Pomsta (jednorázovka)

Předmět: Pomsta (jednorázovka) Sun Apr 25 2010, 14:24

Stál tam. Stál tam a pozeral sa do diaľky... Spomínal na časy, keď bol tak šťastný... Spomínal na časy, so svojím starším bratom. Spomínal aj na svojich priateľov, ktorých potom opustil. Áno... splnil si vec, po ktorej túžil už dávno. Ale až teraz zistil, že to bola neuveriteľná chyba. Stál a cítil, ako sa mu vietor hrá s vlasmi. Stále mal pred očami jeho tvár- jeho úsmev...

,,Niichan! Niichan!´´ dobehol k Itachimu a skočil naňho.
,,Ale, ale... Sasuke-kun...´´ usmial sa Itachi, položil ho na zem a čupol si k nemu.
,,Itachi-niichan! Naučíš ma novú techniku, však?´´ pýtal sa ho horlivo malý Sasuke.
,,Sasuke, prepáč teraz nemám čas... Hneď, ako prídem domov, pôjdeme spolu trénovať do lesa!´´ povedal pokojne Itachi, spojil si ukazovák a prostredník a ťukol Sasukeho do čela.
,,Tak dobre...´´ povedal trocha sklamane Sasuke, ale tešil sa, že ešte dnes začne trénovať nejakú novú techniku. Itachi si ho vyložil na chrbát a pomaly s ním kráčal domov.
,,Niichan?´´ ozval sa po chvíľke kráčania Sasuke. Uvidel totiž znovu to dievča, s ružovými vlasmi, ako plače na zemi a všetci sa jej posmievajú. Odrazu k nej pristúpilo druhé dievča s blond vlasmi a milo sa na ňu usmialo.
,,Hm...?´´ pozrel sa Itachi na Sasukeho. Začali okolo nich lietať lístky sakury. Sasuke zacítil vo svojom vnútri zvláštny pocit... Príjemné teplo, napĺňalo ho šťastím.
,,Vždy, keď vidím to dievča... Vždy začnú opadávať lístky sakury a lietať okolo mňa. Vždy cítim vôňu čerešní a...´´ a chvíľu sa odmlčal.
,,A?´´ spýtal sa zo záujmom v hlase Itachi.
,,...a cítim veľmi príjemný pocit vo svojom vnútri...´´ spokojne sa usmial.
,,Viem presne, ako to myslíš...´´ Itachi mal zase na tvári ten svoj záhadný úsmev.
Slnko sa pomaly skláňalo k zemi a Sasuke znova sedel pred akadémiou. Odrazu sa zdvihol a rýchlo bežal domov.
,,Viem, že Itachi tam už určite je!´´ zasmial sa. Keď tam konečne pribehol, namiesto slnka sa na oblohe vynímal striebristý mesiac v splne. Pomaly kráčal pomedzi prázdne ulice, na niektorých miestach bola krv, čo nechápal. Zastal až pri dome svojej tety. Zastal tam, pretože sa mu naskytol strašný pohľad. Jeho teta ležala na zemi, pravdepodobne zavraždená katanov. Podlomili sa mu kolená. Sasuke pomaly zdvihol hlavu. Bežal rýchlo do domu, kde ho mal čakať Itachi, aj keď by už tak neskoro nešli trénovať. Pomaly otvoril dvere. Na zemi ležali obaja jeho rodičia.
,,M-mami... T-Tati!´´ zakričal do prázdna.

Zase ten pocit prázdnoty. Rozliehal sa mu po celom tele. Nič nevnímal, stále mal pred očami svoju minulosť a... Itachiho...

,,I-itachi! Č-čo sa deje?!´´ svoje prenikavé čierne oči upieral iba naňho, ako vychádza z tieňa a vo svetle mesiaca sa pomaly objavujú jeho rysy. Itachi jedným ťahom vzal shuriken a hodil ho po Sasukem. Škrabol ho na ramene. Pozrel sa Itachimu do očí. Odrazu pred sebou videl všetko čo sa tu stalo iba pred chvíľou. Trvalo to nekonečne dlho. Znovu prežíval utrpenie ktoré zažívali všetci členovia jeho klanu, úzkosť, strach, ale aj odvahu a odhodlanosť. Pozeral sa na to, ako sú jeho bezmocní rodičia pred Itachim, ako dvíha svoju katanu a...
,,Ááááááááááá!´´ Sasukeho krik sa rozliehal v okolí, v temnote, ktorá už nikdy neuvidí svetlo... v temnote, kde predtým žiarili dve hviezdy. Dvaja bratia, ktorí sa nadovšetko milovali... Je všetkému koniec... Už nikdy tieto dve svetlá nezažiaria. Zhasol ich plameň. Plameň, ktorí už nieje schopný znova vzplanúť...

Sasuke zatvoril oči, po lícach mu začali stekať slzy.
,,Itachi...´´ vzlykol. V tom tichu, akoby to zakričal. Bolo počuť iba vlny, ako udierajú do skál a iba to meno... Nič viac nič menej... Odrazu pred sebou videl... Áno, videl to malé dievča... ale už nebolo malé. Okolo neho znova začali lietať lístky sakury a cítil tú vôňu. Avšak pekný pocit sa nedostavil. Práve vtedy otvoril oči a všetko sa rozplynulo. Zaťal päste.
,,Pomstím ťa! Itachi!...´´

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~THE END~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

» Filler - Temná pomsta
» Pomsta je sladká (Suizu, Ulquiorra a Montaro)