohý dokážu dať sľub, mnohý si myslia. že ho dokážu dodržať. byxť chladným zabijákom, počúvajúcim rozkazy, plniť ich. Ale čo urobíš, keby si si mal vybrať? Rodina či život ninji? Nikto nikdy nemohol mať oboje. mnohý sa o to pokúsili, ale nikdy to netrvalo večne. nakoniec vždy príde strata a nenávisť a s velkou mocou je nenávisť nebezpečná. A nič, žiadna moc, žiadne plnenie rozkazov sa nedokáže vyrovnať pocitu, keď držíš v rukách svoje dieťa....Spýtam sa ťa ešte raz...Skutočne chceš zosilnieť.? chvílu som stál za tvojim chrbtom, cítil si teplý dych na krku. a hlboký, strastný povzdych. Ale ty si sa už aj tak rozhodol" tep sa zrýchlil. Cítil si ako som ti odhrnul oblečenie. ucítil si chladný, mrtvy dotyk železa. A potom iba bolesť a teplo, rozlievajúce sa tvojim telom. Železný hrot ťa preťal, roztrhal žalúdok. telo vzdorovalo. Cítil si pnutie na vzracanie. v tej chíli prišiel další úder. kosti v dlany praskali. Další teplý prúd vystriekol. tretí úder, druhá dlaň. už si to pomali ani necítil. A ruky ťa pustili, opúštali kruh. prišli k dverám, "Teraz to už je iba na tebe....Dúfam že prežiješ" Železné dvere sa zavreli a teba pohltila temnota....
"čepel meča, ktorá prepychla jeho matku, akoby bola iba vzduch."

Edd Sykoryu

Sekera sa zaťala. Staré drevo zapraskalo. Pot tiekol. utrel som ho. práca ukudnovala. Další sek. Bol som silný. Silnejší ako ktorýkolvek iný z mojej práce. k mojej úzkej postave sa to nehodilo. poškrabal som si mierne rašelie na brade. "Varuj!" vykríkol som, ako každý deň zo 20 krát. počul som šum...3 páry nôh prechádzali porastom. mysleli si že sú nenápadný. mna zatial žiaden Ninja neoklamal. mal som dar... "hladáme pána Sykoryu" kývol som sekerou smerom k nim. 2 ANBu a nejaký chlapec. nedochodča...Ale širší ako ja. mužnejší...ninja...Aspoň tak vyzeral. "tsuchikage vam udelil dozor nad týmto chuninom. nemôže ostať v dedine kým sa nevráti do pôvodnej podoby. musíte poslúchnuť. opäť som kývol. nedokázal som pred nimi hovoriť. mysel mi vždy ukázala výjavy, ktoré som nepoznal. podal som chlapcovi svoju sekeru, keď odišli...tsuchikage...prečo ho tak často vidím? Prečo je to slovo, ktoré si najviac pamätám? je to snáď niekto koho poznám zo svojej minulosti? pokrútil som hlavou..nikdy som sa s ním nestretol. Vždy som bol drevorubec..Vždy som ním bol...Díval som sa na chlapca...čo s ním tí ninjovia porobili?

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 18:27

Hizashi

Mal som toho dosť, prikročil som k nemu a vytrhol mu jeho harmonogram z ruky. Žiadny harmonogram, privolám ťa vtedy kedy budem chcieť. Následne nato som ihneď dodal Tak navaľ tú zmluvu a potom môžeš ísť kľudne kam chceš. Mal som toho blbého ježka plné zuby a pomaly sa mi ten nápad vziať si ho ako summona prestával páčiť. Možno v boji až taký blbý nebude...

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 19:25

Moroshi Maitre

Vzal jsem si od muže sekeru a zadíval se na její ostří ve kterém se mírně odrážela moje podoba. Díval jsem se na ni ale jen chvíli. Pak jsem od ní zvedl hlavu a svýma prázdnýma očima se podíval na muže. Kdo jsem?zeptal jsem se ho. Nevěděl jsem proč jsem se na to nezeptal už dřív. Kdo to je? Kde to jsem? Proč tu jsem? Kolik je hodin? Jaký je den? Kolik je mi let?probíhalo mi neustále hlavou. Samé otázky a žádné odpovědi. V hlavě jsem měl zmatek. Ne...V hlavě jsem neměl ani ten zmatek. Jen Velkou černou díru která pohltila všechny mé vzpomínky. Pokud nějaké existovali. Možná jsem jen stroj Možná ani neexistuji. Možná ani tento svět neexistuje. říkal jsem si v duchu. Nedávalo to nejmenší smysl ale to mi bylo jedno. Chtěl jsem jen odpovědi...nic jiného.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 20:58

Tashiro

Vodca sa prechádzal, rozprával, povedal že som mal pravdu. Hovoril o tam aká je moc nebezpečná, ako je nebezpečná nenávisť. Dával mi ešte stále na výber. Rodina, alebo život ninji. Položil mi znova tú otázku, otázku či chem zosilnieť. Chcel som mu odpovedať no namiesto mojej odpovede vyšlo len Arghh a čepeľ prenikal moje telo. Bolo to nečakané, bolesť mnou pulzovala. No trýznenie pokračovalo, najprv jedna ruka, potom druhá. Reval som od bolesti, no môj krik nemal šancu opustiť múry tejto budovy, tejto miestnosti. Klanu plného železa. Padol som na zem a vodca odchádzal, no vyslovil ešte prianie, dúfal že prežijem, no bolo to všetko už len na mne. Miestnosť ostala prázdna, bol som tam len ja ležiaci v kaluži krvi spoločne z mojou bolesťou. Nesmel som zomrieť, posilňovala ma túžba, povinnosť a láska k mojej mame. Chcel som ju objať, chcel som aby žila, aby som žil ja, chcel som sa ešte stretnúť z Ichrirom, mojím tímovým parťákom. Nevedel som čo s ním je, od skončenia bojov som ho ani nevidel a ani o ňom nepočul. Po rozume mi behali rôzne myšlienky, no ani jedna sa nestotožňovala s tým že by som mal vypustiť dušu práve tu na ceste za silou, uprostred nášho klanu. Pri živote ma držali spomienky na moju mamu, no i strach pred modrookým Ambu, človeku, ktorého som mienil poraziť. Mohol ma toľko razí zabiť, no neurobil to. Dôvod ostával pred mojou mysľou skrytý a túžil som po vysvetlení, po dôvode. Mama ja ťa ochránim táto veta sa mi v hlave vybavovala stále dookola, práve táto osoba ma držala ešte stále pri živote. Moja budúcnosť bola len v rukách boha, no ja sam dúfal že prežijem, že zosilniem.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 21:03

Renji Hagane

Tsuchikage sa na mňa otočil a oslovil ma nejak inak. Ale bolo jasné, že volá mňa. Od teraz som asi Toumuro. Ale po zvyšku jeho preslovu mi stiekol po tvári studený pot. Mal som zabiť ostatných. Už som si myslel, že sa neovládnem a vrazím mu kunai rovno do srdca, ale musím sa držať svojej úlohy. Stane sa zo mňa bezcitný vrah? A čo bude potom? Koho ešte potom budem musieť zabiť? Tak či onak, musím to nejako vymyslieť. A čo ak ostatní rekrúti dostali rovnakú úlohu a on nás poštve proti sebe? Tažko povedať. Len som kývol hlavou na súhlas.

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 21:45

Quatquekloscqal

Tak fajn...šichta bez víkendov....Čo je to za svet bez slimačích kokteilov cez víkend? upracujem sa k smrti....
pohlad sa mi hneď zmenil. Vždy dokážem nájisť pozitíva. "Ale vďaka tomu sa stanem ešte viac legendárnym. Budem známy po celom svete menej-inteligentných-rás. Budem Boh a ochutnám exotické jedlá! Súhlasím. Budeš ma môcť vyvolať kedykolvek, keď nejaká spanilá panna bude v nesnásich či neviný bude potreboať pomoc hrdinu!!! Tu máš....V pravom dolnom rohu máš ešte trocha miesta....prepíš cez kurakueho, jemu to už aj tak vadiť nebude...ňuf..potrebujem novú zmluvu...táto je už z oboch strán plná... predstrčil som ti zmluvu....pero som nemal, musela to byť krv...barbarské...pri pohlade na krv mi je vždycky zle...Ale to hrdinu nezastaví!! Čakal som, kým dokončíš....Dúfam že nemá vši..nenávidím keď ma vyvolá niekto kto má vši a neponúkne ma!

Edd Sykoryu

Ten chlapec je blázon! prvá vec, čo sa pobrala v mojom podvedomý. Druhá "je rovnaký ako ja..kedysi" tretia "nevie držať sekeru" štvrtá. čo si mám pomyslieť ako štvrté v poradý?"
Neviem kto si chlapče...neviem okdial pochádzaš, čo si či kým budeš, až nadíde tvoj čas. hrdinom, ktorý dokázal zmeniť svet? mužom, ktorý miloval? Sám, umierajúci v bojových plánach ninjov? Neviem....Ale viem jedno...kým si, rozhoduješ sám....kým budeš tvoríš teraz a kým si bol je iba spomienka...nikdy neostane v pamäti...tak poď, môj neznámy ninja..Spolu zistíme budúcnosť.... Moje slová zneli vznešene, akoby som prežil dlhý život a zároveň sedliacky, ako slová muža, ktorý celý život seká drevo a nestará sa o budúcnopť, svet a filozofiu....Stratil si pamäť chlapče?

>>>Tashiro

Bolesť pulzovala, krv tiekla,telo bledlo a sláblo. Živila ťa iba tvoja síla, síla tvojej mysle a viera, že prežiješ. Videl si miestnosť, videl si kov, cítil si chlad a prach. Nikdy si tu nebol, ale poznával si to. každú poličku, každú časť kovu v tejto budove. Nová skinka mohol si si pomyslieť...bolo to jediné, čo bolo zmenené. Ale odkial si to vedel? Spomienka? nad tým si však premýšlať nemohol. Mal si na to príliš málo krvy. Ale spomienky putovali. Cítil si chlad kovu zapichnutého v tebe....A sílu...Chakrové vlákna, pretnuté kovom, prúdili do neho....Cítil si, akoby celá budova bola iba smietkom prachu, ktorý si mohol odfúknuť keby si chcel.....Stačilo len tú sílu nájisť..:to bolo jediné..čo bolo potrebné.:Aspoň tak si si to pamätal....Sám si to predsa ako prvý urobil.....

"Nightmare"

Keď som sa ticho prehovoril k novému ANBU "Ja, nie Tsuchikage ti idiot....Myslíš si že by sa zaoberal tebou osobne?" Chytil som Chunina za plece. jeho meno ma vôbec nezaujímalo, mal len plniť úlohy, nič iné sa nežiadalo. Ale prikívol....osobne ti poviem, kedy máš začať. A nezabudni..Si ANBu, nie Shinobi...Musí to vyzerať ako nehoda pri prehladaný tunelov... Potom som ťa opustil....Rovnako ako všetci..Sotal si sám..mal si čas sa pripraviť. Bolo to iba na tebe.....

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 22:04

Hizashi

Konečne ti to došlo. Uhryzol som sa do prsta a podpísal mu zmluvu. Radšej som si nevšímal všetky tie preškrtnuté mená lebo sa mi z nich nepríjemne točila hlava keď som si pomyslel prečo sú preškrtnuté. Potom som urobil pečate na Kuchiyose no jutsu a poslal ježka obráteným privolaním tam odkiaľ som ho privolal. Potom som si slastne vydýchol a zvalil sa na trávu. Je čas na poriadny oddych...

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 22:25

Tashiro

Skoro som zomrel no ešte stále som sa držal pri živote, moje myšlienky, moja vôla nedovolili aby som zomrel. Prepadol ma zvláštny pocit, akoby som tu už bol, akoby som tu žil. Boli to záblesky z minulosti spomienky nášho klanu. Pretkané vlákna generácií. Nechápal som no všetko bolo jedno. Vnímal som kovy okolo seba, vnímal som celú budovu ako na dlani. Cítil som moc, moc nášho klanu, moc ktorá kolovala už stovky rokov. Životnej energie bolo málo no otázok mnoho. Sila bola na dosah, no ako sa k nej dostať? To bol ten problém. Chakra prúdila, kov som vnímal stačilo len spojiť tieto dve zložky. No ako naviazať chakru na cudzí kov, ako skrotiť túto moc?

Předmět: Re: Povstanie z popola Thu Feb 23 2012, 22:47

Quatquekloscqal

Cítil som ako ma moje telo opúšťa....Ako odchádzam do vzdialených krajín, do sveta bez minulosti a budúcnosti..do éry hrdinov...do éry legiend...do mojej éry...
Opúšťam tento svet smrtelníku ale nezúfaj..Vždy, keď budeš cítiť pach smrti na jazyku, privolaj ma. hrdinovia vždy trocha meškajú, takže privolaj ma skôr aku budeš cítiť tú chuť....a dúfaj že nebudem jesť....
vyparil som sa. Daleko od domova, ale spoznával som to tu....Žabia hora? A kur*a...

>>>Tashiro

Odrazu si videl výjavy, ktoré nepatrili tebe.Videl si ženu, prebodnutú katanou.. Cítil si krv, teplú krv z jej vnútra, ako sa ťa dotkla na tváry. Cítil si hnev... Mami!! vykríkol si v mysli do prázdna. Cítil si hnev. Cítil si sílu....A železo...Cítil si pach starý 250 rokov...videl si osoby rovnako staré a dávno mrtve. Kazuyu..Vykríkol si, zhodne s ním, keď matkino telo padalo. Videl si čierne závoje, bez emocii, bez tváry. iba čiernota. Telo matky dopadlo. Chuť a pach kovu sílil. Cítil si ako tebou prúdi...Cítil si tú sílu...Stačilo ju iba použiť..stačilo ich iba zabiť......

Předmět: Re: Povstanie z popola Fri Feb 24 2012, 14:28

Moroshi Maitre

Ano...Všechno je tak mlhavé,zabalené v temnotě která nejde odstranit...Sykoryu-san..smím vám tak říkat?zeptal jsem se. Proč tu jsem? ANBU jsou speciální plniči misí a ne dřevorubci...Možná mě sem odvedli jako ,,vadné zboží" a zemřu tady...říkal jsem si v duchu samé pesymistické věci snažíc se přijít alespoň na jednu logickou úvau proč tu jsem. Šance na to že by to bylo kvůli navrácení mojí paměti byla podle mě mizívá.Přeci jen...je to dřevorubec. Vypadá to že v okolí nikdo není...Mohu si tu masku sundat? nedá se v ní dýchat.řekl jsem. Věděl jsem že ANBU by měli svoji masku nosit neustále ale připadalo mi že tahle je taková...dusnější.

Předmět: Re: Povstanie z popola Fri Feb 24 2012, 15:31

Tashiro

Premietali sa mi obrázky, spomienky, no nie moje spomienky, spomienky Kazuyu, večného kripla. Zažíval som jeho príbeh, jeho emócie, bolesť, utrpenie ktoré zažil. Zažíval som ako mu zabili jeho matku, ako ho naplnil žiaľ a zloba. Sila pulzovala, cítil som kov, všetko naokolo zosilňovalo, ako pach kovu tak aj sila. Sila ktorú som musel použiť ,aby som sa pomstil za smrť mojej mamy, aby sa aspoň ja prežil. Hnev silnel, železo sa chvelo, dávalo sa do pohybu. Posilnené mojou, zlobou, žiaľom, všetok kov som mal ako na dlani. Čierne závoje na mňa prázdno pozerali, musel som ich zabiť. Kov sa dal do pohybu, ich vlastné zbrane sa otočili voči nim a sekali, ukončili ich biedne životy. Telá padli do kaluže krvi vedľa mojej mamy. Tá moc bola ohromná, ako hranie z bábkami v divadle.

Předmět: Re: Povstanie z popola Fri Feb 24 2012, 16:08

Edd Sykoryu

Na to, že je vygumovaný mozog dokáže celkom slušne hovoriť...Zvláštne dieťa.... prežúval som brezovú kôru. Trpká, ale príjemná. Cítil som ako mravec prechádza mojimi fúzami. Zoškrabnutý jedným mávnutým ruky. "Môžeš...Tvoja tvá ma zaujíma. Možno by som na niečo prišiel...Niečo o tvojej minulosi, o tvojej rodine. vyznám sa v tvárach...Vyznám sa v génoch..:A vidím potenciál, ktorý jke skrytý za maskou..oni ho nemali chlapče.:ty áno..ty máš potenciál...Sundaj si ju a uvidíme, aký.... Avšak kráčal som. A dúfal že ma buzdeš nasledovať. Zaťal som sekerou do stromu, zrúbaného, snažiac sa ho rozdeliť vo dvoje..Rozprávať som mohol...avšak práca nepočká...A prepojiť sa to rpedsa len dalo...Tsuchikage.....nechápem ako ním niekto chce byť....Sotva chápem ninjov....

>>>Tashiro...

Kov bol tvoj. Hnev bol tvoj. A síla, ktorá ich spájal, bola tvoja vlastná....Odrazu..keď závoje umreli, ich telá postriekala krv ich zbraní a vír kovu zoslabol, si precitol. nebolo to náhle, ako keď sa prebudíš zo sna..postupne...pomaly..nežne....Bolesť sa vraciala...silnela....prvá vec...čo si si všimol bola zem od tvojej krvy....Slnko svietilo.....ožiarovalo krv a odhalovalo tieňe miestnosti....Videl si iba ako sa víri prach. budova už nestála....všetko odletelo preč....všetko poslúchlo tvoju moc....Kuara iba stál..neschopný slova....Toto sa nikdy nestalo..hovoril jeho výraz..toto sa nemohlo stať....Viac si nepochopil....krv tiekla príliš dlho....odpadol si.....

Předmět: Re: Povstanie z popola Fri Feb 24 2012, 22:18

Hizashi

Síce som si príjemne podriemal ale začínal som sa nudiť. Taký pekný deň je škoda celý zničiť ležaním na tráve... Vybral som sa teda do mesta a v hlave som si prehrával všetko čo sa udialo za poslednú dobu. Zosílil som, to je nepopierateľné ale stačí to na porazenie brata ? Nie nestačí... Pyo porazil aj nášho otca a ten bol najsilnejší... Je stále oproti mne na úplne inej úrovni... Možno..., by stálo za to vrátiť sa spať do klanového sídla a preskúmať tajnú otcvou miestnosť, síce o nej viem ale nikdy som v nej nebol... Zatiaľ čo som sa zamýšľal ma nohy unášaly nevedno kam...

Předmět: Re: Povstanie z popola Fri Feb 24 2012, 23:35

Škovránok preletel ponad spadlé budovy. Usadený prach mu už nemohol ublížiť, nemohol zašpiniť perie. Zosadol. započúval sa. Žiadne nebezpečenstvo necítil. Nikto mu nemohol ublížiť, žiadne mačky tu nelovili. Žiadne deti sa nesnažili ho chytiť. Uloviť...Cítil ich, ale žiaden hon, nenápadnosť....Žiadnu vôlu mu ublížiť. nezaujímal sa prečo, nezaujímal sa kto. Odletel, zanechal dedinu ďaleko za sebou. Život išiel dalej, nič sa v nom nezmenilo kvôli jednej krajinke, jednej civilizácii. Bol to iba prach, jazva v lone matky. Ale čo už len mohol škovránok vedieť o svete ludí? Dav sa zhromaždil, zvony zvonili. Vyplašili škovránka, ktorý čakal, že tu mu už nič nemôže ublížiť. každé zranené dieťa, každá plačúca matka či muž pomáhajúci s opravou dediny sa zhormaždil. malá armáda ninjov, sotva 2 000 ich stálo v okruhu Tsuchikageho. Geniny, Chuniny, jouniny, členovia ANBU i radný. Každý vojak v rukách Tsuchikageho ho pozoroval, každý ho nenávidel. Aspoň on v to veril. Aspoň on veril, že ho nenávidia. tak sa rodí padúch, druhá časť skládačky o hrdinovy, o spáse jednej generácie a varovanie dalších. Vždy o tak fungovalo. Rikudou, Hashirama, Naruto...A teraz prišlo jeho kolo...Musel len nájisť súpera..hrdinu.... Posledný opozdilci dorazili. Chlapec z rodu Hingkoku sa potácal v rukách svojeho vodcu...Oblečenie o dkrvy, sám bledý. ALe živý...Mnohý také štastie nemali. boli tam aj robotníci, obyvatelia dediny bez daru mysle a tela, bez daru ovládania chakry. Dokonca aj mladík, ktorý predstúpil pred Tsuchikageho, z víziou, či skôr vierou v ANBU....Avšak sklamal....nedokázal to... Mladík s velkou katanou, tým pod vedením Hana Ta-ru...všetci...Tsuchikage sa rozhliadol. Nestál na javisku, ani vysoko vo veži, v budove kage či v bojovom poli. Stál sám, na trámoch rozpadlích domov a na krvy neviných. Tých, ktorých on sám zavinil....Tak si to vybrali, tak sa jeho verný rozhodli. jednoduché riešenie. vrahom nie je ten, ktorý drží meč, ale ten, ktorý stojí opodial a snaží zistiť slabinu majtela toho meča. takým Tsuchikagem on bol. Nenávidený, obávaný..božský... Jeho verný jounini stáli najbližšie, druhá obrana po najvernejších, Triedes, veznoch, rovnako ako on. Oslobodených rovnako ako on. Objavitelou zmyslu bytia padúchou, rovnako ako on. Kto bol raz nenávidený, bude ným navždy...Kto z toho avšak urobí nástroj dobrých je večný...Žiadaný v čistom svete. Svätý. Rozhrešený. tsuchikage začal hovoriť, ukázal svoju temnú tvár. tvár, ktorú všetci nenávideli. tvár, ktorá ich mala spasiť.. Avšak nezačal tým, že by mali byť silný, nezačal tým, že sú slabý a bezmocný, bez strechy, iba s krvou a potom svojim i známych. Slová plynuli z úst, cvičene, strojovo"Zvolal som vás, národ Iwagakure, aby som vám oznámil dôvod, prečo som vám nepomáhal so stavbou dediny aj keď viem, že nikto z vás by moju pomoc neprial. Zvolal som radu, premýšlali sme, čo z našou situáciou. premýšlali sme, hádali sa. Snažili sa zachrániť, avšak sami. Mnohý navrhli požiadať pomoc od ostatných dedín, iadať o pomoc ich medikov, ich robotníkov. len preto, aby sme sa na ich pomoci stali závislími, aby sme obetovali nás samých. mnohý ma nenávidíte, mnohý hovoríte že ja tu tieť nepatrím, že som nadbytočný objekt v dedine, že som niekto, koho treba odstrániť. Avšak narodil som sa v Iwagakure no sato žene, ktorá bola tiež z tadialto, rovnako ako jej matka. A rovnako chcem aj umrieť v tomto území. Ale nemám to v pláne..zatial...nastali sváry, keď som odmietol pomoc...urážali ma, vraj sa o tom dozvie Feudálny pán, ale ja hovorím My sme Shinobi...Nie poslíčkovia v jeho rukách...My sme Iwagakure, nie budovy, stromy, zem...To my sme základný pillier dediny. A teraz, keď je zničená, budeme veriť že ju dostavíme, avšak neôžeme celé roky stráviť v tomto mieste, cítiť pach mrtvych démonov. preto pojdeme dalej...Dedina sa presunie a my s nou...vstúpime do temnoty a budeme veriť, že nájdeme svetlo. Vsúpime dole, do jaskýň, ktoré objavili muži a ženy klanu kamizuru, vstúpime do legiend sarších ako celá naša dedina, do legiend, ktoré sa stanu realitou. Do našeho sveta. Do našej krajiny..."vyhrnul zvytok, starý pergamen. Mapu zvláštnych symbolou, dar od kazukiho kamizuru, objavitela podzemnej siete v iwagakure. "Túto mapu objavil pri poslednom prieskume jaskýň Jounin klanu Kamizuru Kazuki. Obsahuje mapu tunelov, prepletenú sieť matky prírody...A jaskyňu označenú špirálou..Mesto Ak Tsuchikage čakal aplaus, výskanie od radosti, nenastal. Ale on nikdy neočakával to v čo veril. "Tsuchikage-dono...Tá mapa je stará stovky rokou, nevieme či je vôbec pravá. Som z klanu kamizuru a viem, aké sú jaskyňe dlhé a hlboké...Vrstvy sa preplietajú, všetky tuneli vyzerajú rovnako a žiadne mesto som ešte nevidel a to som bol v hlbke 300 metrov..Pane...Je to nemožné...Ak to mesto nenájdeme, čo sa potom stane s nami? Tscuhikage premýšlal, dlho, hlbkovo, chladne "Potom umrieme" Odpovedal..."A Iwagakure umrie s nami"kameň pod ním praskol keď sa nan zadíval , voda ho omyla a rozložila. Pod nimi sa roztahovala meter hlboká diera a nekonečná temnota. Bola to samovražda. Nikto normálny by sa tam neodvážil ísť. Išli. neistými krokmy vstúpili do temnoty.
Kto by sa už len odvážil vzdorovať Tsuchikagemu?