Hliadka (Vodovod, Nagashi)

Bola noc, zhruba jedna alebo dve hodiny. Vybrali ste si misiu a sensei vás poslal strážiť na sektor C. Všetko vyzeralo, pokojne a hlavne nudne. Bolo dosť chladno ale mohli ste si trebárs zapáliť oheň aby ste sa trocha zohriali. Tieto hliadky boli rutina, vačšinou sa tu chodili nijovia vyspať a ešte im aj za to zaplatili....

Koto


Sadol som si a oprel som sa o trosky z budov. No ešte pred tým som rozložil oheň. Trošku som sa zohrial aby som úplne nezamrzol. Bola veľmi chladná noc. Nevedel som ako dlho tu budeme no ani ako sa to skomplikuje. Pozrel som na oblohu. Všade som videl hviezdy. Mal som konečne dobrú misiu po nejakom tom čase a chcel som si ju urobiť poriadne. Od toho keď na nás zaútočili démoni som poriadne ani mesto nevidel. Nevidel som jeho trosky nevidel som ako ho zničili. Zavrel som oči a trochu som sa zamyslel nad životom. Sem tam som počul ako sa niečo mihlo v troskách no keď som to šiel preveriť nič tam nebolo. Znovu som si sadol ku ohňu a stále som premýšľal viac a viac.

Daichi Okamoto

Ani som sa nestihol zabývať v podzemí a už som bol znova na povrchu. Bola to moja prvá C misia. Bol som plný vzrušenia no to pominulo. V okolí sa nič nedialo . Bola to kľudná noc. Oheň horel, a jeho svetlo osvetľovalo väčšinu okolia. Predo mnou bol les. Usadil som sa vedľa Kotu. Započúval som sa do cvrlikania cvrčkov. Vynárali sa mi mnohé spomienky z detstva. Hlavne ako sme s bratmi chodili na noc stanovať. Niekoľko nás napadli vlci, lenže oni ich dokázali zahnať. Chýbalo mi to. Chýbali mi tie bezstarostné časy kedy sme sa s bratmi zabávali. No tieto časy už skončili. Nič netrvá večne a tak som musel aj ja musel vstúpiť rádov shinobi. Na česť svojich bratov a mňa. Lenže spomienky sú len spomienky. Od útoku démonov som si poriadne neodpočinul. Moje viečka sa samé zatvárali. Vybral som si z kapsy vodu a trocha som odpil. Cítil som že toto nebude len tak obyčajná hliadka. Niečo sa dnes v noci stane a nechá to na mne následky. Mňa a Kota čaká boj s neznámym

Niečo ste začuli, šuštanie v tme, rozhovor skôr nejaké šepkanie... Odrazu na vás letelo zo 10 kunaiov a fuuma shuriken... Zbadali ste skupinku ninjov, mohlo ich byť zo 5, neboli nijako označený ale boli ozbrojený a zjavne prekvapený že na vás narazili, to ich ale neodradilo od boja s vami...

Koto


Keď na mňa vyleteli kunaie a fuuma shuriken okamžite som schmatol Daichiho a uhol som spolu s ním. Odhodil som ho do trosiek a útok som opätoval. Skočil som dole na menšiu časť kde neboli trosky. Tam jedine som mal výhodu. Iba tam som mohol použiť svoju techniku a preto som tam chvíľu čakal. Neskôr si ma všimli. Trochu som sa bál pretože som nemal nejaké skúsenosti z misiami. Kto ste, čo tu chcete?! Iba na tieto slová som sa zmohol nič viac.

Daichi Okamoto

V lese som niečo začul no skôr ako som to stihol skontrolovať letelo na nás 10 kunaiov a fuuma shuriken. Noc bola temná, ale to neospravedlňovalo moju nepozornosť. Koto zareagoval rýchlejšie ako ja a hodil ma medzi trosky budovy. Dopadol som tvrdo a udrel si hlavu. Na chvíľu vo mne zavládla dezorientácia . Keď som sa zorientoval, napadla ma len toľko, že ak by som ich obkľúčil a svojim katonom na nich zaútočil zozadu. Tak som sa teda vyplížil z trosiek a menším okruhom som sa dostal za nich. Urobil som značky: Potkan – tiger – pes – vôl – zajac – tiger a začal som po súperovi strieľať oheň z úst...

Ninjovia sa rýchlo medzi sebou dohadovali a po pár slovách prikývli a vám bolo jasné že sa zhodli na tom že vás zabijú, Daichi sa snažil za nich priplaziť ale oni boli 5 a neboli slepý takže ho jeden chytil a z celej sily kopol do hrude až Daichi odletel a z úst mu vyletela krv. Na Kota medzi tým letela vodná strela použitá niektorím z tých ninjov a ostatný sa zatiaľ, rozmiestňovali...

Koto

V ten moment mi nebolo všetko jedno a potreboval som sa rýchlo uhnúť. Tak som použil svoju techniku a okolo mňa sa spravila veľká kamenná guľa. Dokázal som ju ovládať a tak som aj hneď zaútočil. Chvíľu mi to trvalo kým som sa k nemu dostal no pár krát mi aj uhol. No nakoniec som vyhral. Jedného z nich som pripučil a tak zabil no hneď na to som išiel pomôcť Daichimu. Dokotúľal som sa k nemu a svoju guľu som z polky odvolal. Používal som ju teraz ako štít. Mohol som vidieť Daichiho. Bol v bezvedomí, tak som ho zobral zavrel som guľu a začal som sa kotúľať spolu z ním.

Posledný krat ti vravým, nepíš to čo sa stane ale len že si tú techniku použil, už ma to prestáva baviť !


Koto síce vytvoril guľu zo zeme a poslal ju na jedného z nich ale zatiaľ druhý ninja vyskočil a mieril mu mečom na ruku, mohol si sa uhnúť ale zrušil by si tým techniku alebo pokračovať v technike a dostať toho prvého čo by však znamenalo poranenie ruky...
Daichi zatiaľ vstával zo zeme a vďaka tomu že ho udreli sa ocitol za ich chrbtami a oni zamestaný Kotovou technikou na neho akosi pozabudli....

Koto

Ani som nepremýšľal čo by sa mohlo stať a hneď som aj uskočil. Moja guľa sa zrušila a ja som uskočil. Každého z nich som si obzrel a určil som ich polohu. Nebol som pripravený na ďalší útok a tak ma mohli prekvapiť hocikedy.

Daichi Okamoto

Nepodarilo sa mi prejsť okolo nich a súper ma kopol. Ta bolesť bola neskutočná. Mal som pocit, ako keby jeho noha ma prebodla sťa meč. Skončil som na zemi a nehybne som ležal. Ta bolesť bola ukrutná. Zbieral som posledne kúsky mojej sily aby som sa postavil. Bolo ešte skoro odpísať ma. Súper namňa zabudol, a to bola veľká chyba. Pomaly som sa zdvíhal zo zeme. S bolesťami ale zdvihol som sa. Vypľul som krv z mojich úst. Videl som ako sa všetci zhŕkli na Kota. Mal som šancu utiecť a zachrániť svoj biedny život. Lenže ak by som tam nechal Kota, môjho kamaráta a partnera, môj život by sa stal ešte biednejším. Nemohol by som sa vrátiť medzi ľudí s tým že som svojho druha nechal zomrieť. Nikdy by som si to neodpustil. Už by som nemal právo hovoriť si shinobi. Vybral som dva kunaie na ktorých boli pripevnené výbušne lístky. Hodil som ich medzi súperov a vykríkol som: „KAI“. Urobil som pečate: Potkan – tiger – pes – vôl – zajac – tiger a začal strieľať oheň medzi svojich nepriateľov. Tento oheň bol plný hrdosti. Tento súboj som nemusel vyhrať, lenže je lepšie zomrieť ako hrdina než žiť bez cti.

2 ninjovia na následky výbuchov a ohňa na mieste zhoreli, nebol to pekný pohľad.
Jednému to otrhlo ruku a ten sa bláznivý od bolesti vrhol s kunaiom v ruke na Daichi-ho.
Zvyšný dvaja sa zamerali Kota. Jeden z nich na teba vyslal silný veterný útok, ak by ťa trafil polámal by ti kosti. Druhý si zatiaľ pripravil meč a približoval sa k tebe, čakal čo urobíš...

Koto

Keď som videl ten Daichiho silný útok, tak som od prekvapenia zostal stáť na mieste. No potom som videl ako sa na neho jeden rozbehol z kunaiom v ruke. Keď som zbadal svojich nepriateľov tak som pohotovo zareagoval. Jeden z nich na mňa poslal silnú techniku Fuutonu. Musel som mu utiecť. Nebolo to veľmi ľahké. No nakoniec sa mi to podarilo. Okamžite som sa otočil a hodil som naňho kunai s výbušným lístkom. Keď už bol pri ňom povedal som: KAI!! Lístok vybuchol a ja som sa dostal von z dymu ktorý spôsobil.

Daichi Okamoto

Horeli. Súperi ktorých som zapálil horeli. Vo vzduchu som cítil spálené ľudské mäso. Toto boli prvý ľudia ktorých som zabil. Predtým som zabil len démonov, stvorenia ktoré aj keď možno niekedy mali v sebe aspoň štipku ľudskosti, tak ju stratili. Aj keď práve predo mnou zomreli dve ľudské bytosti nechalo ma to až desivo chladným. Súper, ktorému výbuch odtrhol ruku sa na mňa rozbehol. Nebol to premyslený útok. Bol to buď útok zo zúfalosti, alebo súper chcel ukončiť svoje trápenie a zároveň odísť zo sveta s hrdosťou, že ho zabil ninja, aj keď iba obyčajný genin. Vybral som dva kunaie. Keď bol súper v dostatočnej vzdialenosti a chystal sa ma bodnúť vyhol som sa jeho útoku, zabodol mu môj vlastný kunai do ruky a následne vybral druhý, ktorým som mu podrezal krk...

Kotov zaujímavý úhybný manéver bol neučinný a technika ho trafila. Mal zlomené rebrá a od bolesti padol na zem a krvácal, zrejme prepichnuté pľúca. Druhý ninja so smiechom podišiel k tebe a dvíhal nad teba meč Ty slaboch, je mi až trápne zabiť niekoho tak slabého... ! Meč padal prijamo na tvoju hlavu a tebe sa pred očami premietal celý život. Výkrik. Modré svetlo. Buchot padajúceho tela. Nad tebou stál sensei a v ruke mal modrú guľu ktorou do tvojho nepriateľa urobil dieru s priemerom pol metra. Čo.. Stihol zo seba vydať nepriateľ než padol na zem mŕtvy. Druhý od strachu chcel utiecť ale to sa nedalo, určite nemohol utiecť ninjovy takého levelu ako bol Han Ta-Ru. Záblesk, pohyb meča, ďalší výkrik a krv. Druhý nepriateľ padol na zem Hanovým mečom a on si už utieral z meča krv a kráčal k tebe. Pokašlali ste to... Misia bola neúspešná a keby som neprišiel bol by si mŕtvy ! Zakričal na teba z hnevom sensei. Bez ďalších rozhovoru ťa vzal na chrbát a čakal na Daichiho, obaja ste nutne potrebovali ísť do nemocnice hlavne Koto.
Ninja bez ruky ešte stihol predtým ako ho Daichi zabil bodnúť mu do ramena kunai a s úsmevom na tvári padol na zem do vlastnej kaluže krvy. Daichi od bolesti padol na zem a nebol schopný sa hýbať. Han ťa vzal na druhé pleco vedľa Kota a mieril s vami do nemocnice.

Misia neúspešná. Ste v nemocnici, pokračujete v hlavnom topicu.