Nový začiatok?

Yin Paradin

Rozhodně jsem byl rád i za ten blesk z čistého nebe, přeci jenom to ale přineslo spíše otázky, než-li odpovědi. Přeci jenom, něco jako funkce Protektora nebyla tak nějak běžná, alespoň ne pro mě. Kage přeci jenom zní lépe a už jenom to, že se někdo nazývá Ochráncem, tedy Protektorem, zní poněkud povznešeně. Zní to, jako kdyby nám měl vládnout nějaký superhrdina z nějaké mangy. Yuko ale podle mě nebyla až tak daleko od pravdy, jen místo superhrdiny to byl superpadouch anebo něco takového, přeci jenom jeho nástup k moci nebyl nejochranitelštější už jenom kvůli škodám, které během toho vesnice utrpěla. Kde bude ten Protektor sídlit? V něčem velkém? Co by tak podtrhovalo jeho již tak vznešené ego... Tak nějak jsme se mohli shodnout na tom, že se nám ta změna nelíbí, ale nedalo se nic dělat, přesto jsme ale hledali, tedy já jsem se pídil po nějaké vysoké anebo honosné budově, jakékoliv kterou by si normální vesničen nemohl nikdy dovolit.

Mizuki

Prijali moje vysvetlenie no bolo to jasné že mi neverili. Kdo by predsa veril človeku ktorý vygrcia krv a potom povie že to je v pohode? Tsuki letela a našla ten dom ktorý mi hovoril že je v ňom niečo čo ma zaujma. No teraz bola úloha dostať sa tam. Okná aj dvere boli zavreté. Napadol ju komín tak vyletela smerom hore až ku komínu. Už ma to začínalo štvať. 9rokov som ho nevidel, určite je aj po smrti no tá aura ma stále štvala. Ako je to možné že ho po tolkých rokoch cítim? Pomaly som neveril sám sebe. Potreboval som nejaký dôkaz že žije. Inač to bol lov naslepo.

Kaguya Yudas

Išiel som ďalej do tunala a našiel som zapálenú pochodeň. Aha pochodeň využijem ju ako svetlo.
Už ma nebavilo chodiť po tme tak som si ju s radosťou vzal. Určite tu niekdo je . Musím ho nájsť, možno mi pomôže nájsť cestu von. Chcem sa strašne dostať von pretože je tu stašný smrad a bordel. Mal som hrozne zlý pocit v žalúdku . Akokeby sa malo niečo stať. Tak či tak som pokračoval . Zastavil som aby som si oddýchol. Sadol som si aby som načerpal trochu energie. Rozhliadol som sa . Je to čudné žiadne bočné cesty som zvedavý kam ma to zavedie.

Yin -->
Nohy ťa doniesli až do jednej uličky, všetky budovy staré a zašlé ich predchádzajúcou slávou. len jedna budova udierala priam do očí. Presne v strede radov domov stála. Nebola príliš veľká, ani vznešená, no bola nová, celkom novučičká, nemohla mať viac ako pár týždňov či dní. Masívne dvere chránili vnútro od vonkajšku. Vedľa nich ceduľka. "Úrad Protektora" Našiel si to miesto bez väčších problémov. Teraz sa stačilo len zahlásiť a vypýtať si nejakú misiu, či prácu. Ako to nazveš bolo len na vás.

Mizuki -->
Stáže sa medzi sebou začali zhovárať. Z ich slov si mohol vypočuť že Lord regent, ich milovaný a ľudom tak zatracovaný vládca akosi mešká. Tvoja Tsuku sa zatiaľ dostala až ku komínu. Dom nebol pár rokov obývaný, tak bolo logické že ani komín nebude vymetený a nedaj bože aby z neho išiel dym. Bol to len komín, trocha úzky a čierny ako sama noc. Sadze na jeho stenách tvorili hrubú vrstvu. Prejsť cez takéto niečo bolo isto riskantné, nikto nevie čo číha na druhom konci.

Kaguya -->
Do tvojich očí zrazu udrelo rázcestie. Bol by si prisahal že ešte pred chvíľou bola len jedna cesta. No na teba teraz zívali dva černe tuneli. To bola tvoja voľba, vydať sa vpravo, alebo si zvoliť ľavú cestu. Voľba bola len na tebe. Na konci každého sa skrývalo niečo iné. Či smrť, poklad, alebo tajomstvo bola však otázka. Oddych ti musel stačiť a mal by si sa vydať v pred. Predsa tu nebudeš sedieť na špinavej zemi celú večnosť. Tvoj nos zacítil závan čerstvého vzduchu. Bolo to z jedného z tunelov, no nedalo sa zistiť z ktorého, akoby tento čerstvý vzduch vychádzal naraz z obidvoch ciest no ani jednej.

Mizuki

Lord regent mešká?... Snáď sa mu niečo nestalo. Podišiel som k strážcom a jemne sa spýtal. Ak teda lord mešká môžem sa ísť prejsť a nabrať trošku sily? Nebojte sa hneď sa vrátim. Na tvári mi sršal úsmev.
Tsuki priletela až ku komínu a všimla si že je fakt špinavý. Vyskočila a pretela cez komín. Ako letela tak sa na ňu usadilo veľa špín a prachu. Nakoniec sa dostala až dole. Potrepala sa, pretože vyzerala ako nejaký čierny duch. Otvorila jej malé očká a sledovala kde to vlastne je.

Danieru

Pomaly som isiel domov. Bolo uplne ticho v uliciachz aj mucha bola pocut. Citil som sa celkom unaveny, ale stale som rozmyslal nad tym kam mohol ten typek zdrhnut. Moja mysel bola plna nezodpovedanych otazok a hladal som nane odpovede no nic. Pozrel som sa na svoju ruku a videl som dlhu, siroku spalenu jazvu od lakta az po koniec. Konecne som dosiel domov. Vyzliekol som sa a hodil som sa na postel. Konecne doma.. Otazely mi ruky aj nohy, oci som nevedel uz otvorit. Pomaly som zaspaval.

Mizuki -->
Hneď ako si povedal svoju otázky stráže na teba zazreli velice pekným pohľadom no skorej akoby ti stihli niečo povedať v chráme zažiarilo červené svetlo. Zväčšovalo sa, narastalo na intenzite. Musel si si zakrývať oči aby si neoslepol. Svetlo zažiarilo svojou plnou silou a potom zhaslo. Na mieste kde pred tým stál kňaz ktorý sa teraz klaňal na zemi stál, nikto iný ako sám Lord Regent. Stráže nasledovali príklad kňaza a to rovnaké sa očakávalo aj od teba.
Medzi tým mala Tsuki trošičku problémy. Komín bol tak zanesený že sa stal priúzkym na to aby cezeň prešla. Určite by sa však z troškou snahy a dôvtipu cez ten komín dostala, stačilo to len skúsiť no rozhodne to nebude jednoduché.

Danieru -->
Prišiel si domov, ruka ťa pálila a pichala. Vysielala do mozgu impulzy o bolesti. Bolo to nové tkanivo, telo na to nebolo navyknuté. Keby si tak neponáhľal určite bo sa to vyvinulo lepšie. Prišiel si až k posteli na ktorú si sa zvalil ako mŕtvy. Vytúžený spánok prišiel hneď hoci bolo slnko poriadne vysoko. Tebe to však nevadilo, ponoril si sa do ríše snov. tvoja hlava si robila čo chce.

Yin Paradin

Přišel jsem až k masivním dveřím. Oddychl jsem si, že jsem nemusel nadále hledat, protože to bylo to, co jsem hledal. Teď jenom vymyslet, jak se dostat dovnitř, no, zkusil jsem to nejprimitivnější a to otevřít ty masivní dveře sám, protože jsem si nevšiml, že by byl někdo kolem. Jakmile jsem dveře otevřel, vešel jsem dovnitř a hledal kancelář Protektora anebo nějakou jeho "recepci", abych se mohl zahlásit, představit a vyžádat si misi, což jsem také hodlal, jakmile bych na kancelář anebo recepci narazil, udělat.

Kaguya Yudas

Postavil som sa zo zeme a oprášil som si zadok. Tak je čas pokračovať ďalej. Išiel som stále ďalej keď som zrazu narazil na ráztestie. Kade mám ísť ? Napravo alebo naľavo ? Bola to veľmi tažká situácia. Ak si nevyberem správne môže to byť moja smrť. Inštinkt mi hovoril napravo. Dobre teda pôjdem napravo . Išiel som cestou napravo bola tam strašná tma a smrad. Pokračoval som stále rovno dúfajúc že nájdem cestu von. Pred sebou som cítil jemný vánok vetra ktorý mi narážal do tváre. Bude to určíte správna cesta cítim to v kosťiach.

Mizuki

Než mi strážci stihli odpovedať tak nás všetkých oslepilo červené svetlo. Otvoril som oči a videl som Lorda Regenta. Ostatní sa kľanali, to isté som ihneď spravil aj ja. Klakol som si a pozrel sa na zem. Snažil som sa nerozmýšlať. Môj pán sa vrátil. Dúfam že si ma teraz oblúby.

Tsuki

Dočerta! Ten sprostý komín je veľmi malý, nepreleziem cezeň ani bohovy. Snažila som si tam vopchať a celá som bola od sadze. Už som sa len modlila aby tam to niekto nezapálil. Len to by mi chýbalo. Načo som sa sem vôbec s*ala? Ach áno.. kvôli tomu jeho bratu.. Bleh!

Zero Ketsueki

Čepel zbraňe zasiahla do prázdna. Ozval sa zvuk slabosti, keď čepel prešla vzduchom. Ludia sa začali rozostierať, nemal som avšak ani čas na chvílku nechať svôj zrak odpočinúť. nemohol som. necchel som. Cítil som iba bolesť a stach. Druhý zásah. Celé telo začalo odumierať, prestalo poslúchať moje rozkazy. Čepel, obalená koróziou, vypadla z chromej ruky. počul som iba tichý dopad o kamenný chodník. pohlad sa otočil, hladal miesto, kde ma zasiahli a pokúšal sa vybrať to, čo ma uspávalo. Jed. Netušil som, že na náš klan funguje. Racionálna myšlieka, posledná, ktorú som dokázal vytvoriť vo svojej šialenej mysli. Nohy sa podlomili, necítil som ani údere. možno si si iba nahováral, že vôbec nejaké prišli. nevidel som, nepočul, necítil. Svet sa netočil, svet sa rozplíval v temnote, pomaly, ukazujúc mi, skutočný strach. Bál som sa že oslepnem, keď temnota postupne menila môj pohlad. najprv to boli obrysy, potom tieňe, ťahajúce sa za svetlom. A nakoniec,nebolo nič. Z otvorených úst mi vytiekla slina. Telo dopadlo na zem, vedla vlastnej krvy, bez zranenia. Čepel meč, pohodená, vedla mna, mane zažiarila na svetle. Avšak ja som to už nevnímal. jed začal pôsobiť, 100x silnejšie ako u iných ludí. U tých normálnych...mysel sa uzatvárala do seba, cítil som ibajedinú myšlienku, ktorá ma udržala v tomto pohanskom svete....Hime....

Yin -->
Keď si otvoril dvere a vstúpil do domu ocitol si sa v dlhej chodbe ktorá bola lemovaná dvermi. Avšak nebolo ich veľa, len štvoro dverí na každej strane dvoje. Presne oproti tebe, na konci chodby bola nástenka, či skorej informačná ceduľa. Mohol si si všimnúť že na svetle ktoré do chodby dopadalo malým oknom nad dverami a nástenku sa na každých dverách lesknú malé štítky, zrejme názvy každej tej miestnosti. Už bolo len treba vstúpiť do kancelárie, to boli hneď prvé dvere po tvojej lavici, alebo predsa len skontrolovať nástenku.

Kaguya -->
Tunel sa zdal až nekonečný. Míňal si stále tie isté kamene, no občas sa tunel stočil doľava potom azda aj doprava. Väčšinou bola cesta priama, no ako si zachádzal hlbšie začala sa kľukatiť. Prepadol ťa zvláštny pocit, akoby sa všetko okolo teba scvrkávalo, akoby sa tunel zmenšoval. Jeho steny boli k tebe stále bližšie a jeho strop akoby sa ti chcel dotknúť hlavy. Keby nebodaj ide oproti nejaký človek, len z ťažkosťou by ste sa vyhli. Tvoje oči zazreli čosi zvláštne, neočakávane a plné nádeje. Bolo to svetlo, svetlo na konci tunela, blížilo sa či skorej si sa blížil ty.

Lord

Bol som unavený. Pozrel som sa naokolo a stál som tam, uprostred rozostavaného chrámu. Strážcovia ktorých som tak milo prepožičal tomu chlapčisku sa klaňali, spolu z kňazom a sluhami. Hneď ako ma videl padol na kolená. Ako len podlieza. Hneď mi prebleslo hlavou, avšak tebe som nevenoval ani jeden mizerný pohľad. Otočil som sa hneď k jednému sluhovi a spýtal sa ho. Už sa tak stalo? Sluha neváhal a hneď z najväčšou pokorou akú človek mohol prejaviť podal odpoveď. Áno pane, chvíľu po tom ako ste odišli. Usmial som sa naňho, jeho správa bola potešujúca, no v tebe mohla vzbudzovať len otázky. Konečne som sa pozrel aj na teba. A. Aha rituál dokončíme zajtra. To bolo všetko čo zaznelo z mojich úst k tebe. Medzi tým si ty však už vedel že Tsuki sa podarilo uvolniť a mohla pokračovať.

Zero -->
Odpadol si. Jed sa pohrával z tvojou už tak dosť chorou mysľou ako mačka z myšou. Počul si hlasy, znova si zažíval ten deň. Deň kedy vybuchla sopka v ktorej úsmeve ležala vaša osada. Deň kedy prišli oni. Klan Hingkoku z Iwagakure. Celý tento krvavý masaker sa ti prehrával v hlave. Scéna sa prepla. Bol si na lodi búrka a tvoja Hime bola navždy stratená. Isto boli obrovské muky prežívať všetko toto znova a znova. Myseľ sa upokojila, zhasla. Všade bola tma avšak tmu preťal lúč svetla. Blížila sa k tebe postava. Črty ktoré si tak poznal, ktoré si tak miloval. Tvár po ktorej si túžil. Áno bola to Hime. Jej ústa sa otvorili. Zero. Jemný hlas doniesol tvoje meno do tvojich uší. Bola blízko už si jej mohol vidieť do tváre. Usmievala sa na teba. Zero. Zopakovala znova. Nesmieš zomrieť, musíš sa prebrať. Musíš bojovať, nájsť ma. Usmiala sa na teba. Ten úsmev bol taký očarujúci, taký nádherný. Túžila ťa pobozkať, no bola to len predstava. Jej tvár sa blížila. Teplé pery spočinuli na tvojich. Ucítil si slzy na tvojej tvári, nie však tvoje ale slzy Hime. Jemný vánok ti ju odvial, akoby bola z piesku. No do tvojich uší sa ešte doniesli slová. Otvor oči.

Mizuki

Objavil sa predomnou a vyzeral vyčerpane. Nevedel som ako zareaguje na mňa. Či ma bude brať viacej alebo menej. Nevenoval mi ani jeden úbohý pohlad. Potom to zaznelo ,, Rituál dokončíme zajtra,,.Rituál dokončíme.. zajtra?! Čo to má byť?.. Toto sa mi nepozdáva. No bolo mi to teraz jedno, mal som to za sebou a hlavná priorita bola nájsť brata. Nevedel som či sa už môžem postaviť tak som v pokrčenej polohe povedal. Môj lord potrebujete ma ešte? Rád by som spravil ešte jednu vec. Na tvári sa im objavil vážny pohľad. Pohľad taký ktorý v ňom mohol vyvolať dojem že ide o život a o smrť. Zatiaľ sa Tsuki predrala cez tu špinu a poobzerala sa po okolí.

Danieru

Sen: Snival sa mi sen. Sen ako som bol maly a videl som svojho otca a sestru. Svietilo tam slnko, zmurkal som..Zrazu sa rozbehli a predomna skocili 3 tiene. Bal som sa ich, no pustil som sa do boja. Ked som chcel tien udriet, tak mi ruka cez neho presla ako nic. Zistil som, ze to su vspomienky, ktorych sa bojim a utekam. Musim ich prekonat, iba tak najdem opet svoju sestru. Zacal som spominat na minulost a zaroven potlacat to zle. Tiene vybuchli a zostal znich len cierny piesok. Nahle som sa prebudil uplne spoteny.

Yin Paradin

Budova působila prazvláštním a zároveň honosným dojmem, zanechávala ve mně pocit malosti, nicotnosti, bezvýznamnosti, ale jakmile jsem si uvědomil, že chodba není tak dlouhá, jak se zdá, pocit se vytratil, jako když přijdete do kostela a náhle si uvědomíte, že v něm není ani kříž, ani vitráž a dokonce ani nástěnné malby. Chvíli jsem přemýšlel a rozhodoval se, zda-li přímo vejít do dveří anebo se raději podívat na nástěnku, nakonec zvítězila zvědavost a nástěnku jsem si přečetl.

Kaguya Yudas

Pokračoval som v ceste tunelom. Všimol som si že strop aj steny tunela sa začali približovať akoby tunel končil. Mal som dobrý pocit , pretože som sa tešil na koniec. Zrazu som zazrel svetlo. Osvietilo mi tvár . Som už na konci? Alebo je to ďaľší oheň? Dúfam že je to koniec tunela. Chcem sa dostať s tohoto prekliateho miesta.

Mizuki -->
Lord odchádzal, nevenoval ti toľkú pozornosť aby počul tvoju otázku, či skorej sa hral na niečo viac ako ty. Ako keby nebol? Odišiel. Veľkňaz sa ponáhľal hneď za ním. Sluhovia si vydýchli. Konečne voľno. prehnalo sa isto mnohým z nich. Dokonca aj stráže boli na odchode, akoby na teba zabudli. No predsa sa niekto otočil. Nikto iný než ten ktorý tebou najprv pohŕdal. Presne ten strážca ktorý si račej vyberal smeti spod svojich nechtov, akoby sa ti mal venovať. Môžeš ísť. Keď sa niekde stratíš neboj my si ťa už nájdeme. Povedal zo značným pobavením v hlase a pobral sa preč, poklonkovať svojmu pánovi či skorej vykonávať mu služby iného druhu.
Medzi tým Tsuki otvorila svoje oči a uvidela tmavú stenu. Bola v kozube, pozerala sa práve na stenu a nie von z neho. Otočila sa a videla vnútro domu, kopa nábytku ledva držiace pohromade a ešte väčšia kopa prachu ktorá ležala skoro na všetkom, avšak našla sa odchýlka, čerstvé stopy vedúce do druhej miestnosti.

Daniaru -->
Kto by to bol povedal, ale ako sa tvoje oči otvorili aby uzreli svetlo sveta zaznelo klopanie na dvere. Nie normálne tiché, pokojné, ale naliehavé búchanie na dvere ktoré sa pod toľkou silou prehýbali. Pravdepodobne to veľmi ponáhľalo keď to znelo tak naliehavo. Avšak bolo len na tebe či otvoríš. No nevedel si kto to je, neotvoriť by mohla byť hádam aj osudová chyba ktorá by ťa neskôr mohla stáť aj život. Búchanie zosilňovalo. Nenechalo ťa ani len vo sne odpočívať na posteli. Keby si neotvoril teraz určite by to dokázala aj vzácna návšteva predo dvermi sama. No predsa len slušnosť bolo počkať na teba než sa uráčiš otvoriť, no nikto nečaká večne.

Yin -->
Cesta k nástenke bola ozaj len pár krokov. Obsah nástenky však nebol skoro ani na povšimnutie. V stĺpci "Misie" bolo akosi prázdno, akoby pani úradníčky nemali čas vyvesiť aktuálnu ponuku. No na druhej strane stál nápis. "Kancelária Protektora" pod tým napísané "Zástupca Kageho pre armádne veci" ďalej tam boli nejaké nepodstatné vety ohlasujúce slávu vodcovi, jeho činom a zásluhám. Isto nič z toho nebola pravda, ale treba mať aspoň reklamu dobrú. Na úplnom konci boli slová. "Registrácia nových Shinobi dvere č.1" Nástenka ti toho veľa neprezradila no mohol ti ostať len pocit že za dverami to bude lepšie.

Kaguya -->
Blížil si sa k tomu svetlo. Vzduch začínal akosi voňať, no túto vôňu si nevedel priradiť, identifikovať. Do tvojich uší sa donášal tlmený zurkot ktorý postupne zosilňoval do hukotu, hukotu akoby sa pod tebou valili ohromné masy vody. Zem pod tvojimi nohami akosi začala mäknúť, chladiť a vtedy si vstúpil do akejsi kaluže vody. Áno v tuneli bola voda, no východ tak blízko. Prišiel si až na koniec. Bola to akási kamenná plošina, malé množstvo vody stekalo cez jej okraj a pod tebou vodopád. Voda tryskajúca zo skalného masívu pár metrov pod tebou. Videl si dúhu to bolo tak všetko čo si teraz mohol vidieť, viac ti zrážajúce kvapky na tvojich očiach snáď ani nedovolili. Voda hučala no i napriek tomu si mohol začuť spev vtákov.

Yin Paradin

Od nástěnky jsem se otočil na podpatku a zamířil ke dveřím číslo jedna. Byl jsem docela znechucený tím, jak to ve vesnici vypadá a Yuko tím byla znechucena též. Tyto myšlenky jsem ale musel rychle zamést do svého podvědomí. Přede dveřmi jsem se zhluboka nadechl, uklidnil se a zhluboka vydechl, poté jsem zaklepal na dveře, počkal pár sekund a až poté jsem dveře otevřel a vešel jsem dovnitř. "Dobrý den," ohlásil jsem svůj příchod do místnosti pozdravem a rozhlédl se.

Mizuki

Prikývol som a hneď som zmizol. Bežal som akurát cez les a dosť som sa ponáhľal. Vydrž Kaguya.. idem si po teba! Myslou som sa spojil s Tsuki. Našla si ho? Už k vám bežím! Dobehol som až k domu kam prišla Tsuki. Vyzeralo to divne. Eh tu je Kaguya? To je divné.. Dvere a okenice boli zavreté, po pár pokusoch otvorenia som to zobral inou cestou. Nejaké sprosté dvere ma nezdržia. Zaktivoval som svoju pečať a prerazil som dvere ktoré stáli predomnou. Porozhliadol som sa a išiel som rovno. Videl som akési svetlo ihneď som išiel za ním až som sa objavil v dajakej bani. Nestrácal som čas a bežal som ďalej. Všade bolo špinavo a tunel vyzeral byť nekonečný. Po tolkom behu som sa musel zastaviť a nadýchnuť sa. Všimol som si odtlačok akejsi topánky v blate. Ihneď ako som to zazrel bežal som ďalej. Rozcestie ma stretlo. Doprčic?! Kam teraz?! Pravá či Ľavá?.Z oboch sršilo slnko a to znamenalo nádejný východ. No kam teraz ísť, to bola moja odtázka. Vytiahol som dva kunaie na ktoré som dal kúsok svojej krvi. Pravý Kaguya bude vedieť čo to znamená. Pretože určite bude vedieť že nás toto otec učil.

Synovia, ak sa raz stane že budete rozdelený a budete si musieť vybrať medzi dvoma cestami. Riaďte sa podľa krvi. My Yudasovci máme špeciálnu krv, dokáže vycítiť naše pocity a pocity druhých.

Brat môj... prosím nájdi ma! Šmaril som kunaie do ciest, každý do inej. Niečo mi hovorilo že išiel do ľavej no bohužial som sa mýlil. Zabodol som svoju katanu s pečatným znakom nášho klanu do blata, ako navigáciu. Nechal som tam krapec aj svojej temnej chakry. Poletovala okolo pečate.
Rozbehol som sa do ľavej komory dúfajúc že som si vybral správne. Bežal som ďalej vzpriam temnote a zlobe ktorá ma poháňala. Chcel som zistiť či môj brať ešte žije a čo sa vlastne stalo za nášho úteku..

Kaguya Yudas

Išiel som v tuneli keď som zrazu započul niečo povedomé akoby som započul tiecť vodu. Rozbehol som sa smerom dopredu. V okamihu sekundy som stál na kamennej plošine. Pozrel som sa dolu a uvidel som vodopád. Hurá dostal som sa von. Zakričal od radosti. Ale ako sa dostanem dole ? Je to strašne vysoko ... Zdvihol som hlavu a pozeral sa do neba. Nad mojou hlavou poletovali vtáky a pritom si štebotali. Bolo to krásne. Slnko mi svietilo do očí. To je nádhera , konečne zase cítim teplo slnka ktoré mi svieti do tváre .Dobre ale teraz nieje čas na opaľovanie sa na slnku musím nájsť Mizukiho. Poobzeral som sa a začal som hľadať cestu ako sa dostať dolu. Ale márne, nevedie odťialto žiadna cesta musím sa vrátiť.

Mangetsu

Konečně, po poněkud dlouhé době se mi podařilo složit na akademii geninskou zkoušku a ačkoli byla doba neklidná a celá vesnice žila diskuzí o novém vládci, musel jsem si jít potupně na úřad vyplnit registrační formulář, abych vůec mohl jako Ninja sloužit. Přišlo mi to nejen hloupé, ale i ostudné. Jako by snad nestačily všechny ty papíry vyplněné na akademii, ještě jsem musel vyplňovat další štosy papírů.
Vážně, pokud někdy tato vesnice na něco padne, bude to byrokracie.
povzdechl jsem si, když jsem ve velké administrativní budově hledal registrační kancelář. Nakonec jsem se musel několikrát zeptat na cestu, než jsem našel alespoň velkou nástěnku, která mě nasměrovala do správné kanceláře, na jejíž dveře jsem zaklepal.
Tady Tsuki Mangetsu, přišel jsem se zaregistrovat jakožto nový genin.
ohlásil jsem se a vztoupil do kanceláře, ve které k mému překvapení čekal ještě jeden mladý shinobi, zrhuba mého věku(Yin Parin).

Zero Ketsueki

"Tvoj klan pred 9 rokmi zabil moju rodinu. Manželku, rodičov, deti. A ja som sa musel dívať, ako moj ovládaný syn prebodáva moju dcéru." Do očí sa Amarovi vtiskli slzy. Utrel si ich do rukáva. nepriatel by toto rozptýlenie využil, avšak Yukan nie. Bol na to príliš čestný. " Nechal som vás...A vy rozhodnutie, ktoré ma mučilo každý deň, sa rozhodnetie oplatiť vyvraždovaným detí, žien a mužov z klanu? Predtým to bol jedinec, ale teraz, teraz v tom šiel celý klan. Musím vás vyhubiť, vašich mužov aj ženy, deti i starcov, aby váš skazený druh skončil, aby ste už nikomu neublížili!" Yukan sa vystrel, vytiahol deník. Ignoroval slová Amarove. Zapisoval. Zero sa pokúsil postaviť. Nemal však na čom. Jeho brat dopísal poslednú vetu v dneskajšom dni, nahlas si ju prečítal. ...teraz umriem, avšak viem, že som niečo dokázal. Splnil som slub, už dalej žiadne písanie nebude....Yukan... Následne zavrel knihu, deník a zadíval sa Amarovi do očí. Podla Yukana boli všetci ludia dobrý, vždy chceli pre svojich niečo dobré. Avšak štastie je ako zlato, na svete je ho konkrétny počet. Ak chceš kúsok pre seba, zobereš časť inému. Yukan poklakol a prehovoril k nepriatelom, s úsmevom na perách. "Splníš mi poslednú prosbu, Dobyvateli?" Amarov plameň v očiach na chvílu ochladol. Prikývol. Bol to dobrý muž zo zlým osudom. Yukan sa nenápadne zadíval ku stromu, kde odložil svoje brata. "Chcem vydieť oblohu, aspoň ešte raz.." Amaru sa zadíval hore, do prašného oblaku sopky. Nebesá sa rozostúpili. Svetlo objalo Yukana, Amara, aj strom, pod ktorým sa Zero skrýval. Bola to nádhera.

Všetko sa rozostúpilo. V ústach som mal chuť popola. Cítil som vôňu spáleného mäsa. Mojeho mäsa. Mojej nohy. Ochablé telo nedokázalo vzdorovať chodu myšlienok. Môj brat, ten, ktorý nedokázal zdediť dar. Môj milovaný brat. Yukan. Miloval oblohu, rovnako ako ja. Miloval nás všetkých, aj cez naše krvavé spôsoby. Možno si našiel dievča, nikdy som sa ho to nepýtal. Bol som malý a neskúsený. mal málo priaťeľov, ale vybral si mňa, aby ma zachránil. Svojeho malého, milovaného rbata a obätoval sa pre vec, ktorú nespôsobil. oni zabili našu matku, my ich rodiny. nekonečný kolobeh nenávisti. Možno by sme si to uvedomili, avšak prečo? Boli sme prekliaty, deti krve. Nemali sme budúcnosť. Ďalšia scenária. preklínal som svoju mysel, že sa so mnou tak zahrávala. Túto nie..Vravel som si. Nie s ňou...

Boli spolu, nemohli im nijak ublížiť. Nič okrem Boha. Vlna zasiahla palubu. Nápor stiahol Zera na zem, Zachytil sa vyčnievajúceho dreva. Hime vykríkla. Zero ju už nikdy neuvidel. Bola cez palubu a nemal ju kto zachytiť. Vykríkol a pokúšal sa zachytiť jej ruku pri páde. Nestihol. Jej telo pohltila voda. ...Musím ju zachrániť. Musím... Ruku, ktorú natiahol ku Hime, vykríkla bolesťou. Bola už preč ako tá vlna. Nič nás nemohlo rozdeliť, ale iba hlupák mohol dúfať, že odolá hnevu Bohov.

Myseľ sa roztvorila. Ostala iba temnota, to čo som v skutočnosti bol. Žiadna viera, žiaden osud, len temnota, ktorá tápala v mojom vnútry a lačne sa vrhala na lúče svetla, lúče nádeje. Zero jemný hlas. tak krásny. tak vábivý. tak milovaný. Temnota ustúpila. myseľ bola čistá. Hime! Ozval som sa výkrikom. Nesmiem umrieť, nie kým je tu ešte nádej.... teplý dotyk pier. vlhký. Vzácny. Musím ju nájisť.. oči sa otvorili. Predsa sa len našiel kúsok svetla, mocnejší ako temonta.

Yin, Mangetsu -->
Boli ste v miestnosti. Hneď oproti dverám stál nádherný bohato zdobený stôl, stôl hodný nejakého grófa, určite bol starší ako vaši dedkovia. Celú miestnosť osvetľoval rad veľkých okien ktoré boli po ľavej strane miestnosti. Ak bola chodba trochu malá a zaostalá o tejto miestnosti sa to isto nedalo povedať. Prepychové okná starožitný nábytok, bohatá výzdoba. Akoby chodba bola len niečo na odlákanie možných zlodejov, ale kto by už chcel kradnúť v kancelárii protektora. Vaše topánky klopotali na leštenej drevenej podlahe z akéhosi čierneho dreva, isto drahého. Oči vám padli na stôl. Sedel za ním istý nie veľmi mladý pán čo si Čítal noviny, alebo nejaký spis. Nedalo sa to hneď tak presne určiť. Keď ste vydali hlásky, položil tie papiere ktoré mal vo svojich rukách a pozrel svojimi prenikavými očami na vás. Sadnite si. Prehodil len tak sucho a ukázal na dve stoličky ktoré stály pred stolom, tak rozdielne od kresla v ktorom si velebil on. Zodvihol sa a zamieril k akejsi skrini z ktorej po chvíľke vytiahol papiere, či skorej obálky. Zatvorené obálky položil pred vás na stôl a sám si sadol. Čakal na to až ich otvoríte.

Mizuki -->
Áno dom bol zabarikádovaný no predsa len sa ti podarilo dostať do vnútra, síce to odniesli dvere. Tvoje šetrné dobíjanie sa do domu však isto nemalo na statiku domu priaznivé účinky. No konečne si bol vo vnútri zo stropu padal prach a dom sa chystal každú minútu zrútiť. V miestnosti vedľa už bol zrútený strop. Hromady harabúrd cez ktoré bolo priam nemožné sa dostať. Drevo zmiešané z omietkou a starými nábytkami bolo to čo ti nedovolilo aby si videl svetlo, aby si uvidel to čo videl tvoj brat. Jediné čo si videl boli stopy vedúce do sutín. Niečo prasklo, zem sa pohla stena ja prehýbala. Celý dom sa chystal spadnúť. Nebolo by múdre a dôstojné aby ninja zomrel pri páde akejsi starej barabizni na okraji dediny.

Kaguya -->
Tvoje oči sa prispôsobili. Para opadla a tebe sa naskytol nevídaný pohľad. Pohľad na akúsi džungľu ktorá sa rozprestierala pod vodopádom. keď si pozrel hore tak si si všimol že to má strop. Kdeže vôbec si nebol vonku, ale akoby si bol v inom svete. Bolo tu svetlo no akoby vychádzalo odvšadiaľ a zároveň odnikiaľ. Mätúce pre zmysli. Avšak v ľavo si uvidel akúsi cestičku, rímsu ktorá sa tiahla popri skale, nie príliš širokú no na to aby si prešiel určite stačila. Bolo len na tebe či budeš pokračovať, alebo sa vrátiš, no cesta späť sa nie vždy vypláca.

Zero -->
Svetlo, tak oslepujúce svetlo. Oči si zvykli. Ležal si, umelé svetlo dopadalo na tvoje telo. Miestnosť bez okien, možno niekde v podzemí. Bol si priviazaný, predsa len človek nikdy nevie čo by si mohol povyvádzať po tvojom teatrálnom vystúpení v uliciach. Mal si však nové šaty bol si čistý. Presne oproti tebe boli veľké ťažké dvere. Otvorili sa a do miestnosti či skorej cely vošli piati moonwalkers. Avšak ten posledný bol akísi iný, sršal z neho rešpekt, moc. Rozostúpili sa a on prišiel k tebe, jeho maska nebola čistá biela, bola iná. Strieborné ornamenty, či skorej neznáme písmo zdobilo jeho tvár. Som kapitán Moonwalkers a ty si Zero Ketsueki, spomínam si na ťa. Povedal vznešeným tónom. Jeho oči sa upierali na teba, čakal odpoveď no nepoložil otázku. Mohol si si myslieť o tom čokoľvek.

Yin Paradin

Přešel jsem ke stolu a snažil se ignorovat jak bohatou výzdobu, tak také i Mangetsua. Připadám si jako na nějakém zámku, hej! Tohleto nikde jinde ve vesnici snad ani není! Kde se to všechno vzalo?! A kdo je ten druhej?! Yuko ale nehodlala všechno tohleto přejít, skoro jako kdyby mě něco nutilo se neustále koukat z rohu místnosti do druhého a do třetího a nakonec i do čtvrtého, pořád dokola. Yuko chtěla víc, chtěla vidět, jak vypadají i další místnosti, ale na to nebyl čas. Jsme tu pro misi, vzpomínáš, úkol - akce... Tak se prosím uklidni.Jo, jo, máš pravdu, když já... chci tu podlahu, chci ji mít v pokoji! A sakra musím vědět, kdo je ten kluk! Najednou jsem si odfrkl a posadil se. Pro mé okolí to byl výraz možného znechucení, já jsem se ale snažil nějak utlumit nápor ze strany Yuko, která se vší silou snažila urvat alespoň ještě jeden pohled na Mangetsua, stejně tak jako na výzdobu místnosti. Já se ale zaměřil na obálku. Mlčky jsem si ji přitáhl blíže k sobě a opatrně ji otevřel, snažil jsem se neporušit papír, ze kterého obálka byla vyrobena, a až poté jsem opatrně vyndal její obsah a zaměřil svou pozornost právě na něj.

Mizuki

Cítil som vibráciu v nohách. Čo to? Mám snáď strach? No v tom to začalo. Všetko sa začalo triasť. Zem sa chvela a na mňa padal prach zo stropu. Všetko sa rozhýbalo. Vedľa mňa už bola spadnutá omietka. Celý dom sa začal vrtieť. Chystal sa spadnúť. Rýchlo som vybehol z baráku von a sledoval som ako celý padal. Nie... Nie! Kaguya! Zreval som hlasno. Bol to prenikavý krik ktorý ohlušil všetko na okolo. Výkrik hnevu, straty. Ako zavytie, všetko sa zmenilo. Padol som na kolená a do očí sa mi vtisli slzy.



Mizuki, Mizuki. Až budem veľký chcem byť ako ty a ocko. Chcem byť silný ninja a následca trónu. Chcem aby ma všetci uznávali. A hlavne.. chcem byť stále s tebou nee-san. Budeme navždy spolu a brániť jeden druhého. Budem ťa stále následovať, v dobrom aj zlom. Haha braček, ty si ale pošetilí, čo by sa nám malo stať? Neboj sa vždy tu pre teba budem a ochránim ťa. A nezabúdaj máme tu nášho oca, mamu a náš klan. Tí nás ochránia. Nemusíš sa báť, všetko... bude dobré.

A teraz.. bolo všetko fuč. Môj brat zmizol, myslel som si že umrel. Postavil som sa a zapichol kunai do zeme. Zmenil som sa. Už ma ovládla temnota . Kráčal som po ulici a nevnímal okolie. Okolo mňa chodili deti, chlapci a starci. Ja som len bezvládne išiel a občas som aj do niekoho narazil. Potom som schytal na svoju adresu pár nadávok. No to ma netrápilo stále som išiel vpred. Mysli na svoj cieľ.. Máš pred sebou ešte dosť práce nezabudni na to. Áno.. Obzrel som sa k nebesiam a oči sa mi zavreli. Vietor mi prešiel po vlasoch.