Nový začiatok?

Inari

"Sakra! De...ní kočka." Napadaly mě samé pěkné věci o té kočce, když jsem co nejrychleji vybíhal po stěně na střechu, přestože sem spěchal snažil jsem se moc nerámusit. Z toho co jsem zaslech sem byl celkem zmatenej. "Určitě mluvily o Tanami, ale sou s ní, nebo proti. Skoro to vipadá že je pozval tyran, ale sou s vůdkyní." Přemíšlel jsem co bych měl dělt dál, dokonce jsem uvažoval že bych s nimi promluvil, ale nechtěl jsem se zrovna unáhlit.

Kin Kayuka

Stál som tam a pozeral sa na nedokončené objednávky,nikto tam nebol. Akoby sa vyparili.. Avšak cez dvere bolo počuť niake hlasy. Netušil som čo sa stalo a kde Kitsume zmizla ale trochu ma to znepokojovalo. Zašiel som za pult a obzrel sa či ma niekto nevidí. Pomaly som otvoril dvere a vošiel do kuchyne. Ešte raz som sa pozrel či ma niekto nevidel,nechcel som mať z toho problém. Predsa len,tu do kuchyne môže asi len personál a moja prítomnosť by im najskôr prekážala.. Pomaly som šiel dopredu. Zastal som pri najbližšiom stole a skrčil sa dole,dúfajúc že ak tu niekto tak ma nevidel. Otáčal som sa všade naokolo a hľadal niekoho,alebo skôr niečo. Niaku stopu. Tie hlasy.. Vlastne som sám nevedel čo tu robím. Ale vedel som že sama od seba sa Kitsume len tak vytratiť nemohla.

Mizuki

Odrazil mi cigaretu. Nezareagoval som len som hodil taký svoj typický pohľad. Už sme prešli dosť dlhú cestu a vo mne sa zhromažďovali nepokoje. Kam ma to kurnik vedú? No potom som ho uvidel, ako sedel na svojom veľkom tróne ktorý bol obrastený dajakou burinou či čo to bolo, oni to volali kvety. Zbystril som svoje zmysli a nahodil som svoj vážny pohľad. Všetko záviselo od toho čo teraz urobím. Nesmiem spraviť hlúposť.

Inari -->
Všetko vyšlo len tak, tak. Ty si sa skryl na streche a hlava sa vystrčila, pozrel najskorej do bokov potom smerom na hor, no to ťa už nemohol uvidieť. Nakoniec si všimol tej nepodarenej mačky ktorá sa špacírovala po ceste akoby sa nič nestalo, no skazila všetko. Začul si jeho pobavený hlas hovoril dosť nahlas takže sa to nedalo prepočuť Žiadnu paniku, bola to lne jedna mačka. Ich rozhovor pokračoval, no zo strechy si si mohol všimnúť niečo iné, zaujímavé mačka zašla za roh do temnej uličky a ponad dedinu preletel jeden z Tenshi, konkrétne tá žena, Eimi. Zavítala do uličky kde zmizla tá mačka.

Kin -->
Tvoj presun do kuchyne prebehol bez problémov, ani len dušička sa nevšimla že by si vkročil do priestorov, kde mali hostia vstup zakázaný. Kuchyňa nebola najväčšia, no stačila pre veľkosť tohto podniku priam sedela. Pozeral si sa obzeral si si svoje okolie a zbadal si ho. Ležal tam v kúte zviazaný, ústa zapchaté, slzy na krajíčku, lapajúceho po dychu. Bol to vedúci, pre niekoho ako genina nebol vôbec problém ho premôcť, veď predsa o boji nič nevedel. Vyvalil na teba svoje oči, prosil nimi o pomoc, tvoje vnútro malo tušiť že sa niečo stalo.


Lord Regent

Moje oči ťa prebodli, premeriaval som si ťa. Pozeral som na teba od zhora dole no z môjho nepohodlného kresla som sa ani nepohol. Čo my môže takéto chlapča ponúknuť, prečo by som ho mal nechať žiť? pomyslel som si. Nevedel som čo môžem od teba čakať, nevedel som ako zasa zareaguješ. Na tvári sa mi zjavil úsmev a ja som k tebe prehovoril. Chceš sa pridať ku mne, chceš slúžiť jedinému pravému bohu, chceš poslúžiť vyššej veci. Chceš sa stať súčasťou niečoho veľkého je tak? spýtal som sa ho no skorej to bola rečnícka otázka a na odpoveď som nečakal Pýtam sa ťa chlapče. Prečo? Prečo, chceš toto všetko robiť, prečo by som ti mal veriť? moje slová dozneli teraz som čakal len na jeho odpoveď a dúfal že bude presvedčivá. No skorej mal dúfať chlapec v to že ma zaujme.

Mizuki

Už som bol inakší než predtým čo som sa mu poklonil. Celý život som hľadal dôvod prečo žiť, som posledný z môjho klanu a nechcem zomrieť len tak nadarmo. Chcem niečo dokázať, chcem aby bol môj život niečomu zasvečený, aby som mal ten dôvod prečo žiť, aby ma to poháňalo. Chcem aby raz keď niekto pôjde okolo miesta kde som kedysi žil.. Aby vedel že kdo sme boli a čo som dokázal. A samozrejme hlavne chcem znovuzrodiť môj klan.. Keby som pomáhal tým ktorý odporujú nič by som nedokázal a moc ma nebavilo počúvať ich žvásty. Ten kdo je silný bere všetko a to je aj môj motív. Musím popustiť dobru a tým dokážem veľke veci. Rád budem slúžiť bohu ktorý mi bude dávať silu aby som to dokázal než keď budem robiť nejaké záškodnícke veci. Rozprával som tak dlho až mi vysmädlo, hovoril som vážne takže mohol Lord vedieť že to myslím ,,smrtelne,, vážne. Siahol som do kapsy a vytiahol náhrdelník ktorý mi daroval otec. Toto.. môj otec, chcem aby bol tam hore na mňa hrdý!.. Že som niečo dokázal! Na tvári sa mi objavil úsmev, pritlačil som si náhrdelník k sebe pobozkal ho a zavrel oči. Z môjho srdca spadol kameň a ja som konečne vedel že čo chcem.

Inari

To bylo o chlup." Oddechl jsem si když si mě nevšimly, ale to už jsem si všiml jak k té kočce přiletěl jeden z těch Tenshi. "To je divný, tihle sou s protektorem, sice ne všichni snim souhlasí, ale s touhle sem se zatím nesetkal." Vzpoměl jsem si na boje při převratu. "Možná bych to měl prověřit." Měl jsem nutkání se tam jít podívat a taky sem šel. "Jenom tam mrknu a zase se podívam na tamty." Pomyslel jsem si když jsem nahlížel do té uličky.

Kin Kayuka

Zrazu som ho uvidel. Niekto ležal v kúte zviazaný,mal zapchaté ústa takže jeho jajkanie a volanie o pomoc nikto nemohol počuť. Podišiel som bližšie k nemu a zistil som že je to vedúci. Rýchlo som ho celého rozviazal. "Pane? Čo sa tu stalo? A kde je Kitsume? Kto tu bol?!" V hlave som mal jednu otázku za druhou,trochu som sa o ňu bál. Nakoniec bolo dobré že som vošiel do kuchyne,inak by tam asi zostal trčať zviazaný,o hlade a o smäde ešte pár hodín.

Lord Regent

Sedel som a počúval, vychutnával si každé jeho slovo. Svetlo osvetľovalo moju tvár, na tróne som sa vynímal a pôsobil priam božsky, akoby si svoje slová adresoval samotnému bohu a nie mne. Dohovoril si moje oči sa zavreli, môj pohľad sa ponoril do môjho vnútra. Vytasil si na mňa náhrdelník, zrejme pamiatku po tvojom otcovi. Zaujal ma pozrel som naň no nevenoval mu dostatočne dlhý pohľad akoby som mal. Stačila mi stotinka sekundy, bol som predsa boží nástroj. Viac som nepotreboval. Moje ústa sa otvorili pohľad zaostril, uprel som ho znovu na teba, prehovoril som hlasom tichým, kľudným, rozvážnym. Vieš ľudia sa pýtajú prečo? Prečo som práve zabral Getsu, túto dedinu. Toto miesto má niečo v sebe, tento trón tu stojí od nepamäti, sú ešte štyri pre každý element jeden. Nechal som svoje slová doznieť, nechal som ti čas na to aby si porozmýšľal čo ti to vlastne hovorí. Nadýchol som sa a pokračoval. Táto dedina je rodisko mojich predkov, mnoho generácií v dejinách vždy ovládalo túto časť sveta. Tento trón, ľudia o ňom nevedia, kto by už naňho natrafil v akomsi lese. tento trón bol trónom mojich otcov, dedov. Dedina kedysi stálu tu, presne v týchto miestach bol palác no dejiny klamú. Nespomínajú našu existenciu, zatajujú ju. mesto bolo zničene príchodzími obyvateľmi a my sme boli vyhnaný. Stovky a stovky rokov dozadu. No čas sa zmenil, je na čase znovu nastoliť poriadok vo svete, je potrebné vrátiť ríši jej hlavné mesto. Slová dozneli. Pozrel som znovu na teba a usmial sa. Pýtam sa ťa chlapče, chceš byť mojim nástrojom? Chceš vrátiť svetu to čo vždy bolo jeho? Otázka doznela, usmieval som sa, bol si presvedčený, či snáď som sa mýlil?


Eimi

Zletela som k zemi, jemne som dosadla, zložila svoje krídla a aha čo som nevidela? Mačka! potešila som sa, mačky som mala vždy rada a mačky mali rady mňa. Akoby to tá malá mačka cítila, akoby cítila moju obľubu k ich rase. Pribehla ku mne a začala sa mi obtierať okolo nôh. Sklonila som sa k nej a poškrabkala som ju na hlave. mačka spokojne zastrihala uchom a začala priasť. Usmiala som sa a povedala. Maličká, čo tu robíš? V takejto nepeknej uličke dúfam že ti nikto neubližoval. No moju prítomnosť si všimol akýsi genin, vedela som o ňom. No nevedela som čo sa chystá spraviť, či zaútočí, alebo sa chce len porozprávať. To mi tu chýbalo dúfam že sa nechystá urobiť žiadnu, blbosť, inak by ma Leinth zaškrtil. Pomyslela som si. Môj úsmev klesol, nahodila som dosť prísny pohľad, otočila som sa a pozrela na genina, nemalo dôvod sa predo mnou sa skrývať. Moje oči ho prepichli a ja som vyslovila otázku. Čo tu chceš? no tón vyznel dosť hrubo. Nechcela som použiť takýto tón no stalo sa. Nemala som proti nemu žiadny problém, no nerozmýšľala som. Sakra, nemala som byť taká hnusná! prebleslo mi hlavou. Znovu som pozrela na genina a nasadila jeden svoj jeden svoj letmý úsmev. Dúfala som že som ho nevystrašila, alebo že môj tón nezobral nejako zle, na boj som nemala tak trochu náladu.


Vedúci kaviarne

Dočkal som sa. Ani som v to nedúfal no moja záchrana prišla, netrvalo to ani dlho ako som si myslel, myslel som si že než ma niekto nájde ubehne niekoľko hodín ba až dní. Potom by bola Kitsume stratená. No prišiel chlapec, zjavne shinoby, moja a jej záchrana. Chlapec pochopil, prišiel ku mne a začal ma oslobodzovať. Bol to slastný pocit keď ťažké laná padali z môjho tela. Keď moje sa moje ústa uvolnili tým že mi vytiahol ten hnusný predmet z mojich úst. Začal som lapať po dychu, naberal do seba vzduch, zbavoval sa tej hroznej chute z úst. Pozrel som na chlapca a povedal. Ďakujem ti, ďakujem, no bež zachrániť kitsume, pohni si. v mojom tóne bola cítiť naliehavosť, no aj strach. Ukázal som na dvere na druhej strane kuchyne ktoré boli otvorené. Pozrel som na teba prosebne. Bež a zachráň ju. lapol som po dychu a dodal veľa šťastia. Dúfal som že kitsume nájdeš a zachrániš ju, mal som ju rád, bola mi ako vlastná dcéra.

Kin Kayuka

"Uh?! ..Jasné,nebojte sa privediem ju späť zdravú a živú." Postavil som sa a vybehol von otvorenými dverami na ktore ukázal. "Zaujímalo by ma kto,a prečo ju uniesol. A hlavne kde. Čo sa tam v kuchyni stalo.." Vyliezol som na strechu a zase sa rozhliadol okolo či neuvidím niekoho,alebo niaku stopu. Rozbehol som sa ďalej po streche a pozeral sa dole či niekoho neuvidím. "Teraz by sa mi asi zišiel Inari,musím ju priviesť späť..Ale keby som šiel s ním tak by tam ten vedúci ostal do zajtra."

Mizuki

Počúval som jeho utrpenie. Vyzeralo to ako keby sme mali taký istý osud. Keď som počul o Lordovi ešte spred pár mesiacoch tak som myslel aká to je špina.. Ale on len chce vrátiť to čo patrilo jemu. Nadýchol som sa zaťal päsť a dal si ju k srdcu. Áno budem váš nástroj a pomôžem vám!

Inari

Sice sem doufal že si mě nevšimne, ale byla pozornější než jsem čekal. "Co teť?" Pomyslel jsem si když se na mě tak hrubě osoptila. Sice sem nechtěl vyvolávat potíže, ale nasadil jsem stejný ton jako ona. "A co tu chceš ty? Tohle je veřejnej prostor může tu být kdo chce." Trochu sem doufal že by mi mohla odpovědět, i když mi pravděpodobnější přišlo že se naštve a možná i na mě zaútočí.

kin -->
Vyliezol si až na strechu, no tá nebola zrovna najvyššie. Budova parila medzi tie nižšie a staršie. Na okolo boli však budovy vyššie, zo strechami z ktorých bol výhľad na uličky v najbližšom okolí. Keď si sa dostal až na miesto vhodnejšie k pozorovaniu, až v tedy si mohol začať hľadať. Ulice boli plné, plné nových ľudí, ktorý sa akosi začali schádzať, nikto nevedel prečo a odkiaľ. Otáčal si sa a hľadal, hľadal nejaký náznak. Chytal si sa i drobných detailov, ako topiaci sa stebla. Zrazu si to uvidel, dav ľudí bol rozpoltený. Nevybrali si zrovna najvhodnejšiu únikovú cestu, no bola aj výhodná v dave sa mohli ľahko stratiť. Mal si cestu pred sebou. Nemohol si ďalej čakať.


Lord Regent

Usmial som sa tvoju odpoveď som čakal, ni i tak ma potešila. Výborne Povedal som a tleskol rukami. Postavil som sa, podišiel až k tebe. Obchádzal som ťa, prezeral si ťa. Moje oči zaznamenávali každú časť, tvojho tela. Pohľad ktorý akoby sa zdalo prenikal až do vnútra, až k samotnej duši. Zastal som pred tebou, otočený ti tvárou v tvár. Odhalil som ti moje zuby, chrup bol dokonalý. Chlapče musíš sa pripraviť na rituál, na zasvätenie. Tento rituál vždy prebiehal verejne, no to by teraz nebolo najšťastnejšie riešenie. na svojich ústach som sa pousmial. Otočil som sa a sadol si späť na svoj nepohodlný trón. Pripravte ho na rituál. Povedal som strážcom a pokývol im rukou. Odišli ste, odviedli ťa. Až naspäť k budúcemu palácu.


Eimi

Môj tón bol až prehnaný a dostalo sa mi odpovedi v podobnom tóne. Zamračila som sa na teba. Mačka sa mi plietla kolo nôh. Usmiala som sa na ňu. Vidíš maličká, aký je hrubý? Spýtala som sa mačky ktorá mi nemohla odpovedať, mohlo to vyzerať šialene, no bola to len provokácia. Pozrela som na teba a venovala ti úsmev. Mám rada mačky. Nejaký problém? Zasmiala som sa na svojej nečakanej odpovedi a pokračovala ďalej. Vieš túto som zbadala ako sa túla zrejme nikomu nepatrí. V mojom tóne bolo cítiť pobavenie. Zmenila som sa, nemohla som riskovať. No som zvedavá ako zareaguje. Pomyslel som si. Pozrela na teba a teraz už vážnym tónom povedala. Máš na mňa nejaké otázky? vedela som že ľudia nás nemajú radi, no za to mohla len ich nevedomosť.

Mizuki

Obchádzal a pozoroval ma. Ako slušnosť som mal hlavu poklonenú a nepozeral som sa. Nakoniec ma poslal na ten rituál. Išli sme stále rovno, mal som na perách úsmev a jemne sklonenú hlavu, Ak sa za mnou obzrel strážca mohol vidieť len moje ústa ktoré mali širokánsky úsmev ktorý naznačoval spokojnosť . Ako sme išli tak som ucítil Tsukinu chakru, približovala sa. Bola už veľmi blízko a my sme stále išli rovno cez nejaký les či čo to bolo. Ty dvaja strážci boli predo mnou takže nevideli čo sa deje. Tsuki mi vliezla pod plášť a prešla až ku môjmu krku a potom smerom ku ruke. Zmenila sa na plyn a ten sa mi vryl pod kožu. Erh! Zamračil som sa pretože to bola veľká bolesť. Zatriasol som sa a išiel som ďalej. Toto mi už nerob A pokračoval som v chôdzi s dúfaním že si to nevšimli.

Kin Kayuka

Vyliezol som ešte vyššie.. "No tak odtiaľto je perfektný výhľad" Všetky uličky ktoré boli okolo som mal ako na dlani. Začal som hľadať,pomaly som zaostroval na niektorých ľudí, no stále som ich nevedel nájsť. Už som si začínal myslieť že ich nenájdem,no zrazu som ich zbadal, neboli velmi ďaleko. "Tam sú! Rýchlo kým sa mi nestratia v dave.." Zoskočil som trochu nižšie,no nie úplne dole. Ostal som stále na jednej zo striech a rozbehol sa vpred. "Takto to bude rýchlejšie ako by som sa mal predierať davom. A mám ich stále na očiach, v tom dave by to trvalo večnosť kým by som k nim prišiel. Ale bolo by lepšie si od nich trochu držať odstup,aby ma nevideli." Držal som sa od nich v bezpečnej vzdialenosti a sledoval ich.

Inari

Začal jsem si myslet že je šílená a je tady jenom náhodou. "Asi sem paraniodní, tahle nemá s těmi ostatními nic společného, ale moh bych zní zkusit získat informace jak se vyvíjí vesnice." "Promiň ale sem tak zdvořilý jako ti se kterými mluvím. A jestly mám otázky? No, ty určitě budeš vědět co váš šef zamíšlí udělat s vesnicí. Všim sem si že jí dost zvětšuje a zve sem pochybný existence, ale co původní vesničané a shinobi?" Hlas jsem změnil na neutrální a už jsem plánoval že až mi odpoví rychle se zdekuju k původní činosti.

Mizuki -->
Stráže si tvojho zlúčenia nevšimli, občas ťa kontrolovali, no vtedy to nebolo potrebné. Kráčali mlčky, viedli ťa v pred. Prišli ste až k rozostavanej budove paláca. Niektoré časti boli už hotové iné nie. Kráčali ste k hlavnému vchodu, vchodu ktorí bol neskôr určený len pre vodcu a vzácne návštevy. Obrovské dvere už boli na svojom mieste a táto časť bola hotová, začalo sa najskôr ňou. Dvere sa otvorili a stráže ťa voviedli dnu. Výzdoba a vybavenie ešte chýbala, no čo nechýbalo bol prestretý stôl. Boli na ňom jedlá ktoré si ešte v živote nevidel. Boli to vyberaná lahôdky z jedálnička Lorda. Jeden strážca ti povedal. Najedz sa, budeš to potrebovať. a Druhý dodal. Keď skončíš, obleč si tamten plášť. Prstom ukázala na neďaleký vešiak na ktorom visel plášť z dosť veľkou kapucňou. Stráže odišli, dvere sa zatvorili a ty si tam ostal sám z čakajúcou hostinou.

Kin -->
Skákal si zo strechy na strechu a už si mohol rozoznať koľko ich je. Bolo ich nejakých šesť a vtedy si uvidel Kitsume. držali ju dvaja a ona sa im metala ako len vládala. Snažila sa vyslobodiť no nemala na to dosť síl. Únoscovia vbehli do otvoreného priestranstva. Rovno cez námestie. To pre teba nebolo dobré. Stratil si svoju výhodu, ďalej už to po strechách domov nešlo. Musel si pokračovať po zemi, predierajúc sa davom. No niečo sa zmenilo, na námestí nebolo až toľko ľudí, akoby sa všetci sústredili v uličkách a niečo hľadali. Jedno bolo isté Getsugakure no Sato tak ako si ju poznal už nejestvovala, zmenila sa.


Eimi

Počúvala som ťa, podobnú otázku som čakala. Pozrela som na teba, môj pohľad bol neutrálny, neboli zo mňa cítiť emócie, niečo sa vo mne zmenilo. Vieš on nieje náš šéf. Zamyslela som sa. Ako mu to len vysvetliť. Po krátkej odmlke či skorej premýšľaniu som pokračovala. On nieje náš pán, no musíme mu slúžiť, aj keď nechceme taká je zmluva. Neslúžime mu preto že by sme chceli, ale pre život nášho otca, a bezpečnosť obyčajných ľudí. Keby mu môžeme ublížiť tak ho už dávno zvrhneme. No zmluva hovorí niečo iné, nemôžeme sa ho ani dotknúť. Už od nepamäti bola medzi naším a jeho rodom zmluva, nažívali sme mnoho rokov v harmónii a vzájomnej pomoci, až kým sa nedostal na pot vodcu on. Nášho otca uväznil a zmluvu obrátil proti nám. Odmlčala som sa, uprela na teba svoj pohľad a pokračovala. Vieš pôvodné hlavné mesto ríše bol tento ostrov, síce história tejto dediny o tom nehovorí no bolo tomu tak, všetky záznamy boli skryté, teda pokiaľ viem ja. Usmiala som sa na teba. A shinoby a pôvodný dedinčania? No preto sme tu my, aby sme ich chránili a riešili konflikty ešte pri zárodku. Skončila som znova sa zohla k mačke a začala ju škrabkať. Mačka začala priasť a mne sa objavil na tvári očarujúci úsmev. Nevedela som či ti takéto odpovede postačia a či nebudeš chcieť ešte niečo.

Mizuki

Odviedli ma až k palácu tam ma čakal pokrm. Hmm porozhliadol som sa a obdivoval som tu krásu. Takéto jedlá som ešte v živote nevidel. Už mi aj pekne vyhládlo, sadol som si za stôl a pustil sa do jedla. Po tom ako som dojedol som sa obliekol ten velký plášť a nasadil si kapucňu. Takýto plášť sa mi páčil, milujem plášte. Pokukal som si rukávy a vrecká. Ako to vyzeralo nenosil ho kdokolvek. Pirpravil som sa a ešte som si trošku zatrénoval v boji s kunaiom. Bol som pripravený už na všetko.

Kin Kayuka

"Kitsume! ..Sakra,ďalej to už po strechách nejde." Zoskočil som dole do davu a začal sa predierať dopredu,pomaly sa mi strácali v dialke. No ľudí na námestí ubúdalo,bolo ich o dosť menej. Niečo v uličkách hľadali,alebo sa skrývali.. Cesta sa mi uvolnila a ja som mohol ísť ďalej. Zase som ich uvidel,spomalil som a snažil sa niečo započuť.. "Je ich asi 6,to sám nezvládnem. Ani netuším kde idú. Asi by som mal nájsť Inariho,alebo niekoho iného. No na to teraz nie je čas.." Držal som sa pár metrov od nich a pozoroval čo sa deje spoza stromov.

Inari

Kdybych sám neviděl odpor jednoho tensi vůči protektorovi a nevěděl že v té věži, co se tak záhadně objevila při převratu, je uvězněn jejich otec, alespoň to mi řekl Azrael, nikdy bych této historce neuvěřil, ale takhle sem nevěděl co si myslet. "Podle toho mi přijde že sou něco jako summoni a proto je protektor může ovládat, což je sice zajímaví ale nevim k čemu mi to je. Jestli jsou tamti v odboji, tak bych se knim rád přidal, snimi by možná šla ta smlouva zrušit a svrhnot ho a znovu nastolit vládu tsukikage." Na chvíli bylo ticho, když jsem přemýšlel, poté jsem se jenom ušklýbl, jako bych to považoval za výmysl a řekl. "Tak se měj." Řekl jsem to přátelsky a chtěl jsem se vrátit zpátky k tomu domu, ale napřed jsem se chtěl ujistit že mě nebude sledovat, podle mé teorie nebyla můj nepřítel, přesto jsem jí moc nevěřil.

Mizuki -->
Dvere sa z rachotom otvorili a do miestnosti vyšli tebe už známi strážcovia. No div si ich skoro tým tvojím kunaiom nepreťal napoly. Strážca na teba vyvalil oči no zachoval pokoj. Druhý však zo značnou iróniou v hlase povedal. Ak sa mladý pán upokojí aj by sme mohli vyraziť. No nečakali na odpoveď alebo tvoju reakciu a hneď vyšli vediac že pôjdeš za nimi. Boli o tom presvedčený. Viedli ťa naprieč staveniskom, smerom k dedine. Až do samotného jadra. Mohlo ti prísť kam ťa asi vedú.

Kin -->
Cesta pokračovala, však únoscovia nevraveli nič. Išli mlčky a Kitsume mala zapchaté ústa, takže nemohla kričať. Kľučkovali medzi ľuďmi, ako by chceli predsa mať nejakú tú istotu, aby ich nikto nesledoval. Mal si ich na očiach, darilo sa ti to. Občas si ich však stratil no hneď rýchlo znova našiel. prechádzali námestím a ich kroky smerovali k prístavu. No ta už ľudí pribúdalo keďže bol prístav jediné spojenie ostrova z okolitým svetom. Stratil si ich. Nikde neboli, zmizli v dave ako para nad hrncom. Mohla ťa napĺňať beznádej, sklamanie samého seba, no i smútok. Čo si musel teraz robiť bolo len na tebe.

Inari -->
Eimi tvoj pozdrav opätovala a hneď potom odletela nevedno kam. Ulička bola od domu vzdialená len pár metrov no aj to stačilo k tomu aby si zistil že v dome už nikto nieje. Pobrali sa preč. Dom bol napohľad prázdny, všetci ktorý boli vo vnútri už tam neboli. Až teraz si si všimol malej tabuľky ktorá visela pri dverách. Stálo tam: "Kancelária protektora" Nejaký nový titul. Dedina už nemala vedenie vo forme ako bolo pred tým, ale nové. Času na rozmýšľanie nebolo mnoho. K tvojim ušiam vietor priniesol zvuk zvonu. Ľudí niekto zvolával. Vedel si čo máš robiť. Vydať sa pred trosky kage budovy, pomníku padlých ninjou Getsugakure no Sato.

Mizuki

Bol som strápnený. Hneď som schoval kunai a poslušne som išiel za nimi. Zasa sme išli, pomaly ma už boleli nohy a moje srdce bažilo po akcii. Dal som si tu veľkú kapucňu aby som vyzeralo trošku ,,cool,,. Pozeral som po ľudoch keď sme nejakých stretli a smial sa vnútri seba. Ani neviem prečo. Z toho tepla my už pomaly zašibávalo. Hral som sa so zapalovačom, vyhadzoval ho zapínal ho a vypínal. Už som dúfal že sa stane dačo akčné.

Inari

Vrátil jsem se k tomu domu abych zjistil že už jsou všichni pryč. Ještě mě napadlo že bych se se podíval dovnitř, ale v tom jsem zaslechl ty zvony, nemyslel jsem si že by bylo moudré se tam neukázat a nedozvědět se co se děje a tak jsem tam vyrazil. Přesto jsem měl v úmyslu si toho protektora ještě proklepnout.

Kin Kayuka

"Smerujú k prístavu. Chystajú sa preč z ostrova?!" Ľudí pribúdalo,v celom prístave bola hlava na hlave..Niektoré tváre som poznal z videnia,iný boli zase niaky obchodníci,rybári...Zase som ich začal strácať. Cez dav a všeliaké "stánky" som ich nevidel. Ochvílu zmizli úplne z dohľadu. "Sakra! Čo teraz.. Ja,slúbil som že ju privediem späť! Nemôžem sa vrátiť. Musím ich vystopovať,alebo.. ja... musím niečo vymyslieť." Netušil som čo mám robiť,úplne som ich stratil z očí,cítil som beznádej. Začal som sa obzerať pookolí,hľadal som niečo,niaku stopu, alebo stánok,budovu,stlp.. niečo na čo by sa napríklad dalo vyliezť,odtiaľ by som ich možno našiel.. Ale nakoniec som to vzdal,vedel som že je to zbytočné. Museli byť už ovela ďalej. Rozbehol som sa teda naprieč davom, narážal som do ľudí. Pár krát som aj spadol. Snažil som sa dostať ďalej,hľadal som pomoc.. A dúfal som že ju ešte niekedy uvidím. Tento deň som si predstavoval inak, niekoho som spoznal,a hneď o ňu musím prísť? ..Ako som videl všetkých tých ľudí začal som si uvedomovať že, Getsugakure no Sato ako som, teda sme.. ju poznali, už nejestvuje. Začína sa to tu meniť, no nikto netuší či k lepšiemu a či horšiemu.

Mizuki -->
Kráčali ste stále smerom k dedine, chýbalo vám pár stovák metrov, strážcovia sa zrejme na niečom mimoriadne bavili. Vkročili ste do Teraz preplnených ulíc Getsu. Začul si zvony no nie ťa teraz nemuseli trápiť. Strážcovia ťa viedli ulicami, avšak opačným smerom než išli iný ľudia, viedli ťa k chrámu, vlastne k jeho stavbe. Rituál musel prebehnúť čo najskorej, nebolo predsa času nazvyš. Streli ste človeka. Prst namieril na tvoju tvár schovanú pod plášťom. Zvuk preťal tvoje uši, slová ktoré mohli všetko pokaziť. Ja ho poznám, už som ho niekde videl. Oči sa upierali na teba. všetci ľudia ktorý prechádzali ulicou hľadeli na jedno. Na teba, na zradcu dediny.

Inari -->
Námestie nebolo veľmi ďaleko, no ľudí bolo stále viac. Počty od príchodu uzurpátora sa znásobili, kedysi volné námestie bolo plné, ľudia sa na seba tlačili, niektorý ostali ešte v uličkách, lebo pred troskami kage budovy neostalo už miesta. Ninjovia zaujali miesto na strechách. Prišli aj moonwalkers, vojenská zložka Getsu oddaná Tanami, no teraz nebolo nič isté. Ľud šumel, nevedeli čo majú očakávať, Zvony ešte neutíchali, vyzváňali. Napätie stúpalo, počty rástli, čas sa vliekol.

Kin -->
Tvoje márne hľadanie prerušil zvuk zvonov, zvonov tak vzdialených že ich ledva cez šum ľudí bolo počuť. Zvolávali ľudí pred trosky Kage budovy. Niečo sa chystalo, možno mali prísť odpovede. Možno nejaké nariadenia. Nevedel si presne koľko ľudí z tvojho klanu prežilo, nevedel si či má Getsu nejakých jouninov. Rozhodne stálo za to ísť sa pozrieť o čo sa jedná, možno pri troche šťastia by si tam stretol pomoc. Mal si ešte nádej nájsť Kitsume. Nemusela byť ešte stratená. Pocity sa v tebe miešali, čo skorej. Poslúchnuť volanie vesnice či srdca?

Mizuki

Nejaký biednik na mňa ukázal prst. Udelil som ju jeden nechutný pohľad a odpovedal som. Nevieš že sa nepatrí ukazovať na ľudí?.. Dal som si dole kapucu a ešte som dopovedal A my sa vôbec poznáme?
Srdce mi zrýchlilo, nevedel som ako zareagujú strážcovia. Čo zízate?! Hľaďte si svojho! Vykríkol som na tých čo sa na mňa takto nechutne kukali. Mohli sa ma zlaknúť ba aj rozčúliť. No bolo mi to úplne jedno. Zaujímal ma len Lord a tí strážcovia.