Nový začiatok?

Ubehli týždne, ba až mesiace, no však nie menej ako jeden a nie viac ako dva, od posledných udalostí mohlo uplynúť šesť týždňov. Niektorý ľudia sa bez stopy stratili, iný utiekli, no také šťastie nemali Jounini ktorý pomreli v troskách Kage budovy. Nemyslite si že sa dedinčania a shinoby podvolili tak ľahko, prepukli, povstania, atentáty, ľudia vzdorovali, no všetky pokusy dopadli rovnako, vzdor bol vždy potlačený presne ako to Lord Regent sľúbil.

No v dedine vznikol aj akýsi nový zvyk, nový rituál, traja členovia Tenshi každý deň iný dohliadali na poriadok v dedine, všetky rozpory a strety sa snažili rýchlo a bez zbytočných obetí, no po Azraelovi akoby sa zľahla zem, nikto ho nevidel a nikto ho za tú dobu nepočul, veža sa naďalej týčila nad dedinou ako pomník dávnej slávi a ešte teraz k nej vrhali svoje pohľady, pohľady v ktorých sa miešala nenávisť no i nádej, alebo skorej prosba. Plamene nad troskami KAge budovy už dávno dohoreli no nikto z nimi ani nepohol, ostali ako večný pamätník, hrdinom padnutých v a za Getsu, samotná Tanami pracovala v utajení v podzemí z Moonwalkers a ľudia o nej skoro ani nevedeli.

No utláčateľ priniesol do dediny aj niečo iné, nie len skazu a smrť, priniesol život. V Getsu odštartovalo skoro stavebné šialenstvo, ktoré spôsobilo, jeho osobné bohatstvo, ktoré zo sebou priviezol. Do Getsu prichádzali tí najzručnejší, kamenári, tesári a zlatníci, dedina bola plná remeselníkov. Ako prvé sa začalo z výstavbou chrámu, ktorý podla slov architekta ešte ľudské oko nevidelo, ako sa zistilo nový vládca bol hlboko veriaci a modlieval sa niekoľko krát k svojmu bohu, ktorého ľud nepoznal, no to sa malo dokončením chrámu zmeniť. No začala i výstavba paláca, jeho osobného paláca ktorého prvé múry sa už črtali na okraji dediny, nie v jej centre ako by sa dalo čakať.

Dedina však nemala silnú vojenskú zložku, preto prišlo do dediny niekoľko nových ninjou, ninjou ktorý sa mali stať sensemi týmov, za Getsu by položili aj život no netajili sa s tým že Tanami zrovna v láske nemali.

Mizuki Yudas

Všetko sa zmenilo.. Ubehlo pár týždňov a stále sa nič nezmenilo. Márne pokusy o rebéliu boli zničené a zakončené smrťou. Sľúbil som že sa pomstím no nič sa nestalo, ostal som ako peň a vďaka tomu som prežil. Všetci sa mu museli podriadiť a počúvať jeho príkazy, dokonca začali stavať jeho palác a to bolo najväčším zahanbením. Každý deň som vstával s pocitom čo sa ďalej stane.Budeme ďalej bojovať alebo sa poddáme? Spomínam si ako keby to bolo včera keď sme všetci stáli vzpriamene pred ruinami Kageho budovy a boli sme pripravený položiť naše životy, a dnes? Už sa len nečinne prizeráme ako nás ovláda. Stál som na špice budovy a pozeral som sa na robotníkov ako stavali Práve teraz máme poslednú šancu ho zhodiť z trónu! Povedal a za ním sa objavilo pár ninjov. Bolo ich asi desať, čakali na jeho povel. Boli to jeho posledný najbližší.Bratia musíme sa mu vzoprieť! No zatiaľ žiadnu hlúposť, počkáme si na ten pravý moment!

Kin Kayuka

Tmavý les,všade naokolo sú len stromy,jediné čo je počuť sú zvuky zvierat a šumenie lístia..Cez ten les beží niaky chlapec.Není mu vidieť do tváre,na hlave má kapucňu..V dialke počuť víkriky a zvuky boja.Potkol sa a padá do lístia.S poranením kolenom sa skrýva za stromom a sleduje čo sa deje...Ninjovia medzi sebou bojujú na život a na smrť,v tom jeden z nich prebodne katanou toho druhého,ten sa zosunie na zem a s poslednými slovami odíde na druhý svet.Chlapec sa nechtiac ozve keď ho uštipne had do nohy.,"Auu!" Neznámy vrah sa zlakne a rozbehne sa smerom do lesa,ešte sa obzrie či ho nikto nesleduje...Chlapec sa skĺzne dole k mŕtvemu ninjovi,podíde bližšie k nemu a spozná v nom otca ležiaceho v kaluži krvi.."Huh?! Oci!! Vstávaj! ..Pomooc! Pomôžte nieekto!" Zo slzami v očiach padne na kolená...Ten chlapec bol Kin Kayuka ten chlapec som bol ja..

"Aaah!" Zobudil som sa,no v tej rýchlosti ako som sa zdvihol som si udrel hlavu o policu nad postelou.Srdce mi búšilo ako divé,zhlboka som dýchal.Chytil som sa za hlavu a rozhliadol sa okolo seba.Bol to iba sen..vlastne nočná mora,tá ktorá asi už nikdy nezmizne..na to sa proste nedá zabudnúť.Aj keby som strašne chcel. Utrel som si slzu ktorá mi vyskočila keď som si buchol hlavu,a spomenul si na otca.Postavil som sa a šiel sa trochu umyť.Obliekol som sa a hodil na seba mikinu,tak trochu dotrhanú od minulých bojov.Katanu som si pevne zasunul do púzdra vzadu.Pozrel som sa von oknom,bolo okolo deviatej.Ulice boli plné ľudí a remeselníkov ktorý pracovali pre Lorda Re.. to meno sa mi ani nechcelo vysloviť pretože sa mi hnusilo.Niekto tak krutý že kvôli nemu zahynie polovica ľudí ktorý bojovali len za slobodu a pre vesnicu..Vyskočil som na strechu a rozbehol sa do centra. Chrám,palác,nech si tu rovno všetko zrovná zo zemou a postaví na novo ts. Prezeral som si ulice Getsu ktoré bolo odtiaľto pekne vidno.Zastavil som a zoskočil dole do uličky. Aspoň tá veža nam dáva nádej,oni by ho mohli niak zastaviť. Prišiel som k stánku z občerstvením,z vrecka vyhrabal pár centov a kúpil si niečo pod zub.Ihneď som to zjedol a pobral sa smerom ktovie kam,obzeral som sa či neuvidím niekoho známeho.

Inari

Od převratu jsem se často toulal ulicemi, ale snažil jsem se vyhýbat problémům. Nevěděl jsem co se stalo s Tanami, přesto jsem doufal že se brzy oběví a znovu se ujme vlády, protože jsem stále zůstával věrný getsu jenom k součastnému vůdci jsem ovšem takovou loajalitu nechoval, spíš naopak.
Dnes jako už tolikrát jsem šel po ulici připraven pomoc vesničanům kdyby bylo třeba a obdivoval jsem, jako už několikrát předtím, jak rychle se ve vesnici staví nové budovy.

Danieru Kaiso
Jak rano vyslo slnko, dedina bola ako hore nohami. Nikde ziadny ludia, ako keby som tam bol sam. Vysiel som z temnej ulicky na cestu a poobzeral som sa okolo seba. Nikde nic len trosky kamenov,skal,nepouzitelnych zbrani a inych haraburd. Bolo to ako keby sa mi stracal moj domov pred ocami. Zazrel som par ludi, ktory si navzajom pomahali nosit nove materiali na stavanie budov. Ten pocit, ked sa pozerate na ludi, ktory smutia je strasny.Zapocul som aj nejaky hluk v dialke, ale nevsimal som si ho. Pomalym krokom som podisiel k ludom a spytal som sa hamblivym hlasom: Prepacte, dovolte mi pomoct vam.

Danieru --> https://kage-wars.forumczech.com/t1839-stavenisko#58446

Kin, inari -->
Možno osud, alebo náhoda vás zviedli do hromady, no pri svojich potulkách po dedine ste na seba natrafili, spočiatku ste si jeden druhého nevšimli až keď ste sa skoro nezrazili uprostred ulice. Možno sa blížila nová príležitosť no v dave ste začuli akési reči, že budú menovaný nový jouniny a že sa z nich stanú senseii týmov, podla slov dedinčanov sa dedina snaží pred svetom vyzerať akoby sa nič nestalo. No jedno bolo isté celá Getsu sa menila na akési hlavné mesto ríše, no prečo práve Getsu vedela len jedna osoba.

Mizuki -->
Tvoje chovanie nezostalo nepovšimnuté, osobná stráž nášho Lorda si ťa očividne všimla a mierila tvojím smerom, mala v úmysle minimálne ťa preveriť a vyzvedať čo tu vlastne robíš no všimol si si že k uzurpátorovi sa blíži pre zmenu niekto iný boli to dve osoby odeté v čiernych plášťoch, možno vyzerali zlovestne no to si nemohol posúdiť, nieje dobré si ľudí škatuľkovať hneď od začiatku, no tvoju pozornosť upútalo i to že dvaja strážcovia sú k tebe čím ďalej bližšie.

Kin Kayuka

Prechádzal som sa ulicami s rukami vo vreckách a premýšľal nad tým čo sa vlastne stalo,a ako to ďalej bude s Getsu. Prečo práve naša dedina?? Prečo si vybral práve túto vesnicu,keď je kopu ďalších..Musí tu byť asi niečo vzácne. A kde sa vlastne stratil ten chlapec,ako sa volal... ..Kumori..Presne! A kde je vlastne Zero,a Gozu,a Sensei...Všetci asi zahynuli niekde v tých troskách Kage budovy.Dokonca aj klan sa mi stráca pred očami,od tej udalosti som nikoho okrem matky a pár známych nevidel.A teraz sa musia všetci riadiť príkazmy toho "tyrana"..aj keď mu niektorý ľudia začali veriť.No proste sa len nechali zmiatnuť tým,že začal prestavovať celú vesnicu.A kde je naša vodkyňa? Naša drahá Tanami-sama.. Zrazu mi niečo prerušilo myšlienky,niekto do mňa bokom vrazil. "Heej! Dávaj pozor kadial cho... Huh?! Ooo Inari to si ty! Ahoj,prepáč ale premýšlal som a nevšimol som si ťa.Dlho sme sa nevideli,ako to ide?" ..Medzi tým ako sme sa rozprávali som niečo začul. Nový Jouniny? A budú sa robiť nové týmy? "..Hmm zaujímalo by ma čo sa to tu vlastne robí,všetky tie nové stavby,chrámy,dokonca aj palác. Všetci tý remeselníci..." Po chvíli obzerania sa okolo som sa otočil späť k Inarimu. "Čo myslíš?"

Mizuki Yudas

Všimol som si strážcov a ihneď som zareagoval. Dvanásta hodina dvaja strážci,nechajte to na mňa.
Strážci sa ku mne rýchlo blížili. Spravil som krok na zad, do môjho plášťu fúkol vietor tak že na sekundu nebolo nič vidieť za mnou, a v tom momente moji priatelia zmizli. Zdrávím vás páni, čím vám môžem pomôcť? Dal si dole kapucu a strážcovia mohli vidieť že mám na tvári jednu jazvu, bola to jazva porezania katanov. Ruky mi nebolo vidieť takže asi sotva vedeli čo držím v rukách. Všimol som si aj dvoch týpkov v čiernom ako sa blížili ku uzurpátorovi. Hm? Kdo to je? Že by čakal na chvílu kedy ich odlákam? Alebo to je nebodaj nejaká čierna jednotka? Uvidíme

Inari

Cestou jsem narazil na starého známého, vlastně jsem do něho strčil. "Omlou... Kine! Rád tě vidim." Už jsem se chtěl omlouvat když jsem ho poznal. "No snažim se moc na sebe neupozorňovat." Reagoval jsem na jeho otázku. "Z celé vesnice se stává něco jiného, ten tyran se snaží aby působit jako normální vesnice. A jak ses vůbec měl ty?"

Kin, Inari -->
Starý priatelia sa stretli a teraz nastal ten čas aby sa porozprávali, no do oka im udrela akási kaviarnička, niečo nové v tejto dedine. Napohľad z vonka vyzerala pekne a útulne, možno by bol lepší nápad sa porozprávať tam než na ulici plnej ľudí a kriku.

Mizuki -->
Dvojica v diaľke si sadla za stôl a dali sa do reči z novým vodcom, no z takej diaľky by im nikto nerozumel ani slovko, no teba teraz mala zaujímať hlavne dvojica strážcov. Keď si spustil dole kapucňu jeden sa na teba škaredo pozrel a tomu druhému to bolo tak povediac jedno a nevenoval ti ani ten najmenší pohľad, práve bol zamestnaný z odstraňovaním prachu z pod nechtov no práve on bezvýznamne položil svoju otázku. Čo tu robíš? nevieš že je zakázané približovať sa k nášmu pánovi? a veselo pokračoval vo svojej zaujímavej činnosti.

Mizuki Yudas

Ehm.. Už som na odchode Hodil pod seba dýmovnicu a vyparil sa, ten dym spravil schválne aby zašpinil toho škaredého strážcu čo na mňa kašlal a čistil si nechty.. Strážci mi nevenovali pozornosť lebo som bol presa ,,iba genín,, tak si nevšimli ako som sa schoval za najbližší strom a čakal kým odídu. Tsuki priprav sa.. použijeme tú techniku! Hehe konečne, už som sa dlho nezabávala. Pečať sa mi zväčšila a rozšírila po ľavej nohe a ľavej ruke. Teraz už len počkať kým odídu!

Kin Kayuka

"Snaží sa aby to tu vyzeralo ako normálna vesnica? No tak zatial mu to ide,ľudia mu to žerú.Len do kedy.."Odpovedal som a hneď aj zareagoval na jeho otázku. "Ja? No tak po tých udalostiach som sa tiež stiahol,vela ľudí sa ho znažilo zastaviť,no nikto neuspel...v uliciach si si nemohol byť istý či sa ti niečo nestane." Zrazu som uvidel niaku kaviaren a tak ma napadlo že tuto je to dosť hlučné..."Hmm počuj nesadneme si radšej dnu? Je to niaky nový podnik,a predsa len je tu niaky ruch..Hm?" Spýtal som sa ho a usmial sa.Hneď nato som sa vybral smerom dnu.

Inari

Už jsem si taky všiml té kavárny kterou navrh Kin, proto sem to odsouhlasil. "To zní dobře." A šel jsem za ním.

Mizuki -->
Strážcovia hromžili že si fagan ktorého ešte nevideli, a prisahali samotnému bohu že ťa zabijú ak ťa ešte niekedy stretnú. Ako si si mohol všimnúť maskovaná dvojica dokončila rozhovor a pobrali sa preč, no akoby sa ponáhľali, a strážcovia sa pomaly vliekli na svoje stanovištia po bokoch Lorda. Nezaujímal si ich, ani si nemal prečo, bol si predsa obyčajné usmrkané decko teda aspoň v ich očiach.

Kin, Inari -->
Vošli ste do kaviarnička a zvnútra vyzerala ešte krajšie a útulnejšie ak zvonka. Na podiv bola plná až k prasknutiu, no do oka vám hneď padol volný stôl, celkov v rohu ktorý bol tak trochu izolovaný od ostatných, perfektné miesto na rozhovor. Privítala vás mladá čašníčka ktorá vás neustále zalievala svojimi úsmevmi a vy ste si na nej mohli aj oči vyočiť. Keď vás konečne usadila tak sa vás milo spýtala Dáte si niečo chlapci? a uprela na vás jej krásny, očarujúci úsmev.

Mizuki Yudas

Heh ako som čakal.Teraz sa už musím len dostať k lordovi. Sledoval som ho stále a premýšľal čo spravím.Zaútočiť? Nie ihneď by ma spacifikovali. Už to mám! Henge no jutsu! Premenil som sa na jedného z týpkov v čiernom a blížil som sa k strážom. Dával som si pozor na všetko. Zatiaľ som dal prívržencom rozkaz na ústup. Musí to vyjsť!

Kin Kayuka

Vošiel som dnu,ochvílu za mnou aj Inari.."Hmm vyzerá to tu pekne,ale nečakal som že tu bude až tak plno." Hned k nám prišla niaka mladá čašníčka usadila nás k jednému zo stolov a pri tom sa na nás usmievala. "Dáte si niečo chlapci?" Ten nádherný úsmev,a tie prekrásne oči..mám sa jej prihovoriť? Ehm asi radšej nie.. Bola krásna,nevedel som z nej spustiť oči ani som nevnímal čo sa pýtala. "Eh? Čo? Teda,noo ja neviem..čo si dáme?" Spýtal som sa Inariho,bol som celý mimo.

Inari

Vevnitř se nás ihnet ujala mladá, pohledná číšnice. Než nás usadilavšiml jsem si že se Kinovi líbí a je trochu "poplašenej". "Já si dám jenom čaj. Ty asi taky, že jo?" Reagoval jsem na jeho celkem hloupouotázku s velmi širokým úsměvem. Docela mě bavilo ho sledovat jak z té servírky poblázněný, možná ztoho důvodu jsem její kráse nemodleh i já.

Mizuki -->
Tvoj plán ti vychádzal, no skôr si ťa nikto nevšímal, lebo si v ich očiach nespôsoboval žiadne nebezpečenstvo. Po maskovaných osobách už nebolo ani vidu, dávno prešli cez najbližší kopček a lord si popíjal svoj čajík, akoby bol niekde na dovolenke. Nemal starosti že by ho niekto napadol, nebodaj okradol. Tieto predstavy ho privádzali do smiechu, tak na ne radšej ani nemyslel. Strážcovia zaujali svoje stanovisko a až teraz si ťa všimli, no nevenovali ti o nič viac pozornosti ako pred tým.

Kin, Inari -->
Čašníčku to už od pohľadu bavilo a usmievala sa čoraz viac. Keď si vypočula objednávku tak sa vám stratila za pult a vy ste mali možnosť sa v kľude porozprávať. Do miestnosti však vošli dve maskované osoby o ktorých by bolo možno užitočné niečo vedieť, čašník ich ako náhodou usadil len jeden stôl od vás, keby ste sa posnažili, mohli ste v kľude počuť o čom sa zhovárajú.

Mizuki Yudas

Išiel som stále rovno so sklonenou hlavou a v duchu sa modlil ať ma tí strážci nezastavia. Prešiel som okolo nich a priblížil sa až k lordovi. Teraz! Je to moja jediná šanca! Bol som asi 2metre od lorda, pozrel sa na mňa divným pohľadom. Ja som sa naňho stále pozeral a nedokázal som vypotiť ani jedno slovko..Lord..Chcem.. vám slúžiť! Strhne sa na zem pokloniť. Všetko bolo teraz v osudu.

Kin Kayuka

Čašníčka si zapísala objednávku a odišla za pult.."Je tu niečo na smiech?" Otočil som svoj pohľad na Inariho,ktorý na mna celý čas pozeral a usmieval sa. "No tak je pekná,ja za to nemôžem." Povedal som a tiež sa usmial,samému mi to totiž prišlo smiešne ked som si predstavil ako som asi vyzeral.Hned som sa aj niečo chcel spýtať ale do kaviarne zrazu vstúpili niake 2 maskované osoby.Náhodou sa posadili len kúsok od nás tak som sa snažil zachytiť o čom sa bavia.Zase som sa otočil k Inarimu a tak trochu znudene povedal..."Čo teraz? Máš niake plány na dnes? Trebalo by asi zistiť ako to je s týmami a celkovo čo sa ďalej bude diať.."

Inari

Celkem sem se bavil, až do doby když vešly ti dva. Sedly si kousek od nás a protože mi přišli podezřelý zaposlouchal jsem se o čem se baví, všiml jsem si že Kin dělá to samé. "Ani ne, ale když už si to nakous mohly bychom zkusit něco zjistit." Odpověděl jsem.

Mizuki -->
K tvojmu pokloneniu ti veľmi ochotne pomohli strážcovia, ktorí ťa strhli na zem skorej ako si to stihol urobiť ty. No nechali ťa povedať to čo si mal na jazyku a vlastne aj na srdci. Vodca sa na teba pozrel a ani nevstal od stola a svojho čaju no len z falošným úsmevom povedal Máme sa klaňať Bohu a nie ľuďom. v tom sa postavil a podišiel k tebe celkom blízko, čupol si k tebe a prehovoril tichým hlasom Tak ty my chceš slúžiť? Dobre no najskôr musíš prijať našu vieru a podvoliť sa najvyššiemu, jedinému bohu. Otočil sa ti chrbtom, aby ti nechal čas na rozmýšľanie a prehovoril Ja som boží nástroj a strážcovia zborovo zanôtili Slúžime pravému Bohu.

Kin, Inari -->
Pri natŕčaní uší, čo nebolo ťažké ale mohlo byť dosť nápadné ste začuli ako sa tí dvaja maskovaný, zhovárajú o tom že aké je pekné že nový vodca zrušil ich vyhnanstvo a prijal ich na veľmi peknú pozíciu, no o akú pozíciu išlo ste sa už nedozvedeli, lebo sa vám do cesty postavila čašníčka z už aj vybavenou objednávkou a na každého hodila milý pohľad, to že bol Kin pred ňou v rozpakoch sa jej tak trošičku páčilo. Vystrela sa sa milo sa vás spýtala Čo chlapci? ešte som vás tu nevidela. a znova na každého poslala svoj očarujúci úsmev.

Mizuki Yudas

Áno môj pane.. Prijmem vašu vieru veľmi rád! Od šťastia som ani nedýchal, dokázal som spraviť to čo som už plánoval 2roky. Slúžiť pravému bohovi. Dostal som sa na svoju cestu. Obzrel som sa či ma nikto nesleduje.. Pretože by dobre nevyzeralo že sa klaniam lordovi. Nikto nemohol vedieť prečo som to spravil, za akým úmyslom, v mojom hlase bolo počuť že to berem vážne, pretože zhrubol a to sa tak často nestáva.

Kin Kayuka

Naše "odpočúvanie" prerušila čašníčka z objednávkou keď sa pred nás postavila. Nahodila zase ten svoj očarujúci pohľad. "Noo,tu v kaviarni? My sme to tu objavili len dnes náhodou ked sme šli okolo. Vyzeralo to na pohľad dobre,tak sme šli dnu. Predsa len tu sa dá lepšie porozprávať ako na ulici.." Odpovedal som na jej otázku a usmial sa. "Inak ja som Kin,teší ma." Zase som sa na ňu zapozeral,pomaly som nevnímal okolie.

Inari

Podle toho co jsem od nich slyšel mi došlo že byli vhnanci. "Nukenini." Ihned mě napadlo, když v tom nás přerušila číšnice, poděkoval jsem za čaj a když jsem si všml že se s Kinem snaží si promluvit uviděl jsem v tom dobrou příležitost si od těch vedle poslechnout víc. "Já sem Inari." Představil jsem se po Kinovi a poposedl jsem si blýž k těm cizincům a snažil se ještě něco zjistit.