Zoznámenie s týmom 8 (Lyall, Vodovod, Nagashi)

Han - Ta-Ru

Poslal som svojím novým žiakom poslov s odkazom že sa majú dostaviť na tréningovú lúku číslo 3. A tak som tu sedel, prežúval trávu a netrpezlivo na nich čakal. Bol perfektný letný deň, síce slnko nepríjemne pálilo ale zase povieval príjemný chladný vánok ktorí osviežoval. Bol som dosť nervózny ale hlavne natešený, bol to môj prvý tým a ja som na nich chcel urobiť dojem. Nebol som tu dlho, no neznášal som čakanie a bolo to na mne už vidieť. Nervózne som sa obzeral a neustále si hovoril : Tak kde sú ? Už aby tu boli... Ako na zavolanie som zbadal prichádzať nejaké postavy...

Koto Turaki

Prichádzal som ako prvý a zároveň aj celý vysmiaty. Myslel som si že sa niekto z nás bude hrať na tvrďáka a bude s i na ostatných vyskakovať. Ako som došiel na lúku uvidel som tam osobu. Pristúpil som ku nej a spýtal som sa. Vy ste náš nový sensei? Podal som mu ruku a prehovoril som. Ja som Koto Turaki. Nevedel som sa dočkať kedy prídu ostatný z našeho tým. Chcel so na nich urobiť prvý dojem a spriateliť sa s nimi.

Daichi Okamoto

Vzhľadom na svoje zranenia som trocha meškal. Dával som si načas. Pomaly som išiel lesom. Dosť ma prekvapil posol so správou že budem mať nového senseia. Veď koho by to neprekvapilo v takejto situácii. Obdivoval som krásu lesa. Bolo dosť zaujímavé že útok démonov sa tohto lesa nedotkol. V diaľke som zazrel miesto stretnutia. Už tam boli dve osoby. Zo značného rozdielu ich výšky som usudil že tam už je náš sensei. Trvalo ešte asi minútu kým som došiel na miesto. Ako som si myslel na mieste už boli môj sensei a nový partner. Bol som veľmi vzrušený z toho že budem konečne v týme. „Dobrý deň“ pozdravil som. Otočil som sa na senseia : „ Vy musíte byť náš nový sensei . Som Daichi Okamoto, teší ma“ predstavil som sa mu.

Ichiro

"Po dlouhé době zase někam co?" Zeptal se sám sebe a navlíkal poslední z jeho doplňků a to rukavice, pomalu a v klidu zavřel za sebou dveře od domu, než jsem úplně zavřel připomnělo mi něco něco dávné časy, jenž už jsou naštěstí za mnou. Chvíli jsem se jenom tak poflakoval po vesnici a až po nějaké chvilce si vzpomněl, že mám jít vlastně na tréningovou louku, v moment, kdy jsem došel všichni už byli na místě a já jako klasicky přicházel poslední.. Pořádně jsem si je změřil svýma modrýma očima a udělal si na každého z nich názor.. "Sensei vypadal zvláštně, nicméně to určitě bude zajímavý chlapík" pomyslel jsem si a mé budoucí partnery raději ani nekomentoval. "Zdravím.... vidím, že přicházím poslední, vskutku.. omlouvám se... trošku jsem zapomněl, snad to nevadí.." Vydal jsem ze svých úst a nahodil nesympatický pohled.

Han Ta-Ru

Neodpovedal som tým dvom iba som prikývol aby vedely že ich registrujem. Keď nakoniec došiel aj posledný radostne som sklapol ruky a vyskočil na nohy. Ták, konečne vás tu mám. Takže, chcel by som o vás niečo vedieť, až na toho posledného už viem vaše mená ale zaujíma ma niečo viac. Povedzte mi vašu podstatu, váš cieľ - teda čo by ste chcely dokázať, prečo ste sa staly shinobi a tiež niečo o vás. Z vrecka som vytiahol cigaretu, zapálil si ju a pokračoval. Začnem prvý kým si premyslíte čo poviete. Volám sa Han Ta-Ru a moje priezvisko pomenováva aj môj klan. V Iwakagure som Tokubetsu Jōnin čiže špeciálny Jouunin a to vďaka tomu že vás dokážem zabiť bez toho aby ste si to vôbec všimly. V klane som Chodec a to je všetko čo potrebujete vedieť. A moje podstaty sú Doton a Suiton. Takže ! Kto chce z vás začať prvý ? Potiahol som si z cigarety a nadšene čakal čo sa o nich dozviem. Popravde, až na toho posledného vyzerajú ako blbci a totálne neskúsený zelenáči... Bude to ťažké..

Nagashi, daj mi na teba skype.

Koto

Mno keď to nebude vadiť začnem ako prvý. Moje meno je Koto Turaki. Moja podstata je Doton. Hmm..Mojim cieľom je sa stať dobrým ninjom. Shinobim som sa stal preto lebo som mal na to istý dôvod, ktorý teraz vysvetľovať nebudem. Pozrel som hanblivo na senseia a neskôr som sa pozrel iným smerom.


(Skype je Nagashi)

Ichiro

Arogantně jsem sledoval situaci a v tu dobu nejspíše došla řada, abych něco pronesl já.. "Jsem Ichiro Yoshioko, vlastním již vymřelého Kekkei Genkai, tedy nejspíše.. Mojí podstatou, no nechte se překvapit, to by nebyla žádná sranda, kdybych vám teď vše řekl... Mojim cílem? Sám nevím, jaký mám cíl, nejspíše přežít do dalšího dne, to je můj každodenní cíl, který se jednou stejně nevydaří. Shinobim jsem se stal, protože jsem vlastně musel, to však neznamená, že jsem Shinobi nuceně, je to tak... půl na půl bych řekl, těžké nyní vysvětlovat mou situaci v pár větách.." Dokončil jsem a podíval se na oblohu, která byla jasně modrá jako vždy, poté hned otočil pohled zpátky k Senseiovi a čekal, až o sobě něco řekne ten poslední.

Daichi Okamoto

Vypočul som si čo povedal sensei a neskôr aj mojich dvoch nových partnerov. Nejako vyšlo posledné predstavenie na mňa. „Moje meno už poznáte. Moju podstatu vám rovnako ako Ichiro neprezradím. Veď len predsa, keď nadíde čas uvidíte ju v akcii. Mojim cieľom je nájsť mojich dlho stratených bratov a zistiť prečo sa už nikdy nevrátili. To je taktiež dôvod prečo som sa stal shinobim“.

Han Ta-Ru

Pozorne som ich počúval a sem-tam prikývol avšak som im nič neodpovedal. Dobre teda, chcete mi ukázať vaše schopnosti ? Dám vám teda možnosť. Odkašľal som si a pokračoval. Niekde v tomto lese v okolí 300 metrov je na strome zavesená rolnička a vašou úlohou je získať ju. Ale pozor, získať ju môže len jeden a tý dvaja ktorí neuspejú.... tých zabijem. Podľa hlasu a výrazu na tvári bolo jasne vidieť že neblafujem. Musíte počítať s tým že som v okolí umiestnil rôzne pasce ktoré vám zabránia v získaní rolničky. Môžte začať. Povedal som a spokojne si zase sadol pod strom a fajčil. Som zvedavý či prídu na to o čo tu ide...

Koto


Yosh, výzvy mám rád! Okamžite som sa rozbehol a ani som nevedel kam. Nie som najlepší stopár no ani najlepšie nerozmýšľam. Po chvíli hľadania mi to doplo. Nemám ju šancu nájsť sám, musíme spolupracovať. Nevedel som ani ako som na to prišiel iba mi to preblesklo hlavou. No keď som sa spamätal nevedel som kde presne sa nachádzam. Tak som sa vydal späť na miesto odkiaľ som prišiel. No stratil som sa. Nenašiel som ani miesto štartu ani mojich ,,kolegov" z týmu.

Koto ----

Chystal si sa vrátiť spať keď si začul cinkanie rolničky, cink-cink... Mohol si sa vydať za jej zvukom alebo sa pokúsiť nájsť svojich kolegov, pričom si riskoval že ta budú kvôli víťazstvu chcieť eliminovať... Podľa zvuku si ľahko mohol identifikovať polohu rolničky, bolo len na tebe čo urobíš...

Koto


Zaváhal som. Nevedel som ako sa zachovať. Mohol som mať konečne priateľov. No v tom mi preblyslo hlavou. Rolničku som okamžite zobral a snažil som sa nájsť svojich nových priateľov. No bol som stratený. Nevedel som kam idem. Išiel som na náhodu. No cestou sa mi premieľalo hlavou. Asi ma budú chcieť zabiť keď ju uvidia. Ale keď im o nej nepoviem, neurobia mi nič. Ešte mi zostáva nájsť ich.

Koto --

Rolnička bola na strome, zhruba v jeho strede a konár trčal zo stromu najviac zo všetkých. Pokúsil si sa ju vziať a tak si logicky chcel vyliezť na strom avšak zem okolo stromu bola upravená senseiovou technikou a bol z nej len makký piesok čo pre teba znamenalo že si len prepadol pod zem a trčala ti iba hlava. Nachytal si sa príliš ľahko... Ak by ste šly spoločne jednoducho by ťa z nej vytiahly ale ty si sa rozhodol ísť sám... Jediné čo ti ostávalo bolo dúfať že ťa tvoji parťáci zachránia...

Han Ta-Ru

Vycítil som že jedna pasca bola úspešná. Jeden hlupák sa chytil, snáď to tým dvom dôjde..

Daichi Okamoto

Keď sensei vyhlásil tu súťaž Koto okamžite vyletel do lesa. Nevedel som aké sú jeho schopnosti. Možno mal nejaké doujutsu a tu rolničku ihneď videl tak som išiel za ním. Dával som si pozor na senseiove pasce. Keď začal blúdiť došlo mi že žiadne doujutsu nemá alebo aspoň nie také ktoré vidí to diaľky a cez stromy. Nakoniec sme obidvaja začuli rolničku. Nakoniec ju Koto našiel lenže hneď sa za ňou rozbehol a prepadol sa pod zem. Prišiel som k nemu ale udržal som si bezpečnú vzdialenosť od tej nepevnej zeme. Povedal som: „Si príliš unáhlený". Vybral som kunai a hodil ho do lanka na ktorej bola priviazaná rolnička. Keď spadla na zem hodil som 2 kunaie priamočiaro k nej aby som sa uistil že je tam všade pevná zem. Pomaly som prišiel k rolničke a zdvihol som ju. Pozrel som sa na ňu a povedal: „Takáto malá vec. Sensei povedal že ten ktorý ju najde prežije a tí ktorý ju nenajdú zomrú. Lenže čo ak ju nenajde nikto ?“ Rozmahol sa a rolničku hodil do čo najväčšej diaľky. Potom ku prišiel ku Kotovi. Znova na bezpečnú vzdialenosť a vytiahol ho zo zeme...

Daichi to ako jediný urobil správne ale namiesto toho aby nechal Kota zomrieť a rolničku si nechal, ju zahodil a tým zachránil život všetkým. Pokúsil si sa vytiahnuť Kota z diery ale niečo ťa vyrušilo a tým niečim bol Ichiro. Bežal k tebe ako život a niečo kričal o rolničke. Ichiro bol v skutočnosti len senseiov klon ktorí si vzal jeho podobu aby ťa obalamutil no keďže vy ste si nedohodli žiadne znamenie podľa ktorého sa spoznáte si na to nemohol hneď prísť. Keď už falošný Ichiro bol pri tebe schválne sa potkol a jednou rukou sa o teba zachytil. Nebolo to však nechtiac, falošný Ichiro mal pripravenú techniku a keď sa ťa dotkol obalila ťa veľká guľa vody ktorá ťa v sebe uväznila. Nemohol si sa v nej hýbať a len si dúfal že ťa skutočný Ichiro zachráni skôr než ti dôjde kyslík...

Han Ta-Ru

Takže sa chytil aj druhý. Hmpf. Keby od začiatku spolupracovali ani jedna z nastražených pascí by nefungovala. Sklamali ma...

Ichiro

Netrvalo to ani chvíli, všechno se stalo prakticky během sekundy. Popravdě jsem pomalu ani nezareagoval a všechno to prostě začlo, netrvalo ani moc dlouho, než se ti dva blbečci chytli do jednoduchých pastí.. "To mám spolupracovat s někým, kdo nezná ani první lekce základní komunikace v týmu??" Zeptal se ironicky sám sebe a svého vlastního klona si obešel zezadu, byl jsem připravený na případný útok od svého senseie, nicméně jsem prostě z dostatečné vzdálenosti hodil na klona výbušný lístek, jelikož byl zaměstnaný vězněním toho podivínského partner, tak lístek při střetu s klonem na příkaz "KAI!" vybouchl. Udělala se kouřová clona a věznicí technika byla porušena "Ty si říkáš ninja? Jsi jen kus plevele, který by měl pracovat v týmu.." Vydal jsem ze sebe a doufal, že Daichi pochopí na koho to bylo směřované.

Daichi, Ichiro, Koto,

Sensei vás už očakával, vedel že ste to pohnojili a tak ste nevedeli čo s vami urobí. Urýchlene sa teda k nemu presuňte a nezabudnite vytiahnuť Kota z diery...

Koto


Keď ma vytiahli z diery nikoho z nich som si nevšímal. Ani som im nepoďakoval, iba som sa rozbehol ku senseiovi. Mal som v hlave iba to ako Daichi odhodil tú rolničku a prečo. Stále sa mi to prehrávalo dookola v hlave. O pár minút som dorazil na miesto stretnutia.

Daichi Okamoto

Potom čo sa na mňa Ichiro vykričal poďakoval som mu za záchranu. Následne som vytiahol Kota z diery. Ten nestihol ani poďakovať a znova sa rozbehol do diaľky. Ja som pomaly odkráčal ku senseiovi. Vedel som že z toho bude prúser ale už sa s tým nedalo nič robiť. Musel som niesť následky za svoje činy. Možno by bolo lepšie keby sme to urobili týmovo, ale bolo to jeden živý a dvaja mŕtvy. Bol to boj o prežitie a vtedy sa nedá nikomu veriť. Kým som došiel k senseiovi prešlo asi 5 minút. Nič som nepovedal, len som čakal čo nám povie. Bolo jasné že to nebude nič radostné. Vyzeral dosť zarazený. Bol to ešte len prvý deň v mojom novom týme s mojím prvým senseiom a už som sklamal...

Ichiro

Všechno to skončilo.. a stačila opět jenom chvilka, já ještě po celé té akci stál jen tak na místě a díval se na oblohu, v tom mi Daichi poděkoval, já však jeho poděkování ignoroval, byl jsem totiž plně zapřemýšlený ani nevěděl proč. Dokázal jsem vnímat okolí a tak jsem si i stačil všimnout, že Koto nic neřekl, ani nepoděkoval a to jako první nejhloupěji spadl do pasti, což mě trošku naštvalo. "No nic... asi bych měl už jít taky", řekl jsem si pro sebe a vydal se s ostatními za senseiem, přišel jsem za ním, ve tváři měl takový zvláštní pohled, nicméně nějak extrémně jsem se to nesnažil řešit. "Tak co?", odvětil jsem pouze tuto otázku na celé okolí a čekal na reakce všech, docela mě trápilo, že hned první den jsem si u něj nevytvořil nějaký respekt, stejně jako tak u týmu, ale snažil se to brát i pozitivně, že jednou přijde můj čas.

Han Ta-Ru

Keď ku mne konečne všetci prišli a Ichiro znova ako posledný som sa pomaly postavil. Podišiel som pred nich a zamračil sa na nich. Cieľom tohto tréningu bolo naučiť vás tímovú spoluprácu pretože pasce boly nastavené tak aby to nikto nezvládol sám. Všetci ste zlyhali a sklamali ma. Chvíľu som počkal aby si tú kritiku uvedomili a pokračoval som. Nikoho z vás nenapadlo spolupracovať a každý šiel na vlastnú pesť. Ale takto to v skutočných misiách nefunguje, musíte sa jeden na druhého spoliehať a pomáhať si. A pokiaľ to neurobíte znamená to že zlyháte a teda zomriete. A to by sa teraz stalo pokiaľ by to bola skutočná misia. Vybral som si z krabičky ďalšiu cigaretu a venoval im ďalší prísny pohľad. Zapálil som a opýtal sa Čo mi na to poviete ? Nevedel som čo od nich môžem očakávať no dúfal som že si priznajú chybu.

Daichi Okamoto

Prepáčte sensei, lenže vyhlásil ste, že ten kto prehrá neprežije. Nemohol som odhadnúť čo sa stane, či sa na mňa náhodou nevrhnú, tak som musel pracovať sám. Je mi veľmi ľúto že som vás sklamal. Už sa to viac krát nebude opakovať. Požiadal o prepáčenie a úctivo sa uklonil. Bolo mu to veľmi ľúto. Jeho sensei vyzeral ako super človek a nechcel byť hneď v prvý deň vyhodený. Toto bola takmer ako jeho prísaha. Nikdy nesklamať senseia a nikdy nezradiť svoj tým. Jeho tým je jeho nová rodina. Spomenul si na bratov, ktorý tiež museli dôverovať jeden druhému. Došlo mu že toto je cesta ninji. Cesta sebaobetovania a dôvery. Cesta ktorú by ninja nemal nikdy opustiť, nikdy. Ak nebude dôverovať partnerom tak komu teda ...

Koto


Senseiovi som nevenoval ani pohľad a pozeral som stále niekde inde. Ani som sa neospravedlnil iba som si kopal do zeme. Netušil som čo sa stane. Ale prišlo mi trochu divné že sa Daichi hneď začal ospravedlňovať. Mňa to ani nenapadlo že to urobím. Preto som pozrel na obidvoch a sklonil som hlavu zasa k zemi.

Ichiro

Jednou rukou jsem si lehce prohrábnul své vlasy, v obličeji se lehce zašklebil a přidal se též do rozhovoru, "Sensei, vidím, že většina lidí má opravdu jiný úhel pohledu, týmová práce jako taková je sice důležitá.. avšak vždycky nemůžeš být v týmu, někdy se prostě člověk stejně osamostatní. Dávám však za pravdu.. byla chyba to trošku více nepromyslet, což ale poukazuje pouze na naši nesehranost, která se časem bude dát lehce vypilovat, takhle to tedy vidím já." Dokončil jsem a začal přemýšlet, že všechno šlo udělat lépe, "škoda, že čas se vrátit nedá" pomyslel jsem si a začal věnovat svůj pohled i ostatním.. "Hmmm... Jak se dokážu v současné formě vyrovnat světu? Má úroveň jakožto ninji je opravdu mizerná......" Problesklo mi hlavou ani pořádně jsem nevěděl proč.

Han Ta-Ru

Pozorne som si ich vypočul a keď sa ospravedlnili znova sa mi vrátila nálada. Výborne ! Pravý ninja si vie priznať chybu a ty Ichiro to z osamostatnením je síce z časti pravda, ale to platí pri ninjoch vysokej úrovne medzi ktorích ty nepatríš. Užíval som si to že som ho mohol beztrestne ponížiť a potom som pokračoval. Vďaka tomuto tréningu som chcel vybrať kapitána týmu, ktorí bude mať po mne hlavné slovo a keby nás nepriatelia od vás oddelili, budete ho musieť počúvať. A keďže nepoznám vaše schopnosti a podľa charakterových vlastností sa rozhodujem medzi Daichim a Ichirom, budete spolu bojovať. Nechal som tie slová doznieť pre navodenie atmosféry. Nadšene som ich oboch pobúchal po chrbte a povedal Nejaké otázky ? Kota som v podstate odignoroval pretože ak on nedokáže povedať zopár slov mne prečo by som sa mal namáhať ja...