Zoznámenie (Morgen, Hysty, Cal)

Kyoko

Len som sa nad jeho pokusom pousmiala a mierne som Eisener naklonila do pravej strany, jemu pri trhnutí z neho skĺzla ruka, teda nemusela mu skĺznuť ale to by pravdepodobne prišiel o zápestie, vedela som že sa to stane pretože sa mi to tiež pár krát stávalo pri tom ako som sa s nim učila narábať. Popravde Jin.. nepoznám zložitejšiu zbraň na ovládanie než je Eisener... ty ani nevieš ako ho máš správne držať bez toho aby si sa zranil. Predniesla som a v momente som si ho položila vedľa seba na zem, ale cena.. za tie mesiace a roky tréningu pri učení sa jeho ovládania.. je na nezaplatenie.. vyplazila som na neho jazyk takým pojašeným spôsobom. Eisener som si oprela o plece z vnútornej strany tak, aby som bola znova v jeho kružnici a pohľadom som si premerala Mitsuri.. ktorá sa na nás pozerala.

Mitsuri

Teraz... povzdychla som si a nenápadne spravila rukou pečať a tak sa Shunshinla tesne vedľa Inariho, čo ho mohlo najskôr vyľakať ale ja som sa na neho len usmiala.
...Teraz sa budeme pozerať ako dopadnú tí dvaja a prípadne ich zastavíme, keď usúdim že už som si preverila aj ich... jedným okom som na Inariho žmurkla a potom pohľad presunula a klon a ten len kývol hlavou. Vedel presne kedy to bude mať ukončiť a ako...

Jin Kazama

Pustil jsem Eisenet a odskočil jsem od Kyoko. To já za ty roky tréninku Taijutsu rozmlátil více stromů než je zdrávo...Ale nikdy jsem neudeřil ženu a to nehodlám změnit...Sensei já se vzdávám, Prostě nejsem schopnej bojovat se ženou..Gomenasai...řekl jsem a mírně jsem se uklonil. Poté jsem nechal ruce viset podél těla, sílou zvyku byli sevřené v pěst. Koukal jsem se na senseiku a čekal jsem.

Mitsuri

Hah... Čo prosím?! Čo ak by to bol súboj naostro?! Neber to na ľahkú váhu... Či už je to Shinobi alebo Kunoichi, je to nebezpečný nepriateľ! Tvoj protivník mať zľutovanie nebude! skríkla som naňho.
Týmto ťahom si ma... sklamal... povzdychla som si a mávla rukou na Kyoko nech už neútočí.
Každopádne som si práve o vás zistila základné informácie z boja takže... Oddych... Dáme si Dango a ryžové guľôčky... popri tom sa zoznámime a potom môžeme trénovať... povedala som docela milo.

Kyoko

Chcela som niečo povedať.. vážne som na to mala chuť ale z dediny sa začali ozývať zvony a v momente som na všetky štipľavé reči ktoré som mala na jazyku zabudla... pohľad som otočila smer dedina a na tvári sa mi objavil viac než šťastný úsmev. V rýchlosti som zapečatila Eisener do zvitku na ruke a po tom som s menším úškrnom zamávala senseike aj ostatným v týme.. Gomenasai.. ale.. nedokončila som a rozbehla som sa do dediny pri čom som dala fakt rýchle tempo, Aneki.. konečne si tu.. ksoo ešte raz mi takto zdrhneš tak.. tak.. rozmýšľala som čo "tak" a aj keď ma nič nenapadlo tak som ešte zrýchlila.

Mitsuri

Pozrela som smerom k dedine a potom späť na tím, no to už sa Kyoko vybrala smerom k námestiu.
No, Inari a Jin... Ako počujete zvolávajú nás takže nasledujte Kyoko...Neskôr si vás nájdem... usmiala som sa na nich. Klon ktorý predtým dohliadal na Kyoko a Jina zmizol. Ja som zložila pečať a zmizla som v zemi...

-> Hlavný topic