Charakter Adop (sai Sukuipo)

Jméno:
Sai Sukuipo

Věk:
16

Místo původu:
Zem železa

Hodnost:
nukenin (samurai)

Fotka:

___________________

Povaha:
Jeho povaha sa v jeho živote často menila a miešala. V súčastnosti sa nechce vzdať nových, ale nodokáže ani úplne zmeniť staré. Dokáže sa správať priatelsky a milo, ale túto podobu u neho nikto dlho nevidel, neboť ho trápia výčitky aj zlosť. Je velmi inteligentný, ale cez jeho úchylnú stránku to vydia iba mužský súpery, nikoli ženy z vnadami aspon velkosti čerešne. Smúti za svojim strýkom a pokúša sa hladať zmysel dalšieho života. Avšak voči ninjom cíti obrovskú nenávisť, hlavne vdaka svojemu strýkovi, ktorý bol vdaka nim zabitý a on sa stal nukeninom, aj ked sotva dokončil tú ich priblblú školu. Táto nenávisť je v súčasnosti jeho najsilnejší cit a nijaký s ním nedokáže súperiť. Dúfa, že dokáže zabiť každého ninju na svete, avšak pred tým sa potrebuje vytrénovať..

Oblíbené:
pekné holky, dobré jedlo, utáraný ludia.

Neoblíbené:
nepekné holky, málo jedla, ninjovia.

Strach z:
má strach zo smrti (vlastnej, iných ho nezaujíma)

Cíl:
má pár cielov, ktoré na seba nadväzujú:
1) zosíliť na úroven kagov
2) Získať skupinku ludí, s rovnakými ideálmi
3) pomstiť smrť strýka
4) odpočívať a nájisť si sexy ženu


Idol:
Madara (schopnostami, nie myslením)
___________________

Rodina:
Jeho otec aj matka (Ira a Shuwa) sa ho rok po počatí vzdali, pretože nemohli vychovávať dieta. Stratili dom, peniaze, nemali nič a u strýka prespávať nemohli. Od jedného roka života ho vychovával strýko (kantô), až do 15, potom sa osamostatnil, aj ked nedobrovolne.

Vztahy: ---

Historie:

časť prvá: Počiatok

Narodil som sa 15.7 pred 16 rokmi. Moji rodičia si ten dátum živo pamätajú. V rovnaký den ušli pred Nukeninmi do hor v ktorých ma o polnoci porodila. Matka celý ten čas nekričala, nevidala ani hlások taká velká bola jej odvaha a taký velký strach pred odhaleným. Otec ju držal v náručí, matka pomaly aj rýchlo vydychovala. Odrazu začala kvapkať voda ktorá sa po chvíli premenila na ohlušujúci dážd. Práve vtedy, s prvým úderom blesku, som sa narodil. Rodičia dlho premýšlali na tým, ako stratili svoj domov a aj nadomnou. Ich rozhodnutie bolo bolestivé a zároveň aj správne. Nemohli sa o mna starať, nemohli ma zo sebou niesť. Preto bol moj další život nadväzujúci na strýka, otcovho brata, samuraia.Stretli sme sa mesiac po mojom narodený, v zemi železa. Okamžite si ma oblúbil. Vydvihol na do vzduchu a premeriaval si ma " Je vôbec tvoj, braček, ak si spomínam, ty si ho mal vetšieho." PO chvílke mu po brade začala stekať žltá tekutina. Pustil ma a podal matke."Dobre, toto si robil aj ty." Pozval nás dalej a vypočul si všetko, čo sa udialo aj to, akú prozbu pre neho majú. Zahladel sa na my do očí a nadvihol obočie. Mal som chuť sa ho dotknúť a zistiť, či je pravé. Bolo. Potom moj strýko a otec odišli do vedlajšej miestnosti a zavreli za sebou dvere. NA chvílku som uvidel lesk katán. Potom sa dvere zabuchli a ja som bol utíšený matkinim teplom, jej nežnými rukami. Kolísala ma do vtedy, až kým som nezavel oči a nezaspal. Moj posledný zvuk z toho dna boli tiché vzlyky matky, ktorá vedela, že ma už nikdy neuvidý.

časť druhá: Vznik samuraia

Od toho dna ubehlo 10 rokov. Už som dávno zabudol ich tváre, mená. Jediné, čo si pametám, bola posledná chvílka s matkou. Neviem, ako tťo je možné, ved v tedy som bol iba pulec, ale ano pamätám. To teplo, ktoré môže dať iba matka dieťaťu, ma nútilo prekonávať svet, do ktorého som sa narodil. Moj strýko, učitel, pomalým krokom kráčal ku mne, v majestátnom brnení a s úsmevom na tváry. "Ahoj, synovče."pozdravil ma zo zváštnym tonom, ktorý hovoril bud problémy (pre mna) alebo bol opitý. Nikdy som ho nevidel takého natešeného. "Dneska máš narodeniny, synovče" Odkedy som k nemu prišiel, nikdy ma neoslovil menom. Veril, že mená si musí človek zaslúžiť, rovnako ako meče, podla ich skutkov. Meno dané pri narodený je iba prvá fáza menovania.Druhá je na ceste a posledná v cieli, smrti. "áno, strýčko" odpovedal som mu škadlivo. Vždy ho to urazilo, kedže on, ako sám povedal, si meno už zaslúžil. Avšak dnes bolo všetko iné. Len sa mu úsmev rozšíril a ukázal mi, aby som ho nasledoval. Poslúchol som, uvažujúc nad jeho zvláštnym správaným. Došli sme do miestnosti, kde pred 10 rokmi stál strýko z mojim otcom. Konečne som uvidel ligotavú zbroj samuraia a večné ostrie katán. Nevychádzal som z údivu. Strýko sa nadalej usmieval, natšený z mojeho úsmevu. "Vyber si jednu katanu a časť chrániča." Z rukov širokým gestom ukázal na výber. Pomaly som prechádzal, pozorne si prezerajúc exponáty. Nakoniec som sa rozhodol pre širokú katanu a chránič hlavy. "Zlý výber synovec.Katana je pre teba pri tažká takže by ťa v boji spomalovala. A pre Samuraia nie je najdoležitejší chráničn hlavy, ani hrudníka, ale ruky zo zbranou. Bez nej je mu celé brnenie k ničomu." čakal, kým si vymením veci a zdvihol obrovskú kocku,iba s pomocou rúk, ktoré mu svietili na modro. "Pod, ukážem ty katakomby samuraiov." Takto začal moj 7 ročný tréning, trénig samuraia.

časť tretia: štúdium

Lapal som po dychu a skrýval sa za oblúkom. v ruke som držal dosť polámanú katanu, ktorá by sa každú chvílu rozpadla aj bez mojej pomoci. 
"čo sa deje, synovec.Už máš dosť?" Takto sa končil náš každodenný tréning. Potom prišlo na rad učenie o našej historii a schopnotiach, čo ma nebavilo.Príbehy o ninjoch boli zaujímavejšie. Síce to strýko neznášal, ale potajme som si ich čítal, aj o ich štýle boja. Usmial som sa pustil katanu. Zložil pečať a povedal. "Bushin no jutsu" Okolo mna sa zhmotnily dve ilúzie a ja som sa zasmial, zdvihol svoju katanu a rozbehol sa na strýka. Po chvílke sa ozval dutý úder a ja som sa prebral v miestnosti, z strýkom, naklánajúcim sa nado mnou.
"čo si to urobil?" Vykríkol na mna. Jeho tvár nabrala odtien brnenia, ktoré nosieval. Ešte nikdy som ho nevidel takto naštvatého. Začal som koktať a hladajúc odpoved, ktorá by to vystihla.Odrazu ma zasiahla zadná strana dlane, tá, kde mal tvrdšie brnenie."Použil si ninja umenie, je to tak?" Jeho pstoj aj hlas vydávali ilúziu, že je nahnevaný, ale oči hovorili pravdu. Bola v nich zmes smútku a cti, niečo, čo sa nedá len tak prehliadnúť. SAdol si ku mne a tuho ma objal."Synovče, slúbil som tvojemu otcovi, že ťa naučím brániť sa. Avšak ninja nie som a nemožem ťa to naučiť. Aj tak na to nemáš talent. Jediné,čo možem urobiť, je spraviť z teba samuraia. Pýtam sa ťa, dovolíš mi to?"Na to nebola iná odpoved, len áno. Odrazu sa postavil a prišiel ku vytríne, na ktorej bola zavesená katana. Puzdro bolo zošuchlé, odkrývalo svoje drevené vnútro. Rukoveť bola zastaralá, miestami až praveká. Avšak strýko na nu pozeral s nesmiernou úctou. Pomaly ku mne prišiel, zbran držiac ako dieta, čo môže každú chvílu spadnúť. CHytil rukoveťa vytiahol čepel. Teda iba časť čepele, ktorá bola zlomená hned pri nej. Neskrýval som pohrdanie, ale strýko sa na nu pozeral stále rovnako."Saii" Povedal mi prvý raz v živote menom."Predstavujem ti rodiný poklad.
Toto je Mozashi, meč legiend."

časť štvrtá: Mozashi a Kumo

Opäť som si prezeral čepel Mozashiho. JEdiný dôvod, prečo som ju už nezahodil, bolo kvôli strýkovím slovám:Mozashi nie je meč, ktorý potrebuje čepel. To ty si jeho čepel, Sai.Premeriaval som si ho, z každého uhla. Najprv som si myslel, že čepel vystrelí po stlačený nejakého gombíka, ale žiadny tam nebol a už som začal pochybovať, že v tej dobe niečo také existovovalo. Kedže to bola zbran určená pre samuraiov, myslel som si, že stači ak do nej nashromaždím chakru. Síce zasvietila, ale nijaká čepel sa neukázala. Odhodil som ten kus dreva na podlahu a naštvane odišiel za strýkom. TEn sa len usmial a išiel z mnou do mojeho pokoja. Opatrne, zase s posvätnou úctou ho zdvihol a chytil do obidvoch rúk. "Dobre synovec, ukážem ti, ako na to." Povedal mi a zavrel oči. Urobil presne to čo ja. Okolo rukoväte sa začal víriť modrý prach, aj ked ovela hustejší ako moj. Strýko otvoril oči a stále sa usmievajúc hovoril. "to, čo si skúšal ty, bolo zostrenie obyčajných katán. Ty si musíš ešte predstaviť tvar meča. Táto zbran je katalizátor, zlahčuje to. Nejak takto,aj ked silnejšie, to robia ninjovia."
Odrazu sa sformovala čepel, jasnej mdrej farby, až som musel prižmúriť oči. Odrazu ním strýko šmachol a pretal stôl, ktorý mi preniesol do izby."Toto dokážeš aj z normálnou katanou. Ale Mozoshi je iný. My samuraiovia sme vynikajúci v ovládaný chakry, pretože sa učíme iba jednu vec, nie 4 rôzne." odrazu sa v mojej izbe azval zvuk pílenia stroma. Teraz strýko pomaly prešiel ceu stol, presekávajúc ho tak, akoby tam nič nebolo. "Teraz som pohyboval chakrou v neuveritelnej rýchlosti dokola. Vdaka tomu presekneš takmer čokolvek. Toto je schopnosť Mozoshiho a..." Odrazu všetko stíchlo a strýko padal na zem. Mozoshiho nádherná žiara v jednom krátkom okažiku, dlhom ako tlknutie srdca, prestala svietiť a Sai uvidel, ako strýkovi z chrbta trčí dlhá ihlica, pretnúca krčnú tepnu. Strýko začal niečo blabotať, ale vdaka zraneniu vychádzali iba nezrozumitelné slová. Hovoril mu, aby prestal hovoriť a snažil sa vytiahnuť z rany ihlicu, ale strýko ho dotykom zastavil. Dotkol sa svojej krvácajúcej rany a na podlahu napísal červeným písmom. : Iwa.. Posledné písmeno bolo rozmazané, v polovici došla krv, ale aj tak som pochopil význam toho slova.Mám ísť do iwy.. odrazu z tmy prišla dalšia ihlica, ktorá iba vdaka náhode minula svoj nový ciel. Mna. Lahol som si na podlahu a kryl sa strýkovým dohasinajúcim telom. Pre mna záhadným sposobom som sa dostal až do katakomb, avšak strýka som musel nechať von, aby ochránil človeka, ktorého mal rád.

Časť piata: Katakomby

Kráčal som v tme a počúval uštipačné slová ninjov, aspon tak to vyzeralo. "Takže si ho nedokázal trafiť druhý krát že?" Ozval sa prvý, asi velitel. "Ja ty hovorím, že tam boli dvaja." odpovedal jeho druh, ten ktorý zabil mojeho strýka. "Jasne a kde je?" Povedal prvý z výsmechom v hlase. Hádka dalej pokračovala ale ja som dalej kráčal a obišiel svoje tréningové miesto, presne to, kde som ešte dnes trénoval zo strýkom. Utrel som si slzy z očí do rukáva a kráčal dalej. Nikdy som nezašiel tak daleko. Videl som hrobky mnohých slávnych samuraiov, ale zaujal ma iba jeden Motoshi Kande. Zastal som a na krátku, malinkú chvílku prestal vnímať udalosti, čo sa okolo mna stali. Človek sa s menom nerodí, človek meno dostáva. Takto zneli vyryté slová na náhrobku, motto mojeho strýka. Aspoň som konečne pochopil, zkadial ich má. Strýko.. Pomyslel som si a opäť potiahol. Kráčal som dalej, z Mozoshiho mečom na chrbte. Jeho slová mi opäť pripomenuli dôvody mojeho strýka, ked ma vyučoval v umení samuraia a ja som sa potajomky učil ninjutsu, umení ninjú. V katakombách som našiel ešte dalšie slová, týkajúce sa Mozoshiho:9 pánov meč mal, každým novým jeho síla stúpla. Kúsok duše, nový majtel do nej dal, aby novým generáciam odkaz odovzdal. Prvý, menovec čepele, svojú ostrú mysel vložil do čepele. Vdaka nemu získala tvar aj švih, stala sa pravým samuraiským umením. Dalšie dary po smrti sa objavili, s každým majtelom jedny pribudli. Takáto povaha a j schopnosť je meča Mozashi, ktorý budúcu generáciu posíli.Tieto slová, boli napísané starým nárečím, preto po preklade sa nerýmovali, ale pointa bola rovnaká. Tento meč bol legenda, ktorá každým novým silnela. Síce som vedel, že tých,ktorý ju používali, bolo vela, ale skutočnými pánmi boli iba 9, najznámejšie osobnosti mojeho rodokmena. Raz som k nim chcel patriť. Predo mnou sa objavil jemný zálesk svetla a vedla neho samurai v prázdnom brení, držajúc čepele vzpriamene, vznešene pozerajúc dopredu. Do očí sa mi tísli dalšie slzy, avšk teraz to nebol iba hnev a smútok, ktorý ich plodil. Bola v nich hrdosť, hrdosť k mojim predkom, samuraiom, chrániacim krajinu. Slzy sa tiskli dalej, ale neutieral som si ich. Prechádzal som touto uličkou, v samuraiskom brnení a cítil sa ako súčasť tohoto ciklu, ako budúcnosť ich sna. Sna o tom, že aj normálny človek dokáže čokolvek. Dokončil som pochod hrdinov a vystúpil do svetla. Nový smer, moja budúcnosť, moj ciel, sa volá Iwa.

Časť šiesta: Vzostup a pád hrdinu.

Cesta do Iwakagure mi trvala jeden dlhý, nekonečný mesiac. Nebolo to ak, že by som sa neponáhlal, ale dlhé chvíle som strávil tréningom z Mozoshim, mojou novou zbranou. Avšak zistil som, že stále nie som schopný používať jeho sílu. Vždy, ked som sa snažil nashromaždiť do neho chakru, mi strpla ruka, akoby sám meč vysával zo mna krv a vyprazdnoval chakru v ruke. Bolo to, ako ked používaš techniky ninjou, iba bez zmyslu. Nechápal som to. Tréning bol usilovný, den dlhší, ale výsledok rovnaký, možno ešte horší. Dorazil som do Iwakagure a požiadal o povolenie sa začleniť do vojenskej síli Iwy. Povolenie som dostal. Stal som sa plnohodnotným ninjov, ale aj tak som musel zvládnuť tie ich skúšky. Podarilo sa mi, aj ked s obrovskou námahou. Aj tak som každý den skúšal tréning s Mozoshim, mojim novým svedomým. Dostával som misie a vyslúžil si prezývku "Mačkovrah" kedže pri mojich prvých D misiac, som vetšinu mačiek neštastnou náhodou zabil. Ale to vážne nebola moja chyba, tá mačka utekala práve na tréningový plac a tam vtedy trénovali z lístkami. Nenávidel som to. Jedného dna som jedol nejakú podivnú polievku z vajciami a cestovinami. V tej chvíli som začul známy hlas. Hlas, ktorý ma prenasledoval pár rokov. Hlas muža, ktorý mi zabil strýka. Otočil som sa a nenávistne sa otočil smerom, odkial prišiel zvuk. Ten muž sa smial, vôbec mu nezáležalo na tom, že zabil mojeho strýka. Smial sa, bez smútku a strachu. Nevidel som druhého, ale na tom mi nezáležalo, moj pohlad bol na jeho čele. Na čele, kde mu visela čelenka z vyritým znakom kamena, znak ninju z iwakagure. Nespúštajúc z očí z jeho tváre a čelenky, som stiahol svoju vlastnú a znechutene ju zahodil. Pár ninjov sediacich pri mne udivene pozrelo. Bolo medzi nimi aj dievča, ktoré sa mi páčilo. Avšak na tom mi už nezáležalo, záležalo mi iba na nom. Vtedy mi konečno svitlo, čo tým moj strýko myslel. Iwa nebolo miesto záchrany, ale záhuby. Znechutene som naplul na svoju čelenku a vytiahol Mozoshiho. Iba moj parták a dievča vedeli, čo je to za zbran. Naklonili sa ku mne a chceli zistiť, čo sa deje, upokojiť ma. Avšak ja som ich silou odstrčil, až zleteli zo stoličiek. Vtedy sa na mna vrah pozrel a úplne priatelským pohladom pozrel. "Ahoj, je ty niečo?" v mojich očiach však som videl, teda aspon som si nahováral, temný úškrn. V tedy sa Mozoshiho čepel objavila a ja som pocítil, ako moje emoce vybuchli v jedne obrovský požiar. Pribehol som a bez vyzvania ho bodol. Všetci okolo mna vystrašene vykríkli. Mna to nezaujímalo, netrápilo. Jediné, čo som v tedy v sebe mal, bol hnev a rozkoš zo splnenej pomsty. Vtedy si asi ninja konečne uvedomil, kto pred ním stojí "Ah, ja som mu hovoril,že tam boli dvaja." usmieval sa pri tom, ale asi chápal, že je to nezbytné. "Kde je ten, čo to nariadil. "Nikdy by ma nenapadlo, že sa staneš našim členom, prekliaty Mozoshi." Blabotal bez zmyslu akoby pred ním nestal nepriatel, nabríž meč, ktorý ho zabodol. Pohol som a presekol jeho telo takmer na poly, iba kúsok kože ho držal pohromade. Moj sek bol čistý a nie iba kvôli schopnosti Mozashiho, meča, ktorý presekne všetko. Meča, ktorý sa stal mojou súčastou, mojej bolesti a hnevu. Vykríkol som plný šialenej radosti a adrenalínu. Pár ninjov okolo mna sa postavilo a vytiahlo zbrane, ale nezautočili, báli sa modrej žiari, čepele bez kovu. Po chvílke radosti som sa rozbehol, rozbehol som sa, zvierajúc Mozoshi v ruke, stále aktívny. Po ceste som zranil ešte dvoch strážcov, ale inak som nechával na pokoji. Celá iwa je moj nepriatel, jej obyvatelia, muži, ženy, deti, všetci zomrú mojou rokou. Všetci chceli smrť mojeho strýka, áno všetci, nikto im v tom nezabránil, nikto, nitko..


[b]Důvod útěku:
Vražda ninji
___________________

Podstata:
Katon (nopozná a nepoužíva)

Kekkei Genkai: ----

Hlavní atribut:
Boj s mečom, perfektné ovládanie chakry.

Zbraň:
Mozoshi (schopnosti popísané v príbehu) normálna katana, ihlica všitá z vnútornej strany líca naplnená jedom, voči ktorému už je imúnny.

Specializace:
Tai

Techniky:
boj z Mozashim

C jutsu:

-urobí sa tenký povlak okolo lubovolnej časti tela z chary, ktorý slúži ako druhé brnenie alebo zosilnenie útoku (3x)

- dotkne sa zeme a vyšle svoju chakru do nej. Zachytí nou chvenie a odhalí protivníkov

Ode mě máš Povoleno

Tohle bych dal i jako vzor

Cek: prečítal si to?

Adop: Projel jsem to od oka.

Už jsem to přečetl, konečně

C jutsu pojmenuj

A ta katana bude ne, že přeřízne vše, ale když se setká s katanou, do které někdo nakoncentruje chakru, tak je to rovnocený soupeř a ostatní katany v době boje pomalu ničí, né hned.

Pak bude povoleno.

Ide sa slaviť

načo pomenovať ovládanie chakry? však princíp je pri každom rovnaký

A k tej katane.. o to tam ide.. Tá katana je niečo ako motorová píla, chakra sa hýbe a vdaka tomu je účinejšia ako normýlna, ktorá iba "stojí" Ako ked porovnáš sekeru a motorovú pílu (ano, viem že sa opakujem )

Ha, takže velký kulový žádnou chakru nepřesekneš. Řikal sem že je to shit.

Nelíbí se mi to. Pak je to defakto nezničitelná katana, takže to bez omezení nepovolim. Vždyť by to zroseklo i všechny jutsu. Podle všeho to máš z mangy od samurajů a těms e Sasuke mohl rovnot se svoji katanou s raitonem.

Prostě se smiř s tim že si pouhý vykradač nápadů. A ještě to děláš blbě. xD

Takže.. Anti-buff:
1) nedokáže ju udržať dlho, čerpá zo žil krv aj chakru
2) dokáže preseknúť živé organizmi, ale u neživých (kov, kamen atd) to trvá dlhšie.
3) Vytvorenie čepele čerpá obrovské sústredenie, aj malé rozptýlenie to zoslábne.
Chakru to nepretne (iba u takých lám ako je Deelay )

Dee: Aký vykrádač, tvoje Kg som vydel aj na Heroesovom forku looser

Hm, já sem to tam neviděl páč jsem věrný iba tomuto forku Né jak ty.... Je to náhoda

Jestli se budete hádat, tak si ani jeden v Exile nezahraje.

Fajn antibuffy se mi líbí a jen u té dvojky. Živé organizmi, aby jsme si nepletli pojmy s dojmy, tak si nemysli, že sekneš a přesekneš člověka na půlku jednim švihem, bude to mít účinek, jako když je v kataně chakra. Sekne hlouběji, ale nepřesekne na jeden švih.

My se nehádáme, však jen sranda... s adoptovanym je to stejný jak s Nealem to je jen ze srandy Takže klid Aspi, to je jako když sem někde četl žes nějakýmu svýmu "skorosousedovy" nadával. A oni vás za to kritizovali

Nj, lenže adoptovaný je pod mojou úrovňou

Tvoja matka hovorila čosi iné

Takže u tej dvojky.. BEreme to tak, že meso je o niečo mäkšie ako kamen
Dalej, aby ste potom nehovorili, že si vytváram, tak napíšem v skratke aj klady:
1)čepel sa neotupá (nijaku nemá)
2)vdaka ovládaniu chakry a jej pohybom je o niečo ostrejšia ako obyčajná katana napustená chakrou
3)v tme svetielkuje (ja viem )
4) táto čepel a to, čo mám popísané, je iba "základná" forma čepele, okrem nej má ešte dalších 8

Luxusní char...

Hej Deelay ten skorosoused sem já!!!!

Jo jo, ktoré neviem a ešte ani nemám v hlave