Prichádzajú

Kumori


Začul som hrozný krik. Môj uprený pohľad, ktorý som doteraz venoval Azraelovi sa teraz presunul na dievča. Videl som že sa jej niečo stalo no vedel som že musím poraziť Azraela. Všimol som si jeden fuuma shuriken na zemi. Tak som neváhal a zobral som o do ruky. Fuuma shuriken, Kage fuusha! Zreval som a hodil som po Azraelovi môj dvojitý fuuma shuriken. Využil som to aby som išiel tomu dievčati pomôcť. Vyskočil som a keď som dopadol znovu na zem tak som utekal priamu k nej. Keď už som tam bol všimol som si že má nohu zavalenú kameňom. Nebol ťažký ani veľký no také dievča bi ho neudvihlo. Zaprel som sa rukami aby som odtlačil kameň no ten sa ani nepohol. Tak som ho skúsil podoprieť mojimi 3 katanami. Nikto nevedel prečo nosím 3 katany. Dokonca ani ja. No ten kameň som po chvíli rozhýbal. A to dievča sa dostalo z pod toho kameňa. Tak som išiel po nejakých medikov no žiadnych som nenašiel ale nestrácal som nádej. Chcel som jej pomôcť. Neviem prečo ale....

Kumori->

Ako dopadol tvoj útok na Azraela si už nezistil lebo si ho stratil svojím pohybom z dohľadu. Dievča malo asi také štyri roky nanajvýš päť. Nariekalo, kameň ju ťažil na jej malej nôžke a drtil jej kosti. Vola svoju mamu, no po jej mama akoby sa prepadla pod zem. akoby celkom zmizla. Tvoj pokus odvaliť kameň nakoniec po veľkej snahe vyšiel. No dievča neprestávalo kričať a volať svoju mamu. Tvoje hľadanie medikov bolo neúspešné akoby sa všetci pod zem prepadli, akoby ste na zemi ostali len vy dvaja, ta a to dievča.

Azrael

Môj meč som zvieral, zvieral som ho pevne a šľahali z neho čierne plamene, bol to dar dar od môjho otca ktorý za krátku chvíľku príde. Rozhodol som sa seknúť a rozťať toho havrana letiaceho na mňa. No nesekol som len tak, sekol som a zároveň urobil otočku vo vzduchu z roztiahnutými krídlami, všetko čo by bolo v dosahu mojich krídel by bolo rozťaté v polovičku. No letel na mňa aj Fuuma shuriken tomu som sa vyhol tak že som ho nadletel a vyletel som do vyššej výšky. Zahľadel som sa smerom k môjmu druhovi nad stredom dediny už len chvíľka.


Dážď ustal, ustal z ničoho nič masa vody dopadla na zem naraz, akoby na povel. Dedinou sa začalo ozývať hvízdanie, spočiatku slabé ledva počuteľné, hvízdanie ako keď padá bonba. Zvuk zosilňoval, zosilňoval až nad rámec miery, miery pri ktorej zo zvuku hučí v celej hlave. ľudia si začínali zapchávať svoje uši, priali si aby ten zvuk prestal, aby skončil, bolo to ochromujúce no okupovateľom to nič nerobilo akoby boli navyknutý, ba či ten zvuk vôbec nepočuli, jedno bolo však isté nevnímali ho ako ostatný. Neznámeho nad dedinou obklopila žiara, žiara tak silná že osvetľovala dedinu, po celej dedine teraz svietilo modré svetlo. Zvuk ustal, ustal tak zrazu že jeho ozvena bola ešte počuť v ušiach a nútila krv aby začala tiecť z nosu, všetkým na raz sa objavil pramienok krvi stekajúci z ich nosových dierok, bolo to magické. V strede dediny sa zjavil lúč, lúč svetla bola to uvoľnená nahromadená energia, nesmierne množstvo energie. Jej jas silnel. Po celej dedine sa ozval hlas Tajuu Kuchiose tawereno no jutsu energia sa uvolnila, celú dedinu zaplnilo svetlo, svetlo modrej farby svetlo ktoré všetkých oslepilo, svetlo neznesiteľnej intenzity. Keď svetlo ustalo a vaše oči si zvykli opäť na tmu naskytol sa vám pohľad, pohľad na novú Getsu gakure no Sato. Uprostred dediny sa týčila veža.
veža z ktorej vrcholka vychádzalo svetlo a osvetľovala mračná s ktorých sa znova spustil dážď. Veža týčiaca sa do výšky až k oblakom, bez žiadneho vchodu, veža ktorá nebola určená pre ľudí. Na Azraelovej tvári sa zračil úsmev, a zvolal na celu dedinu Náš otec je medzi nami.

Kanzaki

Když si rozsekl toho prvního havrana a vyhnul ses tomu fuuma shurikenu tak na tebe už letěl ten druhej havran. Potom však vylétlo to světlo... Havran letěl dál ale já neviděl co se stalo. Potom byla uprostřed ta věž.
S úžasem sem se na ní díval.

Gray

Jak to udělal? Pomyslel jsem si a uskočil také, abych se vyhnul svému vlastnímu kunaii. Ten chlápek musí být rychlý a nebo ovládá něco, co mu umožňuje zastavit nebo změnit směr předmětů, jako byl můj kunai. Pomyslel jsem si. Okolí už jsem teď neřešil, protože jsem se ponořil do boje s mim nepřítelem a hodlal jsem se do toho pořádně opřít. Sice jsem nezabránil jejich plánu, ale aspoň jsem se o to pokusil. Něco ještě zkusim. Proběhlo mi hlavou a z kapsy vytáhl dva kunaie, při čemž jeden nebyl uplně ze železa, jelikož byl cvičný, tudíž byl ze dřeva a ten druhý byl ze železa. Avšak za letu to nešlo rozeznat. Oba jsem je na tebe hodil a čekal co uděláš.

Inari

S úžasem se pohlédl na tu věž. "Sakra, co sou zač?!" V tu chvíli mi bylo jasné že ho musíme rychle vyřídit. Využil jsem toho že začal něco křičet a vystřelil jsem po něm šipku s výbušným lístkem a už jsem si připravoval další.

Kumori


Pozrel som na tú vežu a z údivom som na ňu chvíľu hľadel. No potom som si uvedomil svoju povinnosť. Musím ochrániť to dievčatko. Uvidel som dosku a niečo ma napadlo. Pribehol som späť k tomu dievčaťu. Dal som si dolu ochrannú čelenku zobral som dosku a priložil som ju zo zadu k nohe. Tú dosku som obviazal čelenkou a vytiahol som kunai. Nepotrebnú časť čelenky som dorezal aby som ju mohol použiť nižšie. Mala aspoň trochu spevnenú nohu. Zobral som si ju na chrbát. No ešte pred tým som si zobral späť svoje katany. Rozutekal som sa aj s dievčaťom na chrbte za Azraelom. Keď som k nemu dorazil uprel som na neho svoj pohľad. Čo to má znamenať ?! Chodte preč !! Porazíme vás! Dám za to ja svoj život. Ďakujem Kanzaki za pár skvelých chvíľ Položil som dievčatko na zem a naznačil som Kanzakimu aby ju ochránil. Bol som si istý že to pochopil. Všetci sa dívali na tu vec a ja som to chcel využiť.

Azrael

Zmenil som sa, môj meč sa zmenil, akoby do mňa prišla nová sila, viac sily, príčina toho bola prítomnosť veže a nášho otca. Plamene na mojom meči plápolali ako nikdy pred tým. Bolo to úchvatné a bolo počuť jemné syčanie kvapiek dopadajúcich do žiaru ohňa. I keď sa vám mohol zdať že som celým svojím ja zaujatý na ohlasovanie príchodu svojho otca, mal som celkoví prehľad o tom čo sa okolo mňa deje. Vedel som o šípke ktorá na mňa letela a predpokladal som že na nej bude znova namotaný výbušný lístok. Jedným švihnutím svojho meča som spálil šípku do poslednej triesky do poslednej kovovej časti, zhorela tak rýchlo že výbušný lístok stihol maximálne zasyčať. Upútalo ma niečo, bol to chlapec, chlapec mne už tak známi no nebol sám, niesol akúsi dievčinu. Prekvapilo ma to Prečo by do boja zaťahoval nejaké dievča, to nedáva logiku. napadlo ma. Prišiel ku mne no už bez dievčaťa to nechal na ceste a ja som si vypočul jeho vášnivý prednes. Zaškľabil som sa naňho a prehovoril Svoj život si môžeš nechať o ten nestojíme.

Gray->
Pozoroval som ťa moja misia tu skončila dalo by sa povedať, aj keď som neprispel k jej zdarnému skončeniu. No ti si po mne hodil dva kunaie leteli priamo na mňa no mohol si si všimnúť že za žiadnu cenu sa im nehodlám vyhnúť. Vystrel som ruky oproti tvojim kunaiom letiacim na mňa, ten zo železa zastavil pred dlaňou a ja som ho chytil, no ten cvičný z dreva akoby len spomaľoval a nezastavil úplne bol som nútený uhnúť sa mu no škrabol ma na ruke. Pozrel som sa na ruku a povedal Pár kvapiek krvi, no čo poznal som väčšiu bolesť. A hodil som po tebe pôvodom tvoj kunai no letel akosi inak, príliš rýchlo na to ako som ho hodil.

Inari

"Do pr... To je zmr... Jak ho sakra porazit? Lítá si ve vzduchu a útoky na dálku blokuje." Urputně jsem se snažil něco vymyslet a přitom užsem měl připravenou další šipku, tentokrát už bez lístku.

Kumori


Mne oň ani nejde. Odpovedal som mu okamžite. Mne ide o blaho dediny a dedinčanov, mojich priateľov, a mojej rodiny. Ty sa z nikým nemôžeš rovnať. Pretože ty ani nie si človek. Si iba akýsi druh zvieraťa ktoré po niečom túži. Ako malé dieťa. Toto dievča som sem priviedol, preto aby si videl že nie všetci sme skazený. Že i my máme svoj život. I my chceme dobro pre našu dedinu. Tieto slová zneli ako keby sa ti niekto pozeral do duše. No zrazu som ku tebe pomalým krokom podišiel a stál som takmer pod tebou. Vidíš tých všetkých ľudí? Povedal som tichým hlasom. Títo všetci ľudia chcú ochrániť svoju dedinu. Podľa mňa bi za ňu položili aj život, presne ako ja. V tejto dedine sme sa narodili a prežili svoj život. Ale teraz ste prišli vy a zničili ste všetko čo nám bolo drahé. A preto ťa žiadam aby ste opustili našu dedinu.

Gozu

Pulzující pečeť mě tlačila postupně od ní, když v tom na chvíli přestalo pršet. Ještě že tak. řekl jsem si, ale moc dlouho to nevydrželo. Dokonce spadly téměř všechny kapky na jednou. A jako by bylo toho málo, tak začal takový pisklavý zvuk. A zesiloval. Padl jsem na kolena a zakryl jsem si uši. Kryl jsem si i hlavu a když jsem s tím přestal, tak už přede mnou stála obří věž. Co to proboha je? A kde se to tu vzalo?. Na žádnou z těchto otázek mi asi nebyla souzena odpověď. Ale měl jsem jedno nutkání, nutkání jít do té věže. Snažil jsem se najít vchod a jít dovnitř.

Azrael

Pozoroval som toho chlapca bez slova, bez akéhokoľvek náznaku emócií. Čakal som, čakal som až kým dokončí svoj preslov, až podíde podo mňa. No pomyslel som si Má kuráž, to sa cení. Bol si podo mnou všimol si si že klesám teraz som stál, no meč my stále plápolal, no ty si bol zároveň aj štítom pred ďalšou šípkou. Pozrel som sa ti presne do očí a ty si videl tie moje, moje uhľovočierne oči, no niečo sa zmenilo mohol si v nich spatriť niečo ako pochopenie, ba či súcit. prehovoril som k tebe Mláďa, myslíš že to čo robím je kvôli mne? Nie všetko čo robím je pre moju rodinu a jej ochranu, toto všetko, robím z donútenia, z obáv o svojich blízkych, o moju rodinu, nehľadaj za týmto všetkým len osobný zisk, ale aj niečo viac, proti vám a vašej dedine nič nemám toto všetko je len z donútenia, z donútenia od človeka, ktorý je horší ako si myslíš že som strašný ja. Dohovoril som no ostal som stáť a stále upieral zrak do tvojich očí.

Gozu->
Keď si obehol celú vežu zistil si že tam žiaden vchod nieje, bola dokonalá, očarujúca, no nie určená pre obyčajných ľudí.

Gray

Dokonale zastavil ten normální kunai, ale s dřevěnym měl jasné potíže, že se musel i vyhnout. Musim se zbavit veškerých želez, jinak by mě mohl lehce porazit. Pomyslel jsem si, ale stejně jsem už u sebe neměl nic moc železného. Každopádně na mě letěl útok, který rapidně zrychlil a já uhnul jen tak, že jsem se přikrčil, protože uhnout do strany bych v žádném případě nestihl. Všiml jsme si i krve u nosu a hlavně toho, že vlastně teď tu stála obří temná věž, která nepůsobila zrovna kladným dojmem. Každopádně jsem se rozhodl přejít do boje v taijutsu, jelikož na dálku by mě zřejmě porazil. Rozeběhl jsem se na něj a hodlal jsem ho udeřit přímo do žeber z pravé strany v mérném přikrčení.

Kumori



Ja nie som ,,mláďa", moje meno je Kumori. A prečo sa im vlastne nepostavíš si predsa dosť silný na to aby si ich porazil. Alebo nie ? Vieš mi máme svoj život. Tak prečo si nenájdete nejakú odľahlú dedinu ? Hovoril som kľudnejším tónom no dalo sa z neho zistiť že sa bojím. Položil som ti ruku na rameno. Tichím tónom som povedal. Prosím. V tom momente som pozrel do zeme a stratil som nádej na záchranu dediny. Vedel som že je neskoro. Vedel som to že som jeho štít a že ostatný nemôžu na neho útočiť. No mne to bolo jedno. Jediné čo som chcel od Azraela bolo aby opustili našu dedinu. No vedel som že musím ochrániť aj to dievča. No nestihol bi som zaútočiť v tom momente a zobrať to dievča no popravde som to ani nechcel. To dievča s ktorým som ja a Kanzaki bojoval...nič sme o ostatných nevedeli. Za mnou stáli len 2 osoby. Kanzaki bol jeden a tá druhá osoba...nepoznal som ju. Nevedel som nič o schopnostiach tej osoby. Moje zmoknuté vlasy mi liezli do vlasov. Ďakujem ti za to že si ma vypočul. ruku som mu položil z ramena dolu a otočil som sa Azraelovi chrbtom a čakal som že mi odpovie. Dokonca som si nevšimol ani tu tečúcu krv z nosu a ani toho piskotu v ušiach.

Gray

Sledoval som ťa, sledoval ako dravec svoju korisť, moje oči ťa nespúšťali z dohľadu. vystrel som ruky a ako si bežal začala sa pod tebou praskať zem, praskať drviť a začali na teba vyletovať kusy zeminy. Ak si pozeral pred seba mohol si si všimnúť ako na teba letí niekoľko kameňov. Usmial som sa a prehovoril Čo tu vlastne ešte robím? Veď moja misia je splnená.

Azrael

Moje oči bole stále na teba upreté, emócie si u mňa mohol hľadať ťažko, na to som tu nebol ja, no mlčky ssom počúval tvoj preslov, tvoje oči mi zneli v ušiach. Cítil som strach, cítil som ho z tvojho hlasu. No nemal som v úmysle ťa nejako strašiť, len som vykonával to pre čo som bol sem poslaný. Zložil som mi ruku z pleca a otočil si sa my chrbátom, ucítil si zo zadu na krku dych, teplý dych, dych ktorí osúšal tvoju premoknutú pokožku. Prehovoril som kľudným tónom, tónom ako starec. kumori. Nie je to také jednoduché ako si myslíš, pýtaš sa ma prečo sa mu nepostavím? Postavil by som sa mu keby môžem, no nie je mojím osudom sa mu postaviť, ja ne som s tých ktorý mu môžu nejako ublížiť, ja nemám nad ním nijakú šancu. A prečo zrovna Getsu? tvoja dedina? zo zištných dôvodov obidvoch strán aj z jeho strany lebo táto dedina patrí medzi veľké dediny, no i z našich dôvodov a to ten že v blízkosti sa nachádza, zdroj sily, zdroj pravdy a zdroj vedenia a múdrosti. Ukončil som svoje slová ostal som ticho, ticho som stál a upieral na vás svoje uhľovočierne oči, oči v ktorých nebol ani náznak emócií.

Gozu->
Stál si pod vežou a v hlave ti zaznel hlas. Čo tu chceš, čo hľadáš? Hľadáš snáď silu, bohatstvo, moc, vedenie, večný život? Či sa snažíš len dostať so vnútra? Alebo ma chceš nebodaj zničiť? Tieto slová sa ti ozývali v hlave, ozývali sa ako ozvena, nepríjemná ozvena ktorej by si sa chcel najradšej zbaviť. No v tom si začul niečo iné, niečo ako šuchot plášťa vo vetre, nevychádzal zo žiadnej strany ale akoby na z miesta nad tebou, keby si pozrel hore mohol by si vidieť muža ako padá, padá celý zahalený v plášti. No nepadal akoby ho vyhodili ale padal riadene. Blížil sa k zemi, jeho rýchlosť bola ohromujúca, z veľkým treskom dopadol na zem a rozvíril okolo seba prach. Keď prach ustal mohol si si ho prezrieť lepšie, akoby kľačal na jednom kolene a rukami sa opieral o to druhé, akoby si pred niekým pokľakol, okolo neho bola popraskaná zem a on akoby kľačal v takovej menšej priehlbinke.

Kumori


Tak povolaj svojich bratov a sestry a ja ti v tom pomôžem. Povedal som tichým hlasom. Len prosím ťa aby ste odišli z našej dediny. Ja ti ho pomôžem poraziť ak chceš. Moje oči sa tentokrát upreli na Kanzakiho. A potom o pár sekúnd na to som pozrel na tú vežu. Povedz mi ako sa tam dostanem! Povedal som už pokojnejším hlasom. Porazím ho sám. Oznámil som to Azraelovi. A ak sa mu chceš naozaj postaviť zvolaj tvojich priateľov a ja povolám svojich. Tak ho možno porazíme.

Kin

Pečať sa stále zväčšovala a žiarila jasnejšie a jasnejšie.Tlačila ma od seba ako keď sa dva maganety od seba odpudzuju.Dášť naraz ustal a niečo začalo pískať.Bol to nepríjemny zvuk ktorý trhal ušné bubienky.Z nosa sa mi pustil pramienok krvy.Zakryl som si uši a odstupil ešte dalej od pečaťe.Na chvílu som zavrel oči a ked som ich otvoril tak sa predomnou týčila gigantická vež ktorá preťala oblohu.Siahala do niekolko stoviek možno aj tisícok metrov a osvetlovala mraky nad nou.Čo to je??! Pozeral som s údivom na tú vežu,premeriaval si ju a hladal niaky vchod.Všimol som si Gozua ktorý stál neďaleko mňa pod vežou tak som šiel k nemu..Keď som zrazu uvidel niaku neznámu osobu v plášti padajúcu dole.Utrel som si nos od krvy a namiesto neho som mal teraz trochu krvavú ruku..Ale to mi nevadilo.Prišiel som pod vežu a bol som len par metrov za Gozuom.Zastal som a čakal čo sa bude diať.

Gozu

Když jsem zjistil, že mé pokusy dostat se do věže jsou marné, tak jsem se najednou zastavil, abych popřemýšlel co dál. Ale nebylo mi to dopřáno. V hlavě se mi ozvala ozvěna, kterou bych chtěl dostat z hlavy za každou cenu. Slyšel jsem, jak někde letí ve větru plášť. Snažil jsem se zjistit, odkud to jde, ale ať jsem se díval kamkoliv, tak jsem nic neviděl. A pak to přišlo. Uslyšel jsem ránu, zvířil se prach a já jsem téměř potřeboval vyměnit spodní prádlo. Jakmile se prach usadil, tak jsem měl možnost zjistit, kdo to způsobil. A měl jsem taky možnost odpovědět na jeho otázky. Moc, bohatství a síla, to by se hodilo, ale já jsem prostě chtěl vědět, co je uvnitř této zázračné věže. A zabít vás, to by se mi určitě nepodařilo. řekl jsem tak trochu bázlivým hlasem. Proč mu to vlastně říkám? pomyslel jsem si A co tu vlastně dělám? Jsem medik, měl bych v zázemí léčit, ne být v první linii.

Gray

Začal jsem se vyhýbat kamenům. V mé rychlosti už nebyl problém se jim vyhnout, tak abych mohl i dál běžet. Jenže pak řekl, že jeho mise je hotová, takže už tu nemusí být a to mě trošku zaskočilo. Zastavil jsem se na místě a podíval se na něj. "O co vám vůbec jde?" zeptal jsem se, protože jsem to přestal chápat. Nejdřív se hrnul do boje a najednou ne a hlavně jsem čekal, že budou pustošit vesnici a ne jen tak chtít odejít.

Kanzaki

Ale co... Je to jen Věž... pomyslel jsem si a podival se na azraela... Vytáhl jsem kunai s výbušným lístkem a hodil ho na něj...

Azrael

Pozeral som na Kumoriho a počúval ho. Počúval som ho pozorne a prehovoril som. Nieje to také jednoduchá ako si myslíš, a ten o ktorom bola reč vo veži nieje, nemá odvahu ísť do veže, vo veži je niekto iný, niekto kto nemôže zomrieť, niekto kto musí žiť. Vedel som čo robí Kanzaki, vedel som o jeho Kunaii z výbušným lístkom ktorý letel na mňa no predovšetkým na Kumoriho. Zovrel som pevne svoj meč a máchol s ním ponad Kumoriho hlavu, plameň akoby ožil, začal sa hýbať, formovať naťahovať sa za letiacim kunaiom. Proti kunaiu teraz letelo niečo pripomínajúce dračiu hlavu stvorenú z čierneho ohňa, Oheň otvoril svoju tlamu a prehltol letiaci kunai, ktorí sa v žiari ohňa roztavil, Kumori mohol cítiť ako sa vysúšajú jeho vlasy, šaty a všetko ostaté, no rýchlo aj ucítil že sa niečo pripeká, a to niečo bol práve on.

Kin, Gozu->
Osoba čo dopadla na zem či skôr pristála zhodila svoj plášť a odhalila sa vám.
Zahľadel som sa na chlapca na Gozua a zareagolval som na jeho slová. Ja neviem čo si počul, ja neviem ako to ten starý dedek robí, a ani ma to popravde nezaujíma. Ani si nevieš predstaviť čo je vo vnútri, a podla nášho pána tam má aj zostať. Ja som len správca, správca tohto tady, tejto veže, či skôr veznia? Svoje slová som zakončil zlomyseľným úškrnom na tvári. Pozrel sa na vás dvoch, usmial sa, tleskol rukami a prehovoril. Tak ja vás tu chlapci teda nechám a poberiem sa kade ľahšie. a dal som sa do smiechu a v hlave sa mi vynorila myšlienka Ach, keby som len mohol.

Gray->
Zastavil si, ako si zastavil všetky kamene na raz dopadli na zem. Pozeral som na teba a čakal čo s teba vypadne. Zaznela tvoja otázka a ja som na nič nečakal O čo nám ide? zamyslene som zopakoval a pokračoval Mne vlastne ani o nič, leda tak o svoj život, tamtým okrídleným, ním ide hlavne o svojho otca, teda aspoň tak to tvrdia, preto tá veže a ukázal za seba. No však praví ciel nemá nikto z nás nad nami stojí niekto iný, niekto komu sa bojíme postaviť. zamlčal som sa na chvíľku Teda ktorému sa ani nemôžeme postaviť. Dokončil som a zahľadel sa na teba akoby som od teba niečo chcel, či skôr žiadal.

Kumori



Rýchlo som uskočil na stranu od Azraela a nastavil som si kawarimi no jutsu za Kanzakiho. Keby náhodou na man zaútočil. Hodil som pár výbušných lístok pred Kanzakiho keby chcel ešte raz urobiť nejakú hlúposť a znova som prehovoril. Zaveď ma za ním chcem si z ním prehovoriť! Potom moja pozornosť zbystrela a to na dvoch ľudí ktorý stáli pri veži. Videl som že to malé dievča stále plakalo tak som ho zobral na chrbát. Pozri na to malé dievča. Jej mama je možno mŕtva. No ja to chcem aspoň skusiť. Prosím zaveď ma za ním. Veľmi prosím. Ja ho zastavím. Dúfal som že ma tam Azrael zavedie no zrejme márne. Celým svojím srdcom som dúfal že toho kto toto urobil zastavím a že sa stanem hrdinom dediny. No čakal som asi priveľa a Azrael hodnú chvíľu neodpovedal.

Inari

Ani jednoho ze svých spojenců jsem osobně neznal a ani jsem moc do dění nezasahoval, jenom sem sledoval co se děje a poslouchal, jelikož jsem stál nejdál nepochopil jsem úplně všechno. Došlo mi že ten úplně vepředu se ho snaží ukecat a že Azrael sem přišel aby byl schopnej porazit nějakého svýho nepřítele, zrovna na to se ho pokoušel přesvětšit že budeme lepší jako spojenci.
Už to vypadalo že znovu vypukne boj, ale Kumori se dokázal jeho útoku vyhnout a znovu se ho pokoušel přesvětšit. Doběhl jsem až za Kumoriho odhodlán ho podpořit, na Azraela jsem namířil kuší. "Hej ty! Proč proti nám bojuješ a nesnažíš se z nás udělat spojence, jestliže ti někdo dělá problémy!" "Doufám že ze sebe nedělam pitomce, že sem to špatně pochopil."


->sory že sem se nezapojoval, nevěděl sem co psát. Je to celkem složitej příběh.

Gozu

Podle toho, co ten chlap říkal, tak nebyl ten, kterej ke mě mluvil v mysli. Nevím, jestli si slyšel, co jsem říkal anebo ne, doufám že jo a já tu ze sebe nedělám blbce. snažil jsem se myslet co nejvíc "nahlas". A nahlas jsem potom řekl: A co v té věži je, když to takhle musíš hlídat, není tu žádný vchod a nazýváš to spíše vězením než věží? zeptal jsem se toho strážce, už s o hodně menší bázní, protože jsem zjistil, že je to "jenom" člověk,

Kumori


Opatrne som Inarimu položil ruku na kušu a dal som mu ju ku zemi. Nepleť sa do toho! Poznám aspoň časť jeho schopností, takže viem sa proti nim ubrániť. Teda aspoň čiastočne. Pozrel som cez svoje rameno na Inariho. Len pre informáciu moje meno je Kumori! Pozrel som späť na Azraela. Povedz mi ako sa tam dostať!

Azrael

Nikomu sa nič nestalo, všetci tento malý útok prežili bez ujmy. Môj meč sa skludnil, utíšil sa jeho smäd a plamienky na ňom pokojne pohorievali. Po Kumoriho úhybnom manévri sa znova dal do reči, znova chcel ísť do veže, čo neprichádzalo do úvahy. Potom spomenul to dievča a že jej mama je možno mŕtva. Vtom som na chvíľku zatvoril svoje oči a keď som ich otvoril už naproti mne stál ďalší chlapec, mieriaci na mňa svojou kušou. Vychrlil na mňa svoje otázky no Kumori mu položil ruku na kušu aby ju zložil. Pozrel som sa na Kumoriho a prehovoril som Jej mama je živá, má nejaké odreniny, ale je živá a zdravá. a ďalej som pozrel na Inariho na chlapca ktorý ma ešte pred časom nazval holubom. Chlapče, nejde to ako si povedal ty, nie v tejto chvíli a na tomto mieste a za týchto okolností. Dokončil som svoje slová a pozrel som sa na vežu, roztiahol som svoje krídla a rozletel sa smerom k nej.

Gozu->
Hlas v tvojej hlave neodpovedal, ostával ticho, akoby to bol len nejaký obranný mechanizmus, alebo niečo podobné. Pri tvojej otázke sa neznámy zahľadel na teba a tváril sa že premýšľa no napokon prehovoril Kto je vo veži? No, jeden človek, vlastne je ich tam viac, ale vezenie to je len pre neho, oni a ukázal na letiaceho Azraela ho nazývajú svojim otcom, náš krutovládca nechcem ho teraz škaredo nazvať ho nazýva vedcom. Ja vlastne ani neviem ako to presne je len mám túto úlohu a už hodnú chvíľu čakám na zmenu stráží a teraz nás aj z vežou tí okrídlenci preniesli sem do tejto... Porozhliadol sa po okolí, no svoju vetu nedokončil.