Zvláštna cesta (Kharg, Caldar)

Domy a ulice ubiehali. Drali ste sa cez dedinu, tam kde to išlo po strechách a tam kde nie ste sa predierali davom ľudí, ktorých neubúdala ba skorej naopak pribúdalo. Bolo až zvláštne koľko ľudí je teraz v dedine. Míňali ste horiace skladisko z ktorého stúpal čierny dym a nikto si nedával tú námahu, aby ho čo i aspoň začal hasiť. Domy v uliciach redli, dostávali ste sa na kraj dediny, k západnej bráne, bráne k ceste ktorá vedie do zátoky. Pred vami sa vynoril les. Zatiaľ išlo všetko hladko, no les bol prekážka, mohol tam niekto číhať, mohli tam byť pasce ktoré niesu tak ľahko viditeľné. Stáli ste tam, tam na prahu lesa. Vaša cesta mohla začať.

Kin Kayuka

Šli sme stále vpred, ponáhľali sme sa do zátoky. Po strechách, ale aj cez dav. Cestou som videl horiacy sklad, no nikto ho nehasil.. prišlo mi to trochu čudné, akoby by všetci Moonwalkers boli niekde inde, a o tieto uličky sa niak nezaujímali. Čierny dym na ulici nám trochu zacláňal, na chvíľu som stratil smer. Nakoniec sme prišli k západnej bráne za ktorou sa vynáral les, hustý les v ktorom sa dá ľahko zabludíť alebo chytiť do niakej pasce. No nemohli sme čakať, na chvíľu som zastal a obzrel sa okolo, uistil som sa že Inari je stále so mnou no potom som pokračoval ďalej. Pred nami bola trochu tma. Stromy zatienili oblohu a dopadalo tu minimum svetla. Trebalo si niak posvietiť.. Ztisol som dlaň, ALFA 4! otvoril som ju a v ruke sa mi sformovala plazmová guľa. Pomaly som šiel dopredu a svietil naokolo. "Kadiaľ teraz?" Spýtal som sa Inariho a postupoval ďalej hlbšie a hlbšie do lesa.

Inari

Jenom jsem se držel za Kinem až do lesa, kde sme zřejmě ztratily směr. "Nevím, abysme se neztratily." Vyřkl jsem své obavy ale i nadále sem Kina následoval.






-pardon že mi to tak trvalo a že se zase musim chytit děje

Vstúpili ste do lesa. Svetla bolo málo. Staré stromy z hustými korunami, nepúšťali k zemi zrovna najviac slnečných paprskov. Kinova plazmová guľa položená v jeho ruke vrhala slabé svetlo na najbližšie okolie. Lístie šušťalo, vtáci štebotali, veveričky behali zo stroma na strom. V lese to priam prekypovalo životom i keď to na prvý pohľad vyzeralo mŕtvo. Pomaly ste pokračovali lesom, všetko išlo v najväčšom poriadku, avšak otázka bola ako na dlho. Zafúkal vietor, niečo v stromoch sa pohlo a vaše oči to mohli spozorovať čosi sa blyšťalo vo svetle plazmy, ale čo? Mohla to byť pasca no jeden nikdy nevie.

Kin Kayuka

Stále sme sa ponárili hlbšie do lesa, ďalej. Zrýchlil som krok, uvedomil som si že nemáme vela času keď tam náhodou sú. Všade naookolo bolo počuť iba štebot vtákov, šumenie lístia a zvuky niakej zvery, a v diaľke ešte slabšie šumenie mora a vĺn ktoré narážali o utési. Chvíľu som si vychutnával to ticho, ktoré v rušnej Getsu nebýva často. Na prvý pohľad sa mohlo zdať že sme v lese sami, no ako náhle zafúkal vietor sa niečo mihlo medzi stromami. "Huh?! Hej, čo to bolo? Tam, v stromoch.." Podišiel som bližšie, plazmou v rukách som sa na to miesto snažil posvietiť. Skúšal som to.. identifikovať. "Pasca? Poklad, alebo je tu okrem nás ešte niekto?" Pomaly som rukou odhŕňal lístie a konáre, svietil som si pri tom.

Inari

Táké jsem zaznamenal ten záblesk a vyrazil jsem to prozkoumat s rukou připravenou na kataně. "Bylo by dobré kdyby sme našli alespoň nějakou stopu, ale nevěřím že na ni narazíme zrovna tady." Přemýšlel jsem když jsem nahlížel kousek od Kina,

Ruka ktorá odhŕňala lístie to spôsobila. Kin ako odhŕňal lístie do čohosi zavadil, bola to tá vec ktorá sa tak blyšťala, obyčajné lanko. Dosť silné aby udržalo to čo má, ale aj dosť jemné aby sa pretrhlo pri nesprávnom zaobchádzaní. Niečo prasklo. Bolo to práve to lanko, spúšťací mechanizmus. Ozvala sa rana, vtáky ktoré hniezdili v korunách stromov vylietli, všetky naraz. Les zaplnil šuchot stoviek vtákov. Vtedy to prišlo, dôkladne premyslená pasca no jednoduchá zároveň. Tento jeden nesprávny pohyb odštartoval príval kunaiov ktoré sa v desiatkach rútili z oboch strán. Bolo to jasné niekto nechcel aby ste sa dostali cez les.

Kin Kayuka

Zavadil som o lanko, pohol rukou a to sa pretrhlo. "Pasca!" Ponad nás zrazu vyletel kŕdeľ vtákov a zo šuchotom ktorý ochvíľu preťalo svištanie kunaiov ktoré sa na nás valili. Pár som sa im uhol no ďalšie ma škrabli keď preleteli. "ALFA 4!" Narýchlo som si v ruke sformoval asi 3 menšie plazmové gule a hodil ich do druhej strany odkiaľ leteli ďalšie kunaie. Odskočil som dozadu a rukou kúsok stiahol aj Inariho. "To bolo fakt tesné. Ale..nie je všetko zlato čo sa bliští." Povedal som a zasmial sa, aj keď, sme práve mohli ostať ležať na zemi v kaluži krvi s nepeknými zraneniami. "Eh, povieš mi, prečo sa smejem? Veď sme tesne unikli smrti. Niekto zrejme nechce aby sme sa cez tento les dostali celý." Položil som si ruku na rameno kde ma bokom zasiahol kunai. Ruka slabo zažiarila, rameno začalo vstrebávať plazmu a rana sa pomaly hojila. Pozrel som na Inariho a dodal. "Kadiaľ teraz sa ťa už zase zbytočne pýtať nebudem, vyzerá to že sme aj tak tak trochu stratený. Nikde nevidím niaku stopu, a ktovie kde všade sú ešte prichystané pasce, hmm. Pozrel som sa na pretrhnuté lanko na zemi. "Všade sú husté stromy a kríky, taká pasca sa dá ľahko prehliadnuť, asi sme mali len dosť veľké štastie." No asi nám neostáva nič iné ako ísť ďalej a dúfať že už na nič podobné nenarazíme."

Niečo puklo. Svišťaví zvuk naplnil tvoje uši tak ako aj uši Inariho. neznesiteľný zvuk trhajúci dušu na márne kúsky. Zvuk ktorý vovádzal do šialenstva, zvuk ktorý by mohol kľudne aj zabíjať. Potom svetlo, ostré, jasné biele. Tak oslepujúce vaše zmysli boli ochromené. Nebolo cesty späť. Hlava išla rozskočiť. Oči už nič iné ako svetlo nevideli, neboli viac schopné vidieť. Vedomie sa strácalo, reálny svet sa rozplýval ako sen, nič viac, Odpadli ste. Boli ste mimo. Vaše telá boli nájdené a prenesené do nemocnice. Každý jeden na iné oddelenie. Prebrali ste sa, nevedeli čo sa deje, čo sa stalo. Zmetený, to bol váš vnútorný stav.

Pokračujte v hl. topicu