Cena za revoluciu

Slnko vychádzalo nad obzor, odhalovalo skrytú pravdu o noci, pravdu o krvy a smútku. Nikto nespal, máloktorý mohol kde. Ostatný pracovali. začali stavať drevené podlažie. V strede dediny, kde krv bola najhustejšia, až to vyzeralo ako obrovské more červenej. Slnko sa dostalo nad budovy, prekonalo hory, ktoré mu doteraz bránili.Stavba bola hotová. Drevené podium, rovnako hrozivé ako červeň pod ním, kontrastovalo s čiernou farbou spálenín v okolí. Drevo bolo nové, čerstvo nasekané. Stavali ho obyčajný ludia, tý, ktorý boli najviac poznačený ohnom a zradou. začal sa, za svitu slnka, shromaždovať dav. Muži i ženy, starci i deti, zdravý i mrzáci. každý chcel vydieť posledné predstavenie, svoju pomstu. Ozvali sa výkriky. Dav začal hladovať. Následne sa rozostúpil, avšak ich davová mánia neskončila. začali sa burácať ešte viac. Zvyšok noci robili iba toto, čakali na tento okamžik. Nestarali sa o obnovu dediny, na to bol čas potom. Teraz museli ukojiť svoj hlad. po ceste, ktorú vytvorili, kráčala postava. Dobitá, skrvavená, avšak nepodajná. Na tváry mal čelenku, symbol ninju. Bol na nej vyritý nápis, znamenajúc, aký hlad mal dav. "Zradca" Deti začali do postavy hádzať snilé ovocie, muži na neho plúť a preklýnať. ženy iba nariekali, ukazovali obrázky svojich blížnych, fotografie prečiarknuté čiernou šatkou. V dave bolo vidno aj ninjov, avšak tý dav nezastavovali, aj ked to bolo ich povinostou. Boli strhnutý davovou mániou a jej hladom. Muž sa postavil. Muž, ktorý sa stane jeho katom, mu roztrhol košelu. Ukázal jeho nedávno spálené rameno. Avšak stále na nom bolo vidno tetovanie: Sloboda. Zradca, ninja, člen ANBU route, sa hrdo postavil. Kat mu natiahol slučku. Zadíval sa na neho, ale nedíval sa mu do očí. Aspoň toho sa bál. Muž, zo slučkou na krku a putami na rukách sa nesnažil újisť, aj ked na svojej úrovni síl by to dokázal. prilahko. Avšak neutekal, nechcel sa stať nukeninom. Muž, skoro chlapec sa v 19 rokoch svojeho života zadíval dopredu a chápal, že umrie. Zadíval sa do davu, hladal svojich známych, ktorých sa zriekol v čase, ked sa pridal k "ceste". nikoho nenašiel, ale bol za to rád. Títo ludia nikdy nepochopia význam straty. To, čo oni teraz stratili, som ja opustil pred rokmi, Obetoval som seba pre ostatných. Ale ked o to žiadaš iného, vyhlásia ťa za zradcu. My sme to chceli mierovo, prvé útoky boli od vás... Slučka bola nastavená. Tlačila. Chlapec sa nadýchol a vyslovil svoje posledné slová. "Sloboda, bola vždy vykúpená v krvy." Podlaha sa pod ním prepadla. Dav burácal. Iba pár chvíl mikal nohami. Nechcel si to predlžovať. pohyb prestal. Telo sa hýbalo iba pod náporom vetra. Dav sa rozchádzal. Iba jedna postava v plášti tam stála a pozorovala hompalájucu sa mrtvolu. Tvárila sa vážne, aj ked je kapucna zakrývala polovicu tváre. Dívala sa ešte chvílku. Potom odkráčala tam, kde býval klan Turaki. Odchádzala pomaly, uvedomovala si známe miesta. kráčala pomaly. Až o hodinu sa dostala na miesto, kde sa vyhlasoval nový Tsuchikage, poradým Rokudaime....Nikto netušil, čo sa bude diať.....

Tashiro

Usmial som sa naňho a povedal Ehm teší ma ja som Tashiro z klanu Hingkoku, a o to či zvládnem chodiť sa nemusíš až tak starať snáď to nejako zvládnem. Stále sme z Nikkom pokračovali až k dedine.

Stál som tam v dave rozbesnených ľudí no nesúhlasil som z ich besnením, to besnenie sa mi nepáčilo, nepáčila sa mi celá tá poprava to krvavé predstavenie. Odvrátil som oči od pódia a hľadel som do zeme. Možno vedľa mňa stál Nikko, možno nie, možno zmenil svoje stanovisko. Stál som tam celkom znechutený a z nesúhlasom v tvári s tým čo sa deje.

Hizashi

Sledoval som ako krvilačný dav verejne robí to, proti čomu sa stavia. Zabíja. Potiahol som si z cigarety a a z výdychom dymu som vydal posmešný pazvuk Eh. Raz takto skončí každý... Keď mu zaviazaly slučku otočil som sa a kráčal ako jediný preč, nebol som na to zvedavý. Počul som ako za dusil a bezmocne metal ale neootočil som sa, za posledný čas som videl priveľa vrážd... Áno zabíjal som aj ja ale nie ako tieto zvieratá... zabíjal som aby som prežil....
Znova som si potiahol s cigarety a zadíval sa na ňu Zaujímava vecička, je to len kúsok papiera a rastliny ale dokáaže človeka tak uspokojiť... No myslím, že si nechám opraviť ten meč, kováč už bude v práci. Vydal som sa pomalým krokom smerom ku kovárni a premýšľal o živote.... Každý má len určitý čas na tomto svete....

Nikko

Stál jsem vedle Tashira a sledoval tu veřejnou vraždu. Ano, nijak jinak než vražda se to popsat nedalo. Sledoval jsem, jak dav se rozpaluje až na ty nejvyšší obrátky. Taková stádní zvířata. řekl jsem si. Díval jsem se, jak mu nandávali oprátku. Kdyby to byla čestná smrt v boji, ale tohleto. Tělo oběšence se pohupovalo ve větru. Celkem smutný, kdyby aspoň ho zabili nějakým čestnějším způsobem. řekl jsem Tashirovy se smutným výrazem ve tváři.

Renji Hagane

Popravde mi bolo jedno, aké mal dôvody. Spôsobil mnoho utrpenia. Obzvlášť preto, lebo chcel, aby ostatní stratili to, čo on opustil. To je také sebecké. Premárnil toľko životov. Ale bolo to smutné, že nás zradil jeden z našich. Zuby mi v hneve škrípali. Mal som chuť ho zabiť vlastnoručne. Aj keď som mal na to príležitosť. On môže za to, čo sa stalo Turakimu. Nič už nebude ako predtým. Nerobil som nič, len som sa nemo pozeral ako naposledy vydýchol.

Tashiro

Priklonil som hlavu k Nikkovy a povedal som mu celkom potichu len aby to počul on Poďme odtiaľto niekam preč, niekam kde je trocha iná nálada, preč z tohoto davu. Po mojich slovách som sa otočil a pomaly kráčal preč, preč z tohto davu, davu nenásytných ľudí prahnúcich po pomste, po krvi.

Hizashi>>>

Cesta za kováčom bola docela krátka, kedže sa nachádzal hned za rohom. Prvé, čo si si všimol, bol starší, svalnatý chlapík so spálenými fúzami a bez obočia. určite ho už dávno stratil pri svojom povolaný. Ak si vošiel, zaplavilo ťa nepríjemné teplo, výchádzajúce s vyhní. kováč pracoval, po celej miestnosti sa povalovali zbrane, od malýchm, nenápadných kunaiov, až po meče neurčitých tvarov a rozmerov. Kováč sa na teba nepozrel, ale nejak vedel, že si tu. Pravá ruka ukázala na velkú kopu. "Polož to tam a vypadni, mám kopec práce." Viac k tebe neprehovoril. Vo dverách stála dalšia postava, s tetovaným klanu cez hrudník. Čakal, kým odovzdáš meč. V očiach mal zvláštnu iskru a na perách sa mu pohrával úsmev. niečo zvláštne v týchto časoch....

Tashiro & Nikko

Kým ste stihli odísť, niekto zastavil pridržaným za remeno Tashira. mohol sa strhnúť, ale ak sa otočil, uvidel niekoho známeho. nepoznal ho po mene, avšak vedel, že je z klanu. potlapkal ho po ramene. "Musíš ísť so mnou. Konečne sa to trocha ukludnilo a každý člen musí byť prítomný." na chrbte mu viseli obrie svitky, konktérne 2. Zadíval sa aj na Nikka, akoby sa mu zdal povedomý. zatriasol hlavou. pod tashiro...matka ťa už čaká.... a odkráčal preč, s Tashirom v popredý smerom ku sídlu klanu...
>>> https://kage-wars.forumczech.com/t1708-volba-novej-legendy-juto#56044
Nikko ostal sám, bez zbrane...Senseia už príliš dlho nevidel....zašil sa do svojeho sídla...Nikko sa musel cítiť bez luku ako bez ruky, ktorú vlastnil od narodenia...bolo to zvláštne....

Renji>>>

Poprava bola zvláštna ale donútila ťa zvláštnym spôsobom spomínať na ten boj. Na schopnosti velitela ANBU..na jeho pravú ruku, celú z kovu...na jej schopnosti...A na Turakiho... čo hovoril tomu Haganemu...Myšlienky boli zvláštne...tvoj dedek, Haruka hagane, bol silný...Mal niečo, čo dokázal málokto...Avšak tebe to nikto nepovedal... Poprava sa skončila a dav odchádzal...Ostala iba postava v plášti. Dlhé vlasy jej splívali s farbou plášťa. Mal si vela možností na premyslenie a kam ísť. domov,...do nemocnice za Turakim, či dokonca navštíviť hrob svojeho starého otca, ktorý bol znesvetený kvôli síle...rozhodnutie bolo iba na tebe.....

Hizashi

Á kedy to bude asi hotové ? Dáte mi nejaký meč dočasne kým mi tento opravíte ? Bez meča som ako bez ruky... Nečakal som na odpoveď a siahol som po jednom meči, vyzeraal obyčajne čepeľ mal z obohc strán. Pomaly som sa s ním otočil, bol som pripravený na útok a ozval som sa k tomu neznámemu Čo chceš ?

Renji Hagane

Moje myšlienky smerovali k dedovi. Vraj to bol zabudnutý vojnový hrdina a istý čas patril k osobnej stráži Tsuchikageho. Bol to vraj mocný ninja. Teda aspoň tak mi o ňom vravela mama. Teraz už mám akú-takú predstavu. Ako je možné, že jeho techniku použil niekto iný? Hovorí sa, že účel svätí prostriedky, ale náš klan je už tak malý a stratil väčšinu svojej hrdosti. Rozhodol som sa ísť navštíviť Turakiho. Rád by som sa s ním vážne porozprával.

Nikko

Chtěl jsem souhlasit s Tashirem, když v tom ho někdo poklepal po rameni. Už jsem mu chtěl říct, že může jít později, ale v tom jsem uslyšel to slovo. Matka. Nebudu ho rušit, když jde o rodinu. Dokud nějakou má. řekl jsem si a zamířil k místu kde bydlím. Do sídla klanu Kamizuru. K Meiko. Doufám že tam bude, nechce se mi být sám. přemýšlel jsem, mezitím, co jsem šel do sídla Kamizuru.

Moroshi Maitre

Vstal jsem již brzy ráno. Byl jsem jeden z těch šťastnějších kterým domy přežily. Chtěl jsem vidět tu popravu. Ale ze svých vlastních důvodů. Ruku jsem měl pořád obalenou obvazem, samozřejmě jsem si ho pravidělně měnil...Ale i takové zranění mi nemohlo zabránit vidět HO. Když jsem tam došel tak se už začal scházet dav. Všichni byli tak zabraní jeho popravou že si nikdo nevšiml mého pohledu...Nebyl ani trochu hladový po pomstě...Byl plný smutku...Smutku jako kdyby mi umíral jediný člověk ke kterému jsem vzhlížel. Upřímně jsem ho neznal ale můj pohled na svět byl o hodně jiný než pohled těch vesničanů. Oni většinou přišli jen o příbuzné. Já přišel o vše možné, o otce, bratra, přítele...Zřekl jsem se přátelství a závazků a tak mě nezajímalo jestli někdo přišel o rodinu nebo o manžela. Mě to bylo jedno. Když už se dav rozešel tak jsem tam stál jako jediný. Byl jsme tam dýl než ten muž v kápy. Potom jsem si jen v klidu sedl na zem a podíval se na toho muže...Muže který za to všechno mohl. Tichým hlasem jsem řekl. Tak takhle jsi dopadl...nebyl jsi dost silný...Je to trochu směšné když se na to podívám z nezůčastněného pohledu...Jen další slabý ubožák z ANBU route..Klidně bych ti v tom i pomohl, v téhle vesnici už začíná být nuda...Stát se Nukenninem je podle mě zábavné...Být nenáviděn celým světem a smět si dělat co chceš...Je to škoda že tvůj život skončil tak brzo, chtěl jsem vědět jak tvůj příběh bude pokračovat...Vlastně nechtěl, jsi jen řadový sr*č...Ale zajímalo by mě co bude dál...řekl jsem a usmál se. Dále jsem tam seděl a uvažoval nad jeho cílem. Určitě tu byla jiná možnost...Takhle přímo se tomu vystavit...Já osobně jsem neměl přehled o tom co se to vlastně během boje dělo. Já celou dobu bojoval s těmi třemi ANBU route a neměl jsem čas starat se o to co se děje mimo boj. Z různých rozhovorů jsem ale postřehl něco o tom že chtěli vyvolat revoluci. Nevím jakou konkrétně ale podle toho že on a další ANBU route dokázali málem porazit celou úžasnou iwu...By ta změna byla spíš k lepšímu. O tomhle a o podobných věcech jsem přemýšlel během mého sezení a sledování jeho bezvládného těla. Bylo mi ho velice líto. Umřít tak slabý...Kdybych měl tu sílu a prostředky tak bych se o to pokusil nejspíš taky...Ale já ji neměl...Zatím.

/Kde máš písané že tá postava v plášti je chlap?

Kuara Ta-ru

Muž sa na tone tvojeho hlasu pobavil, kedže s tým mečom si vyzeral nebezpečne. Škoda len že také dieťa ako si ty nikto nebere vážne. Díval sa ti do očí, akoby čakal, že zautočíš. v tejto chvíli sa ozval kováč, s tonom hasu, akoby si až teraz uvedomil že je niekto u neho. "Bež s tým rapídom preč. Meč bude hotový ked toto všetko dokončím. Poradie chápeš?" muž mikol hlavou a začal hovoriť. "Vodca Seiyu ťa volá...máš sa dostaviť..." Poškrabal sa po temene hlavy a čakal, kým vídeš prvý.
>>> https://kage-wars.forumczech.com/t1709-prvy-dar-bozi-black#56055

Turaki opäť trávil čas v nemocnici, ako sa to už u neho stávalo pomaly zvykom. Sestrička, ktorá ti ukázala miestnosť, v ktorej Turaki ležal sa hihánala, bez nejakého patričného dôvodu. nepochopil si prečo. Ked si vošiel, Turaki sedel. Miestnosť nemal sám, ale z niekym, ktorého tvár bola obmotaná obväzmi. Až vdaka jazvám na rukách si si uvedomil, že je to Sousari. "Je to šach mat." Ozval sa jeho hlas výtazoslavne, aj ked cez obväz to bolo blbo rozumieť. Turaki to však chápal, kedže sám nosil kovovú masku. "šach mat je niečo iné Taiqzo...Toto je iba pohnutie pešiakom." Turaki pohol pešiakom. "Ja som ťa iba upozornoval, turaki...V ruke držal strelca. "šach mat...oficiálne, ak to chceš vedieť.... Turaki vydýchol a chystal sa zasiahnuť Sousariho do tváre, avšak dostal krč do ruky a opäť si lahol. "Už s tebou nehrtajem Sousari...táto hra bola posledná."
"Už si nechceš dať šach 224 krát? Možno tento bude konečne už tvoj vítazný."turaki sa naštval, ale v tej chvíli už si ťa všimli. "Ahoj Renji.." Obidvaja nasadili senseiovské nemé tváre a sadli si na svoje postele. Ich drsné tváre boli zachmúrené. "Potrebuješ niečo?"

Meiko Kamizuru

Skôr ako si stihol zaklopať, Meiko otvorila a zadívala sa na teba. mala na sebe iba osušku, ktorá odkrývala jej dokonalé tvary. Pošuchala si vlasy a ostriekala ťa mierne vodou. V druhej ruke zvierala zubnú kefku. Ak ti prišlo divné, že sa ako prvé stará o svoju hygienu, v čase, kým ostatný hladajú svojich blížnych, musel si sa uskromniť s odpovedou, že je to žena. kývla hlavou a ustúpila ti z cesty. Mikla na teba, aby si za nou neliezol. Po polhodinke sa dostavila v čistom oblečený. "Ahoj Nikko." vyslovila a konečne ťa objala na privítanie. "Potrebuješ niečo po tom, čo sa včera stalo?" spýtala sa vyhýbavo. Vedela, že si videl vela mrtvych. Nevedela, ako reaguješ na takéto veci. čakala a bola pirpravené na všeličo. včeli sa výrili v okolí.

U Moroshiho sa teraz nič zvláštne už nedialo...mohol robiť čo chcel....A aj tak tu bolo vela vecí, ktoré musel ešte doriešiť. Démon sa muešte stále neozíval..avšak to ho nezaujímalo...mohol sa ísť pozrieť na svojeho "otca".:Aj tak teraz nemal čo robiť.

Nikko

Chtěl jsem zaklepat, ale Meiko nějakým svým šestým smyslem věděla, že přicházím a otevřela dveře. To co jsem uviděl, mě na delší dobu zamrazilo na místě. Ona totiž měla na sobě jenom ručník. To že má v ruce zubní kartáček jsem si všiml až po delší době, když mi ukázala, že nemám chodit dovnitř. Na to, že je to ženská, jsem čekal poměrně krátce. Poté konečně vyšla a my jsme se objali. Ahoj Meiko řekl jsem a vešel jsem do místnosti. Vždyť tam přece taky bydlím. Uvnitř jsem pokračoval. Ano, potřeboval bych luk. Ten starý mi zničily. Je to téměř jako by mi vyrvali část těla. Jako by mi zabili člena rodiny. Nejhorší je, že v tady ve vesnici není nikdo, kdo by dokázal luk vyrobit. Učil jsem se to kdysi dávno, ale jenom teoreticky. Někde bych tu mohl mít nářadí. řekl jsem smutným hlasem, tvářil jsem se přitom smutně a byl jsem smutný. Nehýbal jsem se, jenom jsem si sedl na postel a dal si ruce do dlaní. Na emoce tam venku nebylo místo a teďka to na mě dolehlo.

Renji Hagane

V nemocnici okrem ostatných zvukov už nebolo počuť to kvílenie a stonanie. Sestrička na receprií sa dokonca troku chichotala. Až keď som zavítal do Turakiho izby, pochopil som dôvod. Turaki so Sousarim Taiqzom hrali šachy akoby sa nechumelilo. Ja som však mal kopu otázok. Už mi bolo jedno v akom stave je. Najskôr som sa usmieval, lebo som videl, že už je mu lepšie, no potom som nahodil vyčítavý výraz tváre. Aj z nej bolo možné vyčítať, že som sem neprišiel len na návštevu.
"Zdravím pán Sousari..." pozdravil som, následne som obrátil pohľad k Turakimu, či ako sa volá.
"Mám pár otázok. Zaprvé...kto vlastne si? A pravdu! A zadruhé...jeden shinobi použil techniku môjho deda. Ako je to možné?"

Meiko Kamizuru

Počúvala ťa pozorne a hlbavo. Zdalo sa, že ťa chápala, teba a tvoje trápenie, speté s lukom. Neodpovedala hned, lne sa dívala do prázdna, na svoje včeli. nastavila prst a hmkala si. Jedna z jej súčastí jej sadla na prst a tancovala včelí tanec. komunikovala. "Neviem ako ty s týmto problémom pomôcť, Nikko. Vieš, že v tvojom štýle sa nevyznám..." Opäť stíchla, ale teraz to bolo kvôli hlbkovému premýšlaniu. Včeli začali poletovať, tvoriť tvary, kruhy či špirále. ich let bol úplne chaosný, ale predsa kontrolovatelný. "Ak nájdeš svje náradie, mal by si ísť za svojim senseiom. Mal by byť v podzemných chodbách, ale pri správnej orientácii ho tam určite nájdeš. Nikdy nevieš akú pomoc ty s tým môže poskytnúť." meiko sa na teba celý ten čas nepozrela. Videl si, že ju niečo trápi, ale rovnako si aj vedel, žťe ty to nepovie. Včeli dalej poletovali vo svojom usporiadanom chaose.

Turaki Hagane

Turaki mávol Sousarimu, aby odišiel. Ten len mikol hlavou, aj tak by odchádzal. ako jediný z Jouninov bol poslaný na definitívne hlasovanie o Tsuchikagem. Samozrejme, další museli to povoliť Kagovia ostatných dedín a Jouniny. Ale Sousari sa už nerátal k jouninom, silou ani postaveným. Kým odišiel, nahol sa k zranenému Turakimu. "Pravda je vždy najväčšia bolesť...obaja o tom vieme svoje..." Odišiel a ostali v miestnosti iba oni dvaja. Turaki nevstával, ale bol na tom ovela lepšie ako predtým: teraz bol iba problém s privelkým užívaným kakkei genkai. "Chceš vedieť pravdu? Chceš vedieť kto som?" Turaki spravil odmlku, ktorá mala ten správny dramatický efekt. Potom sa mu však po tváry rozostrel úsmev, aj ked tak jeho tvár vyzerala ešte ohavnejšie ako predtým. "Som Hagane, rovnako ako ty a som syn tvojeho dedka, rovnako ako môj brat. Môj život bol zvláštny, plný radosti aj smútky".úsmev mu opadol, ale pokračoval. " Teraz sa volám Turaki, podla klanu, ktorý založil Iwagakure. stačí ty to o mne, pretože môj životopis ty nepoviem. Smútok v nom prevládal nad radostou a tie som už stratil, aj ked jednu sa snažím získať späť". Stíchol, aj ked vedel, že táto "pravda", v ktorej ty vlastne oklukou nepovedal nič, ťa vôbec nezaujímala. Druhú otázku však odpovedal s hrdostou v hlase, hrdostou hodnej syna. "Nedokázal by použiť jeho techniku, keby nevlastnil jeho "časť", DNA, nazvi si to ako chceš. techniku sa už sačilo len naučiť..." Chvílu mlčal a potom dodal vecne "Vieš, prečo bol tvoj starý otec taký silný? Na akom princípe bola jeho technika?" Vyslovil a tebe bolo jasné, že ti chce iba odviesť mysel iným smerom, preč od neho.

Renji Hagane

Z jeho slov som pochopil, že je to jeden z mojich strýkov, čo bolo pochopiteľné, lebo dedo-san mal vraj mnoho detí. Niektorí boli šikovní shinobi, niektorí nie. Z jeho ďalších odpovedí som pochopil, že ak je čo i len čiastočný nositeľ DNA klanu, tak to musel byť buď ďalší stratený súrodenec, alebo nejaký potomok člena klanu, ktorý to podedil po otcovi alebo matke.
"Dobre. Zvyšok z tvojej minulosti sa snáď dozviem neskôr." doložil som potom, čo sa ma opýtal na tú techniku.
"No...bola to mocná technika. Mix Koutonu a Dotonu. Nemyslím, že by ju mohol zvládnuť niekto len s "čiastočnou DNA". Musel byť...možno nejaký ďalší stratený člen klanu. Musel ju ovládať jeho syn, alebo nebodaj...syn jeho syna." ukončil som svoje uvažovanie nahlas.

Turaki Hagane

Chlapec to nepochopil, ako sa zdalo. O Turakiho pôvode chápal iba prázdne slová. Avšak schopnosti svojeho starého otca nechápal vôbec. "Nechápeš ma Renji. Nebol to mix, Koutonu a dotonu..kakkei genkai sa nedá spojiť z elementom. O jeho pôvode, myslím toho muža, ktorého si videl, viem všetko. On je z klanu Turaki...ovláda zem na vysokej úrovni...Avšak to čo máme my sa nedá "skopírovať" ani "prepojiť". Jeho pravá ruka bola zvláštna však?" Zadíval sa ti o očí a pokračoval, bez nejakého navezovania. " Vieš čo sa deje s načimi telami, myslím konkrétne s klanom hagane po smrti? uvolnovanie železa neprestáva, rovnako ako ty neprestanú rásť vlasy. Zmeníme sa v železnú sochu, po pár rokoch pod zemou, pomaly a postupne,a le staneme sa...Tá ruka bola implantovaná, rovnako ako môžeš implantovať sharingan či DNA Senju. Tak získal Kouton techniky" Turaki sa postavil. "Avšak zvláštnosť síli tvojeho starého otca je na vyšej úrovni ako obyčajný kouton. Ale v čom, ty poviem až pod jednou podmienkov. stíchol, akoby chcel voliť slová. "Dones sem svoju matku, musím jej povedať pravdu, pravdu o mojom bratovi a jej manželovi a o jeho posledných dnoch."

Renji Hagane

Len som sa tváril zamyslene pri Turakiho slovách. Ale len som tak netváril. Naozaj som bol nad tým celý zamyslený. Niektorí shinobi tak pachtia po moci, že dokonca sú schopní implantovať nejakú časť tela, aby ovládli silu, ktorú bez nej nemohli. Po predložení jeho podmienky som mal trochu obavy z toho, či zasa nemá s mojou matkou nejaké zajačie úmysly, ale nakoľko sa zdalo, že sa tvári vážne, nemal som dôvod mu neveriť.
"Dobre. Hneď som späť." povedal som mu a vytratil som sa domov. Matku som vytrhol z víru domácich prác. Vyzeralo to, že moja zvedavosť bola silnejšia ako zdravý rozum, ale mama je húževnatá žena, takže nakoniec s tým nemala žiadny problém. Keď zbadala Turakiho, dala si len ruku pred ústa. Akoby bola zaskočená, ba až zhrozená.
"Turaki, Turaki...čo si to so sebou porobil?" spýtala sa ho.

Nikko

Věci na výrobu luku jsem našel celkem rychle. Mezitím jsem přemýšlel a dospěl jsem k rozhodnutí. Víš Meiko, já bych byl raději, kdybys šla se mnou. Senseiovi včera zemřel někdo důležitý, tak nevím, jak na tom bude a nechtěl bych ho nějak moc otravovat. Navíc neznám moc dobře okolí. Teda jestli by tě to neotravovalo. řekl jsem poněkuď sklesle. Doufám, že se mnou půjde, se senseiem bude sranda jak na pohřbu. řekl jsem si.

Yoshio

Nevěděl sem o koho se jedná.. Zdálo se, že ho chcou všichni mrtvého... Nepřidal sem se k davu. Vylezl sem na jednu z vyšších budov a sledoval odsouzeného... Na jeho tváři bylo vidět, že je smířený se smrtí. Třeba si nezaslouží ani umřít.. nebo je to dobrý herec.... S tím už nic neudělám. Po tom co umřel sem se podíval na svůj meč. Měl bych o vrátit tomu Jouninovi.. Seskočil sem dolů a začal ho hledat.(Amaru Hingkoku)

Turaki Hagane

Turaki nesedel, ale stál a pochodoval. Bol celý obviazaný, nebolo mu vidno jeho zohavenú tvár. Ked sa ukázala tvoja matka, nič jej nepovedal. Správal sa príliš placho, ako vždy, ked bol s tebou. Prihovoril sa ti ako prvému. "môžeš prosím ťa odísť? Je to niečo, čo potrebujem povedať iba tvojej matke a manželke mojeho brata. Nemal si na výber. Musel si odísť. Dvere zavrel a zamkol. Žiadny zvuk si nepočul a aj samotné sklo bolo hmlisté, rozmazané. Ak si sa díval, uvidel si zvláštnu vec. matka stála nehybne, počúvala Turakiho slová. Turaki stiahol obväzi zo svojej tváre. Tvoja matka sa začala triasť, zbledla, avšak Turaki ju zachytil a díval sa jej do očí, šepkal slová útechy. matka sa od neho otrhla, ked dokončil svoj preslov. Natiahol sa k nej a chcel ju držať pevnejšie, avšak ona sa mu vytrhla a zasiahla ho do tváre otvorenou dlanou. facka. Kráčaqla smerom ku dverám a z treskotom ich otvorila, nevšímala si ťa. Avšak ti si videl jej tvár plnú slz a počul jej tiché vzlyky. Dvere ostali otvorené a Turaki stál nehybne dalej. Nevedel čo má teraz spraviť. Stiahol dalšie pramene zo seba, odhalil svoju zjazvenú hrud, prepojenú s kovom. nevedel si, kde začína on a kde končí kov. Dokonalý dedič génu svojeho otca, Génu, ktorý ty zdokonalíš a prekonáš všetkých pred sebou.

Meiko Kamizuru

zadívala sa ti do očí a prikívla. Málokto sa vizná v podzemí našeho klanu, aj málokto z nás. V očiach sa jej ukázala iskra. "No nemáš ti štastie že ma máš?" Zabehla hore, doniesla si tykev. vyrazíme? spýtala sa ťa, avšak vôbec nečakala na odpoved. ked si ju uvidel, tá iskra, ktorá sa ukázala v jej očiach už pohasla. Oči sa nesmiali. niečo ju trápilo a ty si vedel, že to je vážne. Avšak mysel ženy je zložitá vec a nikomu sa ju ešte nepodarilo pochopiť....

Kuara Hingkoku

Ked si vsúpil do mestkej časti tohoto klanu, nikoho si nevidel. začul si však smiech od jednej z budov. mohol si tam vstúpiť, avšak v tej chvíli si za sebou niekoho uvidel. Neprehovoril, vyžarovala z neho síla a hustá chakra, vdaka ktorej tvoje zmysli ninju vybrovali a hlásali alarm. "Nie je velmi dobré sa potulovať po území iného klanu, nemyslíš?"

Renji Hagane

Konečne som videl Turakiho...alebo koho v jeho plnej paráde. Mama reagovala dosť zbrklo, prekvapene až zhrozene. Čo také jej povedal? Teraz, keď už odišla, bolo na čase pokračovať v našom rozhovore, nakoľko viem, že matka by mi nepovedala nič. Zrejme ide o veľmi dôvernú a prísne tajnú informáciu. Možno niečo o otcovi. Naštvalo ma, keď som ju videl odchádzať so slzami v očiach.
"Čo si jej povedal? Kvôli čomu mama plače?!" spýtal som sa ho vyčítavo s patričnou dávkou zvedavosti.

Nikko

Po souhlasu jsem následoval Meiko do podzemí. Bylo vidět, že ji něco trápí, ale teďka jsem se tím nechtěl zaobírat Jak jsme mířili dále a dále do podzemí, tak jsem začal zjišťovat, že pokuď se mnou nepude někdo zpátky, tak už se ven nedostanu. Neměl jsem z toho podzemí dobrý pocit.

Turaki Hagane

Zahambene uhol zrakom pred tvojim pohladom "Pravdu. Tú časť, ktorá vždy najviac bolí." Postavil sa, išiel smerom k tebe, tackavo, ako pod vplivom narkotík. Zastal a zložil pečate. Bolo vidno že sa mu trasú ruky, avšak pečate boli dokonalé a rýchle. V tej chvíli sa mu v ruke sformovala čepel. farbu mala rovnakú ako ruka, ktorá bola implantovaná z tvojeho starého otca. vyzerala matne, akoby narozdiel od ostatných kovov svetlo pohlcovala, namiesto odrážala. A v tej chvíli, ked si to najmenej čakal, do teba tú čepel zabodol. Ucítil si bolesť, ale to nebolo to najhoršie, Cítil si, ako z tebe síla vyprcháva. Chakra sa v tebe prúdila, chcela újisť od toho zvláštneho kovu. Až v tej chvíli tú čepel vytiahol. A následne sa zrútil na zem, avšak postavil sa tackavo, bez tvojej pomoci. "Te..teraz chápeš, prečo bol tvoj dedeček taký dôležitý. najsilejšia technika našeho klanu "Tetsu no kyomu", ktorú vytvoril a následne zdokonalil do tejto úrovne." Turakiho dalne sa triasli. Spojil ich, avšak aj tak to neprestalo úplne. "Ja som ju nikdy nedokázal úplne. Gén vo mne to nedokáže, moje telo sa tomu bráni. Dokázal to iba on a môj brat a teraz to naučím teba."

Meiko Kamizuru

Odišli ste z Iwy, za ruiny po zničenej bariere. Spomienka na bývalého kageho. Objavil sa komplex, do ktorého bol temný vchod, jaskyňa. meiko ťa popostrčila. Na jej tváry bolo vidieť, že tu bola iba pár krát, ale ovládala to dostatočne. Boli tam dva tuneli, každý viedol inam. Meiko sa na teba otočila a prehovorila vo svite slnka, ktorý jej bol za chrbtom. "Ktorou chceš ísť? Kazuki môže byť v obidvoch, on totiž túto jaskyňu objavil. takže...nechám to na tebe....

Nikko

Volba cesty byla těžká. O to těžší, že jsem sebou měl Meiko. Nechtěl jsem ji vystavit zbytečnému riziku. Takže jsem zvolil dle své intuice cestu pravou. Vyšel jsem směrem do neznáme temnoty.