Kroky v temnotách

Předmět: Kroky v temnotách Sat Feb 25 2012, 00:22

Pochod neustával. 7 hodina pochodu. pochodňe horeli a dohorievali v pravidelných intervaloch. Avšaka karavana, všetko, čo ostalo z Iwagakure, išlo dalej...zásbo nebolo vela. Nemali z čoho nahromadiť.všetko bolo minuté už v prvých dnoch zničenia. Nikto nehovoril, každý mal strach. Tuneli boli rovnaké..vždy...každý tunel, erodovaný vodou, bol klzký a chladný, temný. zvuky krokov sa ozývali v temnotách jaskýň. Ludia sa obzerali, hladali zdroj toho strachu. Cítili, že sú to votrelcami, cítili, že toto je územie prastarých síl, silnejších ako chakra. Iba Tsuchikage to dokázal skrývať, nemohol ukázať strach. Strach by ho ovlá strach by ho donútil otočiť Iwagakure. Pozoroval mapu vo svite ohňa a živice. Snažil sa ukázať smer. Dúfal, že to dokáže chápať. predsa len..už tam mali dávno byť. Nikto sa ho nič nepýtal. Museli mu veriť.- Bol to predsa tsuchikage a jeiný, ktorý držal mapu zároveň s ohňom v ruke. nemohli mu odporovať.Sousari Taiqza, vodca ANBU zložiek, ho nasledoval. Hádali sa. potichu, iba oni dvaja. Avšak ich oči hovoril jasne. Boj sa ešte nezačal...Ani démony sa nemôžu rovnať nenávisti človeka. malé dieťa ich predbehlo. Už ho nebavilo stáť v rade, čakať, kým dospelý niečo urobia, kým sa rozhýbu...nikto ho nechytal, každý ignoroval slová matky. Boli viac stroje ako ludia...Mnohý sa s tým vyrovnali vypnutím, šialenstvom. Málokto znesie pohlad na tolko krvy. ostatný sa báli. Prečo by mali predbehnúť Tsuchikageho? Naštve sa? Udrie nás? Jeho povaha bola desivá, jeho síla neuveritelná, prekonávajúca všetky limity ninjov, tie, ktoré zatial nikto neprekonal. Dieťa to nechápalo, necchelo byť ako on. Chcelo byť ako 5 tsuchikage, záchranca dediny, ktorý obetoval sám seba aby zachránil dedinu. Zabil zrádneho Sendokageho. zachránilo fénixa. takým on chcel byť. Utekal v diaľ, do neznámych, temných pristorov, ešte necítil strach aký cítili dospelý. Necítil tú zväčšujucu sa temnotu, Nepotreboval. Klzká chodba. Potkol sa. Prepadol, chodba sa sklzala dole. Vykríkol. Prvý krát od bolesti a strachu. Druhý od prekvapenia a úžasu. Ninjovia ho nasledovali. nemohli si dovoliť ho nechať zraneného. Toto nemohol ani Tscuhikage zakázať. Aspoň to ešte neurobil. všetci pridali do kroku, keď ninjovia umkli. Stíchli. Chodba sa rozširovala. mnohý spadli na klzkom kameny. Mnohý spomalili, boli opatrný. Avšak všetci to uideli. Všetci uvideli skutočnosť. Legendu zmenení v realitu. Sen. "Ono to skutočne existuje?!" boli jediné slová od jedinej osoby v dave. zvyšok mlčal...Nedokázal hovoriť. nedokázalo sa to popísať. dalo sa iba pozerať a priblížiť sa...

Kroky v temnotách Cavernbyignisferroqued3

Předmět: Re: Kroky v temnotách Sat Feb 25 2012, 08:59

Renji Hagane

Celá dedina sa vydala na dlhú a nebezpečnú cestu s neistým koncom. Ja som mal svoju tajnú úlohu, ktorú som musel splniť. Veľká časť mňa to však odmietala. Neviem ako to mám urobiť a neviem prečo. A to hlavný dôvod. Prečo to musím urobiť? Zeby sa Tsuchikage takto zbavoval potenciálnych zradcov? Ale aj ja som zradca. Celý čas musím počúvať jeho rozkazy aby som ho nakoniec mohol zabiť. Vedel som, že ma všetci budú nenávidieť, ale nemám inú možnosť, len sa vybrať po tejto temnej ceste. Nakoniec sme objavili majestátne mesto. Ostrovy na vode pospájané mostami a lávkami. Budovy vyzerali stovky rokov staré. Naozaj tu máme žiť a nikdy neuvidieť denné svetlo?

ps: myslel som, že to "Nightmare" si len tak tresol, netušil som, že je to meno niekoho:D

Předmět: Re: Kroky v temnotách Sat Feb 25 2012, 11:59

Moroshi Maitre

Šel jsem po boku všech těch lidí. Těch lidí kteří si to pamatovali. Bylo mi to jedno. Tsuchikage nám řekl abysme šli tak jdeme. Důvod mě nazajímá, Je to má ninjovská povinnost. Alespoň si to myslím. Nepamatuji si z boje nic. V téhle situaci by mě porazil i pouhý gennin. Ale mě to bylo jedno. Masku jsem měl pořád na obličeji, v soukromý jsem si ji sice sundat mohl ale na veřejnosti ne. Takže jsem to ani nedělal. Najednou...Město! Obrovské město pod zemí. Myslím že by to ostatní nazvali ,,neuvěřitelné" ale nejsem si jistý. Tohle měl být náš domov? Bez slunečního svitu, Bez jediného stromu či náznaku trávy a bez naděje? Bylo mi to jedno...

Předmět: Re: Kroky v temnotách Sat Feb 25 2012, 12:32

Tashiro

Cesta bola vyčerpávajúca, aj keď som nešiel po svojich, ale tackal som sa v náručí vodcu nášho klanu. Pár krát som po ceste odpadol a znova nadobudol vedomie, no väčšinu cesty som prespal vyčerpaný od nedostatku krvi, drahej krvi ktorá ostala na podlahe budovy ktorá už nejestvovala. V snoch sa mi miešali spomienky na príbeh nášho klanu, postavy sa striedali, vídal som svoju matku no i modrookého ANBU. Bolesť pretrvávala no nie tak intenzívna ako z počiatku, bol som zranený a vážne, no ako zázrakom som prežil aj túto cestu, cestu do nevej Iwi, Iwi bez slnečného svetla, štebotu vtákov a jemného večerného vánku. Pamätal som si na slnko ako na mňa svietilo ešte dnes, či zajtra? nevedel som, nemal som tušenie aký je deň no spomínal som si ako budova v ktorej som bol pod náporom zmizla, ako chladné steny opustili tento svet a mňa zohrieval slnečný jas. Pamätal som si ako som ležal v krvi, vo vlastnej krvi ktorej nebolo málo. Držal som sa pri vedomí na um mi prišla myšlienka. Mama. pozrel som sa na nášho vodcu a ticho ledva počuteľne som sa ho spýtal. Kde je mama? Chcem ju vidieť. no moje slová ma stáli viac energie ako som čakal a ja som sa znovu ocitol v ríši snov.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Sat Feb 25 2012, 13:38

Svetlo pochodný osvetlovalo mesto modrastým svetlom. mnohý svoje pochodňe zo živice upustili. Svetla už bolo dosť. Otázka, odkial svetlo pochádza sa nikto nepýtal. Bolo to svetlo a vždy ťahalo hlúpy hmyz do svojeho spalujúceho vnútra, do svojej podstaty. Bolo cítiť sílu, ktorá napĺňala eufóriou každého, ktorjý ju dokázal cítiť. Shinobi síla, chakra mestom prekypovala. Skalnatým mestom, starším ako Iwagakure, starším ako Shinobi. iba hlupák by sa pokúsil odhadnúť jeho skutočný vek. Kráčali, prvý krát z dávkou viery. Vedeli, že je to nebezoečné, vedeli, že sa už z temnoty nemusia vrátiť. Ale lákalo to. Nemali na výber.. Tsuchikage išiel zo závojom kompaňe, dával tichú stráž, aj keď ho o to nikto neprosil. Bol Tsuchikage, nemal na výber. Bola to jeho povinosť. Ešte stále veril že každý, dokonca aj on, si môže zachovať česť. Mesto bolo obrovské, starodávne...Plné síly a moci.. naplnovaloto životom, každý cítil že kypý novou energou, dokonca aj starec pridal do kroku. Vystrel sa, kríže nepraskli. Bol zase mladý...živý... Vchod do mesta strážili kamené sochy, prasknuté, plné vyritých korýt po celom tele. oči boli nehybné, kamené. telo pulzovalo rovnakým ohnom, ako fakle v celom území. nemalo to žiadny zdroj, kameň Bol starý, popráskaný..Ale síla ním tiekla stále. Večne. Kroky v temnotách Givemeahugbydesperishd4

Kroky v temnotách Givemeahugbydesperishd4

A za ním další, další, další. tisíce kamených strážcov, vyžarujúcich modrú auru. Armáda kameňa. Strážcovia mesta. Pozorujúci príchod votrelcov...príchod neznámych...príchod svojich budúcich obetí. vyčkávali. Všetok čas bol ich. Stačil iba signál. Stačil iba krátky príkaz. Dav sa zhromaždil. tsuchikage, strážený svojou ochrankou. povstal . už nestál v prachu, krvi a potu. Stál na pevnom mramore, obklopený kameňom a dedinou. Jeho dedinou. Jeho národom, o ktorom prežitý rozhoduje on. ich padúch, ich spasiteľ. nadýchol sa, plný eufórie z tohoto miesta. plný radosti. Dokázal to. Našiel to. Nezničitelnú dedinu. neprekonatelné hradby z kameňa. Dokonalosť. národ Iwagakure, ludia kameňa, našli sme to. Rozpažil ruky, ako malý chlapec, ktorý ukázal otcovi keď prvý krát objavil nebesá. všetko vo svojích rukách objal, všetko zachytil. bolo to jeho. My....My sme to našli..stratené mesto, legendu Iwagakure o ktorej neverili ani v dobách jej vzniku. Ale predsa ju tu postavili. vedeli že tu je moc. vedeli to. Len boli príliš zbabelý aby to objavili. 7 generácii Tsuchikagov sa bálo. Avšak ja som to dokázal...ja som to prekonal...A my tu ostaneme..dočasne, kým nebude postavená dedina. Kým tu budeme chránení. už nám nič neublíži z povrchu. nikto. Ani démony, ani ludia, horší ako démony. V tej chvíli jeho radosť, keď vyzeral štastný, vyprchala. Keď ho človek videl sa usmievať, chápal jeho túžbu. keď ho videl sa smiať, mal chuť sa smiať s ním. A keď ho uvidel následne smútiť, chcel umrieť pre chvílku jeho úsmevu. Ale Tsuchikage sa nikdy nesmial. Ludia boli rozčarovaný. opäť v ňom videli démona, ktorý im zabil rodiny. Démona, ktorého nenávidia. Démona menom Seigo Tenpura, nikoli Tsuchikageho. muža, ktorý si ten titul nezaslúži. Avšak nesmieme podľahnúť. nesmieme prestať nechať o sebe vedieť. Musíme sa stať opäť aktívnou armádou shinobi. musíme plniť misie, loviť nukeninov. Dvaja ANBU pribili nástenku na kamený trám dverý za tsuchikagem "Nástenka z misiami, ktoré budete musieť plniť, treba ukázať svetu, že existujeme. nemôžme zabudnúť. Avšak je nás málo, preto môže aj obyčajný Genin plniť C-B misie, ale pozor...je to nebezpečné...nikdy nechodťe po jednom ak to dodávaěl priamo nežiada! Dalej musíme preskúmať chodby, prezkúmať mesto, odhaliť východy. musíme vedieť všetko. tajné miestnosti. nič nesmie pred nami ostať skryté..preto sa pýtam každého z vás, čo bude robiť. Misie, odhalovať tajomstvá tohoto strateného mesta či chrániť rodinu? Každý si nájdite dom, kde budete bývať. každý jeden. Skupina sa potom vráti pre dalšie zásoby...všetko musíe začať odznova...
A tý, ktorý sa rozhodnú, musím varovať....Všetko je tu nebezpečné. Nič nie je nemožné. Dávajte si pozor...V týchto časoch, keď vrány sa hostia na mrtvych si musí každý dávať pozor...
Nikdo nemôže vedieť, kedy príde čas jeho hodu...

Předmět: Re: Kroky v temnotách Sun Feb 26 2012, 10:42

Koto

Vypočul som si nadšene slová Tsuchikageho a hneď som sa aj pustil do práce. Našiel som si nový dom, nových priateľov, bol som celkom spokojný z terajším životom. Hneď ako som si prezrel svoj nový domov okamžite som sa išiel pozrieť na nástenku z misiami. Cestou jak som išiel ku nástenke, vnímal som to nádherné okolie o ktorom som si myslel že neexistuje. Napĺňala ma radosť, šťastie. Cítil som sa ako znovuzrodený. Videl som ľudí ktorý sú veľmi šťastný. Bolo to ozaj skvelé.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Sun Feb 26 2012, 21:16

Moroshi Maitre

Tsuchiage nám zadal úkol najít si nové domy. To bych mohl zvládnout...jako první misi. Na nic jsem nečekal ale netlačil jsem se. Nějak jsem tušil že všichni si budou zabírat ty nejbližší domy, proto jsem zamířil k těm co jsou docela daleko. Byl to takový malý domeček, stejný jako každý jiný. Ale mě se líbil...o trochu víc než ty ostatní. Vešel sjem do něj a rozlédl se. Šel jsem ho prozkoumat abych se tak trochu zorientoval. Ale kdyby bylo třeba, byl jsem připraven zase vyjít ven. Umístění domu jsem si pamatoval takže jsem se nemusel bát.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 08:33

Renji Hagane

Od začiatku vedeli, kde sa všetko bude diať. V temnote podzemia, v tieni majestátnych sôch. Ci už na svetle alebo v podzemí, krv musí byť preliata aj ked je to krv vlastných. Neexistujú dobrí, či zlí, všetci musia niekoho zabiť. S matkou sme si našli nejakú chajdu v centre, kde je najviac ľudí. Bude to dosť odlišné od života na povrchu. Mal som ale o ňu strach. Co ak niečo pokašlem a oni jej niečo urobia? A ak zomriem, ona to neprežije. Musíme prežiť. Všetci. Pustil som sa teda do hľadania svojej prvej obete.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 12:38

Koto

Ako som si tak prezeral nástenku z misiami, veľmi ja jedna z nich zaujala. Bola to misia typu B. Prevoz feudálneho pána. To bi mohlo byť zaujímave. No neviem či bi som to sám zvládol. Potreboval bi som ešte nejakú partiu. Premýšľal som veľmi o tejto misii a rozhodol som sa že ju zoberiem. Veľmi som sa na túto misiu tešil a tešil som sa hlavne na to že pomôžem svojím priateľom a pomôžem obnoviť Iwagakure.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 15:27

Tashiro

Stál som na svojich, to miesto pôsobilo zvláštne, životodarne, bolesť ustupovala, vedomie sa vrátilo. Bol som po krátkom ošetrení medika, no to nestačilo, rany boleli, stále krvácali, no menej, oveľa menej, boli len na hrubo ošetrené. Náš vodca Tsuchikage mal svoj preslov, na na ten som nemal ani čas a ani silu, slová som nevnímal, malátnosť sa vracala, no i ustupovala, pulzovala vo mne. Boli svetlé chvíľky no i také keď som skoro odpadol. Z príhovoru som zachytil len to najdôležitejšie, máme plniť misie, alebo prehľadávať mesto či chrániť rodiny, no primárna úloha bola nájsť si domov. Všetko však mohlo počkať. Vydal som sa na cestu, cestu plnú vyčerpania a bolesti. Z vypätím síl som kráčal vpred, na nohách ma držala len sila vôle kráčal som novou dedinou či skorej sa len tackal z boka na bok, vrážal do domov, trámov, skoro zletel z lávky, no ostal som stále na nohách. Hľadal som jedno a to medika, iné ma nezaujímalo, možno som po ceste stretol či skorej vrazil do niekoho známeho, no moje kroky smerovali k medikovi a hneď po tom k mojej mame. Osobe kvôli ktorej som všetko toto podstúpil. Uvidel som ho, stál pár metrov predo mnou niečo mi hovorilo že som ho poznal, že som sa s ním už niekedy stretol. Rozbehol som sa k nemu tak ako my to môj stav dovili, z úst my vyšli slová Potrebujem pomoc! no to bolo to posledné. Nohy sa mi zaplietli a ja som spadol do prachu, ktorý tu ležal stáročia. Ozvalo sa zadunenie, prach sa zavíril, strácal som vedomie, no z nádejou že sa mi dostane pomoci.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 17:40

Nagashi>>>
Keď si nájdeš spoluhráčov do misie pošleš PM svojemu senseiovi (black) akú misiu chceš a kto s tebou pôjde....

Edd Sykoryu

Pristúpil som k chlapcovi, všetci z mojich priatelov so mnou. "Poď ANBU, musíme ísť. Čaká nás práca." Chápal som, čím prechádza. Chápal som, prečo má vlastný dom, sám. nikoho nepoznal, nemal sa s kým deliť o svoje bytie, o svoj život. "Ak nechceš, nemusíš ísť chlapče..Ale myslím, že sa potrebuješ uvolniť, uvolniť svoju mysel od prázdnoty v tebe. Mysel sa vždy vráti. Aspoň u ludí. u ninjov ako si ty si nie som istý. Ale aj tak...máme úlohu odvaliť zavalený tunel kilometer od našej pozície. Si pripravený? Salut! podal ti krompáč. Hlavne sa usmievaj Edde....smiech je najlepší na bolesť a samotu....Sám si to rpedsa spoznal na vlastnej koži. Preto som sa usmieval...Preto som čakal. Nájdem tvoju rodinu chlapče..slubujem..Aj keby som musel prehladať celú dedinu, každého jedného člena tejto dediny...To slubujem sám sebe.. "nepoznáme sa"? ozval sa Chunin z dediny, smerom ku mne, ku Eddovi. "Tvoju tvár som už niekde!"
- Nemožné môj pane....zatial čo vy bojujete svoje vojny, ja vás živím...pochybujem, že by ste si všimli obyčajného drevorubača a teraz kopáča, môj pane..." Chunin bol ovela mladší ako ja, ale aj tak som sa k nemu správal s úctou. Nemohol som byť drzý na človeka, ktorý ovládal sílu samotného života a jej aspektov živlov. Nemohol ma poznať...predsa len, kto by si už všímal obyčajného drevorubača?

>>>Renji Hagane

Hladať si nemusel. Sami si po teba prišli. Pred vchodom tvojeho domu stáli dvaja ANBu s bielimi maskami. tvoja úroveň. "Nechápal si, ako ťa stihli tak rýchlo odhaliť. A odkial ťa poznali bez masky. bolo to však jedno..musel si si ju opäť nasadiť, tak aby ju matka nevidela. Nesmela to vedieť, nesmel si ju ohroziť. "Dostali sme úlohu...Všetci nový sa zhromáždime na 12 hodine pred tunelom. Tam dostaneme dalšie inštrukcie. Nemeškaj, Toumuro!" zmizli v oblaku dymu, ktorý žiadny vietor nerozplinul...Vznášal sa iba vyšie a vyšie. Čo iné mohol robiť? teraz bola rada na tebe. "Zlatko? Volajú ťa na misiu? Dúfam že iba prieskumná...večera bude o 9..skús ju stihnúúť! matka zakričala z kuchyňe. Neviná, vždy milujúca. trpká, plná bolesti. tvoja Matka. nemusel si jej klamať, ale pravda vždy stojí život tých, ktorý s nou nemajú nič spoločné- dokázal by si byť taký sebecký?

Hingkoku Kuara

Chlapec odišiel. Sám. Hladal. našiel. Avšak aj tak prosil. "je to moja chyba..nemal som to robiť....Nebol pripravený...Bol ti starý blázon, keď sa začal pýtať, už dávno bol pripravený...prežil to, zvládol to...Je normálne že trpí..kto zo starších našeho klanu netrpel...Však ja sám som nedokázal týždeň vstať... Utekal som. Snažil sa ho nájisť. Nemôže byť daleko...Začul som krik o pomoc. Pribehol som. neskoro. už tam niekto bol.. Idiot, tvoja matka musí mať strach Tashiro! prečo si nešiel za medikom? ten hlas bol plný hnevu. plný strachu. Príliš známy aby som sa mohol spliesť. Hingkoku Hiarashi, muž, ktorý bol môj protikanditát vo volbe vodcu klanu. muž, ktorý prvý dal tashirovi schopnosť nad jeho úroveň. Svoju vlastnú sílu...Dva velké zvitky na mojom chrbte sa zachveli. Cítili z toho muža strach. Alebo to ja sám som dostal zimomriavky, keď sa naše pohlady stretli? Upustil chlapca, nechal medika pri nom. Bol už pri vedomí. Medik pomaly zašíval diery, obviazané iba amatérsky. Prvá bola hruď, určite cítil chvenie a chlad, keď sa mu bunkdy opäť tvorili. Musel nás počuť. "Takto sa staráš o svoj klan Kuara? Snažíš sa urobiť armádu mučedníkov? Snažíš sa zabiť najmladšiu generáciu našeho klanu? Či si to urobil len kvôli svojemu osobnému poťešeniu z bolesti malých chlapcov? Páči sa ti to, ha? Má iba 13 a jeho otcovi som slúbil že bude mať sílu ochranovať, nikdy nie zabíjať! Jeho matka je blázon, prečo musíš aj ty podporovať toto šialenstvo?!
-Sám chcel zosíliť aby mohol ochranovať blízkych. Nič viac som nepovedal, hnev musí byť uvolnení. odporovaním iba posíliš ten hnev. To nikdy nemá smysel.
"Sám predsa vieš že s väčšou sílkou príde väčší hlad! zabudol si snáď na Kazuyu? Chceš aby skončila ko on?
-On už taký je...
Muž, menom Hingkoku Hiarashi zmlkol. jeho hnev, aktivovaný strachom utíchol, ostal iba úžas. úžas a strach.
"Čo tým myslíš?"
Pri skúške železa nezačal dom vydávať frekvenciu ako pri normálnom ovládnutí síli, ani nulovú ako pri tých, ktorý jku nezvládnu. Dom vybuchol pod náporom jeho síli. nikdy sa nič také nestalo. vieš že už za dobu mojeho predchodcu nikto neumrel na tú skúšku, vždy bol po ruke medik. Ale teraz....Neviem čo mám robiť.. Amaru by to možno dokázal, ale ja..neviem...Ten chlapec má potenciál úrovňe Kazuyu ak nie väčší. neviem, nikdy som nezažil jeho sílu. Ale legendy mi stačia na to, ayb som to pochopil..,..Obaja sme sa zadívali na teba...Zavolaj jeho matku Hiarashi..teba poslúchne.,.musím sa jej spýtať otázky na jeho otca...
-To ti môžem povedať aj ja..jeho otca poznám lepšie ako ona....veď predsa je....
poslúchni ma!
hiarashi odišiel..ostal tu iba medik, chlapec a ja....
Toto bude ťažké....

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 19:03

Hizashi

Hlúposti. Hlúposti, samé hlúposti !! Kričal som na seba v duchu. Mal by som hľadať brata, áno to by som mal, a mal by som ho zabiť ! Ó áno, to by som mal... Pokračoval som a začal sa vyškierať. Stiesnené prostredie a tma mi nerobili dobre, pripomínali mi tú noc keď sa to stalo. Démoni, všade samí démoni... Mrmlal som si popod nos. Nepočúval som čo Tsuchikage vraví, nezaujímalo ma to, nestál mi za to aby som mu venoval pozornosť. Fajčil som cigaretu a mračil sa pritom : hajzel, je rovnaký ako brat, ó áno to je, je to vrah a zradca ale aj on zomrie, áno áno zomrie... Potreboval som odtiaľto vypadnúť a to čo najskôr, inak mi tu z toho za chvíľu úplne prepne. Ďalej som tam stál, fajčil a mračil sa na všetkých ktorí sa na mňa odvážili pozrieť.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 19:47

Tashiro

Pomoci som sa dočkal, pomoci ktorá prišla od Hingkoku Hiarashiho, človeka ktorý mi dal prví krát silu, človeka v ktorom mama vidí môjho otca. Uľavilo sa mi, bol som v bezpečí. No prišiel i vodca nášho klanu, vrátil sa ku mne no to už som bol v rukách medika. Cítil som chlad, chlad ktorý spaľoval moje vnútro, regenerácia vždy bolela. Čím vážnejšie zranenia tým väčšia bolesť. Bunky dorastali, rany sa zoceľovali, uzdravoval som sa. Vracala sa mi životná sila. No moje uši počuli hádku, hádku dvoch rivalov, hádku o mojej sile ktorá driemala skrytá v mojom vnútri. Začul som sľub, teda aspoň jeho časť, sľub Hiarashiho môjmu otcovi. Zaujímal ma tento sľub.neskôr som musel zistiť viac omnoho viac. Medik sa oddával svojej práci, chlad mnou prenikal a ja som ďalej počúval. Zazneli slová ktorým som nechápal otázka či chce aby som skončil ako Kazuyu a ešte viac zarážajúca odpoveď "On už taký je." Aký som, ako mám skončiť? ronili sa mi v hlave otázky, tento rozhovor ma viac miatol ako niečo vysvetľoval, staval predo mňa nové a nové otázky. Odpoveď však prišla skorej ako som si myslel. Pri mojej skúške sa stalo niečo inak, niečo čo sa ešte nestalo. prebudila sa sila ktorú ešte žijúci členovia klanu nevideli, ani sám vodca nevedel čo to znamená, nevedel čo má robiť. Začul som slová "en chlapec má potenciál úrovňe Kazuyu ak nie väčší." z toho vyplívalo jedno, som zrejme výnimočný, nikdy som si neuvedomoval ba až nepredstavoval že by som mohol byť niekedy lepši než iný, že by som niekedy prekonal vodcu nášho klanu. Nemohol som uveriť týmto slovám. Pohľady oboch mužov, oboch mocných Hingkoku spočinuli na mne. Vodca si žiadal moju matku, moje srdce sa zachvelo, potešil som sa že ju uvidím. vedel som že už sa prebrala. No Hiarashi namietal, vraj pozná môjho otca lepšie ako ona. Jeho vetu "Veď predsa je.." nedokončil. Kuara náš vodca ho zastavil, odišiel a nechal vo mne ďalšiu otázku Čo je? Čo majú tento muž a môj otec spoločné. Ostal iba medik ktorý si ďalej plnil svoju prácu a vodca nášho klanu. Pozrel som naňho a na mojich perách spočinula otázka Čo majú spoločné Hiarashi a môj otec? čakal som na odpoveď, no neveril som tomu že sa jej dočkám. Však túžba po odpovedi zaplnila moje vnútro, skoro tak veľmi ako túžba vidieť moju mamu.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 23:16

>>>Hizashi

Videl si eufóriu v očiach ostatných, videl si, ako by sa opäť vrátili do lona svojej matky. Ludia kameňa. iwagakure. ty si ich radosť necítil. nebol si ako oni. Toto nebol tvoj domov a nikdy nebude. Tvoj domov bol preč, vypálený démonmi, poštvatých tvojim bratom. Toto územie, toto podzemné mesto ťa iba desilo, odpudzovalo. nedokázal si ten pocit pomenovať. Akoby ťa samo mesto chcelo zabiť, akoby sa kamená klenba približovala. stále bližšie a bližšie. Stuhol si. Chladom, ktorý ťa obklopoval, prešla teplá ruka. klzká, vodnatá, a predsa teplejšia ako chlad kameňa. Tvoj vodca. Seiyu Ta-ru. V rukách zvieral stále slamenú bábiku svojej dcéry. Roztrhanej démonmi. jediná vec čo po nej ostala. otiahol sa, keď ucítil dym z cigariet. "netušil som že kúriš chlapče" Chvílku bol ticho. jeho tvár bola ako z toho kameňa, chladná, nemená. Už dlho nemal červenú tvár od sĺz, už dlho nepreklínal svet okolo seba. "Môžem s tebou hovoriť? Musím sa ťa niečo spýtať." ukázal do jedného prázdneho domu. V tóne jeho hlasu bolo počuť rozkaz aj posmech. Ale na jeho povahu to bolo až príliš naliehavé.

Matka (Hingkoku Yoshiko)

Niesol ma v náruči. Tak dlho to nerobil. Jeho ruky, stále pevné, mocné, ochranujúce. Ale jeho tvár. Strnulá, bez emocii. Prečo sa na mna tak dívaš tanaki? Prečo nie si stále so mnou? moje telo bolo obviazané, zaschlá krv už nebola. medici sa starali. nemali na výber. Som predsa manželka Tanakiho. nemôžu so mnou zaobchádzať ako s nejakou rolníčkou. Tanaki... Dotkla som sa jeho tváre. tak hebká a mäkká, ale aj tvrdá a bezcitná, keď bolo treba. "miluješ ma ešte, Tanaki?" Chcela som cítiť jeho pery, cítiť jeho teplo. keby bol s nami ešte aj Tashiro...Boli by sme spolu..tak ako správna rodina...pobozkal ma. Jeho oči boli nehybné, plné povinosti. Cítila som sa zase plná. Z dialky bolo počuť hlas Kuaru, vodcu klanu. "nemám právo ti o tom hovoriť..iba on..." postavila som sa, pomaly, nechcela som sa oddeliť od Tanakiho. Nemohla som. Avšak musela. Tashiro! vykríkla som a rozbehla sa k svojemu synovi. Tanaki ma nechcel pustiť. nechcel vidieť aby som trpela. Zadívala som sa na synove rany, ako mu medik zoceluje ...DIERY! ON MÁ V RUKÁCH DIERY! zadívala som sa na tých dvoch...Čo to má znamenať? Čo si urobil našemu synovi Tanaki? a ty? prečo si myslíš že môžeš ničiť dieťa? Ešte rastie...a ty ho zmrzačíš naveky!

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 23:40

Hizashi

Keď ma vodca chytil za rameno a oslovil ma chytil som jeho ruku a dal ju dole zo svojho ramena. Zase ten psychopat, toho som vážne túžil vidieť... Najprv som sa pohrával z myšlienkou že mu odseknem že sa somnou nemôže porozprávať ale keďže som nemal nič na práci prikývnutím som súhlasil. Nasledoval som ho a cestou si zase mrlmal Blbý vodca, otravuje ma keď na neho nemám čas... Keď sme vošly do domu teatrálne som sa oprel o stenu, prekrížil si ruky a vyzývavým tónom prehodil No ?

Předmět: Re: Kroky v temnotách Mon Feb 27 2012, 23:46

Seiyu Ta-ru

Kamený dom bez dverý bol prázdny. Skontroloval to. 2x. Nečakal, či aj ty tak urobíš. "Nebudem ťa zdržovať. Mám tri otázky, ktoré na sebe nadväzujú...Prvá, prečo chceš zabiť svojeho brata? Druhá, ako to chceš urobiť? A tretiu sa spýtam, až ked mi odpovieš správne. zostal sedieť, čakal na tvoju odpoveď.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Tue Feb 28 2012, 00:27

Hizashi

Už predtým som sa nad týmto zamýšľal no aj tak som si dal čas a poriadne nad odpoveďou porozmýšľal. Po prvý krát mi Seiyu nepripadal ako šialenec a bral som ho vážne. Po čase som pomaly vážiac slová odpovedal :
Prvá, prečo chceš zabiť svojeho brata? : Pretože sa zahral na boha, žiadny človek nemá právo takto zničiť a poznačiť životy toľkých ľudí a ostať beztrestne. Nezničil život a nezabil rodinu len mne, ale aj stovkám ďalších ľudí, a čo je horšie zradil nás, zradil všetkých ktorí mu verili, zradil to v čo veril on a zradil aj sám seba a preto musí byť potrestaný.
Druhá, ako to chceš urobiť? : So silou akú nemá on a ľudia jemu podobný. S pomocou priateľov a rodiny, jedinej rodiny ktorá mi ostala a tou je klan. Klan ktorí je všetkým čo mi ostalo. A ak to spoločne nedokážeme, potom mi nieje súdené poraziť ho.
Po tom čo som dohovoril mi tvári stiekla slza a spomenul som si na svojich priateľov a praťákov Ichira a Tashira. Ja mám priateľov....

Předmět: Re: Kroky v temnotách Tue Feb 28 2012, 00:39

Seiyu Ta-ru

Zahral sa na boha, hmm? pri tých slovách som sa díval na bábiku, jedinú vec, ktorá mi ostala okrem kúskov hnijúceho mäsa pochovaných vlastnými rukami na mieste, ktoré som volal domovom vedla manželky, otca, matky, bratov...
Hovoril som nahlas, ale bolo mi to jedno. hnev vo mne vrel. Ovládal moju mysel. Slamená bábika sa lámala pod náporom mojeho stisku.
Žiadny človek nemá právo? Poviem ti jedno tajomstvo. On si možno myslí že je boh, ale má talent toho stavu dosiahnuť. kvôli božím darom, vyhubil celý klan aby sa dozvedel spôsob ako to urobiť. Chvílu som mlča
l. Ano, my ty pomôžeme..Všetci....A mám ešte tretiu otázku. Si schopný dosiahnuť tejto súdržnosti? Dosiahnuť aby sme sa my, celý klan, s pomocou zbytku Iwagakure zbavili toho diabla?

Předmět: Re: Kroky v temnotách Tue Feb 28 2012, 11:39

Renji Hagane

ANBU sa objavili znenazdajky. Skoro som ich ani nezaregistroval. Už mám aj úlohu. Musím výjsť von a započať svoju cestu krvi a smrti, kde možno na konci čaká úspech a hlavne pokoj. Aj keď to ešte netrvá tak dlho, znenávidel som sám seba. A to všetko kvôli nej. Ostávalo otázkou, ako z toho výjde ona. Poslúchol som teda a nestrácal som zbytočne čas. Skôr, než matka stihla dopovedať, bol preč.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Tue Feb 28 2012, 15:47

Tashiro

Odpoveď neprišla, presne ako som čakal, vodca nemal právo povedať mi pravdu, prezradiť mi tajomstvo, Všimol som si ako prichádza, ako nesie moju mamu v náručí, muž ktorý ju opustil na mieste tesne po zničení Iwi, teraz ju prinášal ku mne. Potešil som sa, bol som presvedčený že jej nič nieje. Zaznel výkrik, výkrik môjho mena, donášal sa mi do uší, matkina bolesť bola hádam väčšia ako tá moja. Pozrela sa na mňa, na moje rany, no ja som sa na ňu len usmial, venoval som jej dlhý úsmev ktorý hovoril za všetko, čakal som objatie, no to by prekazila prácu medikovi. Prišli výčitky, hromženie, smerovali k mužovi ktorého stále pokladala za môjho otca no mne bola táto spojitosť skrytá, no výčitky prišli aj na adresu vodcu klanu. Pozrel som na mamu a z úsmevom je povedal Som rád že ti nič nieje a že si tu. čakal som na jej reakciu no hodil aj pohľad na oboch mužov, pohľad plný otázok a žiadosti o vysvetlenie.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Tue Feb 28 2012, 15:54

Moroshi Maitre

Vzal jsem si od něj krumpáč a přikývl jsem. Nevěděl jsem proč s ním jdu. Skoro jsem ho nepoznal. Ale...Ne...to byla blbost. Dál jsem nepřemýšlel a čekal až vyrazíme. O kopání jsem nevěděl skoro nic. Vlastně vůbec nic. Takže jsem doufal že mi po cestě někdo poradí co a jak. Poté přistoupil k panu Sykoryovi nějaký muž...nejspíš chunnin. Divil jsem se že k němu pan Sykoryu mluví tak...s úctou. Uznávám, že rozdíl mezi chunninem a dřevorubbcem, neboli v současné době kopáčem, je velký, ale oba jsou dležití, oba se podílí na pomoci dědině, sice jiným způsobem ale to na tom nic nemění. Potom se ho zeptám...Potom se ho musím zeptat.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Tue Feb 28 2012, 23:27

Renji Hagane

Bolo vás 12. 12 Shinobi, 12 členov ANBU. Ani jedného z nich si nepoznal. Ani jedného si nechcel spoznať. Jeden z nich, dominatnejší, prehovoril "Nightmare nás sem zavolal, člen Triedes, možno aj ich velitel. máme počkať, dostať inštrukcie." Čakali. hodina, Dve. Čas tu nehral úlohu. Každý vyzeral nervózne, boli predsa nováčkovia, zelenáči. Nikdy neboli na skutočnej ANBU misii. Nikdy nemali taký dôraz na ich koniec, na ich zlyhanie. A hlavne, nikdy neboli skrytý v temnote. Nikdy ich jediné svetlo nebol modrý lúč zvláštneho ohňa. nikdy im nepadal kamený strop nad hlavu a nikdy nevstupovali do neznámej temnoty, z ktorej bola mizivá šanca na návrat. Netušili o tvojej úlohe. Alebo mal každý rovnakú, mal snáď každý zabiť ostatných? Nightmare, osoba, ktorého tvár bola odkrytá, avšak nikto o nom aj tak nič nevedel. nemal minulosť, rodinu, ani ciel..Iba úlohu, ktorú vždy splnil. jeho schopnosti boli neznáme, rovnako ako zvyšok Triedes. Z ústnych podaný sa tvrdilo, že je iba jedna možnosť ako zistiť ich schopnosti: zaútočiť na Tsuchikageho...Avšak iba hlupák by riskoval kvôli chvílkovému poznaniu pravdy.
ANBU, vaša úloha je napísaná v tomto pergamene aj s mapou, kde máte ísť. Otvoríte ju až o 2 míle touto chodbou, dke sa rozdeluje. Každý musí splniť svoju zadanú úlohu, aj keď bude musieť obetovať zvyšok. jasné, ANBU? Díval sa na teba, pri posledných slovách, jeho ústa sa skrivili do šialeného úsmevu, tak ako to dokázal len on. Rozchod. potom sa vyparil. nie ako Ninja, v oblaku dymu. Ako ilúzia, ktorá práve skončila...

Hingkoku Kuara

Trpel som, keď som ju videl. Šialenú, plnú strachu k svojemu synovi a výčitkám ku mne aj Hiarashimu, či skôr k Tanakimu, svojemu mrtvemu manželovi. Prepáč, ale nelutujem toho. Tvoj syn sa rozhodol sám. prepáč mi za tvoju bolesť aj za jeho, avšak inak zosíliť nemohol. prepáč za tvoje slzy, za jeho zmrzačenie, ale tým vždy bol náš klan. Skupinov mrzákov, ktorá sa snažila zosilnieť. Yoshiko chvílu mlčala, plná odôvodneného hnevu. Chápal som ju. ja by som ho zabil, keby mi toto spúsobil mojemu synovi. Chvílka mlčania skončila. jej výčitky pokračovali. on není dospelý, nerozhoduje sám za seba....On..
-je Shinobi, člen klanu Hingkoku a už je dosť starý na to, aby chápal čo je bolesť. My sme dospievali v období mieru, v narutovej ére. Ale toto je iné. Toto je iný svet, tu je bolesť súčastou všetkých, avšak keď sa mocný bijú, vždy najviac trpia neviný? Chlapec musel zosilnieť, aj keď s tým na seba privolal záujem osudu. Mladý vždy umierajú vo vojnách so slovami " za Slobodu, česť a dedinu" A my, starý sa musíme iba dívať ako naše séme umiera a pochovávať ich mrtvoli. Preto zosilnel, preto musel dospieť. nemá na výber. krátky život vo vojne alebo nenávisť v seba samého po vojne a závidenie mrtvym. ja som mu zvolil nádej na život. je na tom snáď niečo zlé? všetci mlčali. matka so slzami na očiach, Hiarashi s nesúhlasom. Vojny budú vždy, kým je síla v rukách mocných. Síla a hlad po nej tvorí vojnu, nikdy nie opak. jeho názor som poznal. po chvílke som prehovoril na Tashira, ktorému medik práve tvoril kosť v pravej dlani.
"Povedz matke že si chcel zosilnieť. Povedz jej o tom čo sa stalo. A spýtaj sa jej na tvojeho otca, na jeho gén. Bola predsa pri jeho skúške železa. Ona mu pomohla préjisť. Iba vdaka nej sa stal silným ninjom. Spýtaj sa jej na všetko a dúfaj, že ti odpovie matka sa pritúlila k Hiarashimu. Dívala sa mu do očí s otázkou. prečo sa na to pýta? čo chce tým dosiahnuť? obaja ho, hladala ochrané krídla u muža tak podobnému, ale nie úplne jej manželovy. otázky boli položené...Bolo však iba a tebe či si chcel počuť na ne odpoveď...a či si nechcel vedieť ešte niečo iné....niečo temnejšie....

Edd

Kráčal som. V tme nám osvetlovali zem pred nami iba lampáše a pochodňe. Spolu sme kráčali, spolu objavovali a hladali ten zavatý tunel. Potravy práve teraz boli nosené z povrchu, takže sme mali málo vody i pitia. Dorazili sme na miesto. 2 Kilometre od súčastneho stredu civilizácie. Aspoň tak by to jej "obyvatelia" nazvali, keby tušili, čo sa mi teraz honí hlavou. "Modrá kravička? preboha!" zakýval som hlavou, v márnej snahe zbaviť sa tej myšlienky. nechutné Rozložili sme stanovisko, prehladali najväčšie prekážky. je to dosť prepojené..Budeme musieť začať od hora..prečo sú tie tunely tak obrovské? kývol smerom na Moroshiho, aj keď ešte som nevedel jeho meno. Ber si tú pravú stranu...na nu treba jemné ruky, nie také, aké máme my drevorubači..na to treba ruky ninju alebo ženskej...

Předmět: Re: Kroky v temnotách Wed Feb 29 2012, 00:41

Hizashi

Zaujímavá otázka..., nastúpiť na miesto svojho otca, postaviť sa voči výzve voči akej nestál doteraz žiaden vodca. Ubrániť a ochrániť klan keď je na kolenách a znova ho postaviť na nohy... Ale to nieje o sile, uvedomil som si, je to politika, nič viac... A túto hru môže hrať každý... Hoci aj ja. Spomenul som si na otca, a vzápetí na brata. Je to časť mojej pomsty, obnovím to čo on zničil, a potom sa ani on nevyrovná našej spojenej sile... Ťažkopádne som vydýchol, odhodil zvyšok cigarety a pevným hlasom prehovoril. Som pripravený, Seiyu, som pripravený niesť zodpovednosť a konať veľké rozhodnutia. Ale sám to nezvládnem, a budem rád ak budem môcť počítať s tvojou pomocou.... Sila vodcu sa neurčuje jeho schopnosťami ale schopnosťami ľudí ktorími sa obklopí...

Předmět: Re: Kroky v temnotách Wed Feb 29 2012, 16:36

Renji Hagane

Ten, kto mlčí, väčšinou neprezradí sám seba. Tak som teda mlčal. Dostali sme pergamen, na ktorom bola úloha. Ja som však tú svoju už vedel. Mám ju splniť? Nemám ju splniť? Existuje spôsob, ako z toho vykľučkovať? Alebo sa mám stať chladnokrvným vrahom? O dôvod viac, prečo zabiť Tsuchikageho. Tak či onak som už zaujal miesto v tejto hre. Budem sa ho musieť držať. Vyberiem sa teda vpred. Ak zaútočia na mňa, budem sa brániť. To je jasné. Možno majú rovnakú úlohu ako ja.

Předmět: Re: Kroky v temnotách Wed Feb 29 2012, 17:46

Seiyu Ta-ru

Neprehovoril som. Postavil sa. odhodil symbol svojeho dieťata a nahradil ho novým, videným iba v mojich očiach. Nahradil som ho hizashim Ta-ru, chlapcom, ktorý zmení budúcnosť. Stál som pred ním..a poklakol. Mnohé historické pramene tvrdia, že najlepší vodcovia sú tý, ktorý dokážu ťažiť do vojny, ale dokážu aj poklaknúť pred tvárou nepriatelia, keď vedia že to je nemožné. Ochránia svoj rod. Toto nebol moj prípad.
Ja, dočasný vodca klanu Ta-ru z Lesných hôr, súčasne zo skrytej dediny zeme, iwagakure no sato. Ja, ktorému bol zverený titul Vodcu, ktorý patril tvojemu otcovi, jehootcovi aj otcovi tvojeho otca, pred tebou klačím na znak pokorenia a dávam ti späť titul a tvoj národ, o ktorý som sa staral kým si nedosiahol dospelosti. Hlava sklopená, slová naučené naspamäť. Vážne, vznešené. Lebo to, čo je mrtve, už nemôže zomrieť. Ale povstane, mladšie a silnejšie. Sláva Hizashi, syn Nurshiho, vodca klanu Ta-ru

>>>Renji

Bežali ste. Skupina elitných ninjov, ANBU. Ticho, bez emocii. nehladali ste si priatelov, aj tak ste vedeli že si nemôžte zveriť životy. misia bola vždy prvoradá, nikdy nie životy obätované v nej...Dorazili ste. najdominanatnejší prečítal list. rozdelte sa. Máme za úlohu nájisť skrýšu vzácnych predmetov, o ktorej hovorí táto mapa...3 Skupiny po 4 Sám sa vybral čo najdalej od teba... prekreslil mapu...Dá sa tam dostať rôznymi cestami, ale nevieme ktoré z nich sú tie pravé. Často sa távalo že boli kreslené falošné chodby na zmetenie nepriatela. Alebo môžu byť zavalené...pohyb..odišiel..ostal si so svojou skupinou dalších 3 ninjov..Všetci ostatný už odišli....