Nový začiatok?

Inari

Na náměstí bylo plno lidí, proto jsem si našel místo na střeše ze kterého jsem měl dobrý výhled a čekal co se bude dít.

Mizuki -->
Strážcom sa nepáčilo že si spôsoboval rozruch, že si na seba upútaval zbytočne veľa pozornosti. To mohli zrovna celý rituál robiť na verejnosti a nie sa trepať do rozostavaného chrámu a skryť ťa pred očami dedinčanov, ktorých by to určite pobúrilo. Ucítil si tupú ranu do hlavy. Oči sa zatvárali, svet sa ti strácal pred očami. Tvoja duša akoby ťa opúšťala. Strácal si životnú energiu. Sila myšlienok ktoré ťa chceli udržať pri vedomí nestačila. Oči sa zatvorili, ty si už videl len tmu, tmu tvojho vlastného vnútra.


Stálo tam, veľké pódium, zahalené stanovou plachtou. Slnko pražilo a predsa mocný museli byť chránení aj pred ním. Uprostred stál trón, avšak prázdny, nikto na ňom nesedel. Na pódium vyšli traja ľudia no ani jeden nebol terajší Tsukukage. Vodca dediny, uzurpátor bol mimo dediny, všetku jeho moc mala na starosti pätica z ktorej boli prítomní len traja. Jeden muž prehovoril. Ako protektor, správca vojenských síl Getsugakure no sato a predseda správy dediny som vám nútený oznámiť že náš vodca nečakane odišiel na zraz kage. Protektorovi vysmädlo, peri sa mu lepili a ďalej nemohol rozprávať. Sluha neváhal hneď prišiel z podnosom na ktorom stály pohára. Postarší muž chytil pohár do svojich rúk a z pôžitkom chlípal čistú, studenú vodu. Chutila ma ako keby pil to najlepšie víno, no bola to len voda. Dopil. Pohár zazvonil o tácku a mohol pokračovať. Aby naša dedina neupadla do zaprášenej histórie a aby sa na ňu nezabudlo je potrebné plniť misie. Misie ktoré budú odrazom slávi a moci Getsugakure no Sato. Preto, aby tento systém fungoval ako tomu bývalo vždy. Rozhodli sme sa menovať jouninov ktorý budú zároveň aj senseimi nových týmov, ktorých rozpis nájdete na námestí na informačnej tabuli. Po týchto slovách na pódium vyšli traja ľudia naši dvaja neznámy ktorí si konečne zložili ich kapucne, ktoré im až do teraz zakrývali tvár a jedna žena. Stáli ticho, akoby sa prišli len ukázať svetu aby slovám tohto muža každý uveril. Muž skončil. Jeho príhovor bol krátky no k veci. Avšak jeho žezlo prebral iný muž. Okuliare na očiach, papiere v rukách. Sluhovia priniesli stojan ktorý bol potrebný k slovám toho muža. Som ekonóm tejto dediny, Stručne sa predstavil a začal listovať v papieroch. Ako ste si mohli všimnúť v Getsu začína prekvitať obchod a pribúda ľudí. Kapacity jednotlivých domov nestačia, preto sme sa z architektom ktorý sa nám teraz niekde zatúlal dohodli o výstavbe nových štvrtí. Je potrebné rozširovať dediny, prospieva to obchodu a aj jej dobrému menu. Teraz sme vo veľmi pekných číslach, môžeme si dovoliť dokonca aj rozdávať, no neurobíme to, nechávame rezervu ktorá bude neskôr prečerpaná. Zložil papiere a skončil. Všetci traja odišli, ten tretí akoby bol len piate kolesu u vozu, nepovedal ani slovka, zrejme sa nemal k čomu vyjadriť. ľudí správa o tom že sa dedine darí potešila. No niektorý aj frflali že to sú umelé čísla. Vždy sa niekto nájde kto musí stále rýpať. Už nový jounini odchádzali. Odchádzali na opačnú stranu než si ty zaujal svoje stanovisko. Všetci traja spolu, akoby sa niekam chystali.

Mizuki

Stráže sa na mňa nejako čudne kukli a v tom som to zacítil. Niečo fakt tupé mi vrazilo do lebky a mne preletel celý môj život pred očami.. Bol toto celý čas plán? Zabiť ma? Alebo niekto z vzbúrených vesničanov sa ma pokúsil zabiť? V hlave mi ešte tých pár sekúnd lietali otázky. Otvoril som oči v svojom podvedomí, samá tma to určite temnota zaslepovala moje srdce. Ah Mizuki Mizuki.. Čo si to len spravil. Spravil som čo bolo nutné.. A za to sa ti odvďačili úderom do hlavy? Haha si paranoidný.. Poddaj sa mi a ja ťa učiním šťastným! Mávol som rukou. Jasné a spravíš zo mňa chodiacu mrtvolu čo len vraždí že? Nie ďakujem. Moje podvedomie už naberalo silu, cítil som že zachvílu otvorím oči a uvidím toho človeka čo mi daroval ten krásny úder.

Kin Kayuka

Niečo som v diaľke začul,niake zvony,ktoré aj keď cez ten šum bolo počuť slabšie no dosť hlasno na to aby ľudí upozornili že sa niečo deje. Tie zvuky prichádzali od Kage budovy,vlastne.. od toho čo z nej ostalo. "Zvony,asi by som tam mal ísť. Možno tam nájdem niaku pomoc,niekomu poviem čo sa stalo, a možno zistím niečo nové. Kto boli tý ľudia,čo práve uniesli Kitsume,a čo zač sú nový Jouninovia čo prišli do dediny." Rozbehol som sa smerom tam,pred Kage budovu. Stálo tam niake pódium. Pomaly sa schádzali ľudia a zase zaplňoval dav. Podišiel som bližšie k tomu pódiu,stál tam niaky prázdny trón. "Hmm,vodca odišiel na zraz Kage. Žeby sa zase vo svete objavili nové vesnice? Alebo sa deje niečo,o čom nám nechcú povedať.." Len tak som rozmýšľal nad tým čo mohlo byť dôvodom jeho odcestovania. O chvíľu prevzal slovo ďalší z tých troch,ktorý boli asi niaka rada alebo parlament dediny či také niečo. "Takže predsa len budú nové týmy." Na pódium prišli tý dvaja maskovaný,ktorý mali byť vraj nový senseiovia,a ešte niaká žena. Asi tiež nový sensei. Konečne som im videl do tváre, keď si zhodili kapucne. Ďalší,ekonóm.. "To je teda fakt.. že tý nový ľudia,obchodníci,remeselníci tu asi niesú len tak. Nové štvrťe by sa zišli,pre všetkých to tu už začína byť trochu tesné." Všetci traja odišli,o chvíľu na to aj nový Jounini. Pri pohľade na niektorých ľudí som nevedel čo si o tom myslieť. Zase ho jedny vychvaľovali,a druhý len kývali hlavami. "Hmm ako ľahko sa dá manipulovať ľudmi. Stačí im nasľubovať hory,doly a hneď na všetko zabudnú..Začínam mať taký pocit že ten nový Tsukikage to tu všetko mení,skoro od základov. Akoby chcel z Getsu spraviť samostatnú ríšu. No asi sa len snaží zamaskovať to čo tu spôsobil.. Zničenie Kage budovy,niekoľko pre neho asi bezvýznamných životov. A snaží sa aby ho ľudia začali uznávať ako len nedávno zvrhnutú Tanami." ...Otočil som sa a zamieril k tej informačnej tabuli. Bol som zvedavý do akého týmu som vlastne priradený a čo za Senseia dostaneme. Aj keď som vedel že asi budem s Inarim,no možno ešte niekoho k nám pridali. Začal som si čítať tabuľu,boli tam aj iné oznamy atď. no mna zaujímali tý Jouninova, a potom Kitsume. Porozhliadol som sa okolo,či neuvidím niakeho známeho.. alebo, proste niekoho kto by mi mohol pomôcť. Sám som bol bezradný..

Inari

Ze své pozice sem vše dobře viděl a slyšel. "No musí se jim uznat že budovat a ovládat obyčejný lidi umí skvěle." Pomyslel jsem si po tom představení a šel se podívat na svůj nový tým. U tabule už však byl Kin. "Zdary, tak cos vyváděl? A co týmy?" Zeptal jsem se ho s celkem dobrou náladou.

Mizuki -->
Tvoje oči sa otvárali niesli ťa. Stihol si zaregistrovať že ťa položili na zem. Prebral si sa. Ležal si na kamenej dlažby uprostred stavby nového chrámu, na okolo bolo ešte lešenie, namiesto nádhernej klenby sa nad tebou týčila klenba nebies, mraky sa prevaľovali, tiene na zemi prechádzali. Občas ťa zalialo slnko až si skoro oslepol no inokedy si sa dostal do príjemného tieňa oblakov. Strážcovia stály, poznali tento okamih, aj oni prešli rituálom, no nie na takomto mieste, nie v tak veľkolepom chráme, ale uprostred hôr v chráme prírody, boli zasnívaný, akoby ten deň prežívali znovu.

Kin, Inari -->
Šťastná náhoda či skorej samotný osud vás dali do hromady. Pri pozornom prečítaní nástenky ste mohli natrafiť až na rozdelenie týmov. Zistili ste že ste vlastne spolu v týme, aká to náhoda a že dokonca váš sensei je niekto z Kinovho klanu, akoby osud hral do vašich karát. Mraky sa prelínali a nevyzeralo to že by sa v dnešný deň ešte niečo dôležité malo udiať. No však Kin našiel pomoc, našiel spojenca ktorý by mu mohol pomôcť v ceste za šťastím, v ceste za láskou.

Mizuki

Konečne som otvoril oči. Odniesli ma, ale čo bolo najviac zaujímavé bolo to že ma nehodili na zem ale jemne ma položili. Kde... Kde to som? Vyzerá to tu ako chrám.. Sem tam ma oslepilo slnko inokedy krásne mesiačiky. Cítil som sa zvláštne.. páčilo sa mi to. Zdvihol som svoj zrak a všimol som si tých dvoch strážcov. Čo to dopekla robia? Kam to kukajú? A čo im spravilo takú radosť? I keď v skutočnosti som na tieto otázky nehľadal odpoveď. Skôr ma zaujímalo čo sa bude ďalej diať.

Kin Kayuka

Ako som si tak prezeral tú informačnú tabuľu,niekto ma vyrušil. "Oh,Inari.. Čau." "No aká náhoda že sme spolu v týme,a dokonca ako pozerám tak nám pridelili niakého senseia z môjho klanu. Ale tak dalo sa to čakať, že budeme spolu." Povedal som s úsmevom, no ten mi hneď aj klesol a na jeho otázku som odpovedal. "Noo,čo som vyvádzal? Ani sa nepýtaj. Vieš,tá milá čašníčka.. Kitsume. Niekto ju uniesol,a vedúci ležal na zemi v kuchyni zviazaný. Ja, sľúbil som mu že ju privediem späť, sledoval som ich. Ale v prístave som ich stratil.. Fakt, netuším čo sa s ňou chystajú urobiť, a kam ju odniesli. Ale, tak trochu sa o ňu bojím.. neviem čo mám robiť. Sám ju asi nedokážem nájsť.. ani. No neviem. Zaujímalo by ma čo sú zač, a čo od nej chcú..." Dohovoril som a pomaly si vydýchol. Chvíľu ostalo ticho,pozeral som do zeme a myšlienkami bol niekde inde. "A čo ty? Máš niečo nové?" Spýtal som sa ho a pozrel na tabuľu,na meno Naoki Kayuka.. "Náš nový sensei,som zvedavý aká je. Už som si začínal myslieť že takmer celý klan vymrel."

Inari

"Taky sem sád že sme spolu v tímu a za senseie máme někoho z původních vesničanů." Reagoval jsem na to že sme tým. Když mi vylíčil svou příhodu, htěl jsem ho povzbudit. "Neboj najdemejí, říkal si že vedoucího svázaly? Možná něco ví? Měly bysme začít s hledáním u něj. Pojť. Cestou ti vylíčím co sem zjistil já." Rychlým tempem sem vyrazil do té kavárny, doufal jsem že Kin mě bude následovat. "Sledoval jsem ty dva chlápky do domu toho protektora, ten jak přednášel na tom podiu, setkali se tam s nějakou ženou, možná že to byla i naše senseika, nevím o čem se dohadovaly, vyrušila mě jedna tenshi. Podle všeho sou taky jen oběti toho nového uživatele, prý mají nějakou smlouvu podle který ho musí poslouchat. Nějak s tím souvisí ta věž, co se tu objevila při převratu."

Mizuki -->
Videl si veľkňaza, ako niečo zháňa, ako popoháňa sluhov a niečo hľadá v knihách. Bol nervózny, toto mal by´t jeho prvý rituál ktorý robil. Vždy rituál robil Lord Regent, nástroj jediného a pravého boha. To on priviedol všetkých týchto ľudí na pravú vieru, na vieru o ktorej si vlastne nič nevedel. Nevedel si ani čo, ba koho vlastne uctievajú. Vedel si jediné podla ich slov to bol jediný boh. Všetci iný boli v ich očiach len modli, pohanský bohovia ktorých bolo treba vyhubiť. Tebe však ostávalo toľko vecí skrytých. Kňaz hľadal príbeh, hľadal tú správnu knihu, Lord ju nikdy nepotreboval, celý príbeh vedel naspamäť od slova do slova, akoby on sám písal. Našiel to, našiel čo hľadal. Listoval v knihe prevracal strany a zase sa vracal na začiatok. Prineste kamene. Zvolal a na perách sa mu rozžiaril úsmev, ešte pár chvíľ a všetko bude pripravené.

Kin, Inari -->
Slnečný svit ktorý vám vysielal svoje teplé lúče do chrbátov vás poháňal v pred. Cesta ubiehala rýchlejšie, najťažšie bolo predrať sa cez námestie až do ulíc, tam to išlo už lepšie, bolo v nich o veľa menej ľudí ako pred tím, všetci sa ešte motali na námestí, diskutovali spolu, ohovárali iných, klasické reči malomeštiakov. Prišli ste až k tej kaviarničke, bola prázdna, avšak pred vchodom stál jeden moonwalker. Začalo sa vyšetrovanie, neviete koľko ich mohlo byť ešte vo vnútri. Jeho oči zbystrili na vás. Čo tu chcete? Toto miesto je uzatvorené. Zrejme čakal odpoveď, možno keby ste mu dali pádny dôvod pustil by vás dnu, začlenil do vyšetrovania. Kinovy mohol spadnúť kameň zo srdca, už vedel že Kitsume hľadá aj niekto iný.

Mizuki

Veľkňaz? Nakoniec som si uvedomil že predsa len som na nejakom tom obrade. Ten ich Boh mi stále rýpal v mozgu, kdo to je? a prečo ho vlastne tak všetci uznávajú? Kňaz dačo stále hladal, nakoniec to našiel, bola to kniha, bohvie aká kniha, no vyzeralo to že je fakt šťastný že to našiel. Kamene? Načo im dopekla budú kamene? chcú ma snáď ukamenovať? hovoril som si s iróniou v hlave. Nechcel som nič hovoriť pretože som nevedel ako na to zareagujú či ma zasa omráčia. Už ma hlava aj tak dosť bolela, no nakoniec som sa premohol a trošku som sa pohol, z ležatej pozície som si tak jemne sadol a pozoroval som veľkňaza ktorý sa tak prenikavo usmieval že som až mal strach.

Kin Kayuka

Vydal som sa za Inarim smerom do kaviarničky. Cestou my zatial porozprával kde bol on a čo sa stalo. "Zmluva podla ktorej ho musia poslúchať? Ale hej niečo také predtým už vravel ten čo bojoval proti terajšiemu Tsukikagovi." Trochu som pridal do kroku, o chvíľu sme dorazili ku Kaviarničke. Stál tam niaky Moonwalker. "Uff, takže už to začali vyšetrovať." "No viete,ja.. viem čo sa stalo. Keby som sa nešiel pozrieť do kuchyňe, vedúci by tam mohol ostať ešte dosť dlho. Sľúbil som mu že ich nájdem, tých čo uniesli Kitsume. A že ju privediem späť. Sledoval som ich dosť dlho, až do prístavu. Tam sa mi už ale stratili v dave. Možno sa chystali odcestovať. Neviem či vám táto info niak pomohla ale aspoň niečo. Prosím, nemohli by sme sa ísť pozrieť dnu? Chceli by sme niak pomôcť pri hľadaní."

Inari

Cesta ke kavárně proběhla bez problémů a na místě jsme zjistily že už se o danou věc začali zajímat i moonwalkři. S tím u vchodu jsem nechal mluvit Kina, přeci jenom on u toho byl když se to stalo.

Mizuki -->
Sluhovia priniesli debničku. Otvorili ju a tebe sa naskytol pohľad na mesačné kamene. Kamene ktoré boli tak príznačné pre túto dedinu, ni nikto nenašiel ich využitie. Avšak neboli surové, boli opracované, vyleštené, vybrúsené aby vyzerali ako krištáľ. Bolo ich päť, každý mal na sebe iný znak. Znak jedného z elementov. Sluhovia ich rozostavali okolo teba. Vznikol akýsi pentagram uprostred ktorého si teraz už stál ty. Kňaz položil knihu na stojan. Nasadil si svoje okuliare a spýtal sa ťa. Si pripravený chlapče? Keď sa rituál raz započne nejde ho prerušiť, čakala by ťa smrť. Kňaz prehltol, nebolo by to príjemné takto zomrieť. Preto sa ťa pýtam či si pripravený. Čakal na tvoju odpoveď, rituál sa mohol započať.


Moonwalker

Vypočul som si slová chlapca. Spomínal som si na výpoveď toho vedúceho. Sedelo to. Moje oči skryté za maskou sa pozreli naňho. Prikývol som. Môžeš ísť, popravde nevieme kde máme poriadne začať. Otvoril som ti dvere. V kaviarni boli ďalší dvaja Moonwalkers pozreli na teba. Medzi nimi stál vedúci. Jeho prst namieril na teba. Pokrútil hlavou, pozrel na jedného a potom na druhého moonwalkera. To je on, ten chlapec čo ma našiel. jeho oči sa rozšírili, hľadel na teba plný smútku a pokori. Našiel si Kitsume? Našiel si moju milovanú dcérku? Do očí sa mu hrnuli slzy. Dúfal že mu povieš áno, že je v poriadku. No v kútiku duše vedel že to nieje pravda.

Mizuki

Z hlboka som sa nadýchol, v hlave sa mi ozývali rôzne hlasy ktoré mi napovedali čo mám urobiť. No..ja..Rozmýšľaj Mizuki.. ak to pokazíš umrieš.. je to risk. No nezabudni že risk je zisk.. Myslíš že by bol tvoj otec na teba teraz hrdí? Že si sa pridal k nepriateľom že si sa stal ,,ZRADCOM,,?! Ticho! Vieš prečo som to spravil! Spravil som to pre dobre môjho ľudu.. Áno, tomu ľudu ktorý už neuvidíš. A čo som mal spraviť? Nechať sa zabiť pri rebélii? Dostanem sa do priazne Lorda a moje meno sa zviditeľný! Budú konečne vedieť kdo som a aký bol náš klan. Budú vedieť.. že s menom Yudas sa nikto zahrávať nebude! Nechcel som to naťahovať.. Áno som!

Zero Ketsueki

Návrat. Nádych čerstvého vánku. Soli. Života. Úsmev na perách, mierne ukazujúci zuby. Štastný. Vstúpil som do iwagakure, po dlhej dobe, od doby, keď sa ukázali anjeli pomsty, tí, z ktorými som tak fatálne prehral. Utiekol som. Dedina nebola pre mňa. zase som pocítil ten pocit, nazývaný sklamanie v sebe sama. Utiekol som, ďaleko za more. Bola búrka, ako v v teň deň, keď som ju stratil. Naveky. MYslel som si, že to dážď zmýval špinu z mojej tváre. Ako hlboko som sa mýlil. Láska trvala. Cesta trvala pár dní, prehliadaval som to, čím som nazýval svoj život. hladal som les, kde som od hladu odtrhol kameňom svoju ruku. Kde som krvácal, trpel v agónii a v šialenstve. našiel som niečo. Niečo, čo ma dokázalo zachrániť. Môj život, moje utrpenie, sa zmenšilo. Mal som víziu, keď som sa díval na stvrdnutú lávu, na ukojenú sopku. uvidel som topánky, Odtlačok v láve. Nebol môj. otočil som sa. Vrátil späť tam, kde som išiel celým žiuvotom. Getsukagure. mesačný ostrov. Už búrka nebola. Konečne zasvietilo slnko. A teraz som tu, pred bránami dediny, z obriov vežou ťahajúcov sa k nebesiam. Akoby chceli dosiahnuť boha. Ale čo im mám ja vyčítať. Sám verím v silu krvy, v sílu Jashina. pred bránou stála stráž. Moja čelenka ukazovala môj titul. Nechápal som čo sa deje. Chcel som vysvetlenie...

Kin Kayuka

Vstúpil som dnu do kaviarne. Stál tam vedúci aj s ďalšími dvoma Moonwalkers, a hľadel na mňa zo smútkom,nádejov. Akoby ešte dúfal že sa niekde za mnou vynorí Kitsume. No nebola tam,prišiel som bez nej, za mnou stál iba Inari a jeden Moonwalker. "Sklamal som, dal som mu sľub ktorý som nedokázal splniť." "Prepáčte.. ale, ja som ich nedokázal zastaviť. Sledoval som ich dlho, až k prístavu no tam som ich stratil. Asi sa chystali odplávať z ostrova.. alebo, neviem. Ja neviem kde išli, cez tých ľudí som nevidel žiadnu stopu,nič čoho by som sa dokázal chytiť... Prepáčte mi to, zlyhal som. No možno sa ešte dá niak zachrániť." Povedal som a pozrel sa na neho, mal som slzu na krajíčku. No nebol to plač, proste.. tá slza mi vyhŕkla od zlosti,dusil som to v sebe. Bol som naštvaný sám na seba, že som ich niak nezastavil. Zvieral som päsťe. Pozrel som na Inariho aj tých Moonwalkerov, no po chvíli som sa otočil späť k vedúcemu. "Neviete kto boli? A čo chceli, prečo vám chceli ublížiť. Hmm? Máte niakych nepriatelov?" Spýtal som sa ho, chcel som zistiť čo najviac.

Mizuki -->
Odzneli tvoje slová. Slová ktoré hovorili že is pripravený, slová ktoré ti môžu zmeniť život. Kňaz sa usmial. Z potešením v hlase prehodil. Výborne. Plesol rukami. Môžeme začať. mesačné kamene dokonale vybrúsené zo znakmi elementov na každom kameni jeden boli na svojom mieste. Kňaz znovu otvoril knihu. Nasadil okuliare na čítanie. Zrak mu už dobre neslúžil. Poskladal pečate, poskladal ich rýchlo, nestihol si ani rozoznať o aké išlo. Kamene zažiarili. Začala v nich pulzovať chakra. Elementárna chakra pre každý daný element. Začala sa uvoľňovať. Kňaz mrmlal v akejsi hatlanine nejaké modlitby. Bol to prastarý jazyk, jazyk bohov. Počul si ho prvý krát vo svojom živote a možno aj posledný. Chakra prúdila, elementy sa miešali vznikali nové a zase zanikali. Bol si obklopený touto nádherou, bol si uprostred tohto všetkého. Tvoje vnútro napĺňalo šťastie, moc, nesmrteľnosť. Chakra ťa pohladila, nový element, spojenie všetkých piatich niečo zvláštne. Cítil si ako do teba vchádza chakra, cítil si ako v teba rastie moc. Farby okolo teba sa menili. Prechádzali tebou a vychádzali z teba samotného. Chakra prúdila, naplňovala každý kútik tvojho tela. Bolo to príjemné, očarujúce. Tvoje ja si želalo aby tento okamih trval večne. Pochopil si prečo mali strážcovia taký šťastný výraz. Bola to nádherná chvíľa. Prúdenie sa zastavilo. Cítil si ako ťa chakra opúšťa, ako odchádza a berie zo sebou aj silu ktorú ti dala. Vychádzala z teba, mocný pletenec elementárnych zložiek sa znovu rozpletal. znovu vzniklo päť prúdov. Vracali sa do svojich nádob. Do mesačných kameňov, kde bolo ich miesto. No vzali zo sebou i niečo viac. Tvoja chakra ubúdala. Kňaz sa usmieval, jeho slová si nevnímal. Oči sa ti zatvárali, strácal si silu. Kniha zaklapla. Farby zmizli chakra bola preč. Bola na svojom mieste tam kde vždy patrila. Stratil si vedomie. Ostal si len sám zo sebou, so sebou a svojim démonom.

Zero -->
Vrátil si sa do dediny, ľudia na teba zabudli, stráž si nespomínala že by ťa tu hádam už niekedy videli. Veža pútala zrak už zdiaľky. Taká impozantná, očarujúca a predsa znak prehry bývalej Tsukikage Tanami. Brána bola zatvorená, no stráž na niekoho čakala, no ty si to určite nebol. Jeden strážca na teba zakričal. Hej, ty čo tu chceš!? Pozeral na teba svojimi očami premeriaval si ťa zdal si sa mu povedomý, no nebol si istý. Nevedel čo má spraviť, nevedel či ťa má vpustiť do dediny, alebo nechať tu. No jedno bolo isté chcel vysvetlenie. Chcel dôvod prečo by si mal vojsť do dediny. Čelenku videl, no to mu ako dôkaz nestačilo. Mohol si byť nový druh odporcu ktorý chce len zvrhnúť Lorda zo svojho miesta. Mohol si spolupracovať z Tanami ktorá bola v nemilosti, a v nemilosti bol každý kto jej ako tak pomáhal. Bál sa ťa pustiť do dediny. Bál sa trestu. Vládca trestal prísne a kruto, no predovšetkým rád. Tresty boli ako obete vykonané bohu. Nechal ťa čakať, čakať dokiaľ mu nepovieš čo chce počuť.

Mizuki

Bola to nádhera, toľká energia! S takouto silou by som dokázal všetko, ba aj poraziť hocikoho. Všade bola nádherná farba všetko bolo skvelé, dokonca aj Tsuki to cítila. Tancovala v mojom vnútri. Zdvihol som ruky a vychutnával si tu silu. No prestávalo to, sila mi odchádzala, ta nádhera končila. Podlomili sa mi kolená, padol som a prišiel o vedomie. Zasa som ostal sám s démonom.Chytil som si hlavu. Heh už ma to prestáva baviť.. Ale pocit to bol nádherný. Mysli na dobré stránky.. ako to vyzerá tak to isté zažili aj strážci a stále sú tu takže to znamená že prežiješ. No skvelé.. Pozrel som sa do vzduchu a v mojej predstave som si vyčaril dážď, dážď ktorý ma obmýval a čistil moju myseľ. Čakal som čo sa stane ďalej

Inari

Uvnitř byly další dva moonwalkři a ten stařík o kterém mluvil Kin, který se taky hnet ujal slova a začal vysvětlovat jak neuspěl a pak i na informace a já jsem ho poět nechal mluvit a poskytoval jsem mu psychickou podporu a kdybych musel byl jsem připraven se ho zastat kdyby ho někdo obvinil že únosce nedostihl.

Zero Ketsueki

Prchkavosť. jedná z mojich najnepríjenejších vlastností. Čakal somm že strážca niečo povie. Nepovedal. len čakal a snažil sa spomenúť. Z veže ma pozorovalo tisíce očí. nenechal som sa zastražovať. Nie niekym, kto nikdyneveril v Jashina, kto nikdy nepoznal moju sílu. "Čo sa tu stalo? A prečo je tu stále tá divná vež? A hlavná otázka, keď mi na ňu odpovieš dostaneš zvláštnu prémiu. Prečo ma nechceš pustiť dnu? tanami mi udelila titul genina, tak ma sem pusti! Nemal som chuť sa dohadovať. niečo sa zmenilo. A nebolo to kvôli mne. V ústach sa mi hromadili sliny. Po dlhom čase vo mne vrela krv mojeho klanu. Po dlhom čase som sa nechal ovládnuť hnevom. nikdo mi nebude stáť v ceste. nikto.

Kin, Inari -->
Slzy vyhŕkli z očí vedúceho. Nárek započal. Počul tvoje slová, počuli ich aj Moonwalkers a tí sa hneď o niečom začali baviť. Teba sa naskytol pohľad na muža zlomeného bolesťou, smútkom. Bolesťou zo straty blízkeho ktorú teraz zažíval. Kitsume mu bola ako dcéra. Mal ju rád a urobil by pre ňu čokoľvek. Tvoje slová mu doznievali v hlave stále sa opakovali, zneli znovu a znovu. Chlapče sľúbil si mi to. Jeho slová boli tiché, plné jeho bolesti, jeho zármutku. Tvoje otázky akoby nepočul, akoby sa k jeho ušiam ani nedostali. Jeho plač neprestával. Oči plné jeho sĺz sa upreli na teba. Pohľad taký dojímavý, vzbudil by v každom súcit. Priveď mi Kitsume späť. Prosím chlapče. Bola mi ako dcéra. Slová zazneli šeptom, šeptom prerývaným vzlykmi a plačom. Moonwalkers sa konečne na niečom dohodli, zhodli sa, zistili čo chceli zistiť. Jeden predstúpil. Máme správy o tom že dnes z prístavu nevyplávala žiadna loď. Dievča bude zrejme ešte na ostrove. Jeho slová, slová bez štipky emócií dodávali nádej. Posilňovali ducha, boli človeku oporou.

Mizuki -->
Ostával si v svojom podvedomí, síce ťa slnko šteklilo po tvári, no ty si sa nemohol prebudiť. Niečo ťa držalo. Svet ťa volal no ty nie a nie odísť. Možno si mal ostať zo svojím démonom, uzmieriť sa s ním. Viac si porozumieť. No možno sa dialo niečo iné v reálnom svete. Pocity sa zmenili, tvoj vnútorný dážď sa zmenil na snehovú búrku. Tvoje vnútro zalieval chlad, niečo nebolo v poriadku. Tvoje vnútro ťa nechcelo pustiť, či skorej niekto nechcel aby si sa prebudil, aspoň nie teraz. Kaluže vody ktoré spôsobil tvoj dážďe ktorý vystriedalo toto nepekné sneženie zamrzli. Chlad tebou prenikal ešte rýchlejšie.

Zero -->
Strážca na teba pozeral ako by si bol zjavenie či skorej mátoha. Stále viac si sa mu zdal povedomý. Začal si spomínať. Spomínal na toho otravného chalana ktorého vyplavilo more. ktorému Tanami prejavila toľkú dôveru a náklonnosť. Prečo je tu veža? Zaujímalo by to aj mňa. Nikto nevie, no vzbudzuje v ľuďoch nádej. Povedal kľudným tónom. Jeho oči sa zahľadeli na tvoju čelenku, čelenku Getsugakure no Sato. Dediny na mesačnom ostrove. Ostrove tak starom a predsa mal ešte mnoho svojich tajomstiev. Brána sa otvorila. Chlapče o Tanami-sama sa tu veľa nerozkrikuj, mohla by ťa postihnúť nešťastná náhoda. Strážca ti dal radu, radu pri ktorej vyslovovaní mal úsmev na perách. Bolo už len na tebe či si jeho radu vezmeš k srdcu.

Mizuki

Môj dážď sa premenil na sneh.. na nádherný snieh. Niečo tu nieje v poriadku..Cítil som ako keby sa môj brat ku mne blížil. Bola to divná vec. Niečo ako chakra. Len my z klanu sme ju mohli zacítiť. Tak sme poznali ak sme v blízkosti brata. Pozrel som sa doľava a všimol som si že Tsuki sa hrá so snehom. Robila sa niečo ako guľu. Pozrela sa na mňa, usmiala sa a šmarila mi ju priamo do tváre. Zasmial som sa a opätoval. No v hlave sa mi dialo niečo iné.. odohrávala sa mi tam spomienka.

Nii-san! Poďme si spraviť snehuliaka! Nie Kaguya, nemám čas trénujem do akadémie. Ale no tak braček prosííím. No tak dobre, poďme teda. Obaja sme sa vydali von za snehom. Boli sme pred našim domom. Nii-san! Poďme sa gulovať! Eh povedal som že nemám čas. Kaguya smutne odišiel a ja som ďalej trénoval. Pomooooc! Jakmile som započul mladšieho bračeka kričať rozbehol som sa za ním. Kaguyu držal nejaký maskovaný bandit a vyhrážal sa mi jeho smrťou. Okamžite mi zavolaj tvojho otca inak tvoj brat príde o hlavu! Dobre dobre! Rozbehol som sa domov no otec bol práve na misii. Nemal som inú možnosť. Premenil som sa na otca a išiel som za nim. Synak! Čo odomňa chceš?! Prečo si dal zabiť moju rodinu?! Pozeraj ako ja teraz zabijem tvoju! Nie braček! prezradil som sa. Bandita zhodil Kaguyu na zem s tým že po ňom skočí a zapichne ho kunaiom. To nedovolím! Raiton: Kaminari Senbon! To bola moja najsilnejšia technika ktorú som vedel. Nevedel som ju ešte ovládať no musel som to spraviť. Z mojich rúk vyleteli 4 elektrické projektily.Každá letela niekam inam. Nebola šanca že by som ho trefil a tým zachránil brata. Keď bol banditov kunai skoro na mieste v krku môjho brata vyletel spoza kríku môj otec. Akuma: Tense fist! Zaznelo z jeho úst a bandita ochutnal päsť môjho otca ktorá bola presne zasadená. Jeho bezvládne telo odletelo dakam do stromu. Otec zakričal ať zoberem brata a schovám sa doma. Potom skočil na banditu a tam ho dorazil. Zobral som Kaguyu a schovali sme sa do vnútra. Toto bola jedna zo spomienok na môjho brata.

Yin Paradin

Ležel jsem na své posteli takřka nehnutě, jen občasné stahy svalů a mírné zvedání a snižování hrudníku mohlo naznačit, že pohled nepadá na mrtvolu, ale na spícího člověka. Mé oči se pomalu otevřely, skoro jako kdyby očekávaly, že se ještě zavřou a nechají mě spát dál. Jakmile jsem si ale uvědomil, že je nade mnou strop, prudce jsem se zvedl do sedu. "Co se?!" nedokončil jsem. Paměť mi stále sloužila, a přesto nesloužila. "Uklidni se, blbe," ten otravný hlas uvnitř mé hlavy jsem znal, byla to má milovaná sestřička. "Takže už je to měsíc?" Zeptal jsem se nahlas Yuko, jako kdybych snad čekal, že mi i odpoví civilizovaně. "Blbe, nejsem tady já ta zapomnětlivá? Ach... máš pravdu, už to je asi měsíc." Přemýšlel jsem nad tím, co všechno se za tak krátkou dobu mohlo změnit, přesedl jsem si na hranu postele a díval se na zem, jako kdybych tam očekával odpovědi, které ale nepřicházely. Nakonec jsem se zvedl a vyrazil jsem do veřejných prostor hotelu naší opatrovnice. "Zdravím," pozdravil jsem už, když jsem vešel, aniž bych se rozhlížel, jestli je vůbec někdo u recepce anebo v místnosti.

Kin Kayuka

Potom čo jeden z Moonwalkerov oznámil že dnes nevyplávala žiadna loď mi odľahlo. Pousmial som sa, cítil som že stále je niaka nádej že ju privediem späť. "Prepáčte, nemôžem vám to už asi sľúbiť, prvý sľub som nedodržal, sklamal som.. Ale, aspoň sa o to pokúsim." Pozrel som mu do očí plných smútku. "Dlžím jej to. A ona dlží ešte niečo mne" Teraz najskôr nikto netušil o čom vravím, no pri pomyslení na to že sme mali byť teraz niekde vonku som sa iba pousmial... "Ja ju privediem späť, berte to ako chcete, bárs aj ako sľub." Pozrel som na Moonwalkerov a potom na Inariho. "Ideš so mnou? ..Ja, sám by som asi zase zlyhal. A nechcem aby sa to zopakovalo." Čakal som na odpoveď no pomaly som vyrazil von.