Prísnejšie opatrenia...

Hajin

Pomaly sme išli a ja som už zacítil jemný vánok vejúci od mora usmial som sa na Hime a povedal som Nepobehne trocha teraz ku koncu? Hime si mohla všimnúť že pri tých slovách som už pridal do kroku akoby som sa tešil na pláž ako malé dieťa a novú hračku, Čakal som ako zareaguje no ja som ju nemal v úmysle pustiť ako prvý.

Inari

To co jsem viděl mě celkem zmátlo, nevěděl jsem jestli mam jít napřet pomoct té dívce nebo zastavit toho týpka. Nakonec jsem doběhl k dívce abych jí pomohl vstát. "Jsi v pořátku?" Zeptal jsem se jí, ale šlo spíš o řečnickou otázku, jelikož jsem se otočil k tomu chlápkovi, nechtěl jsem aby mě překvapil, a zeptal jsem se ho. "O co tu de?"

Kyoko-> Bola to docela hrubá knižka, celá zapísaná a do nej povkladané ďalšie papiere. Dátumy neboli pravidelné, asi si tam zapisovala len tie dôležitejšie dni. Boli tam zápisy o tom, že sa jej narodila sestra, aká bola šťastná. Ako si to tak prechádzala prišla si k dňu keď sa stala Geninom.
"No naozaj úžasné... Konečne som Genin ale nestojí to za nič... Mám tým plný slabochov!"
To ťa asi prekvapilo... Napadlo ťa, že by si s tým mala ísť radšej na pokojnejšie miesto, pretože Tanami sa môže vrátiť... ( dáme to do misie

Hime

Na nič som nečakala, pustila ťa a rozbehla sa. Už som aj ja cítila, že sme blízko a vedela som ktorým smerom mám ísť, preto som povedala:
Hehe, kto bude prvý... uškrnula som sa a pridala som na rýchlosti. (teraz jak auto... brrrm...)


Inari-> S tvojou pomocou vstala a pustila sa ťa. T-to je jedno... spôsobila som si to sama... pousmiala sa a utrela si krv z úst. Koncentrovala chakru do ruky, vystrela ju pred seba a predtým než ti chlap stihol odpovedať naňho vyslala bleskový výboj. Chlap padol na kolená. Buď rád, že som do toho nedala viac chakry... A môjho brata si už do úst neber... povedala chladne a potom sa otočila na teba.
Ehm... ďakujem za pomoc... Som Miyo Uruha... prdstavila sa. Uruha... Žeby mala niečo spoločné s Masakim Uruha? Skôr než si stihol nejak zareagovať sa začal zdvíhať ten chlap.
Eeto.. niežeby som utekala z boja ale nemám náladu na takýchto chudákov... Gomenasai~ povedala a rozbehla sa smerom preč po streche. Mal si dve možnosti- bežať za ňou alebo ju nechať len tak bežať...

Hajin

Usmial som sa Malý závod? Dobre. A rozbehol som sa hneď za ňou bol som jej v pätách no nechával som ju aby na pláž dobehla o čosi skorej. Pomaly moje uši napĺňal šum mora trocha som ju predbehol no len na chvíľku som bol vo vedení čiže to vyzeralo akoby sme sa striedali.

Inari

Než sem stačil něco Miyo odpovědět tak toho chlápka složila nějakou raitonovou technikou a už začala utíkat pryč. Ze všeho co mi řekl mě nejvíc zaujalo jedno slovo. "Uruha? Že by s nim měla něco společnýho nebo je to náhoda." Na akademii byl Masakim Uruha můj vzor, proto sem nedokázal odolat pokušení zjistit víc. "Hej, počkej." Křikl jsem a rozběhl se za ní.

Hime

Keď som prebiehala pomedzi stromy spomalila som. A urobila som dobre pretože za stromami bol menší strmák. Ty si prebehol a nestihol si naň zareagovať takže si sa po ňom skotúlal až dole. Nebola to také hrozné, možno z toho mohla byť tak modrina. Pristúpila som až k okraju a pozrela sa smerom k tebe. Zasmiala som sa a opatrne sa rozbehla dole až k tebe.
Kyaah, to bolo super... ako si to spravil? Aj ja chcééém! kľakla si k tebe a potlapkala ťa po hlave. (gomen XD)

Miyo

Zastavila na jednej zo striech dostatočne ďaleko od miesta incidentu. Pozrela sa za seba a trocha ju prekvapilo, že si bežať za ňou.
Eeto? Čo potrebuješ? spýtala sa a nadvihla obočie.

Mia to ti teda ďakujem

Hajin

Kotúľal som sa dole kopčekom ako také klbko celý svet sa so mnou točil. Keď som konečne pristál tak som si ešte z klbka sadol do tureckého sadu. Po tom ako sa ku mne dostala Hime a po jej povzbudivých slovách som sa začal smiať. Ehm ako som to spravil? Ja neviem podarilo sa

Inari

Doběhl jsem až k ní. "Promiň, sem jenom zvědavej. Rád bych se zeptal na pár věci. Co to tam mělo znamenat? A nemáš něco společnýho s Masakim Uruhou?" Promluvil jsem.

Hime - Keď ja som musela

Mhhmm... škoda... povzdychla som a sadla si k tebe tiež do tureckého sedu.
Pred nami bolo more, vlastne si sa skotúľal na menšiu "pláž".
Wau... Nemyslela som si že niečo takéto niekedy uvidím, tam odkiaľ som prišla bola stále zima... uškrnula som sa a pozrela na teba.
Bol to vážne super nápad ísť sem, ďakujeeem! silno som ťa objala a stiskla.


Miyo

Niečo spoločné... heh... Asi to rovno odpoviem na obe otázky... Ten chlap urážal Masaki-niichana a povedal, že je mŕtvy... ale môj brat žije, som si tým istá... povedala neústupne a usmiala sa na teba.
Uhm, a... Čo máš s mojím bratom vlastne...? Snáď niesi ďalší čo chce vyhlasovať, že je mŕtvy a že chceš jeho post... povzdychla som si.

Hajin

Usmial som sa na ňu a jej objatie som opätoval Hmm stále zima? To nie je dobré. povedal som a na jej poďakovanie a skonštatovania že to bol super nápad som odpovedal Ehm mám ešte lepší nápad čo keby sme tu počkali až do západu slnka? Túto vetu som predniesol z nadšením v hlase. Netvor vo mne sa zavrtel a vtieravo zavrčal Chlapče, ty ma zabíjaš. jeho poznámku som celkom neignoroval no len som mu odsekol Zmenili sa nám úlohy pred tým si ničil ty mňa, teraz ja teba. a v kútiku duše som bol spokojný, spokojný ako nikdy pred tým spokojný a šťastný.

Inari

"Tak sestra. Nevěděl jsem že má sestru." Pomyslel jsem si a na její poznámku jsem se trochu drze pousmál. "Jeho post jednou získam, ... až ho překonam." Trošku sem se tomu zasmál. "Je to můj vzor a jednou bych se od něj chtěl naučit jeho techniku." Najednou se mi vybavil starý cíl. "Chtěl jsem se od něj učit, ale jednou ho překonám." Trochu sem se nechal unášet svými myšlenkami.

Jin Kazama

No...Doprovodím tě alespoň ten kousek. Kdyby tvůj otec zareagoval nějak negativně tka se budu tvářit jako že tě neznám a že procházím jen náhodou...Poslední dobou jsou ulice Getsugakure nebezpečné, zdá se mi...řekl jsem a usmál se. Neboj se, na tváření se že s tím nemám nic společného jsem expert..řekl jsem a čekal až vyrazí.

Gozu


Zazvonil budík. Podíval jsem se na něj. Deset hodin. V pohodě jsem si obul papuče, když v tom sem si to uvědomil. DESET HODIN? zařval sem na celý okolí téměř překvapeně. Na papuče už jsem sral. Vyběhl jsem z místnosti, napůl v pyžamu( samozřejmě že jsem na sobe měl tu spodní část pyžama). Ke snídani jsem si dal ještě studený rámen, na ohřívání nebyl čas. Dneska sem si chtěl pospíšit. řekl jsem si pro sebe při tom, co jsem zároveň jedl a oblíkal si tričko. Nedopadlo to dobře a na tričku zůstala velká skvrna od rámenu. Do*rdele, proč se to musí pokazit právě teď. ulevil jsem si a vzal jsem si nové tričko. Tentokrát jsem už nejedl rámen, takže už to šlo bez problémů. Kalhoty šli taky tak. Zuby jsem si spiše přeleštil než vyčistil a téměř za pochodu. Hrdě jsem si dal čelenku na čelo a vyrazil ven. Tryskem sem vyběhl na stěnu, preferoval jsem spíše pohyb po střechách. Seskočil jsem až před budovou kageho, doprovázen nadávkami některých lidí. Omlouvám se. řekl jsem poněkud potichu a vešel do budovy, až ke konci jsem došel před kancelář kageho, kde jsem celkem slabě zaklepal, po chvíli jsem vstoupil. Dobrý den,kage, řekl jsem poněkuď nesměle, jsem zde ohledně zařazení do týmu. Poté jsem začal nervózně přešlapovat z nohy na nohu.

Zero Ketsueki

Brána sa pomaly otvárala. Dav ludí, stojúcich pred bránou sa rozostúpil. Bolo ich tu privela, boli príliš emočný, štastný, ukričaný. Už teraz sa Zerovi toto miesto nepáčilo. Čelenku už nedržal on, ale jeden z dvojice ninjov, podla oblečenia minimálne Chuninov. Tváre ludí sa začali otáčať smerom na neho, pozorovať ho, premeriavať. Nenávidel to. Musel vyzerať zúbošene. Vlasy zlepené od vody. Od piesku a blata, v roztrhanom oblečený. A od krvy. Avšak jemu to bolo jedno. Chcel odtialto odísť, hladať ju, avšak nemohol nič spraviť. "posledné želanie pred súdom, nukennine" Zero len tažko pokrútil hlavou. Nemal chuť hovoriť. A už vôbec nie s ninjami, ktorý boli príliš hlúpy aby pochopil značný fakt, bijúci do očí. Z myšlienok ho vytiahla postava, ktorá neuhla pred ním a jeho sprievodom. Dievča klačalo, zbieralo roztrúsené kvety. Jej čierne vlasy povievali vo vetre. Tie vlasy... "Hime!" vykríkol som s dávkov túžby a šialenstva v rovnakom pomere. Dievča zvýsklo a otočilo sa na mna. V jej hnedých očiach sa ukazoval strach. Utieklo. Moji spoločníci sa na mna zadívali s nevyslovenou otázkou. Neodpovedal som. Prechádzali sme cez dedinu, až k miestu, ktoré sa dalo nazvať "majestátne", avšak pre Zera nemalo žiaden význam. Stratil Hime, nejaká budova ho nedokáže teraz ohúriť. Otvorili dvere. nejaké deti tam už stáli. Deti, podla výrazu ich tváre, plné ambícii, bez skutočnej bolesti. Ako 4 ročný som si vytrpel viac ako oni. Ako 12 som prelial viac krvy ako ktorýkolvek kage. Deti ustúpili a my sme šli dalej, až do poslednej komnaty. A ta stála ona. Vodkyňa, či kage, ako svojich vládcov nazývajú ninjovia. Prvý z nich, ten, ktorý ma držal a udrel do tváre, prehovoril, čo sa stalo. Ako našli trosky, mna a "moju" čelenku. zadíval som sa do tváre tej ženy. Rešpekt som necítil, avšak ani hnev. Ten som si šetril na iných. Čakal som na rozsudok, na moju oprátku.

Kin Kayuka

Pomaly som rozlepil oči,sadol si na postel a pozrel sa na hodiny vysiace na stene.Eh? 10 hodín no pekne,zase som zaspal.Rýchlo som vstal obul si papuče a roztiahol závesy na okne.Hmm dnes ma maju priradiť do týmu asi by som čo najskôr mal ísť.Obliekol som sa a spravil som si jesť.Rýchlo som to do seba hodil.Zobral som si katanu a rozbalil si jedno lízatko.Hmm jahodové..Vyskočil som von oknom na strechu ked v tom som sa pozrel na nohy.Ach ja de*il,v papučiach?!Otočil som to späť do izby a týchlo sa obul.Vyskočil som na strechu a rozbehol sa smerom k budove Kage...Vošiel som do budovy a namieril to ku Vodkyni.Zaklopal som a pomaly vošiel dnu.Stál tam už niaky chlapec.Ehm dobrý,jaa..prišiel som tu ohladne zaradenia do týmu.Čakal som na odpoveď a začal si prezerať miestnosť.

Hime

Prečo to nieje dobré? Mno náhodou... Vieš tá vec vo mne je tiež niečo ako ľadová chakra... povedala som zamyslene.
Západ slnka, huh? No, môžme... usmiala som sa a zatvorila oči, ale nespala som. Len mi bolo príjemne.


Miyo

Usmiala sa na teba... Chvíľku bolo úplné ticho.
Takže niesom sama, čo verí že Niichan ešte žije...? spýtala sa s trasúcim hlasom, takže ti mohlo byť jasné že jej je do plaču, no zdržiavala sa.


Kitsune

Heh... tak dobre... usmiala som sa a pomali sa vydala k domu.
Po chvíľke chôdze som zastala pred jedným z domov, pred tým naším. Otec asi nebol doma- našťastie. Vydýchla som si. Aj keď som vedela že by nič nespravil ale choval by sa zvláštne a podozrievavo.
No tak... otec tu nieje, to je dobre... Ďakujem ti, Jin-kun! usmiala som sa.


Tanami

Najskôr do kancelárie vstúpil ďalší dvaja nový Genini, s úsmevom som ich privítala. Potom však vošlo niekoľko Jouninov s chlapcom celým od piesku a blata. Môj úsmev zmizol a než Jounin stihol dopovedať, vyšla som spoza stolu a rýchlo podišla k chlapcovi.
Pusťte ho! A odíďte, prosím... rozkázala som a oni tak urobili.
V miestnosti zostali títo traja chlaci, ja a traja Moonwalkeri. Pozrela som na prvých dvoch chlapcov.
Em... Vy budete asi tí dvaja Genini z klanu Kayuka... Dám vedieť vášmu senseiovi, o hodinu sa stretnete na tréningovom poli číslo 2... povedala som im a venovala im ešte jeden úsmev.
Prosím choďte... ďakujem. povedala som a pozrela na jedného Moonwalkera.
Dajte vedieť Isanemu Kayuka... povedala jemu a opäť pozrela na Zera.
Takže... ešte si mi zostal ty... Neverím že by si bol Nukenin ktorý je hrozbou pre dedinu.. Pôjdeš somnou? Môžeš sa umyť, dám ti čisté oblečenie a vysvetlíš mi, čo tu robíš... navrhla som.

Zero Ketsueki

Díval som sa do tváre tých dvoch mužou, kým odchádzali a nechápal, prečo by sa niekto zbavoval pomoci pri potencionálnom nepriatelovi. Tá žena musela byť neskutočne silná alebo hlúpa. Jedno nerušilo druhé. Sadol som si, aj ked ma o to nikto nepožiadal. nevládal som stáť. Moji dvaja rvesníci odišli, z klanu Kayuka, aj ked to meno som v živote nepočul. Taký slabý klan ma nemusí zaujímať. Následne ku mne tá žena prehovorila a z jej slov ma napadlo iba jediné, že ma pokadá za niekoho menej cenného. Avšak to ma teraz netrápilo. Rukou som si prešuchal oči. bol om tak ospalý. Nie, nie som nukennin, pretože nepochádzam zo žiadnej dediny, aj ked jedného nukennina som už zabil. Od neho mám tu čelenku. A čo tu robím... Na krátku chvílu mohla vydieť v mojich očiach hnev, zmiešaný zo šialenstvom, avšak tie emocie odišli prirýchlo. Vystriedalo ich niečo nežnejšie, avšak predsa skryté. Túto otázku si kladiem už dlhý čas a vy mi to asi nepoviete.

Tanami

hmmm... zamyslela som sa.
Možno by sa dalo niečo zistiť ale mám ešte otázočku- čo chceš robiť teraz...? spýtala som sa, prešla k stolu a sadla som si naň.

Zero Ketsueki

Táto žena sa k nemu začala správať ako k málemu decku alebo bola snád len...milá? Avšak neveril jej. Veril iba jedinej osobe, ktorú musí teraz ísť hladať, osobe, kvôli ktorej by prelial všetku krv sveta či zasadil strom na dne mora. čokolvek, čoby si želala. Avšak ona tu nebola. Čo chcem robiť teraz vás nemusí zaujímať. netýka sa to vás ani tejto dediny. Nemáte v dedine klan Hingkoku a ani nemôžete urobiť pátrací tým na míle vody. nemôžte mi nijak pomôcť. Chápete to? Zero sa prychitil, že už takmer kričal. Vedel, že túto osobu si nesmie znepriateliť. Musí sa z tejto dediny dostať preč....

Tanami

Zostala som kludná a len som si potichu povzdychla.
No skôr som myslela to, či chceš zostať tu a stať sa Geninom... Nemám v úmysle sa starať do tvojich osobných vecí... povedala som.
Mhm tak klan Hingoku... Aspoň vieme odkial si...

Hajin

Heh oheň a ľad. povedal som z trocha priblblým tónom v hlase. Vystrel som sa čiže som ležal a rukami som si podložil hlavu. Piesok bol príjemný na dotyk teplý. Tiež som zatvoril oči a trocha sníval, sníval o zajtrajšku, o živote bez toho netvora a tíško pre seba som si povedal Bez teba by bol život lepší. Usmial som sa a prehovoril teraz už normálnym pokojným hlasom Ehm Hime? Niekedy by sme tu mohli zostať až do rána utáboriť sa tu na celú noc. Na jej odpoveď som čakal z veľkým očakávaním a ešte som dodal Vieš je mi s tebou dobre. Vo vnútri mňa sa ozval namosúrený hlas Aké sladké rečičky. odsekol som mu Sklapni a bež tam naháňať svoje falošné božstvo. démon vo mne začal vrčať ako besná sviňa no ďalej som si toho nevšímal.

Hime

Pozrela som sa teba a chytila som sa za hlavu.
Vidíš, to je dobrý nápad... usmiala som sa a ešte raz sa obzrela naokolo.
Mhm... keď tak o tom premýšlam, mohla by som tu zostať aj dnes... Cestu naspäť si pamätám... premýšlala som nahlas.

Hajin

Usmial som sa na ňu a zodvihol sa z piesku pomaly som sa postavil vyzul topánky a zamieril k oceánu zakričal som na Hime Prejdeme sa? A čakal som na ňu na mieste kde ešte priteká voda z vĺn ale nie celkom pri vode.

Zero Ketsueki

Vyzerám snád tak slabý, že potrebujem vašu pomoc? Odpovedal som rýchlo a sekavo. Tá žena sa zdala byť príjemná, priatelská, avšak byť v mojej spoločnosti znamenalo bolestnú smrť. Každý, koho som stretol, mal rád či nenávidel, umrel bolestnou smrtou. Každý. A ja už nechcem nikoho donútiť umierať kvôli mne. Avšak stať sa geninom...Nie, nedokážem to.... Postavil som sa, s miernym vrzgnutým stoličky. Prepáčte. Neoprašoval som sa, aj ked chuť už bola. predsa len..nejaké slušné správanie som si zanechal. Aspoň som v to dúfal. Vykročil som na prah a zadíval sa. Obloha bola taká nádherná. Modrá...hh, ako farba mojich očí... oči mi pokleskli. Spomienka. Najmocnejší vrah ludstva. Bratov sen o modrej oblohe...Slobode.. V ústach mi vyschlo, aj ked vonku fúkal vánok. Predomnou prešla postava. jej výzor aj tvár som príliš dobre poznal. Yukan a jeho sen. Pohlad sa mi rozmazal. Slúbil som mu to...
Dobre, stanem sa geninom...pre neho!... Odišiel som, bez otočenia pohladu smerom k nej. obloha bola nádherná. Dlanou som si pretrel oči. Slzy potlačil. Slubujem ty to braček! A začal som utekať. Dobre som vedel, ako to chodí v skrytých dedinách. Síce to tá ženská nepovedala oficálne, avšak vedel som to. podstatná bola čelenka a tá, ktorú som mal, príliš dobre ukazovala na Nukennina. Musel som si dalšiu získať. zastavil som. Vietor ma len pomaly dobiehal. Akademia. Sen každého malého decka. Teda, skôr by sa to dalo nazvať "úvod" do ich sna, aj ked dosť mizivá časť ich budúcnosti. Vošiel som do budovy, stálo tam príliš vela detí. Hodina už začala. Avšak ja som bol výtané prerušenie starca, ktorý sa nazýval ich učitel. Odkašlal si. prišiel som k nemu. pre tie decká musel ten otrhaný chalan vyzerať ako niekto tajomný. Čiastočne ma to hrialo. Natiahol som pravú ruku. Čelenku...prosím... Vyslovil som bez nejakého úvodu. Nemal som v pláne sa s ním o tom dohadovať.

Inari

"Nevim o žádném důvodu proč ho považovat za mrtvého, spíš mě trápí proč zmizel a proč se ještě nevrátil." Povědel jsem Miyo abych ji trochu povzbutil, ikdyž mi pak došlo že to moc povzbudivě nevyznělo.