Prísnejšie opatrenia...

Inari

Po seznámení se s novým týmem jsem se kvůli zvonům dostavil před hlavní budovu, kde jsem si vyslechl proslov. Nedostal jsem žádné určité pokyny a tak jsem se jem rozhídl po davu jestli nenajdu senseiku.

Toshi Takari

Sedel som na streche jedného neďalekého domu, od budovy odkiaľ sa ozýval hluk rozvášneného davu. Očividne v Getsugakure prebiehala nejaká udalosť, alebo skôr prejav, ktorý ma príliš nezaujímal. Neustále som hľadel vysoko na modrú oblohu a snažil som sa prísť nato čo by som dnes mohol robiť, keď v tom okolo domu prešlo niekoľko ľudí, ktorý sa rozprávali o novozvolenej Tsukikage, a o novoprijatých Geninoch. Nemotorne som sa postavil na pevné nohy, a ladným pohybom som zoskočil zo strechy domu, pričom som pristál takmer na kolenách, následne nato som sa vydal do kancelárie aby som sa dozvedel kto sa to vôbec stal novým Tsukikage, a súčasne aby ma priradil konečne do nejakého týmu. Po pár minútach som došiel pred budovu, vošiel dovnútra, zaklopal na dvere, a bez otáľania som rovno podišiel dnu a zavrel za sebou dvere. Sate.. , pozdravil som a snažil som sa pristáť pohľadom na osobe ktorá by mohla zastávať svoj nový post vo vesnici, pričom som sa poškrabal po svojich snehovobielych vlasoch, ktoré už aj napriek tomu boli na mojej hlave asi do každého smeru, na prvý pohľad som musel vyzerať fakt nemotorne a neohrabane, súčasne aj dosť znudene, čomu nepomohlo ani to , že som si nahlas zívol.

Kyoko

Bežala som stále rýchlejšie a rýchlejšie.. aspoň som sa o to pokúšala, chcela som sestru vidieť čo najskôr a tak som stihla dobehnúť ešte pred tým než začala svoj prejav.. to som sa však snažila rozdýchať. Keď sa mi to konečne podarilo tak už jej prejav skončil a tak som len prišla pod jej okno ktoré však bolo niekoľko veeľa metrov nado mnou, nakoncentrovala som chakru pri čom som vybehla po budove až k jej oknu, pod ním som však len zastavila a sadla som si na parapetu pri čom som čakala kedy si vybaví ešte nejaké veci ktoré potrebuje vybaviť.

Inari-> Senseika tu nebola, naokolo si videl akurát tak Kyoko ako šplhá k Tsukikage do kancelárie no to sa ti určite nezdalo ako dobrý nápad...

Toshi a Kyoko-> Toshiho pred dverami kancelárie čakali dvaja Moonwalkeri. Chceli ho zastaviť no videli, že je to Genin Getsugakure podľa čelenky (teda dúfam že ju videli, inak by ho nepustili) a tak ho nechali vojsť.

Tanami

...Tenshi-chan, ak to myslíš vážne tak súhlasím... Ale akonáhle ich pripravíš tak vás budem musieť vyslať pretože si neviem predstaviť nikoho iného okrem teba na túto misiu... dokončovala Tanami svoj rozhovor s mladou kunoichi ktorá neustále stála za ňou. Potom si však všimla Toshiho a rýchlo stíchla.
Hmm... áno? Prišiel si sa zaradiť do týmu? spýtala sa ho a popri tom pozrela von oknom kde zbadala Kyoko. Facepalm. Rukou jej naznačila, nech tým oknom vlezie dnu a potom pohliadla späť na Toshiho.

Denjiro Akamari

Zvony sa rozhučali a mňa toto zvonenie vytiahlo z postele, spal som naozaj dlho, nemal som náladu vstať z postele, aj tak som nemal kde ísť a čo robiť. Akimaru-kun odišiel na misiu už pred 2 dňami a od vtedy sa nevrátil, dúfam že sa mu nič nestalo, je to môj jediný priateľ. Som rád že mám vôbec niekoho kto sa o mňa stará, mohol som dopadnúť aj horšie. Obdivujem na ňom že mi je ako otec a to bez akýchkoľvek problémov, on je dôvod prečo sa chcem stať silným, nech je na mňa hrdý. To isté nemôžem povedať o tunajších ľudoch, vždy ma ignorovali a tak ignorujem aj ja ich, s nikým sa nebavím, nikto ma nezaujíma. Môj život je iný hlavne v tom, že si uvedomujem svoje chyby, no schovávam ich pred svetom. Povedali my ako som sa dostal k mojej ruke, viem čo sa dialo ked som bol malý, viem o pokusoch aké boli na mne vykonané. Nie nenarodil som sa tak, bolo mi to dané bez povolenia. Je to moje prekliatie! Skryl som si ruku do špeciálneho obväzu, ktorý my obopínal celú ruku. Vzal som si svoj čierno červený kabát a hodil som si ho cez plece. Vyšiel som z dvojizbového bytu priamo na námestie. Prišiel som akurát na čas a dozvedel som sa všetko potrebné. "Akatsuki?"Ako Genín som o nich nič moc nevedel, jedine to ako ich spoznáme a ak ich uvidíme, postup je vždy rovnaký, uteč ak si dostatočne rýchli, no zmier sa zo smrťou. Tieto slová ma nikdy moc neupokojovali, no mali sme sa ich báť a myslím že je to aj tak dobré. Najprv príde strach a ten nám zabráni vykonať skutok. Ak je strach menší ako mi, neuposlúchneme ho a urobíme to po svojom. No nech je to ako chce, potešilo ma že sme jednou s piatich veľkých dedín a že máme aj kage. Moje pridelenie do tímu bolo odvolané na istý čas, no mal by som sa ísť spýtať či nepotrebujú pomoc. No nechcel som ísť otravovať pani kage, je ňou len chvíľu. Preto som sa rozhodol že sa vrátim späť domov, vošiel som do izby cez okno, vytiahol z pod postele katanu, chytil ju pevne do rúk a sám sebe povedal. "Bolo by to o toľko ľahšie, zabiť sa! Konečne by som našiel snád svoj pokoj, v budúcom živote."

Riuka

Nic? Když jsem udeřila do stromu měla jsem na okamžik dojem, že se nic nestalo. Pak ale spadl strom těsně vedle mě a donutil mě ustoupit kousek dál. "Hups." Chvilku jsem se dívala na strom a pak se usmála a vzala si tašku. "Grayi, Siture. Tohle bylo snadné." Přiběhla jsem ke svému týmu. Najednou zazněli zvony. "Tak pojďte, něco se děje." Nečekala jsem na odpověď a rozběhla se k místu, kam šli všichni. "Akatsuki? Copak nikdy nebude klid?" Zamumlala jsem a rozhlížela se, zda kluci šli, nebo nešli za mnou. O to víc, teď musím cvičit. Být lepší.

Inari

"Neni to ta holka co je se mnou v týmu?" Pomyslel jsem si když jsem si všiml Kyoko. "Nevym co chce dělat, ale ja chci najít senseiku." Napadlo mě a vyrazil jsem na tréninkovou louku kde sem naposlady viděl senseiku.

Toshi Takari

Zahľadel som sa na ňu a potom aj na dievča ktoré vošlo dovnútra oknom akonáhle jej to prikázala, na jej otázku som odpovedal veľmi stroho, pričom som mal ruky neustále vo vreckách a dosť neprítomne hľadel na dievča pri okne, ktoré tam pohľadávalo bohviečo, .. áno , zaradenie do týmu, potvrdil som a zrakom už opäť spočinul na nej a vrátil sa tak do reality.

Kyoko

Keď som preskočila oknom dovnútra len som sa pozerala na Tanami a mala som čo robiť aby som sa po nej nerozbehla.. Tvárou mi mierne mikalo pri čom som ju mala v takom nerozhodnom úškrne a tiež som dostávala menší tik do pravej ruky ktorú som mala zovretú v päsť.. mohlo to vyzerať že sa na Tanami každú chvíľku vrhnem.

Inari-> Senseika tu nebola... Teda aspoň zo začiatku to tak vyzeralo- odrazu sa objavila zo zeme za tebou a s pokusom vystrašiť ťa trocha hlasnejšie povedala Bu! a uškrnula sa.

Toshi-> Tenshi nepotrebovala počuť nič viac a predstúpila pred teba. Tak nový Genini sú len dvaja a tých mám do týmu dostať ja takže... Ja som Tenshi... Ty? spýtala sa milo a s úsmevom na perách. Mali by sme ísť nájsť tretieho člena týmu... (Bubblík budeš musieť chvíľočku vydržať) povedala.

Kyoko-> Tanami Toshiho nechala na pospas Tenshi a presunula sa k svojej malej sestre. Ahoj, Kyoko-chan... pousmiala sa, mierne naklonila a objala ťa. Keď ťa pustila pohľadom si ťa premerala a na tvári sa jej objavil úškrn. Tak čo, ako sa ti páči byť v týme? v jej otázke boli menšie náznaky škodoradosti pretože vedela, že si nechcela byť priradená do týmu, ale ona to spravila len a len pre tvoje dobro... Pretože ťa má tak rada a chce aby z teba vyrástla silná kunoichi, prípadne jej nasledovníčka...

Inari

Trochu sem se lek když se zamnou oběvila senseika, ale nedal jsem nic znát abych nedal najevo nějakou slabost. "Hledal sem vás, hlavně kvůli tomu proslovu Tsukikage." Schválně jsem neříkal žádné podrobnosti, jelikož jsem byl přesvětšen že na něm nebyla a byl jsem zvědav jak bude reagovat.

Kyoko

Keď ma objala tak som sa trocha uvoľnila no nie zas tak moc.. po tom sa odtiahla a ja som po nej strelila mierne naštvaným pohľadom. Tanami-BAKA! zahundrala som aj keď trocha zvýšeným a naštvaným hlasom no po tom som sa na ňu len vrhla a snažila som sa ju šticovať. Baka! baka! baka! hundrala som a stále som neprestávala.

Jin Kazama

Došel jsem jako ostatní spousta genninů, chunninů a jouninů na místo a poslouchal sjem až do konce. Bez jediného náznaku toho co si o tom myslím jsem začal pomalu odcházet. Nic důležitého...Musím se teď jít soustředit na trénink a na to jak porazit ten její Eisener......řekl jsem si v duchu a pomalu jsem došel až do jednoho krámku kde jsem kdysi zakoupil i svoje současné chrániče na ruky a nohy. Zvonek na dveřích zacinkal a já se vydal do regálů se kouknout po něčem co by dokázalo udolat tu ostrost a sílu té zbraně...Eiseneru.

Toshi Takari

Hmm.. sledoval som ...Tanami ako objala svoju sestru, potom som pozrel súčasne Kyoko a v neposlednej rade môj pohľad spočinul na Inarim, stačilo mi týchto pár sekúnd aby som si o týchto ľudoch vytvoril aspoň aký taký počiatočný názor.

Obrátil som sa k Tanami, máme odísť ? pozdvihol som obočie , avšak nedal príliš najavo , že by som mal nejaký hlbší záujem o tréning aj keď tomu tak vôbec nebolo... strácal som tu zatiaľ len významný čas, za ktorý som mohol spraviť kopu dôležitejších vecí, nakoniec som k tým slovám dodal ešte.... alebo nám poviete kde budeme, s kým budeme a ako budeme trénovať ...? , potom som sa pozrel na otvorené dvere a čakal že sa niečo konečne začne diať. Hoci ma nechala s Inarim osamote, absolútne ma jeho prítomnosť nateraz nezaujímala.

Inari-> Jej reakcia ťa možno trocha zaskočila, pretože presne vedela o čom bol Tsukikagin prejav. Bola tam... Ach, áno... je naozaj super že patríme k veľkým dedinám... povzniesla sa nad tou myšlienkou a potom na teba pozrela. Mhm... kde máme zvyšok týmu...? No ich smola že tu niesú... Tak čo, chceš niečo trénovať? milo sa na teba usmiala. Mala veľmi dobrú náladu.

Kyoko-> Predtým ako si sa na sestru vrhla ťa zachytil jeden Moonwalker a nepustil ťa na ňu. Ach, Kyoko-chan... Prosím ťa, už by si sa mohla správať primerane svojmu veku... povzdychla som si a sadla si za stôl. Moonwalker ťa pustil ale bol pripravený zakročiť.

Jin-> Obchodník vyšiel spoza pultu, keďže videl tvoj výraz a chcel ti pomôcť. Smiem vám poradiť? slušne sa spýtal a čakal na odpoveď.

_ Mrwuš ty si poriadne prečítaj čo som napísala, tebe už všetko povedala Tenshi! Písala som ti to na skype a preto som nepostovala ani ostatným neviem prečo ti to neprišlo ale pls uprav ten post, alebo napíš nový... Arigatou~

Jin Kazama

Dal jsem ruku nahoru takže byl vidět můj chránič na ruce a zeptal jsem se. Kdysi jsem si tady zakoupil tyhle chrániče, ale teď potřebuji pevnější. Co mi můžete nabídnout?zeptal jsem se slušně a ruku dal zase dolů.

Kyoko

Len som sa na ňu pozrela takým spôsobom ako keby som ju nespoznala.. tsche.. tak sorry že k sebe nepustíš ani vlastnú sestru.. zašomrala som jej smerom potichu po čom som len zúrivo zavrčala, otočila som sa a zase som oknom vybehla von, Bežala som po stene tak bokom kde som len preskočila na inú budovu a takto som mierila až k domu kde som spolu s Tanami bývala.. na záhrade bolo niekoľko polien ktoré som si tam už dávnejšie dala "postaviť" a ja som do jedného z nich začala surovo trieskať a kopať až sa mi začala zodierať koža na hánkach a holeniach.

Jin-> No... prezrel si chrániče ktoré si mal na sebe. Môžem ti ponúknuť Kobaltové chrániče, tie sú rozhodne pevnejšie než tieto oceľové čo máš... ale ak chceš niečo fakt pevné... mám tu jedny titánové, aj keď to neviem načo by ti bolo... povedal trocha zamyslene. Ani neviem prečo som ich vyrábal, veď sem nechodia až taký veľký shinobi čo by ich potrebovali.. pokrútil hlavou a čakal čo si vyberieš.

Kyoko-> Dosť ťa to bolelo, ale to ťa pravdepodobne neodradilo. Vyrušil ťa však krik... Išiel z ulice... Z vedľajšej uličky blízko vášho domu. Akoby kričalo nejaké dieťa...;

Kyoko

Dýchala som trocha rýchlejšie pretože som bola stále hodne naštvaná a ani som nevedela či na seba alebo na Tanami. Po chvíľke som však započula krik ktorý išiel iba kúsok z ulice. Na chvíľu som sa zastavila a rozmýšľala som či sa mi to iba nezazdalo no hneď po tom som sa rozbehla za ním, preskočila som plot a jednu ruku som položila na zvitok omotaný okolo tej druhej, trocha nepríjemne som ešte hodila pohľad na zakrvavené hánky ale snažila som sa to ignorovať a bežala som za krikom.

Jin Kazama

Dokážou ty Titanové chrániče odolat i Kataně či Eiseneru?zeptal jsem se a pokud by odpověĎ byla kladná tak bych se ještě zeptal. A jsou i na nohy?a kdyby by byla odpověď znova kladná ale klidně i záporná tak bych se zeptal naposledy. Kolik stojí?zeptal jsem se a po odpovědi bych se koukl do své peněženky.

Inari

"Trénovat? To přesně potřebuju." Pousmál sem se a zamyslel se. "Vím že neovládáte raiton sensei, ale mohla byste mi pomoc s jeho zlepšením? Zatím zvládám jenom nakoncentrovat ho do katany a jehel."

Gray - Budu pokračovat jako by ze svého domu, když jsem tu teď nebyl.

Právě jsem si dával šlofíka po tom prohlášení kage a ve spánku se mi zdálo o Akatsuki a démonech. Démoni mě dost fascinovali, jelikož to bylo něco, co jsem nevěděl, že existuje. Po chvilce jsem se probral a protáhl se. Heh, spal jsem asi hodinu Pomyslel jsem si a pomalu se zvednul z postele a následně se oblékl. Na čelo jsem si přivázal černou stuhu a prohrábl si prsty své černé vlasy. Oknem mi na rameno přilétl jeden z malých ptáčků a začal mi vyprávět jak je venku hezky. Takže jsem nečekal a oknem vyskočil ven. Chtěl jsem mít originální opuštění domu. Pak už jsem se jen klidně procházel po vesnici.

Denjiro Akamari

Ako som tak ležal na posteli a v hlave mi vírilo tisíce myšlienok, zrazu ma napadlo čo je to dnes za deň. Rýchlo som vstal z postele a prezeral skrinky. Kde je tá obálka?Všetko som povyhadzoval a konečne našiel obálku s listom a začal čítať list. Dňa (dnešný dátum) sa dostavte do kancelárie vodcu (teraz už kage), v záležitosti pridelenia do ninja tímu. Potrebné doniesť ninja čelenku ako dôkaz o splnení akademických skúšok. Dočítal som a bol som v ešte väčšom strese. Kde som len tu čelenku dal. Ked už som si myslel že ju nenájdem, zazrel som ju v zrkadle na mojej hlave. Ach, musím vždy na všetko zabudnúť. Vzal som si ešte ninja výbavu opretú o stenu, moju katanu zavesenú na stene v držiaku, naposledny sa upravil a vyrazil. Prebehol som pár ulíc a cez námestie a už som bol pred hlavnou budovou. Vošiel som dnu, prešiel dlhou chodbou a zastavil pred dverami, v ktorých som predpokladal že bude kancelária kage. Som zvedavý ako tá kage vypadá, z diaľky to nešlo dobre posúdiť. Zaklopal som na dvere a čakal.

Kyoko-> Keď si dobehla na miesto uvidela si, ako si traja starší chlapci doberajú jedného menšieho. Chlapec mal na tvári vydesený výraz. Tí traja boli nejak v tvojom veku, možno starší ale nemali čelenky čiže ešte neboli Genini. Bolo na tebe čo urobíš.
Jin-> Predavač prikývol na otázku či dokážu odolať zbraniam Samozrejme pritakal a odpoveď na druhú otázku bola taktiež kladná. Ano, aj na nohy aj na ruky... vytiahol aj druhú časť chráničov a keď si sa spýtal na cenu pozastavil sa. Videl ako sa pozeráš do peňaženky. No... Keďže si stály zákazník... pri tom slovnom spojení sa spokojne uškrnul Daj mi tvoje staré chrániče a ja ti tieto dám... Len tak ľahko ich nepredám a zo železa z tvojich starých budem môcť spraviť nové a predať ich... pousmial sa.
Inari-> A čo presne by si sa chcel ešte naučiť? spýtala sa sensei s úsmevom na tvári. Vyzerala byť ochotná ti pomôcť s hocičím, vyzeralo to tak, že si svoj tým obľúbila.
Denjiro-> Vstúpte! povedala Tanami. Keď si vošiel, Tenshi sa potešila. Ach, takže pre nikoho nemusíme chodiť... Ty budeš Akamari Denjiro, však...? spýtala sa s istým náznakom nadšenosti že má svoj zatiaľ neúplný tým pokope.
(Bubblo teraz sa zamysli... tvoj prvý post bol úplne od veci... Čo som ti mala postovať? A bez postu od Marwina som sa tiež nemohla pohnúť...)

Kazuya Yuki dostal oznámenie že sa má dostaviť do kancelárie Kage z dôvodu misie. Ku Grayovi, Situremu a Riuke tiež prišli Jounini a oznámili im to.