Nový začiatok?

Mizuki -->
Lord sa zachmúril no to si nemohol vidieť, nebol rád z toho keď sa niekto vzdáva tak ľahko, otočil sa a povedal Dobre, viete čo máte robiť. a prikývol strážcom. Stráže nečakali a hneď vedeli čo majú robiť, chopili sa ťa a niekam ťa viedli, bolo zaujímavé že práve do vezenia ktoré sa nachádzalo pod staveniskom, neskôr to mali byť tajné laboratória, no teraz toto miesto poslúži inému účelu. Priviedli ťa až k veľkým železným vrátam, vchode do tvojej cely.

Kin, Inari -->
Čašníčka ďalej na Kina hádzala svoje očká a odpoveď ju docela uspokojila, no ninja by mal pamätať na tri pokušenia. No Inari sa chopil situácie inak a snažil sa vypočuť viac od tých dvoch, no tých teraz zamestnával ich nápoj a to ako z neho lahodne odsrkávali, no nakoniec sa mu podarilo započuť, že do dediny prišli robiť nových sensieov, a stále sami nemohli tomu uveriť že sú prijatý späť do služby.

Mizuki Yudas

Lord dal rozkaz strážcom, tý ma zobrali na nejaké divné miesto, Žeby vezenie? Stál som tam pred tými železnými vratami.Obzrel som sa na strážcov a čakal čo sa asi bude diať. No nemusel som dlho hádať.
Takže toto má byť ten ceremoniál? povedal som s jednoznačnou iróniou. Zvládnem to!

Kin Kayuka

Odpil som si z pohára a medzi tým zase niečo započul od vedľajšieho stolu. Takže nový senseiovia? Zaujímave,bývali Nukenini a on im dá pozíciu senseiov.. Inari ich dalej počúval a snažil sa niečo zistiť. Ale mne z niakeho neznámeho dôvodu stále behala po rozume tá čašníčka. Ona snáď čaruje.. Pomyslel som si a vduchu sa zasmial. "Hmm,ak sa môžem spýtať..Ako sa voláš ty?" Spýtal som sa jej a zase sa na chvíľu otočil k vedľajšiemu stolu či niečo nezistím.

Inari

Co sem zaslech se mi ani trochu nelíbylo. "Nukenini a teť z nich budou senseiové. Určitě byly ve vyhnanstí z dobrého důvodu, asi bude lepší je mít pod dohledem, třeba i jako jejich student." Chtěl jsem to probrat s Kinem, jenomže se pořád vybavoval s tou servírkou.

Mizuki -->
Dvere pred tebou sa otvorili a ty si uzrel menšiu miestnosť z posteľou, stolom a stoličkou, nebola to žiadna sláva no na vezenie až príliš čisto, to asi preto že ty si bol jeho prvý obyvateľ. Na tvoju otázku stráže zareagovali pobavene a jeden zo smiechom prehodil Áno, ceremoniál a šmarili ťa rovno do cely, veru rukavičky si pri tom nebrali. V ich očiach si bol len obyčajný pätolízač, presne taký akými boli oni, alebo nie?

Kin, Inari -->
Čašníčka sa na teba milo usmiala a poškrabal sa vo vlasoch No ja sa volám Kitsume dodala veselo no trocha neisto a ukázala na svoju menovku ktorú mala pripevnenú na svojej uniforme. Jej úsmev ťa čoraz viac očarúval no poznamenala Možno ti ten čaj čo si si objednal príliš vychladne, keď budeš ešte chvíľku čakať povedala a prví krát si spozoroval jej vôňu, vôňu ktorá bola jemná, nevtieravá no príjemná. No Inari mal na starosti omnoho dôležitejšie veci, takže si všimol že naši milí priatelia sa nám už pomaly chystajú na odchod. Bolo len na ňom či ostane v kaviarničke spolu z kinom alebo sa vydá za nimi na vlastnú päsť.

Inari

Všiml jsem si že odcházejí a protože měl Kin jiné starosti tak jsem za nimi musel sám, pokud jsem o nich chtl zjistit víc, a to sem také chtěl. "Omluvte mě, na chvíli si odskočím." Pověděl jsem Kinovi a té servírce a pomalu, nenápadn vyrazil za nimi.

Mizuki Yudas

Zobrali to tak ako to aj mali zobrať a fajno ma šmarili do tej diery, i keď sa to ,,diera,, až tak nazvať nedalo pretože tam bolo až moc čisto a útulne. No pekne... Ľahol som si na postel ruky dal za hlavu a vytiahol si cigáro. Poobzeral som sa po izbe, zobral do rúk zapaľovač a vykonal moju obľúbenú činnosť. Po miestnosti sa niesol šedý dym a vôňa kokosovej príchute cigary.

Ubehli minúty ba aj hodiny. Stále som rozmýšlal čo robím, no neúspech som si nepripúšťal. Môj ciel je prvoradý a kľudne aj zaň pristúpim obete! Tsuki? Prečo si tak ticho? Želá si hostiteľ moju pozornosť? No vieš.. keď sme tu tak sami, pripomína mi staré dobré časy hehe. Mal som na ústach akýsi úsmev, ktorý vyznačoval moju náladu. Zamračil som sa a povedal som rázne. Obnovím svoj klan!

Kin Kayuka

"No ja sa volám Kitsume" "Kitsume,pekné meno".. Odvetil som a usmial sa...Odpil som si zo šálky keď poznamenala že mi ten čaj vychladne. "Nevadí aj chladený je niekedy dobrý" Zrazu som zacítil niaku vôňu,jej príjemnu vôňu. "Ehm..mm...pekne voniaš" Eh..tak teraz asi vyzerám ako pako. Cítil som sa trochu trápne,ona tam len stála,pozerala na mna tými krásnymi očami a usmievala sa.A mne pomaly dochádzali slová..Dopil som čaj a všimol som si že tý dvaja sa pomaly chystajú preč.Chvílu som premýšlal či ísť za nimi alebo ostať,no Inari medzi tým rozhodol za mňa,než som stihol niečo povedať tak už bol na odchode.."Ďakujem za čaj" Povedal som Kitsume,ktorá sa mi stále páčila viac a viac."Hmm..Kedy tu končíš? Ja len tak,vieš teraz keď Inari šiel preč,tak trochu nemám čo robiť."

Inari -->
Mal si na ponáhlo no tvoje ciele mali zrejme na ponáhlo viac. než si sa stihol vymotať z kaviarničky a predrať sa cez plne obsadené stoly čo tam boli, Naši maskovaný už boli na ulici zamiešaný medzi ľudom. Keď si sa konečne dostal von trvalo ti nejakú tú chvíľu než si sa popozeral na všetky strany než si ich uvidel ako sa predierajú davom pár metrov pred nimi. Jedno bolo však dôležité, nestratiť ich v takejto tlačenici z očí.

Mizuki-->
Na toto ti nemám čo postnúť. Nejako sa tam zabav a potom bude aj post.


Kitsume

Na to ako si mi pochválil meno som sa trošičku zapýrila a z úsmevom dodala jedno veľké Ďakujem na tvoju poznámku o tom že aj studený čej je dobrý som nejako nereagovala len som sa usmievala. No pochvalu o vôni som nečakala a tak ma to dosť prekvapilo, takže som sa na to pomerne hlasno zasmiala a povedala Vlastne to je obyčajná vôňa, ale ďakujem ti si milý a ďalej som sa na teba mylo usmievala a hádzala po tebe očká. Tvoj spoločník sa pobral preč aj za tými dvomi nepekne vyzerajúcimi mužmi, no to mi nejako neprekážalo, no to už zaznela tvoja posledná otázka. Trochu som sa začervenala a pozrela na vedúceho a potichu odpovedala Noo. Možno za nejakú hodinku, hodinku a pol a venovala som ti ďalší svoj úsmev.

Kin Kayuka

Stále sa sa len usmievala a hádzala na mňa svojimi očkami. Na to že pekne vonia sa zasmiala a povedala že to je vlastne len obyčajná vôňa. No mne sa páčila,a nie len tá vôňa.. "Hodinu aj pol? A nedalo by sa skôr? Alebo vieš čo,počkám. Ešte si niečo dám a možno to skôr ubehne." Usmial som sa a pozrel na hodiny vysiace oproti na stene aby som sa uistil ako dlho to bude trvať.

Mizuki Yudas

bleh tu je nuda.. Ideme sa trošku zabaviť čo povieš? Mal som na tvári úsmev. Položil som ruku s pečaťou na zem, vytiahol kunai a pichol si do ruky. Po chvílke bolo s mojou pomocou na stene trochu krvi a vydávalo to pekný panaramický vzhľad. Teraz Aaaaah! Uvoľnil som si pečať a po mojej ľavej strane tela mi začala prúdiť čierna farba, sadol som si do tureckého sedu a začal vnímať okolie. Krv sa pomaly začala meniť z kvapalného skupenstva na niečo v štýle pavučiny. A.Akuma no henkan! Vykríkol som a celá tá pavučina sa vstrebala do mňa a ja som z tolkého prívanu chakry vyflusol krv. Padol som na kolená a lapal som po dychu. Pozrel som sa na ruku a mal som tam otvorený pečatný zámok. Nemusel si to preháňať Obzrel som sa a na stene vysela Tsuki, len tak tam stála a usmievala sa. No.. pre teba čokoľvek heh. Tak podľa chakry ktorú som rozposlal cítim že sme pod nejakým staveniskom..Stále neviem prečo ma sem lord strčil. Nemáš byť taký verný a hlúpy. Zasmiala sa. Dobre teda, porozhliadni sa tu ale len ako malinké teleso, spájam náš pohľad a telo. Opäť som si sadol urobil pár znakov a ona sa premenila na malého hada. Prešla cez mreže a pokračovala ďalej chodbou v zmysle toho že zistí kde to vlastne sme. Ja som sedel a čakal.

Inari

Sledovat ty dva bylo mnohem horší než jsem si představaval, v tlačenici se mi mohly snadno stratit, ale taky sem nemusel mít zdrach že by mě odhalili. Na to abych je dohonil a držel jsem si je na očích jsem si vybral dost nevybíravý způsob, prostě jsem šel a odstrkoval lidi co mi překáželi.

Kitsume

Môj úsmev opadol a povedala som ti No, nedá sa mi skončiť skorej, mama je chorá tak musím robiť aby som mala peniaze na liečbu. ale tvoj návrh na to že počkáš a niečo si dáš ma potešil. Usmiala som sa a povedala ti Počkaj tu hneď niečo prinesiem. Pomaly som vsala a ty si zo mňa nemohol spustiť oči. Zašla som za pult a tam začala niečo hľadať. Po chvíli som prišla aj z "menu" položila lístok pred teba a z úsmevom prehodila Vyber si niečo. keď si otvoril lístok, čakala tam na teba bohatá ponuka čajov, káv, zákuskov, zmrzlinových pohárov a mnoho ďalších špecialít.


Mizuki -->
Mohol si mať pocit že ťa niekto sleduje, že na teba niekto dáva pozor spoza mreží, či skorej samotných stien. Tvoj démon sa vydal na cestu, Boli ste v pivnici, no videla že je tam takých rovnakých ciel v ktorej si ty veľa, akoby boli už pre niekoho nachystané, komplex bol väčší, ako sa spočiatku zdal. Keď tvoj démon zavítal po schodoch nahor, tak mohla vidieť počty robotníkov ako neúnavne pracujú na stavbe. Po lordovi akosi nikde nebol ani vidu, ani slychu, akoby sa niekam vyparil či skorej odišiel.

Inari -->
Tvoj spôsob ako sa predrať cez dav, bol trošičku hrubý, no ako sa zdalo účinný. Zaplatil si však cenu a tou cenou bolo to že si skusoval rôzne nadávky a frflanie na tvoju osobu. No zatiaľ ti všetko vychádzalo podla tvojho plánu, dvaja neznámi pokračovali ďalej a o tebe nemali ani tušenia.

Mizuki Yudas

Č-Čo to je?.. Toľko ciel, jak pre zvieratá.. mohlo by to byť? Laboratórium?! Tak toto má ten hajzel v pláne! A načo do čerta chce Mizukiho? Veď predsa nemohol vedieť že má Kekei Genkai! I keď.. cítila som ako keby ma niekto sledoval. Tsuki dávaj si pozor ať ťa neuvidia. Musím ihneď zistiť čo sa tu deje! Ako Tsuki vyšla von všimla si že sme vážne boli pod staveniskom. Videla strašne veľa robotníkov. Akurát jeden chudák išiel okolo a Tsuki naňho rýchlo vyliezla, obmotala sa mu okolo nohy a zahryzla ho. V tú chvíľu sa ten úbožiak robotník dostal pod moji nadvládu a ja som vedel že sa tu stavia nový chrám pre Lorda. Moje originálne telo, teda Mizuki, napísalo na kúsok papiera čo som uvidel, nalepil na kunai a schoval si to za gate aby som na to nezabudol, i keď na takúto vec sa nedalo zabudnúť. Stále mi v hlave prebiehala jedna otázka ,,Utiecť či ostať?,,

Kin Kayuka

"Aha,chápem.." Odpovedal som no hneď na to vstala a šla za pult. Po chvíli hľadania ku mne prišla s menu a položila ho predomňa. Otvoril som lístok a začal si ho prezerať. "Tak dám si ten zmrzlinový pohár teda" Povedal som a usmial sa. "Ak sa môžem spýtať,čo jej vlastne je? Myslím mame. Ale ak nechceš,nemusíš mi to vravieť." Spýtal som sa trocha neisto..

Inari

Snažil jsem se nevnímat poznámky ostatních, jinak se mi pronásledování dařilo. Protlačil jsem se k nim blýž a přestal jsem být tak hrubý k ostatním a jen sem udržoval vzdálenost abych se neprozradil.

kitsume

Keď si si vybral tak som sa na teba usmiala a povedala Počkaj hneď ti to prinesiem. no prerušila ma tvoja otázka, môj pohľad sa zmenil, zosmutnela som. Pozerala som sna teba a takmer nepočuteľne som povedala Vieš to je na zložito a ťažko sa to vysvetľuje. môj pohľad sa zmenil zasa do veselej podoby a prehodila som No nič, idem ti pre ten pohár. a hodila som po tebe ďalší očarujúci úsmev. Vstala som a odišla pripravovať tvoj pohár a ty si ostal sedieť za stolom sám.


Mizuki -->
Dvere tvojej cele sa otvorili a do vnútra vošli tebe už známe dve tváre. Ten ignorant, čo si ťa skoro vôbec nevšímal sa zasmial a pohŕdavým tónom povedal. Pán si ťa žiada vidieť, pôjdeš s nami, no potrebujeme tvoje povolenie, síce nechápem prečo, ale potrebujeme ho. Ten druhý strážca len prikyvoval a na koniec na teba pozrel a spýtal sa ťa Ako sa voláš? a jedne i druhý čakali na tvoju odpoveď.

Inari -->
Tvoja korisť prechádzala stále prieč cez dedinu, akoby to tu poznali, akoby tu vyrastali, občas sa zastavili aby si pozreli nejakú tú budovu a spoločne sa pár krát na niečom zasmiali. Mohol si si všimnúť že ľudí v dave akosi ubúda, no oni idú ďalej. Čoskoro to bude o trocha ťažšie udržať si ich na očiach.

Mizuki

Usmial som sa, zavrel oči, nadýchol sa a povedal. Moje meno je... Mizuki.. Yudas Mizuki. Prikývol som na to povolenie a išiel som s nimi. Ako sme išli rýchlo som sa preniesol mysľou späť k Tsuki. Všetko je v poriadku, zatiaľ buď tam kde si. Tsuki prikývla a zatiaľ išla do blízkeho baru aby sa osviežila, pretože už dlho neovládala človeka a temer zabudla na to ako chutí skvelé pivko.

Kin Kayuka

"To nič,nevadí.. Povedal som že keď o tom nechceš hovoriť tak nemusíš" Postavila sa a odišla zase za pult pripravovať pohár. Začal som sa obzerať okolo,stále tu bolo dosť ľudí no niektorý odchádzali a zase na to prišli ďalší. Sedel som tam sám a tak som sa musel niak na chvíľu zabaviť.. Tak som sa opäť započúval či sa od niakeho stolu niečo nedozviem. Pritom som si spomenul na tých dvoch "Nukeninov",neskôr by som mal nájsť Inariho a zistiť niečo.

Inari

"Kam to asi dou?" Už delší dobu jsem je sledoval a dav začal řídnout. "Jestli to tak půjde dál tak si mě nakonec všimnou."

Mizuki -->
Ten ktorí sa spýtal na tvoje meno a keď prišla odpoveď tak si ho zapísal. Druhý sa len otočil a povedal Poď za mnou. Viedli ťa naprieč sklepením, no inou cestou akou si sem prišiel, až ste vyšli na lúku jednou tajnou chodbou ktorá išla otvoriť iba z vnútra. Celá budova bola premyslená už od základov, architekt pamätal na všetko pri jej návrhu. Tvoje oči zalialo slnko a tvoj nos naplnil čerstvý vzduch, pokračovali ste cez lúku, nevedel si kam idete, no to si sa mal dozvedieť až tam prídeš.

Kin -->
Kitsume sa stále nevracala, objednávka jej trvala akosi dlhšie ako sa dalo čakať. Keď si sa započúval do ľudí tak štebotali ako vtáci skoro o všetkom. Jedny z celej duše zapierali a nadávali na nového vodcu, no keď si k nim prisadli ich ďalší priatelia, nedali naňho dopustiť. Bolo to pobavujúce. Niektorý ľudia boli, len náhodný pocestný alebo obchodníci, ktorý vôbec netušili čo sa vlastne deje. Kitsume sa však stále nevracala aj keď ubehla dobrá polhodina, mohol sa ti to zdať zvláštne.

Inari -->
Dvojica sa zastavila, zastavili pri dome, no tento dom si ešte v Getsu nevidel, bol celkom nový dokončený mohol byť snáď v posledných dňoch. Došlo ti že dom patrí nejakému prívržencovi nového vodcu dediny. No otázka bola čo tí dvaja nukenini chcú vo vnútri. Bolo len na teba ako to zistiť. Zaklopali na dvere a tie sa hneď otvorili ozval sa z nich hlas už ste boli očakávaný a dvojica vošla do vnútra no pred tým než sa dvere zatvorili, tak z nich vybehol akísi malý škaredý aby sa presvedčil či niekto nešpehuje. Musel si sa mu nejako skryť, inak by celý tvoj plán padol.

Mizuki

Išli sme inou cestou než som čakal, prešli sme tajnou chodbou a na mňa vyskočilo slnko ktoré ma nachvíľku oslepilo, potom krásny vzduch ktorý ma osviežil, Pokračovali sme cez lúku, ani v najlepšom sne ma nenapadlo kam to vôbec ideme. Ale bol som rád že už niesom na v tej nechutnej budove s ktorej mi išli zimomriavky... Po tej ceste som to už nezvládol a vytiahol som si ďalšiu Cigaru, bol som na nich už úplne závislý. Zapálil som si ju a nasával som nádhernú vôňu.

Kin Kayuka

"Hlúpy ľudia,ako môžu veriť tomu samozvanému vodcovi ktorý vyzabíjal polovicu dediny,a možno prídu o životy ďalší a ďalší." Vravel som si vduchu keď som počúval ľudí,jedny na neho nadávali,iný ho chválili. Po čase ma to odpočúvanie už prestávalo baviť a Kitsume sa stále nevracala. "Hmm..je tam už niak dlho. Asi by som sa mal ísť pozrieť kde je." Vstal som od stolu a pomaly šiel k pultu,cestou som nechtiac narazil do niekoľých stolov. Niet sa čomu čudovať,v celej kaviarni bolo plno. Keď som prišiel k pultu tak som ju tam nikde nevidel,zvláštne.

Inari

Konečně dorazili k cíly, když vcházeli do toho domu byl jsem schován za nejblyžším rohem kdyby se chtěly přesvětčit zda je někdo nesleduje, což se taky stalo. Dokut byl ten malý venku neopovážil jsem se ani vykouknout, až když zase zašel dovnitř připlýžil jsem se pomalu k domu a zaposlouchal jsem se u okna zda něco nezaslechnu a v případě že nic tak bych se podíval dovnitř. "Teť musím být hodně opatrnej, nebo mě odhalí."

Mizuki -->
Strážcovia ťa viedli naprieč lúkou až ťa priviedli k neďalekému lesu no to ti jeden strážca vyrazil cigaretu z úst. Zahriakol ťa Pred naším pánom, nebudeš fajčiť. a pokračovali v ceste. Prechádzali ste lesom obchádzali pomaly potôčik z krištáľovo čistou vodou, ktorý veselo zurkotal vo svojom koryte. Les pomaly tmavol, strážcovia pokračovali bez slov, no dávali na teba pozor. Les tmavol a mohlo sa ti zdať divné kam ťa to vôbec vezú, mohli sa v tebe vzbudzovať pochybnosti či je vlastne tvoj život v bezpečí. Tvoje pochybnosti zmizli, pred tvojimi očami sa zjavila čistinka uprostred ktorej stál trón, celý obrastený rôznymi rastlinami a na ňom sedel Lord Regent. Tvoja cesta sa začína tu.

Kin -->
Polievka sa vylievala, káva zanechávala fľaky a všetko doprevádzalo hromženie tvojich nevinných obetí. Predral si sa až k pultu no niečo ťa zaskočilo. objednávky z časti hotové no nedokončené, za pultom nebolo nikoho, kto by ich dokončil, ani Kitsume, ani vedúci. Nikto. Všimol si si však že dvere od kuchyne sú mierne odchýlené a vychádza z nich akési slabé jajkanie. Mohlo ťa to znepokojovať, nemohol si si byť ničím istý, nevedel si čo ťa čaká a nevedel si kde je Kitsume a čo je s ňou.

Inari -->
Do tvojich uší doliehali tlmené zvuku rozhovoru, podla hlasov si mohol zistiť že tam sú štyri osoby. Pri lepšom počúvaní si mohol spozorovať, že jeden hlas patrí žene, ďalšie dva naším neznámi a posledný hlas patril niekomu, no nič ti nehovoril, v dedine si ten hlas ešte nepočul. Bol to niekto celkom nový, niekto z verných oddaných ktorí prišli spolu z Lordom. Ženský hlas prehovoril.
Prečo nám to hovoríte vy a nie Tsukikage? no čo bolo predmetom tejto reakcie ti ostalo skryté, mohla si to domyslieť len tvoja hlava.
ozval sa ďalší hlas, z predchádzajúceho počúvania si zistil že patrí jednému z neznámych.
Chápem to správne že my spadáme pod vás a vy sa priamo zodpovedáte terajšiemu Tsukikagemu?
Odpoveď dala na seba čakať no nakoniec prišla.
Áno páni a dáma je to tak. A otázkou o Tana...
no celá odpoveď ti ostala skrytá, Zo strechy padla mačka hneď vedľa teba a narobila hodne hluku. Počul si vŕzganie okna, pomaly sa otváralo.