Hra politikov

Sousari Taiqza

Budovi pod jeho krokom praskali. Nesnažil sa zakryť svoju prítomnosť. V boji to bolo jedno. Rachot boja trocha utíchol. Stíšil sa od miesta, kde predtým stál a bojoval Hizashi. Usmial sa. Ten chalan sa mu začal páčiť. Preskočil súboj ninjov s ANBU route. Obidve strany ho ignorovali, Nikto nevedel, kam patrí. Spomalil tempo, chcel aby ho Hizashi dobiehal. Samozrejme, že svoj hlavný boj musí vybojovať sám. Iwagakure bola už hlava zoťatá, iný had si robil nárok na toto územie. Premýšlal. V ústach mal žlč a piesok. Vietor sa snažil súperiť z jeho rýchlosťou. Zastavil. Vietor ho predbehol a narazil do kageho budovi. Pomalým krokom vykročil a otvoril dvere. Usmial sa, ked začul šuchot Hizashiho tela. vstúpil do vnútra. Sousariho pohltila temnota. na rade bol Hizashi.

??? Ketsueki (ANBU route)

Úsmev sa mu nezmenil, ked k nemu kráčal Hingkoku. Obyčajné decko, enschopné boja. Možno to skrývalo, ale bolo úplne bez štavy. Odhalil svoju tvár.... Samozrejme že videl všetkých: Nikka, Kazukiho aj Ichira. Nikto tu nebol na jeho úrovni. nikto nepoznal jeho tajomstvo. Tashiro bol už bízko. V tej chvíli sa mu zdvihla noha. Toshiro Hingkoku odletel. prach sa rozvíril. Kazuki sa postvail, Ishriu držal v náručí. Pristúpil ku Nikkovi. Postráž mi ju prosím. A ked súhlasil, podal mu ju do náručia. postavil sa oproti nepriatelovi. mohol mať tak 17, nebol o dosť starší od vás. Neznámy sa zabával pohladom na vás. kazuki si zložil rukavice, odhrnul rukávy. Jeho ruky neboli svalnaté a mužné. Možno kedysi. Cez ruky boli popreplietané spletité chodby, diery a vybežky. Hniezdo. Roj. On bol ich hniezdom a oni jeho sluhmi. Ruky mu začali brnieť. Z dier a škál začali vyliezať včely. vela včiel. "Nemáš právo zahrávať sa zo životom. Nemal si právo zabiť Ishriu!!!" Roj vyletel. Boli ich tisíce. Viac sa ani spočítať nedokázali. ANBU zo smiechom odpovedal. "Ked si ju mal tak rát, prečo si jej vytrhol srdce?" A rozpažil ruky, čakal čo sa bude diať. Roj sa spojil do obrej masy, podobnej velkému žihadlu. A zautočil. roj udrel na miesto, ktoré zabilo Ishiŕiu. Zautočil na srdce. prečli záhadným chlapíkom ako by bol z vody. Roj sa vrátil k majtelovi. na mieste, kde mal mať neznámy srdce, ostala diera, skôr tunel. Muž dopadol na kolená a vystriekol z úst krv. Následne sa postavil a vy ste videli, ako koža, mäso a kosti sa začínajú obnovovať. "To je všetko čo dokážeš? Pff, Jounin" Muž sa opäť rozosmial. a oblízol si čepele na rukách. "Boj sa iba začína.

ANBU Medik

Renjiho zranenia sa začali pomaly uzatvárať. Bolestne a pomaly. Tak ako vždy. Turaki už ležal na vozítku, zdalo sa, že ho chystali previesť späť do nemocnice. nič sa nezdalo byť zváštne, až na jednu vec: Prečo zakročili až teraz... na túto otázku ty nikto neodpovedal. Ani jeden z nich nemal tetovanie, aj ked mnohý mali na sebe plášte. Mohlo to byť čokolvek. Paranoia aj skutočný nepriatelia. Trebalo byť opatrný..

Srot: tvoj post nechápem..tieto stíny sú útočné a cez klony to prejde lahko. Takže tvoj manéver som nepochopil xD

Kira Hinan

Jeho tieňe prešli cez klony ako nahriaty nôž maslom. boli už pri tebe, avšak nedošli. Nebolo to tak, že v poslednom momente zastavili, ako ked sa chce tvoj súper zabávať na tvojom utrpený. Nie, stieňe odleteli rôznymi smermi, vrátili sa späť na svoje pôvodné miesta. A ty si začul výkrik. Kira dopadol. Z úst mu stiekol púremienok krvy. Avšak z hrudníka, tieklo viac. jeho koža a mäso syčali. vo dverách sa ukázala postava. Možno si ju už videl. Sousari Taiqza. Jounin. Najsilnejší z Jouninov. Aspoň súčasne to tak vyzerá. Ruka mu žiarila. tvár mu v tom svetle mihotala, vyzerala desivo a smutno zároveň. "Zruš tu pečať idiot!" vyslovil Sousari smerom na teba. Kira nedokázal hovoriť. Len kričal. to zranenie bolo vážnejšie ako to vyzeralo.

Kin & Sai Kurshaki

Sai stál ako prikovaný. Zarazene, vydesene, prekvapene. Neutekal, nechránil sa, neviedol protiútok. Tvoja ruka dopadla na jeho telo. Ozval saplapot ohňa. chakra vystrelila. Moroshi videl iba biele svetlo,. Vychádzajúce z jeho ruky. Počul výkrik. Cítil, ako kosť pod ním podvolila. telo ochablo a odletelo, možno 5 metrov, nerátal si to. pred dopadom nezaznel výkrik. Telo sa shrbilo. V hrudníku bola diera, aj ked nie privelká. Ale plúca to otvorilo. nemoholô dýchať. Bol už dávno mrtvy. jeho sestra zarazene dívala, neschopná slova. zabil si ho.

Renji Hagane

Turakiho, či koho odviezli do nemocnice, mňa len vyliečili a nechali ma tak. Ale prečo neprišli skôr? Možno by nám pomohli. Ale asi som už paranoidný. Môžem ešte niekomu veriť? Je to strašne divné. Čo od Turakiho chcú? Každopádne idem s ním.

Tashiro

Blížil som sa k nemu, bol som blízko, celkom blízko a áno chakry som nemal veru na rozdávanie. Pocítil som úder a už som letel. Ťažko som dopadol na zem a pozviechal sa z nej. No stále som tam stál akoby som mal ešte chakry dosť stál som z hrdosťou, z hrdosťou že som spomienka na svojho otca. Rozvinul som zvitok a vyvolal zbytok môjho piesku. No nezačal som ho ovládať hneď po vyvolaní ale nechal som ho spadnúť na zem pripravený na neskoršie použitie. Pozeral som na toho ANBU a zrazu ním prešiel roj včiel ostala tam len diera, ale na moje prekvapenie sa zodvihol a tá diera zarástla akoby to bola len drobná ranka.Čo v mysli sa mi sformovala otázka a môj výraz bol plný strachu.

Moroshi Maitre

Mým snem vždy bylo a bude stát se tak silným že mě bude uznávat celý svět. Nic víc, nic míň. A s touhle mocí...bych to mohl dokázat. Jako démon jsem se otočil směrem k té ženě. Mou tvář zahaloval stín a oči se mi leskly...Leskly se mi lačností po krvy. S rukama volně visícími podél těla jsem bezmyšlenkovitě volným krokem šel k té ženě. Na mé tváři zářil jasně zářivý úsměv. V tuto chvíli jsem nebyl Moroshi Maitre. V tuto chvíli jsem byl démon který by byl schopen té ženě vyrvat srdce z těla, rozdrtit jí ledviny na prach, mozek jí vyždímat holou rukou jako namočenou houbu a ze střev si udělat struny na housle na kterých budu hrát tu nejdémoničtější hudbu na světě. Na nic jsem nemyslel, nic jsem nevnímal, nic jsem necítil...Strach...Hlad...Bolest...Soucit...Ani jedna z těchle věcí mě nesužovala...Jen žízeň...Nekonečná žízeň po krvi která bude již brzo zažehnána smrtí téhle ženy. Sice nevím kdo jsi....Sice nevím kdo byl ten muž...Sice nevím kdo byl ten ANBU...A neznám ani váš záměr...Ale jestli se hnusíte osobě...ne...Bohu! JEstli sse hnusíte bohu který mi dal tuhle sílu...Tak vás bez rozmyšlení zabiji...Pozdravuj ode mě svého bratra...řekl jsem a nohu jsem vyzvedl až vysoko nad mojí hlavu.Zbohem...řekl jsem a naposledy se šíleně usmál. Moje noha vyrazila proti hlavě ženy jako gilotina. Gilotina která sice hlavy neseká, ale drtí je jako by byli porcelánu. V tu chvíli mi bylo jedno jestli tímhle vyhlašuji válku nějakému společenství, Kagemu, vesnici, národu nebo celému světu Chtěl jsem pouze vidět ten strach v jejích očích ze kterých za malou chvíli zmizí poslední jiskra života.

Yoshio Natsuki

A je po mě Bleskla mi myšlenka před smrtí.. Pak sem ale byl záchráněn. Hai! Odpověděl sem na Jouninuv rozkaz a rozběhl se k té pečeti. Vytáhl sem kunai a bodl do ní.

Turakiho odviezli. Renji, ktorý ho nasledoval, uvidel v nemocnici skutočnosť. Otvorili sa vstupné dvere. rozoznel sa krik. Krik tých, ktorý trpia. Príliš známy tým, ktorý sa rozhodli byť ninjami. po chodbách sa stáli ludia a kričali, avšak většina z nich len sedela bez pohybu či slov. Nemali energiu odolávať. Muži a ženy v bielych pláštoch pobehovali z miesta na miesto, liečili odvarmi, obväzmi, aj svojou samotnou sílou, chakrou. Muž, ktorý ťa liečil, kráčal s tebou a dával do teba ešte časť svojej síly. Unavene si vydýchol. "Nevyliečil som ťa úplne, len som zastavil krvácanie a zabránil infenkcii.Snaž sa hýbať čo najmenej, inak sa ty chrasta pretrhne.Suki!" vykríákol vyčerpane a jedna zo sestričiek k vám pribehla. Obviaž mu chrbát a hrudník. postaraj iba o to najdôležitejšie, o ostatné sa nestaraj. Máme tu kopec práce, málo času a žiadny personál Po vyslovený inštrukcií odišiel k mužovi s obviazanou hlavou. obväz dal pomaly dole. Muž mal roztatú lebku. "50." zamrmlal nahlas. "50 ludí dokáže vytvoriť občianskú vojnu. A v čase, ked sa máme spojiť a postarať sa o démonov. ktorý hajzel to nariadil?" zmetok pokračoval. Turaki bol odnesený do miestnosti pre akútne prípady. neveštilo to nič dobré.

Kazuki Kamizuru

Tento muž stál, díval sa na démona zo starých čias. Nie, nie démona. Ale určite nemal od toho daleko. premýšlal. Ani najdokonalejší liečitel nedokáže vyliečiť zničenie srdca. A nevyzerá to na zakázanú techniku, nemá zakázané telo.bude v tom nejaká finta. Avšak nepoznám jeho meno, jeho klan, nič. Kazuki si vydýchol. Nemal čas plánovať. zadíval sa na geninov, na svojeho študenta, ktorý držal v rukách zranenú Ishriu. následne na dvoch chlapcov, ktorých mená ani klan nepoznal. Včeli v nom začali brnieť, odsávať chakru. Dajte si, moje malé. budete ju potrebovať. Následne sa roj rozdelil. Každá včela za seba. Aspoň tot ak spočiatku vyzeralo. Avšak ANBU s modrými očami sa len usmieval. Vytiahol dalších 6 zbraní, ktoré nosil na rukách. včely sa začali víriť. zatutočili. Cez husté mračno nebolo vidno jeho tvár ani telo. Ozval sa sek zbrane. 8 zbraní. Včely kapali. Začala sa robiť hromádka tak vysoká, až mu bola po kolená. potom útoky ustúpili. Cez mračno poletujúcich krídel a nožičiek stál on. Díval sa na svoje zbrane. Všetkých 8 zbraný. Na všetkých 8 rukách. "A dalej, jounine? Ako sa niekto tak slabý ako ty dostal na túto úroveň?" 8- ruký démon sa zadíval na Tashira. "Počkaj ešte chvílu..budeš môj!"

Kin Kurshaki

Žena sa nehýbala, kým si k nej kráčal. netvárila sa vystrašene, ani prekvapene. Neprítomne, to bolo to slovo. Až ked tvoja tvár, plná hnevu a šialenstva, sa ukázala iba kúsok od jej, otočila sa na teba,avšak nebránila sa. Tvoja noha vyletela do vzduchu a normálnych ludí by napadlo, ako sa musia cítiť tvoji potomkovia. ked bola noha vo vzduchu, pripravená pretnúť, rozbiť, zabiť, žena sa pohla, nečakane a rýchlo, ako letná búrka. zasiahla miesto, kde sa tvoje nohy spájali. ucítil si extrémnu bolesť v tom mieste. zabila milión tvojich verzií. Odskočila a z boku vytiahla normálnu katanu. Kým si sa zvíjal, odrazila sa od zeme, držac katanu naopak, pripravená preseknúť ti hlavu. Sekla...bolo iba na tvojom ume, či dokáže zasiahnuť. Táto žena neverila v bohov okrem jedného: Boha smrti, pred ktorým musí každý raz podlahnúť. Či zámožný pán či ninja, ovládajúci tisíc techník. Avšak táto chvíla ešte jej nebola, ešte nie....

Sousari Taiqza

Muž chytil Kiru, muža tienov pod krk a zdvihol ho do výšky. Ruky mu žiarili. Kunai sa zabodol. Avšak neozval sa zvuk, ktorý ste čakali. Zápach síry. Pečať vybuchla. Odhodilo ťa. Tiene sa predlžili. Kira sa začal smiať. "ku-ku-ku" Po Sousarim sa začali plaziť tiene. Kira chytil ruku, ktorá ho držala pod krkom. Pokúsil sa ju uvolniť, avšak Sousari držal stisk pevne. Ruka zažiarila viac. Yoshio dopadol za Kiru z lahkými popáleninami a škrabancami. Výbuch nebol až taký silný. mal šancu to dokončiť.....

Renji Hagane

V nemocnici bolo rušno. Ale ja som bol na tom horšie, než mi pripadalo. Asi ešte ten adrenalín tlmil moju bolesť. No bolestivé rany som cítil. Nejaký poblúznený muž hovoril o občianskej vojne. Potom sa priblížila sestra. Ale ak mi niečo vravela, nepočúval som to. Bol som príliž zahľadený to tejto odpornej a bezútešnej scenérie. Hýbať sa čo najmenej. To sa jej povie. Ale ja musím trénovať! Nemôžem byť zase len nejaké poleno. Turaki bol na tom zle. A ja som ho varoval. Popritom som aj vedel, že ma neposlúchne.

Tashiro

Celé toto predstavenie som pozoroval zo zatajeným dychom. Prižmúril som oči do toho oblaku v ktorom stál on v duchu som počítal Čo?, jeden, dva, tri, šesť, osem. Osem rúk? Povedal som celkom tichým zdeseným hlasom len pre seba samého. Celého ma zaplnilo zdesenie a strach no pri pohľade na neho som vchádzal aj do údivu alebo bázne. Spojil som ruky ako pri modlitbe a priložil si ich k ústam a zašepkal som. Otec, pomôž mi. Po týchto slovách som silno stisol môj prívesok pamiatku po mojom otcovi, vec pre mňa tak vzácnu. Zodvihol som ruku, vystrel som ju pred seba, kôpka piesku sa presunula pod ňu a trocha piesku sa mi vznášala pod dlaňou, piesok sa sformoval so malej guľôčky vystreli som po ňom guľka letela z ohromným švihom no meter pred ním sa piesková guľka rozsypala. Sakra som moc ďaleko

Moroshi Maitre

Spadl jsem na kolena a Nic jsem neříkal, Pouze sse držel za ono místo. Když po mě sekla tak si na chvíli mohl myslet že už je v bezpečí a že mě zabije ale ve skutečnosti jsem se držel za ono místo pouze jednou rukou a druhou jsem sebral rychle kunai a předtíral že se za to místo držím. Když proti mě vyrazila katana tak jsem na nic nečekal. Beze strachu co se stane jsem vvyrazil jednou rukou nahoru (tou ve které nemám kunai) a chytil sjem Katanu. Katana se mi pár centimetrů zabořila do ruky a přetrhala pár nervů a tepen, to byl ojisté ale já jen řekl. Je jedno zda jsi žena či muž...Nikdy neodpustím nikomu kdo při oji používá tkaové nečisté triky! a ještě než jsem začal tak už proti ženině břichu letěla moje druhá ruka s kunaiem. V tuto chvíli jsem to musel udělat rychle než začnu cítit bolest na ruce. O své potomky jsem strach neměl, stejně jsem o holky neměl zájem a ony o mě a tak mi bylo jedno zda mě bolí nebo ne, to vybodávání očí bylo mnohem bolestivější.

/Adop: čakám na Blacka.....

Hizashi

Presne ako som očakával... zasmial som sa v duchu. Vošiel som za Sousarim dnu a bol pripravený na všetko. V tom som uvidel Sousari drží nejakého chlapa pod krkom smerom ku mne. Nemal som šajnu kto to je ale mal som šancu ho zabiť. Vytiahol som meč a jedným ladným pohybom som mu ťal hlavu tesne pod Sousariho rukou. Uškrnul som sa na Sousariho a povedal Tak čo, splnil som tu skúšku ?

Renji > > >

Nemocničný chaos, tak trpký a bolestivý, bol jediný zvuk, ktorý Renji počul. Niečo sa však zmenilo, aj ked si nedokázal uvedomiť čo. Sestrička, ktorá predtým obviazovala jeho rany, teraz umrtvovala bolesť v preseknutej nohe, držiacej iba na kožy. nedala sa zachrániť. Aká bola ta zmena? Ak sa renji pozrel von oknom, pomaly začal chápať. Ticho prehlušované krikom a plačom zranených. To ticho. To bola tý zmena. Nepočul si už bojový pokrik, zvuk ohna ani vody, zeme či vzduchu. boj ustál. Avšak čo to spúsobilom to si nemohol vedieť. Nebolo to v tvojej blízkosti.


??? Ketsueki
Tento muž sa narodil s talentom, vzácnym pre mnohé generácie, odporný pre iné. tento talent nebol kakkei Genkai, nebol to talent krvy. Bol to talent mysle a svalou v dokonalom súlade. bol to talent zabíjať. málokto ho odsiahol. Málokto si ho cenil.Málokto o nom vedel. Avšak v dobách temna boli títo ludia prvý, ktorý boli posielaný do boja. Rovnako ako on. ruky, 3 zvyšné páry sa stiahli späť do tela, či skôr sa v nom rozložili. koho by to zaujímalo? On bol Ketsueki, na premýšlanie ako to bolo nechával nainých. On mal predsa dar a chystal sa ho využiť. Neprehovoril, aj ked na tváry mal ten šialený výraz. nerád ho používal, avšak v ludoch to vzbudzovalo strach a odpor. Lepšie rozptýlenie v boji nebolo možné. Rozbehol sa a z miesta, kde sa to vlastne ani nedalo schovať, vytiahol dýku, druhotný symbol ANBU route. Šialenstvo pokračovalo. Kazuki, ktorý už stratil svoj hnev aj svoj obvyklý pokoj, sa utápal v strachu. Samozrejme sa nevzdával, bol predsa ninja, Jounin a Sensei. Musel ich chrániť. Avšak Ketsueki, modrooký ANBU zastavil. Jeho tetovanie zasvietilo modrou farbou. jeho úsmev, doteraz šialený, sa zmenil na úsmev vítazstva. "Zvoláva nás. A my prichádzame. Hmm," Jeho šialený úsmev sa vrátil." Avšak predtým ešte niečo potrebujem." Ako Blesk sa rozbehol smerom ku Tashirovi. Ten bol už na dne, nestihol reagovať. Čepel mierila ku hlave. expert na zabíjanie ako on nemohol minúť. Čepel preťala kožu....a vyšla von. Na Tashirovom líci sa začala rinúť krv. To bolo všetko. Ninja s mordými očami zmizol. zanečchal za sebou iba spúšť a krv. Utekal smerom z dediny, avšak to nikto nemohol tušiť že sa vzoprel príkazu. Avšak nikto nepochyboval, že sa ešte vráti. Predsa len, z kvapkou tashirovej krvy mal plány....

Kin Kurshaki

Čepel katany sa zaryla ovela hlbšie, ako si predpokladal. Samozrejme, aký idiot by išiel proti ocely mäsom že? Avšak predsa len si ju zasiahol kunaiom. vystriekla krv. žena však miesto polestného výkriku vyslala z úst zvuk podobný extázi. "takže ty máš s sebou Boha, čo? Tak prečo ťa tvoj boh necháva krvácať? Ha-ha-haa" A smiech vystriedal kašel, pri ktorom jej z úst vyšla krv a žlč. Zasiahol si žalúdok. jej rameno začalo svietiť, avšak ona si to nevšímala. Pravá ruka jej zložila pečať. na prstroch sa jej začala formovať gula z hliny. Namierila ju na teba. jednu ruku si mal zaseknutú v nej, druhú v katane. a z takej blízkosti by si nedokázal uhnúť. Avšak gula sa zhrútila. Žene sa revrátili oči. Dopadla na teba, následne sklzla na zem. bojovalo do posledného dychu. Avšak niečo sa stalo. Čo už nikto nezistí....

Sousari Taiqza

Vzduch, doteraz taký tažký, sa konečne rozptýlil. Ludia v miestnosti si vydýchli. Kirova hlava, preseknutá mečom Hizashiho, dopadla s jemným prasknutým na podlahu. tiene sa rozptýlili. Iba Sousari stál v pozore, vetril, niečo čakal. Klany Maitre, Turaki, Taiqza, Yatsuki a najnovší Ta-ru boli prítomné. Rádcovia a ekonom, či vodca ANBU už stáli a čakali. Rozhovor sa rozprúdil. Hádka, podozrievanie. Iba 3 ludia boli kludný. ANBU route, Sousari a Yatsuki. Všetci traja hladali osobu, ktorá za týmto stála, bolo jasné, že ten najsilnejší snád. Maitre Gyu a Taizqa Arashi sa do seba pustili. Slovná hádka vrcholila. Iba dve osobi sa vo svojom vnútry smiali: Démoný lord, oblieknutý do kože jedného z nich a ten, ktorý túto rebeliu nariadil. Sousari sa zadíval na Hizashiho "To sa ešte uvidí. Doraziť niekoho zo zadu je skôr štýl Suichu a nie nás. Ale dobre, snád ťa k nám prídám." Z jeho pohladu to bol značný ústupok. Aspoň to tak vyzeralo.Gyu znechutene sa zadíval na ostatných a pomaly odchádzal. Nenechali ho odísť. Bol predsa potencionálny vrah. Arashi k nemu pristúpil a dohováral mu. že tu má ostať, že sa tovšetko vyrieši. Počúvol. osudová chyba. nikto nečakal výbuch. Budova sa zrútila. Všetci v nej uviazli pod hromadov trosiek. Až na jedného človeka, ktorý sa smial, až mu klby praskali. Vodca ANBu route odiišiel a odhalil svoje potetované rameno. Arashi taiqza. Nikto nedokáže odolať jeho hnevu..

Nikko

To co se událo, se událo až moc rychle. Dostal jsem do rukou senseiovu milou, ještě jsem ani ji pořádně nevzal a senseie už útočil.Když jsem ho vyděl v plné síle, tak to bylo úžasné. můj respekt k němu vzrostl o několik řádů. Jenomže soupeř byl o dost silnější.. Nejen že nešel trefit, ale také mu vyrostli další ruce. Ale pak se asi něco zvrtlo a on musel zdrhnout, přitom jenom škrábl na tváři nějakýho kluka. Bylo po boji a tak jsem šel k senseiovi. Poklekl jsem před ním na jedno koleno, sklonil hlavu a vyzdvihl přitom nad sebe jeho milou. Nic jsem při tom neříkal.

Tashiro

Stál som tam ako obarený sily ma už dávno opustili chakru som mal na samotnom dne ja sám som bol na dne. Pozeral som naňho ako beží s jeho nožom pripravený ma zabiť. Mal som smrť v očiach celého ma zaplnil strach nebol som schopný pohnúť ani prstom na ruke. Vedel som že teraz zomriem že ho teraz nikto nezastaví ako pred tým v jaskyni. Mojim lícom prešla bolesť a potom teplo, teplo mojej krvi ktorá mi stekala po líci a kvapkala na zem. Podlomili sa mi kolená a spadol som na ne teraz som tam kľačal ako modliaci sa pred oltárom. Svet okolo mňa začal temnieť moje zorné pole sa zužovalo a ja som videl čoraz väčšiu tmu. Moje nevládne telo neschopné seba menšieho pohybu dopadlo na zem moje oči sa zatvorili a ja som skončil v bezvedomý. Celkom vyčerpaný na to aby sa moja myseľ udržala aktívna vyždímaný ako citrón do čaja. ležal som tam uprostred ničoho bolo mi všetko jedno, ale vedel som že žijem.

Renji Hagane

Po čase som si uvedomil, že tam vonku je akoby úplne iný svet. Tichý a pokojný. Ale to ticho v tom kontraste s hlukom a ruchom nemocnice bolo ako ticho pred búrkou. Človeka to necháva v ostražitosti. A tak sledujem ďalej svet za oknom dúfajúc, že sa Tura...teda toho, komu hovoria Turaki, podarí zachrániť.

Moroshi Maitre

Když už bylo po všem tak jsem si prudce katanu vytrhl z ruky. do prdele to je bolest...zařval jsem naštvaně a bez rozmýšlení jsem běže do nemocnice. I když trochu..kulhajíc. Moji potomci se z toho ještě nevzpamatovali. Do prdele, kdyby ta ku*va žila tak bych ji za to ještě jednou zabil...řekl jsem nasraně a běžel jsem dál. Nakonecj jsem doběhl do nemocnice kde jsem doběhl přímo na recepci a řekl. Ehm..Omlouvám se za rušení ale myslím že budu potřebovat doktora...řekl jsem a ukázal jí uku která byla skoro na dvě půlky, drželo jí pohromadě jen to že jsem ji držel druhou rukou.

Hizashi

Debil ani nevie poďakovať, najdradšej by som ho... Soptil som v duchu ale v tom sa všetko zrútilo a ja som sa len snažil dostať preč, za svetlom.

Prach sa víril v tísíckach špirál a vietor vôbec nezaujímalo, čo sa tu stalo. Krúžil dalej vo svojej cesta a čakal, kým ho opäť niekto spúta. Trosky dreva a kameňa, kedysi najkrajšej budovy v dedinke, sa teraz válali a dodávali vírom tvar a smer. Ani ich nezaujímalo, čo sa stalo. menší otres ich nedokázal ovlivniť. Avšak pre ludí to bola rána pod pás, jedna z najstráženejších častí ich domova. trosky zapraskali. Hustá tekutina sa pomaly dostávala na svetlo. Elita klanu Ta-ru, ich súčasný vodca, sa pomaly začal formovať. Seiyu Ta-ru už stál vo svojej ludskej forme. nadýchol sa. Obzeral sa, hladajúc ostatných. Uvidel ich. Prach, ktorý sa rozvýril a odletel preč, v dial, dohalil ostatných účinkujúcich. Maitre Gyu, zvierajúc v dlaniach dvoch členov rady, odhalil vo svojej tváry dalšie vrásky. Yatsuki Ibiki, stál sám, čo najdalej od ostatných, z dlanami zastrčenými vo vreckách svojeho dlhého bieleho plášta. kašlal, avšak nesnažil sa to nejak zastaviť či utíšiť. preca len bol doktor, vedel, že sa prachu musí zbaviť. Vodca ANBU jednotiek len stál a díval sa. Pred ním ležali dvaja geniny, Hizashi a Yoshio. On si s nimi ruki nešpinil. Doniesol ich sem niekto iný. Dve postavi však nikde neboli. Sousariho tvár sa nikde neukázala, ani jeho telo. Nebol tu, ked ho bolo potreba, snád aj on vedel, že proti tomuto mužovi nemá šancu. Další bol starý ekonom, obyčajný človek, ktorého telo muselo byť určite roztrhané po celom území trosiek. Arashi taiqza, vodca svojeho klanu už 20 rokov, 25 rokov vodca ANBu route, sa usmial. Všetko išlo podla jeho plánu. Jedno jeho eso, mladík z klanu Ketsueki ho zradilo a utieklo. Dieťa. Další bol zamestatný prácov, skrytý Sorino, jeho najvätší triumf. On mal teraz inú misiu, nemohol sa pliesť do tejto vzbury. On určite teraz rieši staré spory a stará sa o svoju poslednú misiu. Arashi taiqza sa smial. Dokázal to. A jeho posledný triumf je skrytý. príliš dobre na to, aby ho niekto odhalil. Nemôže prehrať..s ním nie... Iwagakure sa rozoznel zvuk kladiva a zvonov. Ninjovia boli zvolávaný na miesto, kde kedysi stála kage budova. Všetci schopný bojvať sa tam mali dostaviť. Museli vytrhnúť temnotu vo svojom vnútry a dúfať, že to nebude naopak...

Kazuki Kamizuru

Boj skončil a ja som len stál, nevšímal si bojový gong, znázornujúci poslednú časť boja. Moj žiak, Nikko, ku mne podišiel a poklakol, snažiac sa vytvoriť nejaký starý rituál. nechápal som to. Nič vo mne nezostalo. Iba prázdnota. nemrtve včeli neodpovedali, len slepo sali moju krv a chakru, slepo plnili moje rozkazy. Nikko vyzdvihol telo and seba, aj ked bolo jasné že je tahšia ako on sám. Nevedel som čo mám robiť. Gong zosilnel. zadíval som sa nikkkovi do tváre a odkráčal. Už som sa za nimi neotočil. chcel som byť sám a jej mrtvé telo mi nič nedokázalo pômôcť. je mrtva a telo je už iba prázdna schránka. ODišiel som preč...preč z bojov, preč od vravy. Odišiel som do tajných kútov svojeho klanu. Do podsvetia. Vrátim sa. Ale tak skoro to nebude. Musím niečo dokázať....Dvere sa zabuchli. Nikko ostal sám s Ishriou v rukách a bezvedomým Tashirom. Gong zaznel opäť. mal by tam ísť aj ked vedel, že bez luku nedokáže nič.

Doktorka, ktorú stretol Moroshi, mala plné ruky práce, avšak zistila, že jeho zranenie je dosť vážne. Pomáhal jeje jeden z medikov. Samozrejme, liečili pomocou chakry, avšak nevyliečili ho úplne. Sotva uzavreli ranu a spojili kosti a svaly. takmer ani nedržali. MUseli šetriť chakru. Doktorka od neho odišla a podala mu obväzy. Nebolo dostatok pracovníkov, musel sa obviazať sám. Posadila ho vedla postavy Renjiho, ktorého Moroshi už pár krát videl. Renji to videl rovnako. Rozoznel sa gong a obaja to pochopili. Všetci ninjovia schopný boja boli zvolávaný k budove kageho. Tam hlava tohoto hada. Aspoň tak sa to predokladalo. Pár ninjov začalo vstávať. beznohý ninja, okolo 30 sa začal plaziť k východu. Iwagakure ho volala. Musí jej pomôcť.

Nikko

Doufal jsem, že si ode mne Kazuki tu mrtvolu vezme, jenomže on normálně odešel. Podíval jsem se na Tashira a potom na mrtvolu, kterou sem nesl. Do háje, všechny je neunesu. řekl jsem si pro sebe a dospěl k rozhodnutí: Ten aspoň ještě dýchá, té už nepomůžu. Vzal jsem Tashira do náručí a šel jsem směrem ke zvonům.

Renji Hagane

Nachádzali sme sa v bezútešnej situácií. Vedľa mňa sa objavil Moroshi Maitre, ktorý bol na tom ešte horšie než ja. Niečo sa stane. A bude to skoro. Odrazu z toho ticha pretínaného nárekmi ranených zaznel gong. Gong zvolávajúci na obranu vlasti každého bojaschopného ninju. Náreky razom stíchli a húfy ľudí sa začali hrnúť k východu. Vtedy akoby každý vypol centrum logického myslenia. To je Iwa v takej zúfalej situácií? Nebol však už čas na otázky, odobral som sa k východu a išiel na miesto stretnutia.

Hizashi

Keď som sa spametal zbadal som sa na zemi vedľa trosiek budovy. Tak som sa teda postavil a trocha sa oprášil.
Čo sa to kurva stalo ? Zasraný teroristi a blbá dedina, odkedy som sem prišiel len zabíjam a dostávam zabrať... Zaregistroval som že sa máme dostaviť na miesto a tak som si len sadol na jedno z driev na zemi a popíjal vody z fľašky ktorú som mal na opasku. Začína lov... Pomyslel som si a pousmial sa..

Moroshi Maitre

Já se k východu nehrnul. V klidu jsem si tu ruku ovázal a až potom jsem vstal a šel k východu. Já jsem byl snad jedinej co jsem nevěděl o co tady jde. Celou dobu jsem bojoval proti těm třem ANBU a neměl jsem čas si všímat co se děje ve vesnici. Když jsem o tom tak přemýšlel tak když někdo kdo má úroveň chunnina porazí úplně sám 3 ANBU route tak se není čemu divit když nás zase napadá nepřítel. Ale nic mi nezbývalo. Bojovat se mi sice nechtělo, ruku jsem měl na sra*ky a byl jsem ospalý ale pořád jsem byl hrdý člen iwagakure a nehodlal jsem se tak lehce vzdát. Ale tušil jsem že jsem udělal dobře že jsme ty tři zabil.

Koniec troch ciest, obdobie, ako ho nazývali historici budúcich generácii, sa dostalo do svojeho posledné bodu, krátky čas pred epilogom. mená hrdinov sa nezapamätali a ak aj áno, boli zničené v prvom strete s démonou armádou, prvom konfilkte ich rás na území Iwagakure. Ostalo iba meno jedného hrdinu: Sousari Taiqza. Avšak on ešte len bude spomenutý. jeho príbeh sa ešte len začína. V tejto chvíli je ešte nepodstatná osoba. Teraz bol dôležitý iný Taiqza, ten, ktorého doteraz volali priatelom a učitelom. Netušili, aké zlo nahlodalo jeho mysel. Arashi nebol ten druh padúcha, ktorý sa šialene smial, kým padali hlavy a tiekla krv. Bol pokojný. Ale smiechu sa ani on nezbavil. Ku-ku-ku, zdá sa, že si voláťte posily. Zadíval sa v dial, cez dym a prach, zo zvukom gongu v ušiach. Ninjovia krívali, kráčali, plazili sa. Avšak v každom z nich horel oheň. Oheň ich dediny. V každom jednom z nich. Vodcovia troch klanov stáli oproti nemu, dívali sa na neho. maitre Gyu, ktorý nerobil žiadne pozy, nesnažil sa prehovárať svojeho priatela. Stál a díval sa mu do očí. Po jeho stranách stáli další. najstarší člen, Yatsuke Ibiki. zakašlal. Bol už starý na boj, avšak nechcel umrieť. A nechcel nechať žiť človeka, ktorý ho nútil takto obetovávať dobrých ninjov. Avšak najkludnejšie sa tváril nováčik, Seyiu Ta-ru, ktorý nepoznal toho muža, nepoznal jeho smiech ani jeho plač. nemohol ho nenávidieť. len si plnil svoju povinosť, ktorú musel splniť, nech sa mu úloha akokolvek priečila. Ninjovia dokráčali. Okolo Arakiho Taiqzu stála minimálne jedna tisícka ninjov. ostatný boli na misiach, zranený čo mrtvy. Arashiho tvár potemnela. "Chcete boj? Chcete umierať po stovkách?" Nikto nezastavil. Arashi si stiahol rukavice z dlaní a odhalil jazyky, oblizujúce pach strachu a boja. Prikrčil sa, nabral íl. Sami ste sa rozhodli bojovať. Chcel som urobiť prevrat mierovou cestou. Chcel som to spraviť bez strát na životoch. Ale vy nevidíte do budúcna, tak ako ja. Vaše oči sú príliš zaslepené slnkom a svetlom, ktoré vidáva. nedokážete rozoznať svet v tieňoch, ktorý sa lačne hádže na vaše telá. Ninjovia vyskočili a Arashi tiež. Svojim rozhovorom získal to čo potreboval. "Katsu" vykríkol. Telá sa začali trhať. prvá salva, počítajúca 30 ninjov, sa rozpadla. "Další?" Vyslovil Arashi a spojil jazyky. Čakal. Čakal na tých, ktorý sa rozhodnú obätovať....

Kilometer odtial, na opačnej strane dediny, bojovali 3 postavy. Sorino. Klan sa rozpadal. Boj bol na S úrovni už od začiatku. bratia Yoshi a Yashi boli majstri v Ninjutsu, géniusi v taijutsu. Avšak svojemu súperovi nestíhali. Nedokázali ho poraziť. Zaleskla sa čepel. Roprskla sa krv. Yashi vykríkol a schytil sa za hrudník. Bola v nom diera. Tenká a hlboká. Chakra sa z rany roprchla. Z celého tela chakra mizla. Yoshi zarval. Ked dozneli Gongy a začal útok Arashiho, boj skončil. telá dvoch Sorino ležali na zemi v bolestných krčoch. NAd nimi v tieny svietili žlté oči. Neporazitelné. Chladné. Božie. Sorino zasekol čepel späť do púzdra. A stál, čakal. Z Yoshiho vyšiel bolestný výkrik. "výborne...Sorino..." Ozval sa priškrtený hlas v temnote. Postavy vystúpili z tieňa, stajúc v čiernom plášty a z kúskom temnoty, držiac zo sebou. Sorino sa neotočil, aby videl ich tváre. "Náš pán je potešený tvojou silou a dakuje za služby, ktoré si nám urobil." Sorino stále mlčal. Démon sa k nemu naklonil, zašepkal mu do ucha. "Sorino Yura, pridaj sa k nám a získaš nesmiernu moc a svoju pomstu. Preto sme ťa vyhladali." Až vtedy sa Sorino Yura pohol. Nečakane. Prirýchlo. "Mýliš sa...:To JA som vyhladal VÁS!" a pustil svoju ruku z démonvho krku. "Podme...Mám s Enkahom rozhovor." a odkráčal prvý. Démony ho nasledovali so strachom. Začali sa ho báť, takmer rovnako ako Enkahu. na zemi ležiaci Sorino len tažko rozdýchavali tento rozhovor. Až eraz si uvedomili, že ani jeden z nich nie je smrtelne zranený. Jeden z posledných Sorinov, Yura, stál nad priepastou dvoch strá. Kam patril, na ktorej ho čakal pád, ešte nikto netušil.....

Tashiro

Stál som uprostred ničoho celkom sám, sám v temnote svojho vnútra. Tu zrazu moje podvedomie preťala zvuková vlna ako z nejakého veľkého gongu. Tieto veľké tresky sa postupne opakovali po každom tresku sa temnota vytrácala, čierna začala strácať svoju farbu. Otvoril som oči môj pohľad zalialo svetlo na líci som mal ranu a všimol som si že ma niekto nesie tak som povedal Ehm ďakujem ti ale prosím ťa mohol by si ma položiť? Teraz to už zvládnem sám.

Renji Hagane

Bolesť sa s každým mojim krokom stupňovala. Jediné, čo ma poháňalo do boja, či na istú smrť bol zmysel pre povinnosť a tiež hrdosť. Každý člen môjho klanu nastúpil do boja s vztýčenou hlavou. Po chvíli som zbadal armádu ninjov útočiaci na jeden bod. Tým bodom bol istý típek. Podľa techník, ktoré používal, išlo o niekoho z klanu Taiqza. Bol tu každý. Elita Iwy. No napriek tomu padali v agónií do desiatkach. Jediné, z čoho sme mohli ťažiť bola početná výhoda. Ale ak to takto pôjde ďalej, možno čoskoro prídeme aj o ňu. Telo ma bolelo ako po opiáši v Tanzaku, no v očiach mi horel plameň. Plameň pomsty, plameň nádeje, či smrti?

Nikko

Na chvíli jsem se zastavil, když ten kluk začal mluvit. Opatrně jsem ho postavil na nohy, ale stále jsem ho podepíral v podpaždí. Seš si jistej, že zvládneš sám chodit? Vždyť si omdlel. Jen tak mimochodem, jmenuju se Nikko. představil jsem se. Pokračoval jsem už dál ke směru hluku stále podpírající neznámého ninju.