Nový začiatok?

Inari

Nově zjištěná skutečnost že je ještě na ostrově pozvedla Kinovi náladu, teť byl ještě odhodlanější než přettím. "Jasně že tě nenecham jít samotnýho. Sme přece partáci." Odpověděl jsem a vyrazil jsem za Kinem.

Zero Ketsueki

Každý dokáže dávať rady, dokáže ich však každý poslúchnuť? Pochybujem. Nikto ma nespoznával. Vlasy podrástli, tvár ztvrdla. Už som nebol to dieťa, odvrhnuté morom. Už som bol dospelý jedinec klanu. oblečenie, s ktorým som sem prišiel, som už dávno zahodil. Splnil som lov na slabého nukennina po ceste sem. Obliekol som sa tak, ako sa patrí na člena Ketsueki amuža v službách taname. Kapucňa prikrila moju tvár. Zobral som si jeho radu k srdcu. Nehovoril som jej meno nahlas. hladal som niekoho známeho. niekoho komu môžem veriť. Ale Yukan tu nebol, aby som sa mu mohol vyspovedať, ani Kitsune, aby ma donútil prekonať sám seba, prekonať jeho očakávanie. Nikto tu nebol len som blúdil a stál. blúdil a stál. Objednal som si jalbkový koláč. čerstvý, chrumkavý, rozlívajúci sa na jazyku. Kyselý. lahodný pre človeka, ktorý deň nemal v ústach nič. Rezavá katana, pamiatka na moju bolesť, meč, vytrhnutý z rúk mrtvoli, ktorú som sám zabil, dôvod mojej chyby. "Irónia", tak sa volá. Meč, ktorý mi dal víziu a potom ju proti mne obrátil. Dalej som stál, zo zapatlenými rukami od posypaného cukru na vrchu. Z dlaný som ho radšej nezlízal. už viac ako deň som bol na ceste. Som nezranitelný, nie nesmrtelný.

Mizuki -->
Tvoje vnútro ťa opúšťalo. Tvoj svet vo vnútri teba sa vzďaľoval. Už zase. prebúdzal si sa. Pomaly no prebúdzal. Slnko ťa šteklilo a volalo ťa naspäť do sveta pozemského, do sveta života. Mraky. To bolo to prvé čo si uvidel. Nedokončená klenba nad tebou a mraky. Nebeská obloha tak nádherná. Cítil si sa slabý. Takmer bez chakry. Kamene boli preč. Stráže sa pozerali a kňaz sa usmieval. Zo svojim výsledkom bol nad mieru spokojný. Si v poriadku chlapče? Spýtal sa ťa z veselým tónom v hlase. Ako by to bolo len malé dieťa ktoré dostalo darček k svojim narodeninám, novú hračku. No kňaz získal niečo cennejšie a to svoj život. Do chrámu priletel vtáčik, celkom maličký. Sadol si na nedokončenú rímsu a jeho pohľad spočinul na tebe. Naklonil svoju hlavu a zapískal. Zapískal raz, zapískal druhý raz. Sledoval ťa, zrejme si ho zaujal, videl v tebe niečo viac.

Yin -->
Už ako si vošiel do miestnosti doniesol sa ti do uší šum. Bolo tu nevídane živo, hlučno no hlavne plno. Miestnosť priam prskala vo švíkoch. Pri recepcii stály nedočkavý hostia a čakali na svoje kľúče od izieb. No hostí neubúdalo no zato vysokým tempom ubúdalo kľúčov a tým pádom aj voľných izieb. Každý chcel aby sa mu ušla izba a pri recepčnom pulte vznikla taká menšia tlačenica a šťuchanica o to komu sa ujde izba. Recepčná pomaly začínala zúfať. Hostí stále pribúdalo a nedali si vysvetliť že v hoteli už voľné miesto nieje. Zrazu sa tento hotel stal akosi žiadaný, alebo to bolo len tým že v dedine bolo o veľa viac ľudí ako doposiaľ. Jedno bolo isté ľud bolo treba nejako upokojiť, inak by z hotela za chvíľku urobili kôlničku na drevo.

Kin, Inari -->
Ponorili ste sa znovu do davu ktorý sa nachádzal na ulici. Už vám to tu mohlo pripadať ako na nejakom festivale. Ulice ešte nikdy neboli také plné. No na ostrove bolo mnoho miest kde sa únoscovia mohli skryť. Mohli ostať v prístave, no mohli vyraziť na hociktoré miesto na ostrove. Neďaleko dediny bol les, skvelý úkryt. ďalej hory, vysoké majestátne hory, hory v ktorých podla legiend sídlil pôvodný klan mesačného ostrova. Ďalej ru boli bane z nespočetne tunelov v ktorých sa dalo ukryť. No na ostrove boli aj romantickejšie miesta napríklad taká zátoka, z ktorej mohla v kľude odpľuť loď bez toho aby si toho niekto všimol. No kotviť v zátoke bolo nebezpečné kvôli jej malej hĺbke, či skorej tajomstvách ktoré ukrývala. Bolo len na vás kam zamierite, čo sa vám zdá ako vhodné riešenie, vhodné miesto na hľadanie.

Zero -->
Oči, stovky ba tisíce očí pozerali na teba. Ľudia z teba nemohli strhnúť svoje pohľady. Bol si iný a oni to vedeli, akoby im to niečo v ich vnútri vravelo. Tvoj výzor, ruku a tvár zapatlané od cukru z tvojho isto lahodného koláča. Tvoje šaty, ktoré nesedeli k žiadnemu z nich. Nespoznávali ťa no javili záujem, nie pozitívny, ale negatívny. Poburoval si ich, dráždil a hnusil sa im. Hnusil si sa im ako zomierajúci na malomocenstvo. Nechceli ťa prijať medzi seba, nechceli ťa mať na očiach no i napriek tomu z teba nespúštali svoje pohľady, pohľady plné zloby, nenávisti a strachu. Strachu pred tebou. Nevedeli čo si majú myslieť, kam ťa majú zaradiť, neboli pripravený. Veď v poslednej dobe toho zažili tak veľa. Stálo tam jedno dievča. Pozerala na teba, zdala sa ti biť známa, poznal si ju. Tvoje srdce to poznalo. Hime! Kričalo tvoje vnútro. Zmizla. Bola to len tvoja predstava, len výplod tvojej chorej a zranenej mysli.

Dal som slub ze najdem svojho brata Mizukiho za kazdy cenu. Isiel som akurat cez most ked zrazu som zacitil nieco povedome . Spomenul som si ze ked sme boli s Mizukim este mali tak sme sa ucili vnimat navzajom chakru toho druheho aby sme sa vzdy mohli najst . Tak som tu auru zacal sledovat . Isiel stale rychlejsie a rychlejsie ked som tu auru zrazu stratil . Zostal som stat uprostred dediny .

/edit by juto: Navrchu postu píš vždy dvoje meno, tak ako to píšu ostatný

Yin Paradin

Co se to tady děje? Chvíli jsem stál tak asi jako ypsilon ve slově maminka, takže jako kdybych tam vůbec nepatřil a okolí se mě vůbec netýkalo. "Odkdy je tu tolik lidí? Že by nějaká nová reklama anebo nová... hej, že tady bude obsluha nahoře bez" Začala se Yuko smát, protože jí to až tak divné nepřišlo, prostě tu bylo jen víc hostů, než bylo běžné. "Mně by to nevadilo, ale co tobě?" Odvětil jsem s tím, že zjistím, co se tu tady vlastně děje, ale nejdřív bylo potřeba uklidnit nějak situaci a dostat ten nával zase z hotelu, alespoň na krátkou dobu. "Mohla bys' mi pomoc." Než jsem to ale dořekl, Yuko už se své šance zazářit chopila: "Hej, lidi, všimli jste si toho zástupu žen z lázní?! Nějaký zloděj jim ukradl oblečení, takže teď vybíhají ze šaten jedna po druhé úplně nahé!" Nesl se trochu vyšší hlas, než mám obyčejně, obzvlášť proto, že to byla Yuko, která promluvila. Já už jen čekal, jak tohleto dopadne, ale pokud by vyběhli ven, tak minimálně cesta do lázní a zpět by jim měla zabrat několik desítek minut, takže alespoň na tu dobu by klid být mohl.

Mizuki

Prebúdzal som sa. Bol som úplne vyslablý, takmer bez chakry. Spýtal sa ma či som v poriadku. Som vždy v poriadku hehe. Pousmial som sa, no bol to aj taký úškrnok. Pozrel som sa na ruky ktoré boli celé vyslabnuté, prestali sa triasť. Cítil som vnútorný pokoj. Nechápal som z čoho bol ten kňaz tak šťastný. A v tom tam priletel vtáčik, malý pekný. Začal pískať, veru tak. Začal krásne štebotať a mňa to naplnilo silou. Bolo to zvláštne. Ako by som sa znovu narodil, ako by som mal dva životy. Zmačkol som päste, zavrel oči a zasmial sa. Bol som iný.. Všetko sa vo mne pomiešalo a temná strana vyhrala. Bol som odteraz niečo viac. Už som nebol pouhý chlapec. Cítil som sa nadradene. Postavil som sa a povedal. Cítim sa skvele! Hahaha jemne som sa diabolsky zasmial a rozkašlal som sa, bolo toho na mňa moc. Ledva som sa postavil. Pozrel som sa na kňaza. Vtedy mi blyslo hlavou. Kaguya! Je tu niekde! Cítim ho, to nemôže byť pravda! No možno ma len ta nová sila šialy, predsa je určite mŕtvy.. Nemohol to prežiť. Úsmev mi klesol. Dal som si kapucňu a vyčkával som.

Kin Kayuka

"Jasné, parťáci.. sme jeden tým" Pousmial som sa a vyrazili sme z kaviarne, no po chvíli som zastavil. "Taakže, kde začneme? Mohli sa skryť kdekoľvek, veď ostrov je dosť veľký.. Ale, niekde ďaleko asi nebudú. Do hôr je to dosť dlhá cesta..."Pokračoval som ďalej dopredu a rozmýšľal kde by som sa asi skryl keby som bol na úteku. "Rozmýšľaj Kin, rozmýšľaj.. kde by bol dobrý úkryt." "Asi to mám, v prístave nebudú, musia vedieť že už ich niekto hľadá. Mali by sme preskúmať bane, je tam predsa kopu tunelov, kde sa dá ľahko ukryť. Alebo ešte druhá možnosť sú tie hory." Pozeral som sa Inarimu do očí, a čakal čo navrhne. No bane by bola asi najlepšia možnosť, ak niesú taký blbý aby zaliezli niekde do lesa.

Inari

Vyslechl jsem si vše co Kina napadlo a teprve poté jsem přidal svůj názor. "No kdyby mě někdo hledel pokusil bych se dostat z ostrova, a pokud bych si ten únos připravil měl bych někde mimo přístav schovanou loď. Pokud vím tak ze zátoky se dá odplout bez jakékoli kontroly. Myslím že prvně bysme se měli kouknout tam, protože jestli někam zalezli tak tam budou i pak, ale když odplují už je nenajdeme." Mluvil jsem klidně ale jestly jsem měl pravdu, tak jsme neměly mnoho času.

Zero Ketsueki

Hlasy. tváre. Známe aj neznáme. Díval som sa. Nechal sa prekvapiť. Hladal. Cítil som nebezpečenstvo. to bolo všetko, čo som v tej chvíly chápal. tisíce očí na mna hladeli, ako hladný duchovia túžiaci po živote. prízrak. zalapal som po dychu a díval sa v dial. Getsugakure už pre mna neexistovala. Rozbehol som sa, odstrkoval všetkých okolo seba. bola blízko. tak blízko. "Hime!" výkrik do tmy. Oči sa mi zaleskli. Bol som štastný. ruka sa natiahla, Snažila sa ju dotknúť, dokázať, že svet existuje. Že láska je skutočná. Zelené oči, tak jasné, že v prúde hnedých a modrých svietili jasne ako dúha. Miloval som ich. Avšak svet sa kruto zahral s mojou predstavivostou. Ruka siahla do prázdna. Svet sa opäť rozhýbal, všímal som si tváre neznámych, tváre, ktoré ma pozorovali a nenávideli. pristahovalec, jashinista, dieťa démona. Toto boli často slová pre náš klan. vždy to tak bolo. Avšak ja som ich nechcel. Predal by som celý svet pre klan, pre pomstu, pre ňu. Zavyl som. Nevšímal si pohlady ostatných. Vyl som. Ako osamelý vlk, hladajúci svoju svorrku. nikto mi neodpovedal. Moja svorka už bola mrtva. ostal som posledný. Sám. vyl som ďalej. Hime!!!! Kričala mysel. Znechutil sa mi celý svet, otvorila sa rana, ktorá mala ostať zavretá. iba som vyl a vyl. Bol som zviera, démon. Nikto sa mi nebude rovnať. Osud zaplatí za to že hral čachy s mojou figúrkov.

Kaguya -->
Tvoj inštinkt ťa viedol vpred, tvoje pocity ti boli radcom a ty si ich nasledoval. Kráčal si vpred bez toho aby si vedel kam. Túžba stretnúť tvojho brata ťa poháňala, ako šelmu hlad. Prechádzal si uličkami, okolo domov, ľudí, tvoje kroky ťa viedli okolo nedostavaného chrámu. Tam sa pocit stratil no ty si išiel sám. Zastavil si sa až v opustenej tmavej uličke, kde by ani psa nevyhnali von. Mal si divný pocit, no ešte horšie, svojho brata si necítil. Stratil si jeho stopu a nikto nevedel či ju ešte nájdeš. Začalo to sľubne, no skončilo fiaskom. Osud ešte nechcel aby si svojho brata stretol i keď si vedel že je v dedine.

Yin -->
Riešenie Yuko na podiv perfektne zabralo. Časť mužskej klientely čo bola väčšina sa vyhrnuli z hotela ako šelmy. Teraz v miestnosti ostali len staré tetky, ktoré si z radosťou nechali hovoriť dámy. Tie sa teraz medzi sebou začali hádať ktorá tu vôbec bola skorej, no to už nebol veľký problém. Boli len štyri a také dámy ako ony sa určite dohodnú. Konečne si mohol vyraziť do ulíc, pozrieť či náhodou nie si v nejakom týme, alebo čo by sa dalo vlastne dnes robiť. Ovšem keď si nechcel robiť poriadky z hosťami v hoteli.

Mizuki -->
Bol si živý a to tešilo, strážcov, kňaza ba i sluhov. Každý sa tešil či skorej každému odľahlo. Keby si tento rituálne neprežil určite by každého čakal parádny trest. Vládca bol štedrý, no viac bol krutý keď niekto nesplnil svoju úlohu. Trestal z úsmevom na perách a potešením v duši. Bolesť druhých ho napĺňala šťastím. Taký bol, temný, prahnúci po tom čo mu kedysi patrilo a bolo tak nehanebne vzaté. Lord Regent titul ktorý zdedil po svojom otcovi. To bola jeho pamiatka, jeho odkaz i spomienka. Rituál nechal na starosť svojím sluhom. Vedel že uspejú a ty si bol jeho trofej, jeho prírastok do rodiny. Tvoje pocity, prastaré pocity ti hovorilo že tvoj brat je niekde tu prehovorili. Stráž si toho všimla. Chlapče kam by si išiel. Myslíš že ťa teraz náš vládca pustí? Na dokončenie rituálu bude potrebný jeho návrat. Povedal strážca, ten ktorý si ťa z počiatku nevšímal, pre ktorého boli jeho nechty cennejšie ako ty.

Zero -->
Ľudia sa ťa báli. Bol si šialený, akoby mysle zbavený. Vyl si, vyl si ako osamelý vlk ktorý zomiera od hladu. Deti sa rozplakali, matky si svoje deti brali na svoje ruky zakrývali im oči a zapchávali ústa. Pred tým aký si bol ohavný, aká hrôza z teba plynula. Vzbudil si pozornosť Moonwalkers, obyčajných ľudí, ba dokonca aj obyčajnej zložky armády Getsu. Aj Tenshi sídliaci vysoko vo svojej veži nad celú vesnicú si prebudil. Blížilo sa k tebe päť Moonwalkers, museli ťa zastaviť, museli ťa umlčať. Tvoje správanie neprichádzalo do úvahy. Poburoval si ľud a to sa trestá. Boli bližšie a bližšie. Išli na teba skočiť zastaviť ťa, navždy ťa umlčať.

Yin Paradin

"Yumin-san," oslovil jsem naší opatrovnici, když se dámy mezi sebou hádaly, která tu byla dřív: "Co se to tu vlastně děje? A nepotřebujete s něčím pomoc?" Nabídl jsem se ochotně, přičemž jsem už slyšel stížnosti Yuko. Hej, já se chci podívat na to, v jakém jsme týmu!? Mě nezajímá nějaký... Než stačila dopovědět, přestal jsem ji vnímat a začal jsem si v mysli vybavovat něco, co by Yuko přehlušilo, sice jsem netušil, zda-li Yuko cítí tu myšlenku naživo, když je uvnitř mě, ale vždy to fungovalo. Vysoký vodopád, padající na obrovské balvany v kotlině naplněné vodou z vodopádu - určitě by se dalo pod proudem na balvanech krásně meditovat a vnímat zvuky přírody - zpěv ptáků, zvuky zvířat; hlas Yuko v tom jako kdyby se ztrácel, obzvlášť ji přehlušoval zvuk dopadající vody, která se tříštila o balvany. Čekal jsem, co Yumin řekne, ačkoliv jsem věděl, že se to Yuko nelíbí, přeci jenom jsme tu byli ubytováni zadarmo a pokud byla možnost, tak bychom pomoci měli.

Kaguya Yudas

V tmavej uličke do ktorej som dostal som necítil uz ani kúsoček aury svojho brata . Nevedel som čo mám robiť . Tak som sa rozbehol vpred keď zrazu som započul čudný hlas. Volal na mňa ,, Poď za mnou chlapče zaviediem ťa za tvojím bratom,, . Ten hlas ma zaviedol do slepej uličky . Za mnou išiel chlap so zahalenou tvárou. Povedal som si: Čo mám robiť ? Ako mi toto pomôže nájsť Mizukiho ?

Mizuki

Nie.. To nemôže byť pravda.. on nemohol prežiť! Ako.. ako je to možné?! Kaguya.. vydrž nájdem ťa!
Stráž už tušila čo sa stalo. Ja som sa usmial a odvetil som. Nikam nepôjdem, s radosťou počkám na príchod Lorda. Pozrel som sa do nebies. Nemohol som za ním poslať Tsuki pretože by to strážcovia videli. Zavrel som oči, nakoncetroval do nich čakru a vyslal som slabý signál. Bol to pre Kaguyu aby vedel že je blízko. Vo vnútri seba samého som sa modlil ať sa mu nič nestane pretože som cítil dačo zlé. No ja som mal na práci aj niečo iné, musel som sa starať hlavne o seba. Pozrel som sa na pečať ktorá mi svietila ako bláznivá, no nevedel som prečo. Mohlo to byť z toho rituálu alebo z toho že nie som posledný žijúci z nášho klanu.

Kin Kayuka

"Vlastne máš pravdu, to že s prístavu neodplávala zatiaľ žiadna loď neznamená, že sa práve niaka nechystá vyraziť zo zátoky. Tam veľa lodí nekotví, preto by asi nikoho nenapadlo ich tam hľadať. Skvelý úkryt. Si hlavička Inari" Usmial som sa a rozbehol sa smerom k zátoke. "Ak má pravdu tak nám asi neostáva veľa času, a ja nechcem zlyhať druhý krát, nechcem znova zažiť ten pocit.. chcem aspoň ešte raz vidieť ten pekný úsmev na jej perách, a vďaku v očiach vedúceho." Dúfal som že nejdeme neskoro, a že je v poriadku.

Yumin

Ženy sa stále nevedeli dohodnúť a už vôbec si nenechali vysvetliť že môj malý hotel je plný do poslednej izby. Asi im nedochádzalo že veľa hostí je pre mňa väčší zárobok, preto by som ich isto neposielala preč. No to už na mňa prehovoril Yin. Vo vesnici je len veľa ľudí a málo miesta to je celý problém. No tieto dámy si nenechajú vysvetliť že v u mňa je plno. Moje oči upreli pohľad na teba a odpovedala som ti. Poslednú časť som dala na zreteľ zvýšením hlasom a podráždením tónom, no tetkami to ani nepohlo. Začala som pomaly zúfať a smutnými očami plnými očakávania som pozrela na teba. Môžeš mi pomôcť a to tak že tieto osoby vyprevadíš von. Povedala som a celý problém som nechala na teba.


Kaguya -->
/nevieš čo sa stane, nesnaž sa ovládnuť celý dej, to by tu potom Kage nemuseli byť a hráči bi si mohlo písať čo sa im zachce. Čiže prepašovať do hry nejakú svoju postavu sa ti nepodarí
Stál si tam, ulička prázdna, nikde ani živej duše. To bolo zvláštne. V iných uliciach Getsu priam praskala vo švíkoch, no tu akoby sa zastavil život. Započul si vŕzganie dverí. Starý dom zrejme opustený, skoro na spadnutie, určite jeden z pôvodných. Poodchýlené dvere lákali. Volali ťa k sebe, ako sladké láka hmyz. Vábili ťa, snažili ťa pohltiť akoby ten dom chcel, aby si ho preskúmal. Akoby v sebe ukrýval nejaké tajomstvo ktoré chcel odhaliť práve tebe.

Mizuki -->
Čakal si na brata no ten neprichádzal. Tvoja pečať bola ozaj zvláštna a tvojou starosťou teraz bolo aby si ju nevšimli hlavne strážcovia, ktorý sa teraz rozprávali z veľkňazom a nedávali pozor. To bola možno tvoja šanca, i keď nemohol si vedieť ako sa zachovajú stráže keď im zdrhneš. Šanca bola no bolo to aj veľmi riskantné. Sluhovia akoby zmizli, splnili si svoju úlohu tak nemali dôvod a ani povolenie na to aby sa tu mohli ešte zdržiavať.

Kin, Inari -->
https://kage-wars.forumczech.com/t1928-zvlastna-cesta-kharg-caldar#59757

Mizuki

Dočerta dočerta! Musím ho nájsť ale musím tu aj ostať.. Zafúkal vietor a ja som si všimol ako na mňa nikto nepozerá.. Teraz mám možnosť! Tsuki! Spravil som pár pečatí, klakol si a ešte sa obzrel či ma nikto nesleduje. A potom som zo seba vyflusol krv do ktorej som dal svoju temnú čakru a tým som nemusil robiť žiadne sprosté rituáli. Krv sa sformovala do vtáčika. Malého čierneho drozda. Vyletel a smeroval ku miestu kde sa mal nachádzať Kaguya. Moje telo sa postavilo utrelo si ústa a postavilo sa pred krv aby ju nebolo vidieť. Drž sa.. letím si pre teba!

Kaguya Yudas

Vošiel som dnu do domu . Nebolo tam ani živej duše iba samá špina a neporiadok. Je tu niekdo? Zakričal som.Čo sa tu stalo ? Prečo tu nik nebýva ? . Išiel som stále ďalej do domu. Bolo tam také ticho že som počul každý svoj krok. Videl som iba záblesk svetla ktorý vychádzal s dierky v stene. Nevedel som čo mám robiť. Keď som zrazu zacítil Mizukiho auru. Mizuki ? Zase ho citim. V tej chvíli mi padol kameň zo srdca . Keď som stratil Mizukiho auru myslel som si už ho nikdy neuvidím. V tom okamžiku som nevedel že či mám preskúmať dom alebo že či mám utekať preč. Ale inštinkt ma ťahal stále hlbšie a hlbšie do útrob domu.

Yin Paradin

"Milé dámy," oslovil jsem je, když jsem pochopil, že Yumin to sama nezvládne: "Doufám, že jste si vědomi, že účelem hotelu je ubytování hostů, ale to nelze, pokud nejsou volné pokoje, samozřejmě pokud Vám nevadí, že se všechny vtěstnáte do jedné místnosti, v takovém případě Vám klidně nabídnu svůj pokoj, což je nejmenší místnost v hotelu." Doufal jsem, že se raději půjdou poohlédnout někam jinam, ale i kdyby souhlasily, tak do večera by si to určitě rychle rozmyslely, takže by mi ani nevadilo, že někdo v mém pokoji přebýval. Zajímalo by mě, jestli se tam vůbec všechny vejdou vestoje, natož kdyby si tam chtěly lehnout - vždyť se na ně podívej! "Yumin-san, my už budeme muset, je na čase zjistit, jestli pro nás není práce, ačkoliv..." nedomluvil jsem a vyrazil jsem z hotelu do ulic. Chvíli jsem se bezcílně toulal ulicemi, než jsem zamířil k tržišti, kde by snad někdo mohl vědět, kde si hledat práci.

Zero Ketsueki


Pohlad divého zvieraťa. Tak som musel vyzerať. Bolo mi to však jedno. zase som ju stratil. Aj moja mysel sa so mnou zahrávala. Ano, vnímal som čo sa okolo mna deje, ako sa hnusím matkám, rozplakávam malé deti. Všimol som si Mesačných chodcov. Ale neutekal som. Zase som klamal. Zase. Nedokázal som nič. nezachránil som brata, lásku, seba. Iba som stál a čakal, čo budú chcieť urobiť. nedokážu ma zabiť. Nemajú tu rozžhavenú sopku, ktorá by dokázala zničiť všetko vo mne. Nemajú nič. Čo je proti mne 5 obyčajných ludí? proti mne, ktorý si dokázal odseknúť ruku aby prekonal hlad? Nič. Nič. Nič.

Mizuki -->
Stráži bolo niečo divné, no nebrali to veľa na zreteľ. Tvoj démon odletel a stráže sa práve vtedy otočili. Všimli si toho ako si niečo veľmi nenápadne chcel skryť pred ich zmyslami. Oči jedného ťa prebodli. Čo pred nami schovávaš chlapče? Spýtal sa strážca a podozrievavo si ťa premeriaval. svojho brata si necítil, ostávalo ti len veriť že ho nájdeš, no náhoda je pes. Mohlo to trvať hodiny, dni, týždne ba až mesiace. No teraz si po ňom nemal ani potuchy. No ty si mal teraz starosti s tým aby si vysvetlil svoje konanie strážcom, ktorý ťa začali pekne podozrievať.

Kaguya -->
Svojho brata si znova prestal cítiť. Mohol sa ťa zmocniť pocit že už ho nenájdeš, no nemusel. Začal si prehľadávať dom. Silná vrstva prachu tlmila tvoje kroky na drevenej podlahe. Tvoje oči upútala stará skriňa, skriňa ktorá ledva držala pokope. Keď si prišiel bližšie mohol si si všimnúť že ukrýva akúsi dieru v stene či skorej priechod. Stála na krivo. Lákala aby si ju preskúmal, aby si našiel tajomstvo, ktoré ukrýva tento dom. Na um ti mohlo prísť že to je nejaký tajný tunel, či skorej vchod do malej súkromnej bane. Veď predsa mesačný ostrov bol známi práve ťažbou mesačných kameňov.

Yin -->
Tetky sa zjavne urazili a odchádzali z doprovodom rečí že do tohoto hotela sa už nikdy nevrátia a ďalšia téma bola to ako na teba nadávali a častovali ťa rôznymi peknými výrazmi. Tvoje kroky viedli až k tržnici kde to nevyzeralo o nič lepšie ako v hoteli pred pár chvíľami. Ľudí to bolo viac a viac, predierali sa, prekrikovali. Sem tam si mohol uvidieť malú krádež medzi obchodníkmi. Jeden, obchodník z rybami vimenil svoje ryby za ryby svojho konkurenta, jeho boli zrejme skazené.

Zero -->
Blížili sa, zomkýnali sa tesnejšie k sebe. Už ti neostávalo veľa miesta. Kunaie v rukách. Podceňovali ťa, no to bol len zámer, aby ´ta zmiatli. Zacítil si senbon. Bol na ňom jed, uspávadlo. Všimol si si útočníka. Pred tým tam nebol. Maska a pod nimi modré oči. Pozeral na teba. Zjavil sa tam tak že pomaly nikto nevedel ako. Začul si smiech, smiech ktorý trhal uši. Monnwalkers nevedeli či ťa jed omráči, nemali potuchy o tvojej pokrvnej schopnosti, no dúfali že to bude fungovať.

Mizuki

Dočerta.. všimli si to. Vždy som bol zlý klamár tak som nemienil klamať a spravil som to rýchlo. Je to choroba nášho klonu. Každé použitie našej sily si vyžaduje obeť.. A táto choroba pozabíjala veľa našich ľudí.
Táto sila má aj nevýhody. No nebojte sa sú na to lieky a ja som takmer vyliečený hehe. Bolo to klamstvo. Usmial som sa. Pečať už prestala byť, zasa ma asi blafovala. Tsuki v premene vtáčika letela na pozíciu odkial vychádzala aura Kaguyu. Už sa tam blížil. Priletel a obzeral si okolie.

Yin Paradin

Tahle vesnice se zbláznila!? Vytřeštil jsem na lidi na tržnici oči a stejně reagovala i Yuko. Nechápal jsem, jak to vůbec mohlo zajít až tak daleko, leda by to bylo tím, že jsem prostě nebyl místní a tak jsem tohle jenom přehlížel, ale ne, tohle prostě nebylo správné. Já bych ty podvodníky pověsila za trenýrky do průvanu někam před nějaký babinec, by si pamatovali... Na mysli se mi objevila představa Yuko, která byla natolik silná, jak jednotliví obchodníci z tržiště opravdu visí a jak se na ně přítomné ženy vrhají a takřka z nich vymlácejí duši. Neříkám, že si to nezaslouží, ale přeci jenom, nedokončil jsem a sledoval jsem dav. Mezi tolika lidmi se ninja ztratí moc lehce, kam tedy zamířit, aby člověk zapadl do týmu? A funguje to tak vůbec? Vesnice se přeci jenom dost změnila... Povzdechl jsem si. Oba jsme moc dobře věděli, že jiného ninju mezi tolika lidmi nenajdeme, takže jsme se oba rozhodli, že budeme prostě jenom procházet vesnici a doufat, že narazíme na nějakou práci.

Kaguya Yudas

Uvidel som starú skriňu ktorá ledva stála. Všimol som si malú dierku za ňou cez ktorú svietilo svetlo. Čo tam môže byť . Idem sa tam pozrieť. Odstránil som skriňu a uvidel som dvere neznámo kam . Otvoril som ich a pomaly som vkráčal dnu. Bol tam iba dlhý tunel ktorý asi viedol do nejakej bane. Som zvedavý kam ma to zavedie. Pokračoval som stále ďalej a ďalej. Presne ako som si myslel je tu baňa. Ale ani stopa po robotníkoch. Je to čudné. Nemajú tu ani žiadne nástroje nepozdáva sa mi to. Keď zrazu som započul šuchot krídiel. To je určíte Mizukiho Tsuki. Potešilo ma to , pretože som vedel že ma Mizuki hľadá.
Rozbehol som sa ďalej do tunela.

Zero Ketsueki

Nepoznali ma, netušili čím v skutočnosti som. Ucítil som senbon, aj keď iba matne, ako keď do normáneho človeka zafúka ostrý vietor. otočil som sa, uvidel tvár útočníka. Modrá žiara v jeho očiach sa nedala porovnať s tým, čo sa nachádzalo v mojich. Pohlad človeka, ktorý stratil všetko a nezískal nič. Ostala iba žiara v očiach, ktorá nemohla nenávidieť ani milovať. Mohla sa iba dívať a premýšlať, či to niekedy dokáže. A vyť na mesiac a čakať na odpoveď smečky. nikto však nikdy neodpovedal. otočil som sa na mužov v maskách, v rovnakej ako môj prvý zárez na čepely, prvá osoba ktorú som zabil. cítil som, ako ruka začína trpnuť, avšak ja som to ignoroval. Nebol som človek, len hnaný vlk samotár, odsúdený k zániku. Vytiahol som senbon, vystriekla krv. rana sa zocelila. Ruky som mal celé od krvy. kvapky pršali ako dážď okolo nich. Dopadli aj na mna. vytvorili vzorec. ja sám som mal na mieste, kde ma zasiahol senbon Chūdoku no shinboru. Cítil som bolesť každýczh 15 sec, ale nedokázal som odpadnúť. nepustilo ma to. na zvyšok vyletelo spojenie na chakru aj na krč. vytiahol som katanu. Čakal

Mizuki -->
Stráže tvoje vysvetlenie prijali a prestali sa o teba zaujímať, no len tak na očko. Zase si robili svoje veci, no ti si ich stále nenechával pokojných. Neverili ti. Tvoja Tsuki letela, pomaly sa blížila k miestu odkiaľ si cítil auru tvojho brata. Zazrela akýsi polorozpadnutý dom. Isto toto nieje miesto kde by sa mal nachádzať tvoj braz, no jeden nikdy nevie. Obletela dom. Okná aj dvere boli zatvorené, či skorej zabednené. Auru si necítil, akoby ju niečo blokovalo, či skorej tienilo. Musel si si nájsť nejaký iný vstup do tejto isto prekrásnej budovy, ktorá ledva stála.

Yin -->
Tvoje, či skorej vaše kroky akoby viedol sám osud. Ani nevieš ako, no do pohľadu ti udrela akási nástenka. Zjavila sa tam ako blesk z čistého neba. Prišli ste bližšie. Zazreli ste mená, rozdelenie týmov, senseiov. Bol to ako dar z neba. Stálo za to sa prísť nahlásiť no prekvapilo ťa niečo, bola tam poznámka. Navštívte kanceláriu "Protektora" To sa mohlo zdať divné. Nebolo to ako doteraz kedy misie a hlavnú vojenskú zložku riadil kage, ale bola tu nová funkcia. jedno ostávalo isté, mali ste navštíviť protektora. Nájsť ho už v teraz narastajúcej dedine bol však váš problém.

Kaguya -->
/hovorím ti posledný raz: Píš to meno na vrch tých postov a nevieš čo sa stane, nesnaž sa meniť dej až veľmi podla seba.
V tuneli bola tma, tma a vlhko. Pavučiny sa vznášali od stropu k zemi. Nepočul si nič, leda svoje kroky tlmené hrubou vrstvou prachu ktorá ležala na zemi. Pokračoval si však ďalej. Auru tvojho brata si necítil aj keď ti niečo hovorilo, že je na blízku. Uzrel si svetlo, bolo to ako svetlo na konci tunela, svetlo ktoré váby. keď si prišiel bližšie uzrel si pochodeň, vysala na stene samotná, akoby ju tu niekto zabudol, no bola zapálená. Bolo to zvláštne, no bol to pre teba výhodný zdroj svetla ktorý sa v tmavom tuneli mohol na niečo zísť.

Zero -->
Moonwalkers stáli. Úžas aj prekvapenie si mohol vidieť v ich očiach. Nechápali, čudovali sa. Veď si už dávno mal ležať na zemi ako zabitý a nie sa tu oháňať katanov ako pomätený. Jed mal účinkovať no nestalo sa tak, teda nie tak rýchlo ako u normálneho človeka, ale ty si bol predsa iný. ich pohľady sa zmenili, videl si v nich zlosť. Tvoja technika fungovala a spôsobovala ti tiki na ruke, avšak jed postupoval síce nie tak rýchlo ako by mal. Ucítil si ako ti krehnú končeky prstov, ako tvoja ruka stráca na cite a celá sa stáva nešikovnou, chabla. Jed postupoval, ucítil si ďalšie a ďalšie pichnutie senbonu, jed bol silný no chceli si ťa predsa len poistiť.